Expres, iulie-septembrie 1979 (Anul 11, nr. 27-39)

1979-07-07 / nr. 27

Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Z obsahu: Erdenet vydáva poklady Premeny „afrického gigantu” Lemury nie sú prízraky Keď „prichádza” depresia Aj rozprávka môže byť škodlivá Kresby z väzenia Zberačke lesných plodov venoval svoju báseň Ivan Väzov. Z veršov veľkého bulhar­ského básnika sa stala pieseň, ktorú v Bulhar­sku poznajú všetci. Slová básne sú vryté do veľkej mramorovej dosky, ktorá zdobí krištá­ľovo čistý prameň pri ceste - po bulharsky češmu. „Vazovovu češmu“ s postavou zbe­­račky plodov a známymi veršami postavila nedávno mládež mesta Berkovica v Michaj­­lovgradskom kraji. Krištáľové pramienky chladivej vody, striekajúce z kamennej dosky, umelecky stvárnenej v mramore - to sú nádherné bulharské češmy, tradičná ozdoba ciest, námestí v mestách i na dedinách, pamät­ných miest. Češmy na Šípke i v Plevene, v Starej Zagore i Svištove - to je množstvo prameňov, ktoré sa už stali historickými a architektonic­kými pamiatkami, pripomínajúcimi veľké hr­dinstvo ruských gŕanátnikov a ich vnukov — vojakov Sovietskej armády na bulharskej pôde. V malebnom meste Goce Delčev pri úpätí Pirinu stojí „ruská češma", z ktorej si hasili smäd sovietski vojaci v roku 1944. Od tých čias sa „ruská češma" stala miestom ľudových slávností. Sú aj rodinné češmy. V dedine Tiža, neďa­leko metropoly bulharských ruží Kazanlaku, zo starej češmy vytekajú tri pramene. Češmu z kamenných balvanov zložil a vodu do nej priviedol miestny pastier oviec na počesť narodenia syna. Druhý prameň sa v češme objavil, keď sa synovi pastiera narodilo prvé dieťa. Prešli roky a pribudol ďalší prameň - dielo rúk pravnuka tvorcu češmy, ktorý sa stal poľnohospodárskym inžinierom-mechani­­zátorom. Talentovaných umelcov — nadšených bu­dovateľov češiem som v rozličných kútoch Bulharska stretol mnohokrát. Nezriedka sú to už starší ľudia, ktorí chcú po sebe zanechať spomienku v rodnom kraji a zvečniť význam­nú udalosť. Rozprávali mi o manželoch Popi­­vanovovcoch, ktorí za svojho dlhého života darovali ľuďom okolo sto češiem. V rokoch ľudovej vlády sa češmy stali jednou z foriem monumentálnej propagandy. V meste Chisar češma venovaná 60. výročiu Veľkého októbra pripomína svojím tvarom loď - nazývajú ju Aurora. Na ceste k Sofii, v miestach, kde pôsobila partizánska brigáda Čavdar, stojí češma ovenčená sochami parti­zánov. Z iniciatívy Vlasteneckého frontu je v krajine značne rozvinuté hnutie za výstav­bu nových češiem. N. Paniev, IZVESTUA 99/1979, Moskva % j Češma v meste Sandanski na juhozápade Bulharska Vo štvrtok 28. júna sa v Moskve skončilo 33. zasadanie RVHP. Pred­stavitelia členských krajín sa na ňom zaoberali predovšetkým budúcnos­ťou socialistického hospodárskeho zoskupenia. Výsledkom ich rokovania je podpísanie niekoľkých mnoho­stranných medzinárodných dohôd o kooperácii a špecializácii, ako aj prijatie dlhodobých cieľových prog­ramov spolupráce členských krajín. Zasadanie sa konalo v jubilejnom ro­ku 30. výročia Rady vzájomnej hos­podárskej pomoci, ktorý je vhodnou príležitosťou na bilancovanie doteraj­šej cesty, ktorou sa uberalo hospodár­stvo bratských socialistických krajín. Tri desaťročia úspechov Za tri desaťročia činnosti, RVHP dosiahli jej členské krajiny presvedčivé úspechy v hospodárskom i vedeckotechnickom rozvoji, v zvyšovaní životnej úrovne, vo výstavbe socializmu a komunizmu. Národný dôchodok krajín RVHP vzrástol od roku 1948 do roku 1978 desaťkrát, priemyselná výroba 17-krát. Tempo rastu národného dôchodku krajín RVHP bolo trikrát vyššie a tempo rastu priemyselnej výroby štyrikrát vyššie ako v kapitalistic­kých krajinách. V súčasnosti je ekonomický potenciál brat­ských krajín väčší ako ekonomický potenciál USA a prevyšuje tiež spoločný ekonomický potenciál západoeurópskych krajín. Hoci v krajinách RVHP žije len jedna desatina obyvateľstva sveta, sú dnes najmohutnejším hospodárskym komplexom, na ktorý pripadá jedna tretina svetovej priemyselnej výroby, jedna štvrtina národného dôchodku a jedna pätina svetovej poľnohospodárskej výroby. Najvyššie tempá rastu národného dôchodku boli charakteris­tické pre krajiny, ktoré boli v minulosti relatívne menej rozvi­nuté, čo svedčí o vyrovnávaní úrovne hospodárskeho rozvoja členských krajín RVHP. Za tri desaťročia v každej krajine RVHP vznikol národohos­podársky komplex, v ktorom spoločný podiel strojárskeho, kovoobrábacieho a chemického priemyslu a výroby elektrickej energie vzrástol zo 14 až 32% na súčasných 36 až 48%. Urýchlený rozvoj progresívnych priemyselných odvetví, uplat­ňovanie výsledkov vědeckotechnického pokroku a ďalšie opat­renia na zvýšenie efektívnosti spoločenskej výroby zabezpečili rast produktivity práce, ktorá celkovo v krajinách RVHP v rokoch 1951 až 1978 vzrástla päťkrát. Dôležitú úlohu pri riešení najdôležitejších problémov hospo­dárskeho rozvoja krajín RVHP malo prehĺbenie ich vzájomnej spolupráce. Stačí uviesť, že celkový objem výmeny tovaru medzi členskými krajinami vzrástol za roky 1950-1978 viac ako 20-krát a v porovnaní s 4,6 miliardy rubľov v roku 1950 dosiahol v roku 1978 výšku 103 miliárd rubľov. V súčasnosti krajiny RVHP vzájomnými dodávkami uspokojujú svoje požia­davky na dovoz strojov a zariadení 63,5 percenta, kamenného uhlia 95,8 percenta, koksu 94,4 percenta, ropy 82 percentami, železnej rudy 74,4 percenta, mangánovej rudy 77,7, ocele 94,8, valcovaných čiernych kovov 63,5, medi 81,1, hliníka 87,4, (Dokončenie na 4. strane) X'x- Z češmy „Čadär češma“ v meste Samokov na úpätí pohoria Rila

Next