Expres, aprilie-iunie 1975 (Anul 7, nr. 14-26)
1975-04-05 / nr. 14
Kto padol v boji za slobodu, neumiera Koncom marca v roku 1945 bolo počuť dunenie diel už aj v Bratislave. Vojská 2. ukrajinského frontu pod vedením maršala Malinovského sa nezadržateľne blížili. A keď kalendár ukazoval 4. apríla, bola Bratislava slobodná. Táto nielen pre mesto významná udalosť sa stala teda presne pred tridsiatimi rokmi. Rozbúrané domy, mesto bez svetla, bez potravín a bez dopravy to sú iba navonok symbolizujúce znaky, že sa čosi stalo. Tak to býva v každom meste, ktorým prešiel front. Ale každé mesto a teda aj Bratislava sa z týchto počiatočných ťažkostí vystrábilo. Tie totiž obyvatelia pociťovali dosť nástojčivo a pracovali ihneď na ich odstránení. No to, čo nik nemohol spočítať, čo nik nemohol zmerať, čo nik nemohol zvážiť a čo napĺňalo srdcia a mysle obyvateľstva, to bolo čosi iné. Sloboda. Po rokoch úsilia, po rokoch boja, po rokoch spolupráce mnohých robotníkov, prostých a učených ľudí s osloboditeľským hnutím, po rokoch, keď sa za túto spoluprácu platila najdrahšia daň, život, konečne prišla sloboda. Nie sama od seba. Lebo veľké veci sa samy od seba nerodia. Veľké veci, ako je sloboda vlasti, žiadajú svoju daň. Žiadajú svoju krvavú daň. A to najcennejšie, radosť z oslobodenia, to videl človek v slnečnom meste na tvárach ľudí, ktorí si konečne oddýchli. Prestali noci prežívané v stuchnutých pivničných protileteckých krytoch, keď matky túlili plačúce deti v náručí, tíšili ich a triasli sa o ich osud. A väčšie pospávali s hlavami sklonenými - na tvrdé lavice. Prestali noci strachu či niekto nezaklope na dvere a neodvedie niekoho z rodiny. Pamätníci tých dní tak ľahko nezabudnú na hroby, rozsiate po meste. V malých parčíkoch v meste samom, a] na okolí, sa -roztvorila zem, aby prijala telá tých, ktorých vojnová a pozemská púť sa skončila v meste na Dunaji, v Bratislave. Bolo ich nemálo. (Pokračovanie na 3. str.) Červenoarmejci Foto: KOI,OMAN CÍCH L Nová Bratislava y Fot. MIRO VOJTEK M