Expres, octombrie-decembrie 1977 (Anul 9, nr. 40-52)

1977-10-01 / nr. 40

Október (Dokončenie z 1. str.) všestranný rozvoj pracujúcich tohto výrobného odvetvia. Socializmus umožnil nevídaný rozvoj duchovnej kultúry sovietskych ľudí. Pred revolúciou okolo tri štvrtiny do­spelého obyvatelstva v cárskom Rusku bolo negramotných. Dnes má viac ako tri štvrtiny pracovníkov v národnom hospodárstve vysokoškolské alebo stre­doškolské vzdelanie, asi 93 miliónov ľudí je zapojených do rozličných fo­riem vzdelávania. Rozvoj sovietske] vedy zabezpečil krajine svetové prven­stvo v mnohých vedných odvetviach a sovietska kultúra obohacuje svetovú kultúrnu klenotnicu. Výsledkom obetavej práce sovietskeho ľudu je skutočnosť, že po šesťdesiatich rokoch sa v krajine vybudovala rozvi­nutá socialistická spoločnosť. Rozvinu­tý socializmus je vyšším stupňom zre­losti celého systému spoločenských vzťahov, ktoré postupne prerastajú v komunistické. Výsledky, ktoré soviet­sky lud doteraz dosiahol, potvrdzujú správnosť Leninovej sociálno-politickej analýzy z pooktóbrového obdobia. Víťazstvo socializmu v Sovietskom zväze je dôkazom nevyhnutnosti vy­striedania kapitalizmu vyšším spolo­čenským usporiadaním. Ďalšiu cestu budovania komunizmu v krajine stanovil XXV. zjazd KSSZ. Bol to zjazd nerozbornej jednoty ko­munistickej strany a sovietskeho Iudu, zjazd smelých perspektív cesty ku komunizmu. Tvorivým rozvíjaním mar­­xizmu-leninizmu obohatil odkaz Októ­bra 1917 vo všetkých oblastiach spo­ločenskej činnosti, vo vnútornej aj za­hraničnej politike. Sovietski India už bilancovali prvé úspechy plnenia úloh zjazdu. V oblasti rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva dosiahli význam­né pracovné víťazstvo. Sovietsky lud je hrdý na dosiahnuté úspechy. Podporuje široko rozvinuté a dnešok súťaženie pracujúcich, iktorí pod hes­lom „Lepšie pracovať a zvyšovať efek­tívnosť a kvalitu“ vítajú sviatok vel­kého výročia. Rozvíja sa tak dobrý základ pre splnenie ďalších úloh výstavby komu­nizmu. Úspešným realizovaním uzne­sení XXV. zjazdu KSSZ a úloh 10. päť­ročného plánu ako päťročnice efektív­nosti a kvality sovietska krajina ne­ochvejne ide cestou nastúpenou pred šesťdesiatimi rokmi. Šesťdesiat rokov v živote sovietskej spoločnosti dalo možnosť vzniku no­­vých črt v sociálnej tvárnosti obyva­telstva a krajiny. Utvorilo sa spoločenstvo ľudí — sovietsky nové lud, zahrňujúci robotnícku triedu, kolchoz­ně rolnictvo a pracujúcu inteligenciu. Súčasne je to aj skvelým príkladom vyriešenia národnostnej otázky v so­cialistickej krajine, výrazom soviet­skeho socialistického spôsobu života. Sovietske socialistické spoločenské zriadenie v jednotlivých oblastiach činnosti dosiahlo doterajšie prenikavé zmeny preto, že je riadené komunistic­kou stranou. V čase Októbra mala strana boľševikov okolo 300 000 čle­nov. Dnes sa rozrástla na armádu 16 miliónov sovietskych « komunistov pevne sa riadi učením marxizmu-leni- a nizmu pri výstavbe novej spoločnosti. Je budovaná na princípoch demokra­tického centralizmu, vysokej uvedo­melosti, disciplíny a proletárskeho in­ternacionalizmu. Taik ako v dňoch príprav a uskutoč­nenia Októbra bola strana boľševikov hybnou silou revolučného prevratu, tak aj dnes je strana sovietskych ko­munistov organizátorkou plnenia úloh výstavby komunistickej spoločnosti. KSSZ je stranou revolúcie, stranou le­ninizmu. Svojou všestrannou činnosťou dokazuje, že vzťah k VOSR je dnes, takisto ako pred desaťročiami, skúšob­­ným kameňom skutočnej revolučnosti, oddanosti záujmom robotníckej triedy a všetkých pracujúcich. Výsledky cesty ku komunizmu v ZSSR zakotvuje nová ústava. V koncentro­vanej forme vyjadruje výsledky šies­tich desaťročí, ktoré na leninskej ceste dosiahol sovietsky ľud. Jej jednotlivé články zachovávajú a rozvíjajú Leni­nom formulované základné principy socialistického štátu, troch predchá­dzajúcich ústav ZSSR a v duchu teore­tických prínosov XXV. zjazdu KSSZ a najnovšej praxe komunistickej vý­stavby obohacujú Ich novým obsahom. Nová ústava ukazuje svetu obraz sovietskej skutočnosti, humanizmus a demokratizmus sovietskej spoločnos­ti, ozajstné materiálne garantovanie slobody a práv občanov, obrovské so­cialistické vymoženosti, príťažlivý prí­klad sociálneho pokroku. Je svedec­tvom toho, čo dokázal víťazný socia­lizmus a aké perspektívy má rozvinutá socialistická spoločnosť. Preto priťa­huje záujem celej pokrokovej svetovej verejnosti. Obsahuje aj kapitolu o za­hraničnej politike sovietskeho štátu, zahrňujúcu základné zásady leninskej mierovej politiky, upevňovanie medzi­národnej bezpečnosti a spolupráce ná­rodov. Slovo mier v ústave dominuje aiko najvyšší princíp sovietskej zahra­ničnej politiky, vyvierajúci z odkazu Októbra 1917 a zodpovedajúci túžbam národov celého sveta. Výsledkom mierovej politiky Soviet­skeho zväzu a krajín socialistického spoločenstva je skutočnosť, že už vyše 30 rokov pracujeme v mieri. Dôsledné prebojúvanie princípov mierového spo­lunažívania prináša svoje ovocie. Po historickej helsinskej konferencii bezpečnosti a spolupráci v Európe až o k súčasnému belehradskému stretnutiu zásady Programu mieru, vďaka soviet­skej iniciatíve, nachádzajú stále širšiu podporu národov a spoločenských tried vo svete. Šesťdesiate výročie Veľkej októbro­vej socialistickej revolúcie je súčasťou nášho života, našej revolučnej cesty, je 1 naším sviatkom. Je príležitosťou aj pre nás pripomenúť sl skutočnosť, že zrod našej národnej samostatnosti roku a 1918, novodobé dejiny našich národov ich zápas za definitívne národné a sociálne oslobodenie sú nerozlučne späté s víťazstvom tejto revolúcie a s existenciou Sovietskeho zväzu. Najnovšie dejiny našich národov po­tvrdzujú, že Sovietsky zväz je zárukou suverenity, nezávislosti a istoty budú­ceho vývoja ČSSR. Naša strana preto zdôrazňuje, že „veľké úspechy, ktoré sme dosiahli v celom období výstavby socializmu, sú späté s nezištnou pornom cou a všestrannou podporou, ktorú nám poskytol Sovietsky zväz“. Skúsenosti, teória 1 prax KSČ po­tvrdzujú, že princíp marxizmu-lenmlz­­mu a proletárskeho internacionalizmu sú spoľáhlivým kompasom pri utváraní podmienok šťastného života ľudí. Tie­­to podmienky zabezpečuje plnenie pro­gramu budovania rozvinutej socialistic­kej spoločnosti, stanoveného XV. zjaz­dom KSČ. Šesťdesiat rokov v dejinách ľudstva je relatívne krátkym obdobím. No šesť­desiat rokov boja za socializmus, mier a pokrok, ktorý svojím víťazným vstu­pom do dejín začala robotnícka trieda v Rusku, prekonáva stáročia trvajúce boje pokrokových síl v predchádzajú­cich dejinách. Rozvoj svetového revo­lučného procesu, najmä pokiaľ ide o budovanie komunizmu v ZSSR a o rozvoj socializmu v ostatných kra­jinách socialistického spoločenstva za toto historicky krátke obdobie, je naj­väčšou vymoženosťou doterajších sve­tových dejín a je potvrdením medziná­rodného významu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Je výsledkom ohromnej revolučnej komunistic­kých strán za práva pracujúcich a ich lepší život. Potvrdzuje, že Veľká októb­rová socialistická revolúcia bola takou spoločenskopolitlckou udalosťou, ktorej veľkosť na ceste spoločenského pokroku potvrdzuje existencia reálneho socialu­­mu ako vyššej formy spoločenského usporiadania vo svete. Prof. JUDr. Ján PLEVA, CSc. (Dokončenie z 1. strany) Desať hodín letu a sme v Chabarovsku, na súto­ku Amuru a Ussuri. Tu je východisko stavby Trans­­sibírskej železnice číslo 2 — na preslávenú Bajkal­­sko-amurskú magistrálu (BAM). Náš ciel sa volá Urgal a je od Chabarovská vzdialený „len“ tisíc ki­lometrov. Za „normálnych podmienok“ je to lietad­lom asi bodinn a pod, lenže „normálne podmienky“ sú tu Iba v najsuchšom lete álebo v zime, keď šty­­ridsaťstupňový mráz premení pôdu poľných letísk na pevný betón. Nezostáva nič iné, iba sa podriadiť počasiu a pus­tiť sa železnicou. Trvá to síce celý deň a noc, ale aspoň môžeme vdychovať atmosféru tohto pozoru­hodného kraja, vidieť krásu prírody, stretávať sa s obdivuhodnými ľuďmi. Vlak ide niekoľko sto kilo­metrov po starej Transsibírskej magistrále a potom jedinou odbočkou do konečného bodu koľajníc —■ Čegdomynu. Je to centrum okresu, kde na takmer 70 tisíc štvorcových kilometroch žije 30 tisíc ľudí. Všade vidíš náklady stavebného dreva, rôzneho ma­teriálu, uhlia. Čegdomyn je východiskom a základ­ňou pre výstavbu Urgalu, významného železničného uzla na BAM-e. Od východu — z Komsomolská na Amure — a od západu z Tyindy smerujú k Uralu bu­dovatelské oddiely. Z Čegdomynu do Urgalu treba prejsť ešte zo dve hodiny autom. Cesta je hrboľatá, ale v každom čase pevná. Pôda je tu večne zamrznutá. Nepreniknú cez ňu ani korene veľkých stromov, zachytili sa tu iba kríky a otužilé briežky. A už je tu Drgal. Niekoľko komfortných panelových domov, provizórne stavby, základy a staveniská, na ktorých pracujú desiatky mechanizmov. Koncom roku 1973 tu ešte nebolo celkom nič. O desať rokov neskôT bude mať Urgal desaťtisíc obyvateľov, školu pre 1200 žiakov (jej základy už stoja], polikliniku, elektráreň, diaľkové kúrenie, obchody ... Obrázok celkom obvyklý pre hocijaké mesto: mla­dé mamičky s hrajúcimi sa deťmi. Lenže my sme od Moskvy na sedem časových pásiem, od najbližšie­ho priemyslového centra na tisíc kilometrov! Zanedlho bude stáť v Urgale 44 moderných štvor­poschodových domov. Postaviť ich, to znamená na­pred naraziť do trinásťmetrovej hĺbky dvesto železo­betónových pilierov. Na stavbu nemocnice treba šesťsto takýchto pilierov. Keď totiž postavia budovu, večne zamrznutá pôda sa začne postupne topiť, a preto sú piliere nevyhnutné. Ešte s oveľa väčšími ťažkosťami sa stretáva v týchto podmienkach výstav­ba závodu, no budovatelia za pomoci vedcov našli recept na všetky prekážky, ktoré im do cesty kladie príroda. extpresČÍSLO 40 KĽUC K POKLADOM Prvými budovateľmi Urgalu bolo tristo Ukrajincov; cesty ako prví kládli Rusi, Gruzínci, Moldavcl ... Slovom, je to dielo, v ktorom sa spája úsilie mno­hých národov veľkej krajiny Sovietskeho zväzu. Všetci prišli dobrovoľne, ba museli prejsť aj nároč­ným výberom. Slbír si vyžaduje ľudí, ktorí sú od­borne i morálne na výške. Nedisciplinovanosť, zba­belosť, nedobré vzťahy v kolektíve, to by v týchto neľahkých podmienkach mohlo viesť ku katastrofál­nym dôsledkom. V Urgale však o tom vôbec netreba hovoriť. Prví budovatelia sem prišli začiatkom roku 1974 na Jednoročnú zmluvu Práve ten začiatok bol naj-tvrdší. Tri mesiace žili v maringotkách, mechanizá­cie bolo oveľa menej ako dnes, ťažkostí nepomerne viac, ale nikto sa ich nezľakol — a väčšina pra­covnú zmluvu predĺžila. Skupina týchto budovateľov sa stala jadrom stálych obyvateľov Urgalu. Uzatvá­rali sa tu aj nové manželstvá a v septembri 1975 sa narodil naozajstný Urgalčan. Jeho rodičia Naďa a Vjačeslav prišli z Donbasu a zoznámili sa na BAM-e. Dnes má Urgal 1200 obyvateľov. Kvalifikovaní robotníci dostávajú v Urgale mesač­ne 350—400 rubľov. Odborníci pri vrtných prácach a príprave základov a pilierov zarábajú až 500 rub­ľov. Aj zárobok pomocných robotníkov celozväzový priemer, platená dovolenka je prekračuje tridsať dní, väčšina detí trávi dva mesiace v zotavovniach na Kryme. Čo sem ľudí priťahuje? Vysoké zárobky? Túžba byť v centre pozornosti celej krajiny? Keď sa pripravovala výstavba Bajkalsko-amurské* magistrály, za niekoľko mesiacov sa prihlásilo okolo 200 tisíc väčšinou mladých ľudí. Ich túžbu pracovať práve tu nemožno vysvetliť iba peniazmi, slávou či dobrodružstvom. Pri stretnutiach s nimi cítiť lásku k prírode, k Sibiři, lásku k životu, potrebu žiť a rea­lizovať sa v kolektíve, pretvárať tento kraj ... Ťažké vlaky, ktoré už o niekoľko rokov pôjdu po Bajkal9ko-amurskej magistrále cez Ural, vytvoria veľké možnosti búrlivého rozvoja tejto sibírskej ob­lasti. Teraz, na trase v dĺžke tritisíc kilometrov, sa na jednotlivých sektoroch magistrály čoraz viac k sebe približujú brigády budovateľov. Začiatkom osemdesiatych rokov sa všetky úseky spoja, súčas­ne povedú na sever í na juh odbočky. Vytvorí sa celá železničná sieť. Dovolí vlakom prísť k novým náleziskám uhlia, ložiskám Zlata, medi a ďalších vzácnych nerastov, k elektrárňam a kombinátom na spracovanie dreva. Riešenie všetkých týchto otázok si, prirodzene, vy­žiada vysoké Investície. Už dnes o nich diskutujú vedci, skupiny odborníkov vypracúvajú analýzy, vý­počtové centrá pracujú naplno, uvádzajú sa do ži­vota rozhodnutia, prijaté pred niekoľkými rokmi, rodia sa ďalšie programy na budúce obdobie. Ide o vytvorenie nesmierne mohutného hospodár­skeho komplexu v oblastiach, ktoré sprístupní BAM. Možno sa už oprieť o cenné skúsenosti z Bratska a Usť-Ilimska, kde pri dvoch veľkých elektrárňach na rieke Angare vyrástli moderné mestá s priemys­lom, ktorý je technicky i výškou produkcie na sve­tovej špičke. Bajkalsko-amurská magistrála umožní vytvoriť podobné, no v oveľa väčších rozmeroch. Max Leon, ĽHUMANITÉ, Paríž ZA RUBEŽOM 36/77, Moskva, (spracované) Brigáda mládežníkov — drevorubačov. Ont prví razili cestu novej magistrále.

Next