Gardista, jún 1942 (IV/123-146)

1942-06-02 / nr. 123

Ročník IV., číslo 123 Materializmus a vlastenectvo í s — Bratislava, 1. júna Termín: materiálne vlastenectvo je tak starý, ako je starý sám pochop »vlastenec­tvo«. Národnosocialistické nazieranie na štát a na národ prinieslo vlastenectvo na najvyšší bod a požaduje ho od každého so smyslom prinášať aj obete. Ide však o vec veľmi dôležitú a je preto potrebné postaviť vedľa seba materializmus na jednej, pravé vlastenectvo na strane druhej a skúmať, aký má byť ich správny pomer. Istý francúzsky filozof, keď si predtým pochutnal na známej chartreuskej omáčke, povedal, že už preto ľúbi svoju vlasť, lebo má takú dobrú omáčku. Teda ak by sme vec brali len materialisticky, mohli by sme povedať, že už preto musíme milovať Slo­vensko, už preto musíme byť vlastencami, lebo sa môžeme najesť dobrých bryndzo­vých halušiek. Nečudujte sa, že uvádzame tento príklad, a že vôbec spomíname po­dobný príklad vo vážnej úvahe. Ale ak sa obzriete okolo seba, uznáte, že máme »vla­stencov«, ktorí len podľa toho posudzujú pomery a len natoľko sa vedia zapáliť pre vec národa, nakoľko mohli vyhovieť svoj­­fnu bruchu. „• .ona. * ■-! Ako všade inde, aj tu musíme nájsť zlatú strednú cestu. Preto, lebo istá súvislosť me­dzi materializmom a vlastenectvom tu musí byť. Ťažko žiadať a nájsť pravé vlastenec­tvo tam, kde chýbajú národu základné materiálne predpoklady žitia. V starej re­publike sme nemali vlastencov, myslím tých nravvcb, lebo holv. tisícky rnhotnikpv roľníkov a úradníkov, ba v posledných ro­koch aj živnostníkov a obchodníkov, ktorí trpeli nezamestnanosťou a teda okúsili aj hlad a zimu. Preto rozprestrel svoje siete komunizmus a preto sme videli nespokoj­nosť, závisť, nenávisť a všetky tie nectnosti, ktoré špinia, ba priam znemožňujú pravý nacionalizmus. V rodine, kde niet chleba, niet usmiatich tvárí, niet spokojnosti chuti k životu. Niet v nej ani súdržnosti. a Len čo deti dostanú krídla, rozutekajú sa, aby si pomohly inde, rozbijú najsvätejšie sväzky, ktoré — posvätené hlasom krvi — ich pútaly a keď nemusia, nevracajú sa-Ak v prvých dňoch nášho štátu stretli sme otupelosť, vlažnosť a povrchnosť ku všetkému, *ak sme niekde nevideli to odu­ševnenie za veci národa, ktoré sme očaká­vali, môžeme to pripísať len na účet zjavu, ktorý tu bol v starej republike, v ktorfjm materializmus a vlastenectvo neboly v harmónii, ale naopak, v hroznej disharmó­nii. Čo badať v politike vlády Slovenskej republiky od prvých dní nášho samostat­ného štátneho života, to je snaha dať náš­mu vlastenectvu materiálny základ, naj­lepšie predpoklady. Tieto predpoklady sú v hmotnom po­zdvihnutí všetkých vrstiev národa. Upravi­­ly sa a prispôsobujú sa cenovej hladine denných potrieb mzdy robotníka. Zorgani­zovala sa starostlivosť o jeho deti vo forme rodinných prídavkov. Vyťahujeme ho z brlohov a staviame robotnícke štvrte so zdravými a hygienickými bytmi. Kladieme do popredia prácu roľníka a učíme ctiť jeho snaženie celú slovenskú pospolitosť. Záleží nám na tom, aby jeho práca bola tiež primerane honorovaná a aby pri tom istom výkone vyťažil zo zeme, ktorej za­svätil celý svoj život, čo najviacej. Pôdu, ktorá patrila jeho otcovi a praotcovi a kto­rá len pre fígle židovských advokátov sa dostala do židovských rúk, vraciame mu zpäť. Ba zasahujeme v prospech roľníka aj tam, kde vidíme, že vlastník zeme sa jej nevenuje, ale pokladá ju len za výnosné uloženie kapitálu, ktorý má podporovať jeho hlivenie. Skomplikovaný verejný ži­vot dnešného storočia žiada vydržiavať v záujme riadneho chodu štátneho aparátu tisícky úradníkov. Ai tu vláda zakročila. Rešpektuje rozdiely, ktoré povstalv v hie­­rachii úradníckych titulov školským vzde­laním, schopnosťou a upotrebiteľnosťou, toho-ktorého úradníka, ale pokiaľ sú tieto rozdiely nepomerné, pokiaľ sú na ujmu zdravého vývoja nižších úradníckych rodín, eliminuje tieto rozdiely rovnakým honoro­vaním tých rodín, ktoré majú deti a pri­ Hlavný redaktor ÍILO URBAN Pred anglickou poržkou v Marmarilce wŤažké pancierové boje v Líbyi Londýn očakáva blízke rozhodntiie v Afrike — Veľká talianska bojová korisť v Líbyi — Vyše 3St nepriateľských tankov zniče­ných — Veľké letecké straty Aigličanov a Sovietov — Nemecké bomby naCanterbury Odplata za bombardovanie Kolína Telefonická zpráva nášht berlínskeho redaktora Rozhodnutie v pancierovej bitke v Afri­ke očakávajú na príslušných miestach v Londýne už v najbližších 48 hodinách. Odô­vodňujú to tým, že útrapy, ktoré postihujú vojská obidvoch strán pre veľké horúčavy a terenné ťažkosti neumožnia dlhšie trva­nie tejto bitky. Ďalšie zprávy, ktoré došlý z Afriky do Londýna, oznamujú, že veľká pancierová bitka v západnej Cyrenaike dosiahla svojho vrcholného bodu a blíži sa k rozhodnému štádiu. Súčasne zdôrazňujú, že položenie je úplne neprehľadné. Pieskové búrky ha­­tily boje ešte viac, ako za posledných 30 hodin. Zpráva United Pressu označuje pan­cierovú bitku za najfantastickejšiu, ktorá zúri neprestajne dňom a nocou. T- : Ai'~ 30)?Siti5'ra Iilásf, že -južne od Bir Makim prerazily dve pancierové divízie britské línie a východne odtiaľ rozťahujú sa do šírky asi 500 km. V severovýchodnom kúte tejto oblasti nepriateľské bojové sily nachádzajú sa v blízkosti Acrony. Keby sa podarilo tieto všetky bojové sily odrezať, úspech Britov by bol zaistený. Avšak, pri­pojuje k tomu korešpondent United Pressu, je to veľmi otázne „keby“. Všetky zprávy rátajú s tým, že rozhodný obrat bitky môže nastať každú chvíľu. Talianska frontová zpráva Hlavný staň talianskej brannej moci oznamuje: Nepriateľské protiútoky na Marmarike, ktorými sa malý oslobodiť obkolesené od­­liely, odrazili sme rozhodným zásahom. V omto boji zasadila pancierová divízia zriete protivníkovi ťažké straty. Ukoristili sne ďalej 57 pancierových bojových vozov. Talianska a nemecká letecká zbraň vyvi­nula živú činnosť. V celom rade víťazných leteckých bojov sostrelill sme 33 lietadiel našimi stíhačmi a 4 nepriateľské lietadlá protilietadlovým delostrelectvom pozem­ných jednotiek. Týmto stratil nepriateľ od 26. do 31. mája nad Líbyou 85 lietadiel, kým na zemi sme mu zničili taktiež niekoľ­ko tuctov strojov. Pri bombardovacích útokoch na oporné body Micabbu a.La Veneziu zasiahnuté bo­ly c^ele opfť novými zásahmi. V boji s na­šimi stíhačmi sostrelili sme vo vzduchu 2 stroje typu Spitfire. V uplynulej noci previedla britská letec­ká zbraň vo vlnovitom útoku a o pozoru­hodnej sile nový útok na Messinu. V ra­doch civilného obyvateľstva bol 1 mŕtvy a 13 boli ranení. Vznikly pozoruhodné ško­dy, najmä na niektorých budovách, medzi­iným aj na nemocnici Principe di Piemon­­to, kde bolo 40 ľudí ranených. Zásahom diel protilietadlového delostrelectva sostre­lili sme 2 bojové lietadlá, ktoré sa zrútily do mora, a to jedno medzi Villou San­­giovanni a riekou A Dek Taro, kým to dru­hé padlo medzi Gallinou a Cataniou. Slabá náhrada za „druhý fronf " tel. (Jt) — Berlin, 1. júna. Strediskom pozornosti dnešnej tlačovej konferencie na Wilhelmstrasse bol anglický útok na Kolín, o ktorom Angličania tvrdili, že sa na ňom zúčastnilo vyše 1,000 lietadiel a že to bol najväčší letecký útok tejto voj­ny. S nemeckej strany k tomuto tvrdeniu vyhlasujú, že mu chýba akékoľvek opod­statnenie. Útok, čo do rozsahu sa nijako ne­líšil od ostatných leteckých útokov na ne­mecké mestá. Angličania sa snažia ho pro­pagandistický zväčšiť len preto, že chcú upokojiť Kreml’ a časť vlastného obyvateľ­stva, ktoré darmo čaká na takzvaný „druhý front“, útoku sa nezúčastnil ani zlomok to­ho, čo Angličania hlásili. V Berlíne ozna­čujú Angličanmi podávaný počet lietadiel za fantastický. Na druhej strane sa však nepopiera, že útok spôsobil veľké škody, najmä vo vnútornom meste, zatiaľ čo vo­jenské ciele ostaly skoro neporušené. Útok však podľa nemeckého vyhlásenia nie je nijako odbremenením Sovietov, lebo záso­bovanie útočných nemeckých armád na vý­chode je už zabezpečené. Pri útoku boly zničené 4 kostoly zo VII., X., XI. a XIV. storočia. Význam mesta Canterbury Mesto Centerbury, ktoré v noci s 31. na 1. júna bolo cieľom odvetného útoku ne­meckej leteckej zbrane, leží v grófstve Kent na hradskej Dower—Londýn. Je to staré mesto, ktoré má asi 24.000 obyvateľov, ma­lebné staré budovy a úzke uličky, Od čias Thomasa Becketa je Centerbury cirkevnou metropolou a sídlom anglického arcibisku­­pa-primasa. V Canterbury je silná vojenská posádka. Po hospodárskej stránke má vý­­(Pokračovanie na 2. strane.), g spôsobuje úmerne cenovej hladine aj platy. Politika voči obchodníkovi, podnikateľovi a živnostníkovi nesie sa v tom istom du­chu. Aj tu prevláda pri každom podujatí jediná snaha: aby bol spokojný, primerane odmenený a aby nevykorisťovaný nevyko­risťoval iných. A výsledky tohto snaženia vidíme už dnes všade. Mohutnejú predtým zredené organizácie, spolky, rastie účasť na celo­štátnych i celonárodných podujatiach, a na tvárach stretávame spokojnosť i zápal. To preto, lebo náš človek má prácu, má chlieb a základné predpoklady k pochopeniu pra­vého vzťahp medzi materializmom a vla­stenectvom. Miznú pomaly triedne rozdiely a budujeme novú slovenskú pospolitosť, v ktorej vlastenectvo je príkazom najvyšším, ale súčasne aj pre pochopenie najbližším. Len tak sme sa mohli odvážiť poslať svoje pluky na front. Náš vojak išiel rád a bo­juje rád, lebo vie, že doma sa majú dohre a aby sa mali navždy dobre, musí vziať do ruky pušku a zaistiť predpoklady tejto spokojnosti, ktorú môže nájsť a upevniť len v slobodnom slovenskom štáte. Musí byť naším úsilím, aby ten vojak, keď sa vráti, nebol sklamaný, aby nedostal sťažu­júci sa list. Musíme materiálne bohatstvo nášho štátu umiestiť tak, aby na jeho výho­dách participovala celá slovenská pospolitosť, lebo len vtedy máme za­ručené, že nenájde sa zlý vlastenec, len vtedy máme zaručené, že nech vlasť zavolá kedykoľvek, vždy nájde svojich synov pri­pravených a ochotných. Ulorok, 2. júna 1942 V zajatí zúbkov buk Sú ľudia, o ktorých sa dá ťažko hovoriť. Po* krčenie plecami, zdrvujúce kývnutie rukou, v najťažších prípadoch už len útrpný úsmev, sú jedinými výrazmi ocenenia, výstižnejšími, ako všetky slová. Taký rybár, podriemkáva­­júci na brehu rieky po celodennom márnom chytaní, posadnutý myšlienkou, že raz predsa len dačo chytí, alebo záhradkár, ktorý pod mohutným slameným širákom, prikrčený k svojim drobným hriadkam, záhonkom a cestič­kám trávi svoju nedeľu plením, okopávaním, polievaním, starostlivým vyšľapávaním chod­níčkov, laská sa so sadeničkami a bez dychu pozoruje malé plôšky, posiate čerstvosťou ze­lených lístkov — to sú prípady, pri ktorých väčšina ľudí stráca reč. K takýmto zjavom radia sa ďalej šachisti, majitelia akvárií — celkom zničení konštatovaním, že ich rybičky malý dnes o pol stupňa chladnejšiu vodu — pestovatelia kaktusov alebo sivých sliepok so zelenkastým podhrdlím, napokon v ľudskej spoločnosti zhubne pôsobí veľmi rozšírená če­­• ľaď sberateľov. V tejto skupine, zahrňujúcej I sberateľov gombičiek, ľúbostných listov slávnych ľudí alebo fajôk domorodcov zo samojedských ostrovov, uznávané miesto zaujímajú sberate­­lia poštových známok. Práve tak, ako aj ostatným, tu len zbežne vymenovaným typom, prichodí aj im následkom ich činnosti znášať od okolia všemožné príkoria, úškľabky a po­­smešky, čo všetko trpia s asketickou vytrvan­­livosťou a dojímavým optimizmom v úspech svojho podnikania. Sú to ľudia, ktorých ľahko poznáte podľa toho, že omdlievajú, ak vás vi* dia, ako ste pri otváraní listu poškodili znám­­ku. Ich listy mi vždy rovnakého zakončenia, dôrazne vás upozorňujú, obálku s opečiatkovanými aby ste nezahodili známkami, ale čím skôr ju poslali neporušenú nazad. — Zo všetkých spomenutých zjavov títo sú pre svoje okolie najnebezpečnejší, pretože chtivými ru­kami rozväzujú červenými cvemami previa­zané hĺbky korešpondencie vašich starých ro­dičov a hnaní filatelistickým pudom sú vstave poprekútať aj najzaprášenejšie miesta zapad­­lých pôjdov. Podplácajú vrátnikov zahranič­ných obchodných spoločností, zjavujú sa po konzulátoch a zyedakčných košov lovia cudzo­zemské exempláre známok. -m-Rady filatelistických maniakov rastú väčši­nou prirodzeným prírastkom, v dôsledku dedič­ne filatelistického zaťaženia. Ešte nevinnému dieťaťu, pravda, už s vrodenými sklonmi, fila­telistický otec nenápadne podstrčí pár známok — a toto je začiatok konca. Ak synátor prvý­mi známkami nepolepi skrine, dvere a iný nábytok — v ktorom prípade sklamaný otec sucho konštatuje, že decko je „po matke" — nasledujú ďalšie dary so strany prefíkaného rodiča, ako album, pinzeta, balíčky nových známok, potom veľké album, špeciálne album, lupa, kľúč na meranie zúbkov a s vlastníc­tvom prerozličných katalógov nadchádza sú­časne zánik sporiadaného občianskeho života. Nie sú zriedkavejšie prípady náhleho prepuk­nutia latentných filatelistických dispozícií a váš známy, ktorého ste doteraz pokladali za celkom normálneho, zvrhne sa na staré kolená. A na takej výstave, to, pán môj, uvidíte ve­ci, o ktorých sa vám ani nesnívalo. Napríklad, ak filatelista dosiahne už určitej úrovne, tu sa venuje špecializácii. Začne sa vybíjať, v be­dlivom skúmaní zúbkov známok, kvality pa­piera, tlače, farby, priesvitok a čo ja viem ešte čoho. Také zúbky, poviete vy — obyčajná vec. Len to, preboha, nepovedzte nahlas pred filatelistom! Pre toho sú také zúbky známok niečim posvätným, nedotknuteľným a so zbož­nou úctou meria ich veľkosť zúbkovým kľú­čom. Lebo sú zúbky normálne i abnormálne, pravidelné i celkom nepravidelné, niektoré hra­ny známok sú strihané, teda bez zúbkov, — to všetko značí možno veľké hodnoty. Preto filatelista v tomto štádiu je za bezsenných no­cí zmietaný túžbou vlastniť čo najväčší počet známok celkom kreatúrnych, rozlične pokrče­ných, s čiarkami, kruhmi, s nezbadateľnými chybami, s pretlačkami naopak natlačenými, slovom, prahne len po takých známkach, kto­ré by sa obyčajný smrteľník neodvážil nale­piť na list, aby nebol pokutovaný. Biely glej, hladký alebo žltý glej, či glej ra­­strovaný, platňové rohy s číslami a platňové rohy bez nich, rohy, rôžky, zúbky, kupóny, t

Next