Expres, aprilie-iunie 1975 (Anul 7, nr. 14-26)

1975-05-24 / nr. 21

LITERATÚRA DIVADLO FILM HUDBA SPEV Alain Delon: VZDÄVAM SA FILMU Po prvýkrát sme ho mohli vidieť na filmovom plátne vo vyni­kajúcom Viscontiho filme Rocco a jeho bratia. A potom už nasle­doval film za filmom — Čierny tulipán, Melódie podzemia, Dob­rodruhovia, Sicílsky klan atď. Jeho posledným filmom bola mo­derná verzia kedysi slávneho filmu Zorro, ktorej nakrúcanie dokončili iba nedávno. Teraz sme sa dozvedeli, že jeden z najpo­pulárnejších hercov francúzskeho filmu Alain Delon sa rozhodol skončiť so svojou filmovou kariérou. Viac vám však prezradí on sám: ' Vraj ste sa teraz, na vrchole slávy rozhodli skoncovat s karié­rou na striebornom plátne? — S filmom je koniec. Nadišla chví la dobývať iné méty... Hned po návrate zo Španielska, kde som skončil nakrúcanie filmu Zorro, som sa rozhodol odísť od filmu a venovať sa niečomu inému. A je zbytočné odrádzať ma od tohto roz­hodnutia. O pár mesiacov budem mať štyridsať rokov. Mám teda pred sebou ešte polovicu života a už len samotná myšlienka, že by sa druhá časť mojej existencie mo­hla podobať prvej, ma desí... Hoci nie som si istý, že budem mať úspech, rozhodne chcem robiť niečo iné. Vravelo sa, že ak som mal úspech, tak jedine preto, že som pekný. Verím, že som dokázal, že nemám iba tvár, ale aj nadanie. Vravelo sa tiež, že som sa vyšvihol popri svojich filmových partner­kách. Časom sa ukázalo, že tie herečky som urobil slávne ja a rozhodne nie opačne. • Hovorí sa, že radšej odchádza­te, pretože už nie ste idolom... — Ked som sa po niekoľkoroč­nej hereckej práci rozhodol nakrú­­tiť svoj prvý film ako režisér, všet­ci mi neobalene dali najavo, že sú skeptickí. „Vyčkaj ešte,“ radili mi, „velmi dobre vieš, že neúspech ťa zruinuje!“ Ale pretože som plne dôveroval námetu, nevšímal som si tieto pripomienky a rozhodol som sa svoj plán ukončiť... Film sa však nikdy nedostal do kín. Aby som bol presnejší, musím sa pri­znať, že vôbec nevyšiel! Bolo to o­­zajstné fiasko! Potom som nakrútil film Borsali­­no, ktorý vtedy znamenal velký ús­pech. • Ak dobre rozumiem, ste una­vený úspechom... — Nie, neunavuje ma úspech, pretože sa pre mňa stal takmer zmyslom života. Potrebujem, aby ma Iudia poznali, aby o mne písa­li noviny. Unavujú ma iba filmové úspechy a to nie je to isté-.. Ked vám publikum prejaví svoje sympatie, to znamená, že postava, ktorú interpretujete, je podľa jeho chuti. Ale aké boli moje postavy od začiatku mojej kariéry? Posta­vy krásneho, mužného, drsného i cynického muža bez predsudkov. Vlastnosti, ktoré až donedávna boli mojimi vlastnými. Ale dnes sa už nepoznám v takomto type muža. Chcel by som, aby publikum po­chopilo, že aj herec sa vekom môže meniť a že môže veriť aj v iné hodnoty, ako sú úspech, peniaze, obdiv. Ale u nášho filmového pu­blika sa taký zázrak dosiahnuť ne­dá. • Prečo teda nenakrútite s takým režisérom, ktorý by film sa pokúsil rozbit mýtus o cynickom a všetkých dobrodružstiev schop­nom Alainovl? — Pretože nie som naivný! Veľmi dobre viem, že by ma v takých úlohách nikto neakceptoval... Ke­dysi by som sa bol o to pokúsil — vyprovokovaný svojimi protiv-, níkmi. Dnes som pri podobných podujatiach veľmi opatrný, pretože neriskujem sám. Nie, radšej sa bu­dem venovať niečomu, čo nemá nič spoločné s filmom... • Boxu? Koňom? — Nič také... Vlastná nestálosť ma častokrát vyšla veľmi draho. Vždy som si želal dosiahnuť ús­pech iba pre potešenie z dokonče­nej práce... Box? Tento šport ma fascinoval od malička. Hučiaci a dupotajúci dav, ktorý si žiada boj, to je di­vadlo, čo ma priťahuje. Vždy som myslel, že raz, ak mi to prostried­ky dovolia, usporiadam niekoľko stretnutí. A to som i dosiahol, i A kone? Ked som mal desať ro­kov, zamiloval som sa do koňa, ktorého mali u susedov. Každý deň, ked som sa vracal zo školy, som prechádzal popri ňom a dú­fal som, že si ho nejakým zázra­kom budem môcť kúpiť. Vždy som trpel pre nedostatok peňazí, aký bol v našej rodine. Mäsiarstvo, kde som bol pomocníkom, a ktoré patri­lo môjmu strýkovi, dobre prospero­valo, ale napriek tomu všetko, čo som zarobil, stačilo vždy iba do konca mesiaca. Ja som potreboval veľa peňazí, aby som si mohol kú­piť koňa a všetky ostatné veci, po ktorých som túžil. Koňa som si nekúpil a táto túžba driemala po­tom vo mne celé roky... Potom prišla chvíľa, ked som mohol mať všetky kone, ktoré som chcel... • Hovoríte, že nemáte rád svet filmu... — Äno. Nemám rád špeciálne svet filmu, pretože je falošný a pokrytecký. Z tohto dôvodu si vy­berám svojich spolupracovníkov veľmi starostlivo, pretože od nich vo veľkej miere závisí môj úspech. Keď sa mi však pritom niekto ne­páči, hoci je profesionálne výbor­ný, neangažujem ho. A on sa skôr či neskôr stane mojím nepriate­ľom. .. Pre takúto zradu som však vždv veľmi trpel, hlavne ak ma zradili ľudia, ktorých som pokladal za svojich priateľov. Ked ma zradí že­na, to viem pochopiť. V láske sú výšky i priepasti a tiež nepredví­dateľné túžby. Ale neznesiem, ked sa zrádza priateľstvo. Viem z ne­návidieť priateľa, ktorý sa mi obrá­til chrbtom. • do by ste chceli v budúcnosti robit? — To ešte presne neviem. Už som robil veľa vecí a nie vždy. žiaľ, dobrovoľne. Som často obe­ťou prekvapivých zmien povahy. Do najriskantnejších podujatí som sa vrhol vždy, ked som býval v de­presívnom stave. Asi sa však teraz dám na obchod. Veľké obchodné domy? To je veľmi pravdepodobné. • A čo váš syn Anthony... — Najväčšie ťažkosti mám s tým, ako si zorganizovať svoj čas tak, aby som zostal čo najdlhšie pri ňom. Nemôžem a> nechcem si už viac vymýšľať ospravedlnenia pre svoje správanie sa. Anthony odo mňa neustále požaduje, aby som mu venoval viac času a aby som s ním cestoval. To nie je chlapec, ktorý by sa uspokojil s darmi. Žia­da odo mňa náklonnosť a ja mu ju chcem dať. Musím si nájsť čas viesť ho, usmerňovať, chrániť. Viem, čo znamená pre chlapca v jeho ve­ku nemať otca, ktorý by na neho dohliadol. Neskôr, ked sa treba prebíjať vo svete dospelých, sa za tento nedostatok platí veľmi dra­ho. .. • Aká otázka vás najviac pobu­ruje? — Ked ma žiadajú, aby som ho­voril o ženách... Som veľmi žiarli­vý na svoj citový život. Rozniesli sa klebety —- myslím, že ich pô­vodcami sú moji nepriatelia — že idem z jedného dobrodružstva do druhého. Nie je nič nepravdivejšie. Mám rád ženu po svojom boku, ale podľa možnosti vždy tú istú. CÍNS REVUE 1/75, Paríž [spracované j Alain Delon so svojím synom An­­thonym S filmovou i životnou partnerkou, herečkou Mireille Darcovou eitpres ČÍSLO 21 Fascinujúca všednosť Od uvedenia posledného filmu režiséra Ingmars Bergmana Scény zo života manželského, zapĺňa ti- 1ulné stránky filmových časopisov Liv Ullmanová, nór­ska herečka, predstaviteľka hlavných úloh vo viace­rých Bergmanových filmoch. V poslednom období si získala veľkú obľubu aj u amerického divadelného publika. Ako Nora sa v rovnomennej dráme Henrika Ibsena každý večer predstavuje publiku newyorského divadla Lincoln Center. Potom, čo Liv Ullmanová zaujala popredné miesto medzi európskymi herečkami, stala sa neočakávane aj šlágrom Broadwaya Divadelná udalosť číslo 1 v sú­časnom New Yorku však protirečí všetkým zaužíva­ným receptom na úspech Hľadisko nezapĺňa nijaká muzikálová krásavica, ale nórska herečka v hre nór­skeho klasika. Všetci ju však chcú vidieť. Anglický spisovateľ Alfred Alvarez, ktorý napísal portrét tejto herečky si myslí, že Ullmanová hypnotizuje publikum od svojho poáledného filmu. Zväz amerických filmových kritikov ju zvolil za najlepšiu herečku roka. V USA vzniklo doslova hnu­tie za to, aby jej bola udelená cena americkej fil­movej akadémie — známy Oscar. Petície s podpismi známych herečiek Fay Dunawayovej, Liz Taylorovej, či Jane Fondovej však nakoniec nepomohli, lebo kan­didatúra filmu Scény zo života manželského bola zamietnutá s odôvodnením, že pôvodne ide o televíz­ny film, na ktoré sa Oscar nevzťahuje. V strede po­zornosti konzervatívneho amerického publika teda stojí žena, ktorá ako mladé dievča stvárňovala na scénach nórskych divadiel výlučne postavy Júlie, Oíé lie, Jany z Arcu, a hlavne veľa Ibsenových postáv. Pre film ju objavil v roku 1966 Ingmar Bergman, kedy si ju ako 24-ročnú vybral pre svoj film Persona (bo! uvedený aj v našich kinách — pozn. red.), V komplikovanej duševnej dráme dvoch osamelých žien jej bola partnerkou známa Bibi Anderssonová. Počas nakrúcania filmu na opustenom ostrove prišlo u Bergmana k obvyklému zauzleniu film — život a vtedy 48-ročný režisér si ju na päť rokov zvolil za svoju životnú partnerku. Z tohto obdobia pochádzajú aj tri filmy, všetko komplikované štúdie o dušev­ných pocitoch osamelých ľudí. Sám Bergman hovorí o svojom objave s odstupom času, že „od samého po­čiatku hol hlboko ovplyvnený vášňou, s akou reali­zovala jeho zámery a s akou sa realizovala sama“. Podľa neho je jej najsilnejšou zbraňou takmer ne­omylná intuícia. Co hovorí o svojom objaviteľovi a neskoršom životnom partnerovi Liv Ullmanová: „Mys­lím si. že pracuje oveľa ľahšie s herečkami, ako s hercami. Sám tvrdí, že sú menej bojazlivé a ochot­nejšie odhaliť svoj duševný svet. Ako režisér sa nikomu nevnucuje, človek však priam fyzicky cíti, že je pánom situácie “ So svojím posledným spoločným filmom sa opäť obaja dostali do stredu pozornosti. Hlavne režisér prekvapil filmový svet zmenou svojho postoja k več­nému problému muž—žena. Tzv. vojnu pohlaví sa pokúša riešiť zmierlivo a žene priznáva väčšiu silu. Co však zapríčinilo nový americký mýtus 34-ročnej Nórky? A odpoveď na túto otázku: „Je neobyčajne príjemnou ženou v rozkvete života. Jej herecký pre­jav je svieži ako zimné jablko. Je proste bohyňou prirodzenosti.“ NEWSWEEK 3/75, New York f

Next