Gardista, december 1940 (II/71-88)

1940-12-04 / nr. 71

Ročník II, čí; Hlavný redaktor MILO URBAN Bratislava, streda 4. decembra 1940 Ponorková vojna opäť ožila 1 Nemecké ponorky potopily za deň 160.000 brt. Päthodinový útok na Bristol STK — Berlín, 3. decembra Väčšie formácie nemeckého letectva lietaly od skorých večerných hodín 2. decembra obidvoma smermi cez Kanál. Otočily opäť na dôležité vojnové ciele predtým už ťažko postihnutého prístavného mesta Bristol, aby i tam dokon­­čily svoje dielo zničenia priemyselných a prístavných objektov, ako to urdbily už v Coventry a Southampton e. V tom istom čase nemeckí letci, tak ako takmer každej noci, mínovali prích odné cesty britskej zámorskej paroplav­­by. Posádky nemeckých lietadiel každej noci tým ťažko postihujú britský dovoz na najciteľnejších miestach, kým letect vo anglické, hamované nepriaznivým po­časím a silnou nemeckou protileteckou obrancu, nevychádza zo svojich úkrytov už takmer ani v noci. STK — New York, 3. decembra Pod nadpisom „Nový nemecký letecký útok premenil Southampton na zrúca­niny” uverejňuje New York Sun zprávu svojho osobitného zpravodajeu Mac G o w a n a. Gowan oznamuje, že na úsvite bol stred Southamptona zahalený dymom a celá armáda hasičov hasila obrovský požiar, vzmiklý po shodení sto­viek zápalných bômb. Zpravodajca píše, že sa prizeral útoku z hotela 20 míľ za Sonthamptonom. Nemecké lietadlá pri­­chádzaly so všetkých strán a shadzova­­ly na mesto zápalné bomby. Ďalšie ne­mecké lietadlá pri vlnovitých útokoch shadzovaly výbušné bomby na miesta, kde najviac horelo, ütök spôsobil v ob­chodoch, domoch a budovách škody za milióny funtov šterlingov. Väčšina ro­botníctva vo vnútornom meste stratila prechodne prácu a stovky ich nemajú prístrešie. Obchodné budovy na hlavnej ulici sú až na malé výnimky úplne srov­­nané so zemou. Zničené boly i rôzne no­vinárske budovy. O útokoch nemeckej leteckej zbrane na Bristol tejto noci DNB sa dozvedá dodatočne, že nemecké bojové lietadlá 5 hodínvlna zavlnou shadzovaly na mesto bomby všetkých kalibrov. Mi­moriadne ťažké škody boly vo východ­nej a západnej časti mesta. V plameňoch stály celé mestské okresy. Bojové lie­tadlo pod vedením mimoriadne odvážne­ho nadporučíka sa od svojho sväzu od­poj.* j a spustilo sa na nepatrnú výšku, aby pozorovalo účinky zásahov. Bezvad­­ne zistilo reťaz požiarov, rozprestiera­júcich sa na jednom štvorcovom kilo­metri. Cez mesto a prístav tiahly sa ce­lé pásma požiarov. Nemecké lietadlá vrátily sa bez strát. Nemecké bombardovacie útoky sme­­rovaly aj dnešného dňa opäť na britské hlavné mesto, ktoré až za dopoludnia bolo 2 razy cieľom nemeckých bojových lietadiel. Nemeckým sväzom sa podarilo nápadne ľahko prelomiť britskú stíhaciu a protilietadlovú kanónovú uzáveru pri južnom pobreží a pri Londýne. Na ne­meckej strane niet strát. Posledné dva dni celý východ Sloven­ska žil v znamení návštevy ministra vnútra. Dediny a mestečká sa s takým nadšením priprav ovaly na túto vzácnu návštevu, ako ešte nikdy. Ľud tu na vý­chode, kde zadávna najhoršie zúrila ma­ďarizácia a kde židovskí a iní koristníci starali sa len o to. aby čo ivajotác i ľu­du vytĺkli, chcel čo najúprimnejšie pre­javil svoju oddanosť predstaviteľovi svo- i jéj slovenskej vlády. Po delej ceste po­zdravovali ministra vnútra zástupy ľudu a školská mládež. V rozradostených očiach ■ najmenších a v mužnom pohľade starších najlepšie sa zračilo, že ľud chápe príkaz doby, je si vedomý, čo znamená preň sa­mostatný štát a práve preto má neobme­dzenú dôveru . k svojim vedúcim činite­ľom. To neboli viac ponížení služobníčko­­vva, ale hrdí, sebavedomí chlapi, ktorí v e dia, čo je ich povinnost voči národu. Všade, kde sa minister Mach zastavil, porozprával sa kamarátsky so, shromaž­­denými, povypytoval sa na fažkosti, na rodinné pomery, na pomery v obci a na mnohých miestach, kde sa'ľudia nadšene a spokojne vyslovovali o vývoji vecí, mu sei dokonca sám povedat, že ešte nie je všetko tak, ako by malo byt, že postupne bude lepšie a lepšie. Otázka zdravého bývania Dr. 3. Závodný Osídlovacia a bytová politika sa robí z dôvodov hospodárskych, sociálnych, ale dnes hlavne z dôvodov zdravotných! Malý národ, aký sme my, si nemôže dovoliť luxus, aby veľká čiastka jeho členov bola vyradená z pracovného procesu; nemôže si dovoliť, aby mu mrely nemluvňatá a deti v desaťtisícoch, lebo ak si je vedomý prí­čin svojej skazy a nič nepodniká proti ním — pácha pomalú samovraždu! Medzi najzávažnejšie príčiny chorobnosti patrí na prvom mieste zlé životné prostre­die. Zdravoveda žiada, aby sme stavali svo­je byty, domy, dediny a mestá na vzduš­ných, slnku vystavených priestranstvách, po­dľa možnosti na vyvýšeninách a nie na dne dolín. Kým nebolo zdravovedy, bolo slobod­ne prehrešovať sa proti týmto požiadavkám. Dnes takéto prehrešovanie sa, alebo dokon­ca jeho napomáhanie so strany úradov zna­mená vedomý alebo nevedomý zločin na zdraví národného organizmu. Dnes už nemožno zatriasť plecom a pove­dať: „A čo nás po vede!" Kto takto hovorí, je nevedomec, alebo povrchný človek, nech už sedí kdekoľvek. Diskvalifikuje nielen se­ba, ale aj celý národ pred kultúrnym sve­tom. v- „ Myslím, že nikto nebude obhajovať našd nemožné osídlenie a ešte nemožnejšie bý­vanie v domoch, dedinách i mestách, ne­vynímajúc ani caput regni: Bratislavu. Toto sme konštatovali už veľa ráz, a preto sme sa rozhodli vybudovať znovu naše domovy v rámci nádhery našej vlasti. Ide teraz o to, ako to uskutočníme. Počúvame v rozhlase i čítame v novinách, že vodca všetkých Nem­cov organizuje už teraz vybudovanie 300.000 vzorných a veľmi zdravých pekných rodin­ných domkov uprostred dostatočne veľkých záhrad. Organizácia má už svoje plány, svoj­ho priamo vodcovi zodpovedného organi­zátora a uvidíme, že nebude ani po vojne a už sa začne s veľkolepým dielom! My sme mohli mať v tomto ohľade prven­stvo aj pred Nemcami. Napísal som návrh osídlovacieho a bytového zákona, v ňom boly rámce takejto akcie už vypracované. Najvážnejší činitelia zdravotnej politiky Ríše s návrhom na 100 percentov súhlasili. Ale kým Nemci idú stavať už v prvom povojno­vom roku 300.0000 domov so záhradami, aby každá rodina „mohla aspoň kúsok z vlasti pomenovať svojim", my ideme do akcie tak­mer bez plánu, hoci našich asi 600.000 rodín by sa osídlilo na malej ploche 150.000 ha a hoci máme pre takúto akciu všetky priaznivé predpoklady: suroviny, pracovné ruky atcf., atcť. • Bolo by treba aj u nás sveriť celú akciu zvláštnej organizácii na čele s vládnym ko­misárom, ktorý by mal právomoc v otázkach osídlovacích a bytových vydávať vládne na­riadenia s mocou zákona. Tento vládny ko­misár musí vedieť, o čo ide, čo je jeho úlo­hou a musel by dávať akcii na celom území štátu jednotnú generálnu líniu. A nakoľko aj naše malé územie je priveľké na to, aby ho mohol v tejto akcii ovládať jeden človek, je potrebné rozdeliť štát na 6 žúp s asanač­nými komisármi na čele. Týchto sedem ľudí by malo na starosti všetko, čo súvisí so zdra­votným vedením našej osídlovacej a bytovej reformy. Títo komisári by boli poslednou inštanciou, kde a ako sa má osídlovať a stavať. Oni by boli zodpovední za umeleckú hodnotu a krásu, zdravie a účelnosť nielen domov, obcí a miest, ale aj celého okolia a prostredia sídla. Týchto sedem ľudí by da'o zhotoviť s pri­bratím výtvarných umelcov na 100 typov ro­dinných domov pre každú kategóriu obyva­teľstva. Tých niekoľko stotisíc korún zo štát­nej pokladnice, vydaných na tento účel, by umožnilo stavať domy vkusné a tak vkusné vizitky ukazovať každému, kto k nám príde. Takúto obeť priniesť je štát povinný k sebe samému! Tedine s takýmto vedením by sme dosiahli cieľa: osídlili by sme pomaly celý národ zod­povedne jeho zdravotným záujmom a tak vyspele. vkusne, že aj ďaleké pokolenia by musely obdivovať našu kultúrnu vyspelosť! Sme malým národom. Bolo by zločinom na našom zdraví, keby sme sa pri osídlovaní a ubytovaní neriadili požiadavkami hygieny a budovali svoj domov v rámci takej nádher­nej prírody povrchne, ľahostajne, alebo do­konca nevedome! Ako si ustelieme, tak si potom aj ľahneme a tak si aj oddýchneme na takto získaných „vavrínoch!" Máme mož­nosť dať každej rodine aspoň kúsok z vlasti do jej trvalého vlastníctva a raz navždy zli­kvidovať tak našich páriov, nás proletariát! Máme možnosť dať každej rodine aspoň 2500 m' životného priestoru (keď sa už kaž­dému neujde na veľkostatokl) z neho si môže vytĺkať pre zdravie najpotrebnejšie a nepostrádateľné čerstvé zeleniny, ovocie; v ňom si môže chovať hydinu, včely, zajacov, alebo vykŕmiť si prasa. A máme možnosť dať každej rodine vlastnú strechu nad hla­vu so všetkým príslušenstvom, čo žiada hy­giena! Všetko toto je len otázkou dobrej organizácie tvorby a práce, lebo pracovných síl, surovín na stavebný materiál máme až priveľa) Peniaze nemôžu hrať úlohu v ná­­rodnosocialistickom štáte, lebo našimi pe­niazmi sú stvorené hodnoty, naša práca, naša pracovná schopnosť, ktorú nevieme zmeniť na statok pre nedostatok obeživa! Ani ne­dostatok pracovných síl nemôže prísť do úvahy, lebo dobrou organizáciou a dobrou mobilizáciou práceschopných rúk by sme len na tomto úseku pracovného frontu dosiahli denne do 150.000 intenzívne a športové od­pracovaných práčov, dni (= 90 min. práce denne, ktorú robia zadarmo mužovia i ženy od 14 do 60 rokov, ak sú práceschopní). Taká­to práca v záujme asanácie a okrášlenia Slovenska nesmie padnúť nikomu ťažko, kto svoj rod a svoju vlasť účinne miluje. Zdra­votne bý však takáto práca každému len osožila. 3ej peňažná hodnota by činila den­ne pri počítaní 20 Ks za 1 pracovný deň 3 milióny korún, čo pri 250 pracovných dňoch v roku by znamenalo 750 miliónový prírastok na majetku národa. Bez práce niet koláčov. Nerobme teda nič a nikto z nás nič mať nebude! Ide nám teraz len o to, aby sme si akciu zhora dobre cieľaprimerane a cieľavedome zorganizovali a dali jej potom spád, aký vyžaduje tempo života v dnešných časochl Bez takej organizácie akcie, ktorá by ne­brala ohľad na zdravotné záujmy rodín a eo ipso aj národa, bez organizácie, ktorá by nebrala ohľad na estetické záujmy štátu, ne­púšťajme sa radšej do ničoho! My chceme ozdraviť celý národ, okrášliť celý štát a každý jeho kút! Za čo vlastne Anglicko bojuje? Nemecká diplomatiek o-p o­­litická korešpondencia píše, že v Anglicku pod povrchom a tak, že len ťažko sa dá zabrániť verejnému škan­dálu, sa prejavuje ostrá kritika ľudí, kto­rí príliš ľahkomyseľne a s príliš veľkou vierou vo víťazstvo prevzali zodpoved­nosť za zásobovanie a ochranu obyva­teľstva. Anglický národ začína dnes už vážne rozmýšľať nad tým, za čo vlastne Anglicko bojuje. Zodpovedné kruhy sa preto tým usilovnejšie namáhajú pre­niesť sa nejako cez vždy kritickejšiu si­tuáciu a získať čas. V Londýne sa teraz namáhajú okrem volania o pomoc v Amerike a využívania gréckeho ob­chodného loďstva pre „spoločnú spoje­neckú vec” opäť poštvať taliansky nár­rod proti Nemecku a nemecký národ proti Taliansku. Špekulujú zrejme na tú istú nevedomosť, v ktorej úspešne až doteraz udržiavajú národ anglický. Pri tom však prezerajú jasné poznanie ne­meckého a talianskeho národa, ktoré spojené shodným svetonázorom bojujú proti reakcii západných demokracií a sú odhodlané spoločne zabezpečiť svoje ná­rodné záujmy. Anglická vláda môže kla­mať svoj národ rôznymi špekuláciami a falošnými nádejami, nemôže však kla­mať nemecký a taliansky národ, hlboko presvedčené o smysle a nutnosti politiky Osi. Mocnosti Osi sú rozhodnuté a schopné, vďaka dôkladnej príprave, viesť vojnu až do víťazného konca. An- Pokračovanie na 2. strane. Reuter básní... STK — Berlín, 3. dec Reuterova kancelária oznamovala 2. de­cembra úradne, že britské- lietadlá bom­­bardovaly úspešne v noci na pondelok Wilhelmshaven, kde vzmkly požia­re a nastal y výbuchy. Príslušné nemecké miesta o tom konštatujú, že v spomenu­tej noci sa neobjavilo nad Wilhelmshave­­nom a na jeho okolí ani jediné^ britské lietadlo. Preto nemghly na tamojšie lode­nice, továrne a štvrte dopadnúť nijaké anglické bomby.

Next