Expres, iulie-septembrie 1975 (Anul 7, nr. 27-39)

1975-07-05 / nr. 27

Nalomené krídlo [Dokončenie z 1. str.j ho manžele. Je verejným tajomstvom, že peniaze zís­kala od tajných priateľov, ktorí' ešte aj dnes majú vplyv a hlavne peniaze. A práve eliminovanie týchto sil je pre ministerské­ho predsedu K. Karamanlisa veľmi ťažké. Takmer všet­ka oligarchia krajiny je viac alebo menej namočená do podporovania junty a Karamamlis si nemôže dovo­liť poslať všetkých za mreže. Vlastný tieň sa ešte nepodarilo nikomu preskočiť. Preto sa snaží odpútať pozornosť od vnútorných problémov a orientuje sa na zahraničnú politiku. Kameňom úrazu v tejto oblasti Je vzťah k Turecku, NATO a Spojeným štátom. Všet­ky tieto tri výšiny sú navzájom spojené pupočnou šnú­rou, ktorá si podáva impulzy narastajúce geometric­kým radom. Turecký komplex pretrváva ešte z čias Osmanskej ríše a boja Grékov za národnú nezávislosť v minu­lom storočí. Teraz sa k nemu pripojila cyperská otáz­ka a v neposlednej miere aj spor o náleziská ropy v [ónskom mori. Turecká invázia na Cyprus a Je) ná­sledky postavili do ohňa skúšky grécku účasť v juž­nom krídle Severoatlantického paktu. Amerika sa snažila zachrániť čo sa dalo, bumerang sa však vrá­til v podobe tureckej hrozby prehodnotiť taktiež svo­ju účasť v NATO a najmä revidovať zmluvy o prenáj­me leteckých základní na tureckom území. Totálny krach americkej politiky v tejto oblasti mala zachra­ňovať NSR. Ponúkla sa sprostredkovať medzi Gréckom a Spojenými štátmi a na podobnú misiu sa podujala aj v tureckom prípade. Výsledky sú však viac než chu­dobné, turecké ultimátum Spojeným štátom pomaly vyprší a ktovie, na čo sa Ankara odhodlá. Ponuky Grécku nie sú dostatočnou náplasťou, aj keď prísľub a vážne rokovania okolo prijatia Grécka za desiateho člena EHS sú už v plnom behu. Kruhy NATO sa snažili silou-mocou zachrániť čo sa dalo a preto využili skutočnosť, že Karamanlis a Demirel prišli do Bruselu na zasadanie najvyššieho orgánu NATO a na „neutrálnej pôde“ im sprostredkovali stretnutie. Pred týmto stretnutím si však objasnili situáciu a názory Spojených štátov a až potom si sadli za rokovací stôl. Ten bol však príliš hrbolatý a tak aj výsledok stretnutia, od ktorého si veľa sľu­bovali najmä v generálnom štábe NATO, nepriniesol takmer nijaký konkrétny výsledok. Dohodu, že spor o ložiská nafty predložia Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu, treba poudzovať veľmi zhovievavo, veď je známe, že výroky súdu nie sú medzinárodne záväzné a majú len odporúčajúci charakter. Nový po­hľad do sporu však vniesol turecký ministerský, pred­seda, ktorý v minulých dňoch vyhlásil, že keby Spo­jené štáty sa nemiešali do turecko-gréckych vecí, bol! by tieto už dávno na ceste zmieru a konštruk­vneho riešenia. Tento jého výrok potvrdzuje to, že spojenci USA vy­dajú, totiž, že svojou prílišnou angažovanosťou v íhovýchodnej Ázii, ktorá sa skončila fiaskom, stra­­li kontakt s Európou a nevedia pochopiť jej prob­­imy. Američania, v prílišnej snahe zachrániť čo sa ste dá, vlastne prilievali olej do ohňa a tak je len ochopiťeíné, že ich južné krídlo s leteckými a nô­­lornými základňami v exponovanej mediterannej ob­­istt je viac než nalomené. Nepomáha ani ochota ban- Sžovať pomocou dolárových obkladov, tie už stratili eľa zo svojej zázračnej liečivej sily. . . A tak grécko-turecký spor okorenený ropou a Cyp­­)m pretrváva. Pretrvávajú aj problémy v Grécku a Tu­­ícku. Hospodárska situácia oboch krajin je nera­­ostná. Zložitú situáciu doma ešte skomplikoval ná­­-at státisícov „gastarbeitrov“ zo západnej Európy, orí sa stali nepotrebnými pre NSR, Francúzsko a os­­ítné krajiny. Inflačný tlak v Grécku a Turecku je vyšší než v aliansku, kríza sa dobre zahrýzla do svojej slabej bete. Preto sa Ankara aj Atény snažia získať injekcie podporu všade, kde je to len možné. Potvrdila sa ■ôria spojených nádob, že kecf je zlá hospodárska tuácla ani v politike to neklape. Najlepším príkla­­om je grécky prípad. Karamanlis musí v poslednom äse zaznamenať čoraz viac porážok v domácej ar^.­­e a preto nečudo, že si sťažoval v rozhovore so zá­­idonemeckým časopisom Spiegel na nepochopenie ralanov s jeho veľkým plánom obnovy Grécka. L a rezidenta síce zvolili jeho človeka Konstantinosa satsosa, autora návrhu n-ovej ústavy, problémy vsaK t to voľba nerieši. Práve naopak, prezident má od­­jvskú právomoc a ked je aj Karamanlisovým člo­­skom, jeho zviazanosť so zahraničím je príliš silná, by v’prípade potreby nepoužil svoje právomoci aj roti Karamanlisovi, keby sl to situácia vyžadovala. Vodca parlamentnej opozície a niekdajší minister Karamanlisovej vláde jorjos Mavros vidí veci tro­­rtu inak V rozhovore s novinami The Times Mavros ovedal, že „Turecko a Grécko potrebujú na obnove­­ie vzájomnej dôvery pakt o neútočení, nech to znie xokoľvek paradoxne“. Vzájomná nedôvera a horúč­­ovité zbrojenie jedného proti druhému si vyžiadalo orovské náklady 2 750 000 libier, čo poriadne zaťa­­lo rozpočet oboch krajtn. Ani vnútornú situáciu sposudzuje Mavros kladne. O „neviditeľnom fronte dporu“ konečne hovoril už a) sám Karamanlis. Premiérovi neostáva nič iné, len upriamiť pozornost erejnosti na pučlstov čakajúcich vo väznici na po­znávanie. Dúfa, že tým plne zamestná mysle He~ inov a ti sa prestanú zaujímať o vecí verejné. Viliam Fuhrherr Rozhodujúca fáza Veľa nasvedčuje tomu, že konfe­rencia o európskej bezpečnosti a spolupráci je pred úspešným záve rom. Fínsko navrhlo v týchto dňoch 28. júl 1975 ako termín pre stret­nutie na najvyššej úrovni, ktoré sa má dovŕšiť v Helsinkách. Socialis­tické, demokratické a mierové sily zdôrazňujú, že táto konferencia dá­va historickú Šancu, aby v Európe vznikla taká situácia, ktorá by za­ručila trvalú bezpečnosť a mierovú spoluprácu pre blaho národov. Na druhej strane sa sily reakcie pokú­šajú všetkými prostriedkami zahra­diť cestu do Helsink. UNSERE ZEIT, Dässeldorf Sú všetky predpoklady na to, aihy sa Helsinki v najkratšom čase sta­li svedkom nebývalej udalosti v de jinách, ktorá vyvedie národy zo za­jatia strachu pred jadrovou vojnou a zameria sa na vzájomne výhodnú spoluprácu a bezpečnosť. Je pravda, že cesta k stretnutiu v Helsinkách nie je ľahká, ale je pravda aj to, že proces uvoľňova­nia napätia neustále pokračuje a stal sa už historickou nevyhnutnos­ťou a realitou. Na rokovaní druhej etapy konferencie v Ženeve sa už prekonali 1 posledné prekážky v prípravách predbežných dokumen­tov. Bolo sformulovaných desať zá­kladných zásad o vzájomných vzťa­hoch medzi štátmi. Ovzdušie dobrej vôle a rozumné kompromisy, ktoré boli ovplyvnené zásadami mierové­ho spolužitia medzi národmi, umož­ňujú riešiť I najzložitejšie otázky, ktoré otvárajú cestu do Helsink. POGLED, Sofia kolonializmu a rasizmu, rozvoja demokratických noriem medziná rodného práva, a k tak životne dô ležítým problémom, ako je nastole­nie rovnoprávnych hospodárskych vzťahov medzi štátmi a podpora rastu hospodárstva rozvojových krajín. Tieto uznesenia však neboli všet­kým podľa chuti. Z článkov, uve­rejnených k výročiu OSN v posled­ných dňoch v niektorých západ­ných novinách možno vycítiť zle maskovanú túžbu po období, keď v OSN aktívne pôsobila „hlasova­cia mašinéria“, ktorú ovládali zá­padné krajiny. Vplyvné kruhy nie­ktorých krajín by chceli za aktív­nej podpory Pekingu zastaviť pro­gresívne procesy v OSN a oslabiť rastúcu autoritu tejto organizácie. Preto sa predovšetkým pokúšajú revidovať Chartu OSN a odviesť po­zornosť od Jej dôsledného plnenia k celkom opačným cieľom — Jej ochromeniu. a *.* -Sovietsky zväz vychádza z toho, že Organizácia Spojených národov prispela a stále prispieva k upev­neniu mieru a riešeniu aktuálnych medzinárodných problémov. OSN sa s týmito úlohami vyporlada tým úspešnejšie, čím aktívnejšie budú jej členovia hájiť veľké ciele a zá­sady Charty OSN. TASS, Moskva Britský prínos do EHS (Weitwoche) Dôležitý nástroj mieru Dňa 20. júna uplynulo 30 rokov od podpísania Charty Organizácie Spojených národov v San Francis­­cu, v prvých článkoch ktorej sa zdôrazňuje odhodlanie „zbaviť bu­dúce generácie vojnovýoh útrap“. OSN vznikla v dôsledku veľkého víťazstva nad fašizmom a práve tá to dôležitá historická skúsenosť sa zreteľne odráža v obarte tejto me­dzinárodnej organizácie, ktorá bola od samého začiatku myslená ako dôležitý nástroj upevnenia mieru a medzinárodnej bezpečnosti. K zvýšeniu autority OSN prispel! mnohé konštruktívne uznesenia, ktoré organizácia prijala v otáz­kach upevnenia medzinárodnej bez­pečnosti, odzbrojenia, boja proti Poučenie z dejín Dvadsiaty druhý jún 1941 zostane navždy nielen v dejinách Soviet­skeho zväzu, ale i v dejinách ce­lého ľudstva dňom zrady a brutali­ty 1 poučením pre všetkých, ktorí by sa pokúsili zdvihnúť ruku proti socialistickým štátom. Dňa 22. Júna 1941 sa proti sebe ocitli dva spoločenské systémy — najreakčnejší oddiel svetového im­perializmu, ktorý sa pokúsil bles­kovou vojnou zlomiť prvý socialis­tický štát sveta, a spoločenský sys­tém, ktorému vojnu vnútili a ktorý bojoval s bezpríkladným hrdin­stvom a vierou v konečné víťaz­stvo. ZEMEDELSKO ZNÁME, Sofia Najdôležitejším výsledkom dru­hej svetovej vojny bolo, že práve Sovietsky zväz, socialistická kraji­na, prispel rozhodujúcim spôsobom k víťazstvu nad hitlerovským Ne­meckom. Druhá svetová vojna presvedčivo ukázala, že socializmus nemožno zničiť pomocou zbraní, ani tých najmodernejších a najničivejších. IZVESTIJA, Moskva Hnacia sila pokroku Zasadanie RVHP v Budapešti Ja novým medzníkom v rozvoj! piáno* vania socialistického spoločenstva. Vo svetle chaosu, ktorý prežíva kapitalistická ekonomika, zvlášť vy­niká rozvoj národného hospodár­stva socialistických krajín. Krajiny RVHP v súhrnnom objeme priemy­selnej výroby nž predstihli tak Spo­jené štáty, ako západnú Európu. Predstihli aj vyspelé kapitalistické štáty v rade absolútnych hospodár­skych ukazovateľov, v tempe rastu, v efektívnosti využitia materiál­nych zdrojov a hlavne v schopnos­ti dávať stále viac spoločenského bohatstva do služieb človeka. Socialistické spoločenstvo stála presvedčivejšie dokazuje svoju pre­vahu nielen v národnom, ale i me­dzinárodnom meradle. Socialistické krajiny vytvorili pevný zväzok, kto­rý sa pre každú z nich stal priro­dzenou formou života. NOVOJE VREMJA, Moskva Členské štáty RVHP vstúpili do ďalšej etapy hospodárskeho rozvo­ja, v ktorej sa bude klásť ovela väč­ší dôraz na koordináciu päťročných plánov hospodárskeho rozvoja so­cialistických štátov. V RVHP sú združené Stály s odlišnými pod­mienkami. je známe, že členské štáty nemajú rovnaké množstvo rôznych druhov nerastného bohat­stva, surovín, energetických zdro­jov a úrodných plôch vhodných na intenzívne poľnohospodárstvo. Cie­ľom spolupráce a integrácie je do­siahnuť, aby členské štáty využíva­li za vzájomného doplňovania všet­kých výhod a predností dnľbií prá­ce tak, aby to bolo pre všetky štá­ty výhodné. MAGYAR HlRLAP, Budapešť Spolupráca v RVHP je v plnom súlade s výstavbou socializmu a ko­munizmu v jednotlivých členských štátoch i s ich spoločnými interna­cionálnymi záujmami. Vzájomné vzťahy medzi týmito Štátmi spočí­vajú na zásadách socialistického internacionalizmu a vzájomnej sú­­družskej pomoci, plnej rovnopráv­nosti a na úsilí o vzájomne výhod­né využívanie ekonomického a vě­deckotechnického rozvoja všetkých členských štátov socialistického spoločenstva. Je nesporná, že 29. zasadanie RVHP v Budapešti otvo­rilo nové perspektívy pre ďalšie prehĺbenie vzájomnej spolupráce a súčinnosti členských štátov RVHP. RABOTNIČESKO DELO, Sofia Členské štáty RVHP sl veľmi šte­dro a nezištne vymieňajú bohaté skúsenosti, vedecké i praktické po­znatky z oblasti poľnohospodárskej výroby. V rastlinnej výrobe sa spoluprá­ca zameriava najmä na šľachtenie nových odrôd a odrôd vysoko pro­duktívnych kultúr a ich preverova­nie v rôznych klimatických a pôd­nych podmienkach. Bezplatná vý­mena vzoriek najlepších odrôd pri­spieva k podstatnému urýchleniu praktického využitia nových po­znatkov vo výrobe. Podobne sa roz­víja i spolupráca v živočíšnej vý­robe, kde sa zameriava predovšet­kým na výmenu skúseností z chovu nových plemien a na spoločné hod­notenie nových projektov chovateľ­ských objektov. SELSKAJA 2lZN, Moskva extpres c,sl° 272

Next