Gardista, január 1941 (III/1-24)

1941-01-01 / nr. 1

Ročník III, tislo i Hlavný redaktor MILO URBAR Novoročné číslo za! koruna Bratislava, Nový rok 1941 Do nouého roku slouenskeji reuolúcie Dr. Vojtech Tuha* '^{kCfo, State sa takmer okrídleným heslom, že slo­venské revolúcia eite trvá. Po prvej, t J. politickej fáze, teraz sa pokračuje v dru­hej, — v sociálnej fáz« slovenskej f evolúcie. Od SO, júla 1940 slovenská revolúcia pokračuje smerom k národnému socializmu. Ako mala nepriateľov, a to práve na vy­sokých miestach najväčších nepriateľov, slo­venská revolúcia v svojej prvej fáze, keď smerovala k samostatnému štátu, tak má svo­jich nepriateľov slovenská revolúcia i v svo­je] druhej — sociálnej fáze. Bohužiaľ, má týchto nepriateľov aj na vyiifch mie­stach verejného a spoločenského života. Títo sa ešte vždy nemôžu zbaviť svojej de­mokratickej mentality, ktorá sa stala ich dru­hou náturou. Ako cez dvadsať rokov, tak i teraz vietko chápu ako agitačné heslo. I národný socializmus tak chcú chápať. Do­konca chápu ho ako manifestačný program na obnovenie alebo zveľadenie svojej po­pularity. Keď neprehľadné masy slovenského ľudu s oduševnením prijaly slovenský ná­rodný socializmus a keď sa tie prejavy od­danosti národa k slovenskému národnému socializmu opakovaly v takých mohutných rámoch v auguste a v septembri 1940, vtedy sa einíe kde-.u hlásili k národné „r u socializ­mu. Ale keď po manifestáciách prešlo sa k uskutočňovaniu národnosocialistického pro­gramu a keď sa uskutočňovanie tohto pro­gramu začalo nebezpečne dotýkať osobných záujmov hmotárskych, alebo slávybažných chúťok, vtedy sa spomenutí páni čoraz jedo­vatejšie začali stavať proti sociálnej fáze slovenskej revolúcie. Ako chceli zostať na polovičnej ceste po i, októbri a ako kŕčo­vite sa pridržiavali autonómie, lebo nevedeli, čo by pre osobné chúťky a osobné pohodlie znamenala samostatnosť slovenská, tak sa stavajú proti pokračovaniu slovenskej revo­lúcie a na sociálnom poli a všetko podnika­jú, len aby sa zásady slovenskej revolúcie, ktoré sú národnosocialistické, n e m o h I y uskutočniť do všetkých dôsled­kov. Mysleli si, že všetko zostane vlastne pri starom, len „tempo" sa zrýchli. Ak aj hovorili o národnom socializme, tak hovorili len o tempe a mysleli len na povrch. V po­sledných časoch však už aj to rýchlejšie tempo je im neznesiteľné. V každej reforme videli útok, alebo vidia útok proti nábo­ženstvu, proti kňazom, proti Bohu i proti národu. Oni si totiž navykli za dvadsať rokov pliesť pojmy a ešte i teraz stotožňujú náboženstvo alebo národ so svo­jimi osobnými záujmami. Naľakajú sa jednoduchého kurzu Hlinkovej gardy a vie ich rozčertiť niektorý ostrejší článok Gar­distu až do krajnosti. A to sú len kurzy, len reči alebo články, ktoré smerujú k národné­mu socializmu a ktorými sa pripravujú skutky národnosocialistické! Zakríknuť chceli každé­ho a vystupovali v posledných časoch už až s bezočivou vyzývavosťou pro­ti každému, koho pokladali za muža, odda­ného národnému socializmu. Rozzúrene išli najmä proti tým, v ktorých vidia vedúcich mužov slovenskej revolúcie. V posledných časoch všetko hamovali a nebolo možné urobiť kroka, aby človeku nehádzali polená pod nohy. Tak chceli odstrašiť každého od národného socializmu. Tito páni už boli pre­svedčení, že národný socializmus na Sloven­sku je odbavenou vecou. Oni si to želali a želanie aj u nich bolo otcom myšlienky. Na adresu týchto pánov a na povzbudenie našej slovenskej revolúcii a nášmu národ­nému socializmu oddaných ľudí, ktorí už za­čínali byť znechutení a kde-tu aj zúfalí, k novému roku toto: Národný socializmus je niečo veľkolepého. >e to grandiózna myšlir *ka, ktorá je zákla­dom veľkolepých skuf znamenajú­cich spravodlivo: pre ľudí i pre národy. Národný socializmus nedá sa vo­pchať do kocúrkovských rozmerov. Proti ná­rodnému socializmu márne sú kadejaké fígle, ktorými sa proti nemu pracuje u nás. Tie boly na mieste, tie mohly mať efememé úspechy v časoch parlamentarizmu a demokracie. Ale tie časy už zapadly. A ako je koniec par­lamentarizmu, ako sa nevráti slobodomurár­sky liberalizmus a židodemokratizmus, tak si nezachránia bašty svojich hmotárskych alebo iných osobných záujmov nijakí páni, najmä takí nie, . ých politický horizont ne­vyrovná sa ani horizontu richtára na naj­­zapadlejšej dedine a ktorých horizont ne­siaha ďalej za vrecká svojich obdivovateľov a lichotníkov. Národný socializmus myslí vždy na celok, na celý náred. Dnešní jeho nepriatelia však myslia vždy na seba. Ná­rodný socializmus zaručuje najdokonalejšie využitie všetkých majetkov jednotlivcov i celého bohatstva krajiny pre národný celok, pre zveľadenie celého štátu a celého náro­da. No jeho nepriatelia u nás znamenajú skupinku pánov, ktorí si to s nikým nechceli pokaziť a ktorí nemajú odvahu osobne zod­povedať za svoje skutky. Vždy potrebujú kliku, na ktorú rozdelia svoju zodpovednosť akoby chceli povedať: „Kdyby se nôco sta­lo", — tak svalim to no tých druhých, veď oni to odhlasovali. Slovenská revolúcia vynúti si radikálne zmeny v obsahu, v metódach i v osobách. Národný socializmus nie je štátnou alebo spoločenskou formou. Je to nový druh spo- r iunaživanta a spolupráce nového človeka • novým človekom, ako i národov medzi sebou. Nie je to druh spolunažívania a spolupráce tých, ktorí na melódiu demokracie <1 spie­vajú: Moje peniaze, moja moc, moja sláva, moji priatelia, ale: dať čo najlepšie pracovať, jesť, čo najlepšie prístrešie, so­ciálne i kultúrne povznesenie spoluobčanom, ktorých Boh sveril na mňa. Nie obohacovať seba, brata, švagra, sestru, ale zabezpečiť každému taký život, aký si svojou prácou spravodlivo zaslúži. Nie moja moc, ale moje povinnosti. Nie moja sláva, ale moja česť! to sa týka metód, národný socializmus je hnutie revolučné. Uskutočňovať ho možno len revolučnými metódami. Rýchle, dôkladne a bezohľadne na sentimentálne city. Nemať ohľady ani na najbližších, keď sú v ceste celku a najmä nemať ohľady ani na sta­rých, ani na terajších spolukartárov a spolu­­pifanov. Mohol byť niekto dobrý intrigant alebo donášač voľakedy. Ten sa mohol osvedčiť za „blažených" čias demokracie. Dnes musia byť bez milosti odstránení. Revolúcia, nové idey, nové metódy vy­žadujú revolučných ľudí. Revolúciu, zásady revolúcie možno úspešne uskutočňovať len vtedy, keď na vedúcich miestach sú mužo­via revolučného ducha, revoluč­nej povahy a revolučnej odvahy. Kde takých niet, tam revolúcia diktuje vý­menu ľudí. U nás azda najväčšia chyba, ktorá sa už raz skoro nevypomstila. bola a čiastočne ie v tom, le pohodlné stanovisko niektorých pánov nevedelo sa smieriť s najvyšším príkazom re­volúcie. Typickí spáči, duševní starci; , de­mokratickí strýčkovia, parlamentné báby, zostali na miestach a vykonávajú tam až s ob? > divuhodným puntičkárstvom a stareckým z» nietením úlohu akýchsi národných hamovká­­rov. Národný socializmus v Nemecku preto za­značil také úspechy, lebo vedel bezohľadne odstrániť každého a všetko, čo hamovalo vývoj na jednej strane a na druhej strane vedel sa zbaviť všetkého a každého, kto mal národný socializmus len na ústach, ale svojimi skutkami zostal pri metódach začmu­­á jjxli kartárskych klubov, keťaských peleší alebo iných brlohov. Národný socializmus nestrpí ani hamovkárov ani rozvratníkov. Národnosocialistické revolúcia nie je demo­kratická anarchia a ani slobodomurárska ko­média. Národný socializmus vyžaduje celých ľudí a revolúcii oddaných mužov. Kto by len ústa­mi hlásal, i to len tak akosi opatrne, aby sa nepovedalo, národný socializmus, alebo kto by skutkami alebo sabotovaním národno­­socialistických skutkov prekáža! vývoju, ten je zradcom slovenskej revolúcie. Kto sa stavia potmehúdskymi prejavmi, alebo kto hádže prekážky do cesty nositeľov slo­venskej revolúcie, kto ich špiní, alebo dáva špiniť, toho neminie osud zradcov revolúcie. Kto týždne alebo mesiace rozmýšľa, ako vyhnúť „prenáhleniu”, keď vec národa vy­žaduje náhle rozhodnutie, keď v tej minúte vyžaduje rozhodný krok, rozhodný skutok, kto sa večne bojí prenáhlenosti a stále odkladá, ten je škodcom revolúcie, aj keby bol ináč čo ako šľachetný a ako oddaný národu. Ten je zrejme dobrého srdca, ale keď má okolo seba kaviarenských alebo iného druhu príživ­níkov, ale musia byť obkľúčení zasa len muž­mi nielen dobrého ale nadovšetko sme­lého srdca. Národnosocialistické skutky niekedy ohro­mujú a vyvolávajú zdesenie, ale i keď sa to neprejaví hneď v ich zápätí, neskoršie vždy sa ukáže, že práve tie zdanlivo najbezohľad­­nejšie a najprekvapujúcejšie skutky boly najpotrebnejšie a pre národ najosožnejšie. Toto si musíme uvedomiť všetci, ktorí krá­čame na čele slovenskej revolúcie. Musíte si to uvedomiť všetci, ktorí ste bojovníkmi víťazného slovenského národného socializmu. B oj nie je dobojovaný a preto voláme znovu: Do útoku! Áno, do útoku proti troskám zrútivších sa už, ale nie celkom odprataných československých demokratic­kých bášt. Za týmito baštami sa skrývajú a zákerne na nás tak zpoza bučka strieľajú poslední dobre zabarikádovaní a ešte lepšie zaplatení žoldnieri zapadajúceho sveta. Ale tieto kreatúry dokonávajúceho sveta kopú ešte, ba zdá sa, teraz kopú najdivšie, aie i v tom je dôkaz, že kopú ako ten kôň, keď zdochýna. Vyraziť do boja tieto kreatúry už nie sú schopné, ale tým jedovatejšie sú ich jazyky a sliny. Kamaráti, rodobranci a gar­disti, my sa nesmieme dať mýliť a nesmieme zastaviť útok vtedy, keď sa blíži konečné víťazstvo. Môžu nás špiniť, môžu nás znovu vyhlasovať, ako nás dvadsať rokov vyhlasovali, za ta­kých alebo onakých, tým už národ nepomý­lia. Národ slovenský je sjednotený v slo­venskej revolúcii, v slovenskom národnom socializme, a v tom je jeho víťazstvo, v tom je víťazstvo nás všetkých. Áno, ide o národ. A keď ide o národ, tak i najväčšie obete sú pre nás malé. Tento nastávajúci rok bude rokom obetí, ale ví­ťazných obeti. Bude rokom víťazstva s I o v e n s k é h a n á r o d n é h o socializ­­m u I ¥ ZNAMENÍ NARODNO­­SOC i AU STICKE J POSPOLITOSTI DO ROKU 1941

Next