Expres, octombrie-decembrie 1978 (Anul 10, nr. 41-52)
1978-10-07 / nr. 41
expres číslo 41/1978 strana 2 Náčelník Teplé jarné slnko zohrieva pohorie Black Hills v štáte Dakota (USA) a zláti skalnaté štíty vrchov. Korczaka Ziolkowskeho našli slnečné lúče, tak ako každý deň, pri práci na hore Thunderhold Mountain. Do nepoddajného kameňa vytesáva jednu z najväčších sôch sveta. Hukot bagrov a výbuchy dynamitu lákajú na úpätie vrchu denne desiatky zvedavých turistov, ktorí napäto pozorujú boj umelca s prírodou. Mr. Ziolkowski nie je totiž sochárom ako väčšina ostatných, ktorí sa uspokoja s opracovávaním väčších či menších blokov kameňa. Je umelcom, ktorý sa pustil do tvrdšieho orieška - stvárňuje celý žulový vrch do podoby indiánskeho náčelníka. Svoje dielo začal Ziolkowski už pred tridsiatimi rokmi. Za túto dobu utrpel pri práci mnohé zranenia a zlomeniny a ani dva infarkty srdca nedokázali zlomiť jeho železnú vôľu a odhodlanie. Dnes má 69 roková jeho najväčšou túžbou je dokončiť započaté dielo vlastnými rukami. Keby mu v tom mala zabrániť choroba alebo pokročilý vek, vie, že jeho dvaja synovia, verní pomocníci, splnia aj po jeho smrti sľub, ktorý ich otec dal Henrymu Stojacemu medveďovi. Henry bol synovcom slávneho náčelníka indiánskeho kmeňa Siouxov, známeho pod menom Bláznivý kôň, ktorý v legendárnej bitke pri Little Bighorn v roku 1876 porazil generála Custera. Týmto činom sa stal hrdinom, ospevovaným a uctievaným mužom svojho utláčaného a prenasledovaného národa. Už o rok nato ho zavraždili v americkom vojenskom väzení. Jeho synovec, Henry Stojaci medveď, chcel spomienku na hrdinstvo a nebojácnosť odvážneho bojovníka zachovať aj pre budúce pokolenia Indiánov. Vedel, že každý významný „biely náčelník,“ preslávený svojou udalosťou, má v krajine pamätník. Indiáni, kedysi páni lesov a prérií, dnes utláčaný a vyvražďovaný národ, zohrali v dejinách Ameriky dôležitú úlohu. Impozantná socha presláveného náčelníka mala slúžiť ako spomienka na zašlú slávu a zároveň sa mala stať povzbudením a oporou v každodennom boji Indiánov za ich zaznávané práva a ľudskú dôstojnosť. Henry Stojaci medveď sa obrátil s prosbou na správneho muža, s neuveriteľnou predstavivosťou a nezlomným optimizmom. Ziolkowski mal s prácou s megaskulptúrami už svoje skúsenosti, pod jeho rukami vznikali sochy z granitu obrovských rozmerov napr. hlavy štyroch prezidentov v pohorí Mount Rushmore. Indiáni za postavenie monumentu nemohli zaplatiť, ale umelec sa podujal na túto prácu aj napriek tomu. Zanechal svoju dovtedajšiu činnosť, ktorá mu vyniesla niekoľko vysokých ocenení a začal sa obzerať po vhodnom vrchu. Kúpil Thunderhold Mountain neďaleko mestečka Custer v pohoríí Black Hills a v roku 1948 začal pracovať. V prvých rokoch vybudoval na úpätí vrchu farmu, mlyn a založil rodinu s piatimi synmi a piatimi dcérami. Až potom sa pustil do samotného diela. Peniaze, pomocou ktorých financuje prácu, získava predajom pohľadníc, suvenírov určených pre turistov, pre ktorých založil neďaleko svojej farmy aj indiánske múzeum. Každý návštevník si môže pozrieť model sochy náčelníka Bláznivého koňa vysoký 6 metrov o váhe 16 ton. Zobrazuje náčelníka vzpriameného na malom poníkovi s vystretou ľavou rukou namierenou k horizontu. Po dohotovení tohto kolosálneho monumentu sa na jeho vzpriamenú ľavicu zmestí vedľa seba 4000 ľudí. V nozdrách poníka by sa našlo dosť miesta na postavenie celého domu. Ziolkowski doteraz spracoval približne 6 miliónov ton skaly a oproti obzoru sa jasne črtajú hrdé obrysy sediaceho bojovníka a jeho koňa. Na samom počiatku musel sochár vysekať do skaly 741 schodov, ktoré každý deň zdolával s pracovným náradím na chrbte. Dnes mu práca a prístup k nej podstatne uľahčuje cesta, ktorú vybudoval tiež vlastnými rukami, ako aj elektrina na urýchlenie ďalších prác, pretože tvrdá dakotská zima mu dovoľuje pracovať len od apríla do októbra. Ziolkowski má mnoho prívržencov, ktorí ho povzbudzujú pri dokončovaní životného diela. Jeho práca a oduševnenie sa, žiaľ, často stretli aj s predsudkami u mnohých obyvateľov Spojených štátov. Nie raz sa stalo, že neznámi vandali zničili všetky vystavené sochy na úpätí vrchu a exponáty indiánskeho múzea. „Je to bolestné a nepochopiteľné, že žijú medzi nami takíto ľudia,“ hovorí umelec. Aj z tohto dôvodu sa cíti byť povinný dokončiť svoje dielo, ktoré si podľa jeho slov indiánske plemeno zaslúži. Bude pokračovať v práci, premieňajúc svoj vrch na najobdivuhodnejší pamätník prvým obyvateľom Ameriky a jednému z ich najväčších mužov. THE TIMES 60306/78, Londýn Expres v novom V uplynulých septembrových dňoch sme oslávili Deň tlače, rozhlasu a televízie, ktorý bol pre nás novinárov zároveň podnetom pre zamyslenie sa nad našou doterajšou prácou i príležitosťou na bilanciu, čím sme prispeli k plneniu úloh, ktoré pred nás vytýčil XV. zjazd našej strany. Socialistická spoločnosť si váži prácu novinárov a oceňuje vzostupnú úroveň žurnalistiky. Sme hrdí na takéto hodnotenia, no nemôžeme pritom zabúdať, že požiadavka ďalšieho zvyšovania efektívnosti a kvality všetkej práce platí rovnakou mierou aj pre publicistiku, prostriedky hromadnej informácie. Vydavateľstvo Pravda, redakcia nášho týždenníka a Tlačiarenské závody Pravda predkladajú čitateľom časopis Expres v novom šate, vyhotovenom ofsetovou tlačovou technikou. Naši čitatelia dostávajú teda do rúk tlačový výrobok dobrej kvality, čo sa prejavuje najmä v lepšej čitateľnosti textu a tlači fotografií a veríme, že aj v celkove príťažlivejšom vzhľade časopisu. Pritom si, pravdaže, uvedomujeme, že vědeckotechnický pokrok šate v tlačiarenskej technike nepôsobí automaticky, ale že ho musíme dokonale ovládnuť a plne využiť. Samotná nová technika ešte nerobí časopis dobrým. Najdôležitejší je obsah, o kvalitu ktorého nám pôjde predovšetkým. Moderná novinová technika má týmto naším zámerom účinnejšie napomáhať. Teda počnúc 41. číslom, Expres začal vychádzať na ofsetovom rotačnom stroji. Od tohto čísla sa pri jeho výrobe prestala používať kovová sadzba a riadkovacie sádzacie stroje prestali vyťukávať písmeno za písmenom. Rozlúčili sme sa s klasickou kníhtlačou, s ktorou začal J. Gutenberg pred 538 rokmi.. Výrobu v tlačiarni ovládla nová technika fotosadzby, riadená počítačom, a ofsetová rotačka. Vážení čitatelia, redakčný kolektív vám bude vďačný za vaše názory na Expres, na jeho grafickú tvár, ako aj za návrhy a nové nápady. Úprimne sa tešíme na vaše listy. Budú pre nás významným podnetom pre ďalšie skvalitňovanie vášho Expresu. REDAKCIA panoráma Preteky so smrťou Motocykle značky Honda, Kawasald, Yamaha, Suzuki, BMW patria k najobľúbenejším, najmódnejším a mimochodom aj k najdrahším typom. Následky „motocyklovej explózie,“ ktorá sa začala už pred troma rokmi, sú varovné. Improvizované preteky so smrťou sa končia vo veľa prípadoch tragicky. Stačí hrsť piesku v zatáčke, olejová škvrna na vozovke alebo vlhká dlažba a nasleduje precitnutie v nemocnici - alebo aj nie. Cesta medzi jazerami Kochel a Walchen v hornom Bavorsku sa hadí v ostrých nepriehľadných zákrutách, údoliami a nebezpečnými serpentínami stúpa na úbočia vrchov. Je to najnebezpečnejší úsek ciest v celej NSR. Svedčia o tom aj štatistické údaje - počas štyroch týždňov jeden mŕtvy, niekoľko ťažko ranených — spolu osem dopravných nehôd. Deväť kilometrov dlhá alpská cesta sa v posledných rokoch stala miestom stretnutí prívržencov ťažkých motocyklov z celého Bavorska. V máji, keď sa vzduch začína ohrievať a cesty schnú pod lúčami ostrého jarného slnka, ožíva toto miesto burácajúcim revom motocyklov, desiatky, niekedy stovky mladých ľudí v kožených kombinézach sa tu stretáva pri pive, improvizovaných pretekoch a často aj so smrťou. Poisťovacie spoločnosti v NSR zistili, že s príchodom leta musia počítať „s najhorším“. Väčšina mladých motocyklistov používa svoje stroje len počas 2-3 letných mesiacov a za túto krátku dobu zapríčiní množstvo dopravných nehôd. Na tisíc motocyklov triedy nad 475 kubických an pripadlo v roku 1976 192 dopravných nehôd! Rekordné sú aj sumy, ktoré poisťovne vyplácajú v prípade takýchto nehôd; v priemere 4953 západonemeckých mariek - peniaze, ktoré nikdy nenahradia stratené zdravie, nekonečne dlhé pobyty v nemocniciach, opakované operácie a stratené nádeje. Kto má však záujem, aby mladí ľudia takto hazardovali v bezhlavých pretekoch so smrťou, v šialenej rýchlosti riskovali vlastné životy? Nebolo by rozumné znižovať špičkové rýchlosti, počet konských síl?... Výrobcovia motocyklov robia pravý opak. Agresívnymi reklamnými sloganmi a stále absurdnějšími výkonmi svojich výrobkov sa snažia získať čím viac záujemcov, lepší odbyt, stále väčšie zisky. Japonský koncern Honda, ktorý je Vedúcim výrobcom motocyklov, vyvinul v tomto roku nový typ značky CBX-274 kilogramov ťažký motocylde so 6-valcovým motorom. Najvyššia rýchlosť: 219 km/h. Je na svoj „trhák“ náležíte hrdý, na spotrebiteľa myslí len ako na zdroj zisku, jeho bezpečnosť pre výrobcu nie je zaujímavá. Klaus Dieter Stanko zo Západného Brelína sa po nehode, ktorú utrpel na diaľnici, rozhodol verejne zdvihnúť hlas proti výrobcovi svojho motocykla Honda Gold Wing GL 1000. „Pri 180-kilometrovej rýchlosti na diaľnici sa motocykel odrazu začal chvieť,“ Stanko opatrne ubral plyn. „Nasledoval prudký bočný výkyv, ktorý sa so znižujúcou rýchlosťou zvyšoval. Pri 120-100 kilometrovej rýchlosti sa motocykel vzpriečil a katapultoval' ma v Smere jazdy.“ Svedkovia nehody potvrdili, že rám konštrukcie motocykla sa zôhol v tváre písmena S.'' Osem týždňov pobytu v nemocnici, 8500- markový motocykel v šrote - ale mohlo to skončiť aj horšie. Menežeri firmy Honda sa celú nepríjemnú záležitosť snažili utajiť. Ich posledná ponuka tesne pred tlačovou konferenciou, na ktorej mal Stanko rozpovedať svoj príbeh pred novinármi, znela: Za úplné mlčanie vo veci Gold Wing sme ochotní zaplatiť. Stanko sa mal uspokojiť s 10 tisícami a jeho advokát so 40 tisícami západonemeckých mariek. Veď akú obeť by výrobca nepriniesol pre dobré meno svojich-výrobkov...? Stanko túto lákavú ponuku nevyužil a svoje mlčanie si nenechal zaplatiť. Prítomní novinári sa dozvedeli pravdu o kvalite výrobkov motocyklových koncernov. Prípad Stanko nie je ani zďaleka ojedinelý, no menežeri firiem so smrťou sú ako obchodníci s mlčaním väčšinou úspešní. V tomto prípade im ich kalkulácia však nevyšla. DER SPIEGEL 30/78, Hamburg (spracované) Priliehavé čierne kožené kombinézy, ochranné prilby, ohlušujúci rev motorov. Vidieť ich všade - v uliciach západoeurópskych, amerických či japonských miest, na diaľniciach. Ako čierne prízraky sa rútia na svojich vyleštených ligotavých motocykloch, naháňajúc strach okolostojacim, nik nevie kam. Mládež v západnej Európe, Amerike a Japonsku má nového, nebezpečného koníčka. Výrobok firmy Honda: Gold Wing