Gardista, august 1943 (V/174-199)

1943-08-01 / nr. 174

StrÄns 2. GARDISTA Nová opotrebovacia stratégia Nemcov na východe ponesie čoskoro nedobré následky pre sovietske vedenie vojny Boľševici nebudú vsíave rýchle nahradiť úžasnú materiálnu stratu Berlín, 31. júla. Vojenská, korešpondencia z Nemecka pí­še o sovietskych stratách materiálu a ich následkoch pre zbrojné hospodárstvo a ho­vorí: Teraz už trojtýždenné gigantické boje na východnr»n fronte necharaktcrizujú už da. jaké obrovské územné zisky a vysoké čísli­ce zajatcov na jednej alebo druhej strane, ale nesmierne vyčerpávanie ľudí a materiá­lu na priestore, ktorý je pomerne minimál­ny pri veľkej rozlohe sovietskeho Svázu. Na nemeckej strane celkom otvorene pri­znávajú, že Nemecko nevidí smysel teraj­šej ofenzívy na východe už v dobývaní veľkých sovietskych území, ale v opotrebo­vávaní vojenskej sily a zbrojného poten­ciálu, ktoré ešte zostaly Sovietom, aby sa konečne vyčerpaly. Na otázku o príčinách, ktoré pohly Nem­cov k prechodu k tejto opotrcbovávacej stratégii, imožno odpovedať v podstate takto: 1. Zdá sa, že nemecké vojnové vedenie pri­šlo, ostatne azda iba prechodne, k presved­čeniu, že vojenské rozhodnutie r,a nedá oča­kávať iba od samotných ďalších územných zisk°v a že pri držaní veľkých produkčných oblastí možno pokojne ivyčkávať ďalšieho vývinu. 2. Zdá sa, že nemecké vedenie sa presved­čilo svojou presnou znel osťou strát mate­riálu sovietskeho a svojho vlastného a vý­konnosti vojnového hospodárstva soviet­skeho S väzu a najmä sovietskej zbroiár­­skci produkcie o výhodnosti teraz používa­ných metód vojnového vedenia pre Nemec­ko. Doterajšie bojové výsledky dosvedčiiy, že sovietske stratv mužstva a materiálu sú mnohonásobne väčšie, ako straty Ncttncov a že sa stávajú denne vždy hrozivé iším púšťaním ž'lon pre sovietsky vojnový stro j. Za tri týždne stratily sovietske armády asi 6500 pancierových vozov a tisíce lieta­­diel, diel, atd\ K tomu pristupujú strašné straty mužstva» Tieto okolnosti sú veľmi dôležité preto, že aj menej zasvätení pozorovatelia dnes už vedia, že rozliční činitelia silne oslabili sovietsku zbrojársku pr°dukciu, ktorá vy­kazuje už zreteľne známky ochabnutia. 1. V sovietskom Sváre sa prejavuje vždv väčší nedostatok ľudí. Vo vojenskom od­bore to vedie k tomu, že berú šoférov z ko­lón automobilov a po trojdennom výcviku ím sverujú pancierové bojové vozy. Podľa toho vyzerajú aj výkony týchto ľudi. Lep­šia nie je ani náhrada, ktorú dostaly zbro­jovky za povolaných odborných robotníkov. K tomu pristupuje ešte aj stále sa zväčšu­júci nedostatok potravín v sovietskom Skvft­­ze, čo má veľmi škodlivý vplyv na výkan­­nosť robotníctva, ktoré nevláda nž fyzicky plniť dobre prikázané mu výkony. 2. Neprekonateľnou prekážkou rýchleho nahradzovania stratených zbrani a vojno­vej výstroje je nedostatok surovín. Sovie­­totmehýba najmä železo, nhlle a alumínium. Soviet! (mohli doteraz nahradzovať straty, vzniklé nemeckým obsadením Ukrajiny a doneckej oblasti, surovinami zo svojich zá­sob a neúprosným obmedzovaním civilnej spotreby a dopravného aparátu. Tieto mož­nosti sú však dnes vyčerpané. 3. Sovietska doprava, a to najmä železni­ce, je v katastrofálnom stave. Pre nedo­statok vozňov zastavili naprifclad v ázijskej čiastke sovietskeho Sväzn veľa dôležitých podnikov, potrebujúcich suroviny. 4. Solvetl nevedeli doteraz nahradiť stra­­tu priemyselnej kapacity, lebo nové podni­ky nemalú dostatok vycvičených robotní­kov, takže nedosahujú potrebnej výkon­nosti. V Nemecku sa vie veľhri dohre, že ame­rická pomoc nie je taká veľká, ako to .tvrdí anglosaská propaganda. Rozhodne nie je tak veľká, aby nahradila úbytok sovietskej produkcie, alebo terajšie straty materiálu. Američania musia používať značnej čiastky svojho drahocenného loďného priestoru na dopravovanie potrayin do sovietskeho Svä­­zu, aby ho zachránili pred hladovou kata­strofou. Pri pozornom posúdení veštkých činite­ľov zistime, že nová opotrebovávala stra­tégia Nemcov má veľmi reálne výhľady na úspech. Nemecké úspechy v prtvýoh troch týždňoch sú rozhodne neobyčajné. Na zho­tovenie 6500 pancierových bojových vozov potrebuje sovietsky zbrojársky priemysel najmenej írištvrte refta., predpoklada júc, že má dosť surovín a pracovných síl a že fun­guje dohre jeho dopravný aparát. V Ne­mecku však o tom pochybujú. pri príležitosti zmeny vlády v Taliansko na­značuje, že v nepriateľskom tábore sú veľ­mi sklamané nad významom a rozmermi tohto ľudového mierového hnutia. Rádio Londýn napríklad vyhlásilo, že tu ide o všeobecné mierové hnutie, ktoré vznik­lo v severnom Taliansku a prenieslo sa po­tom až do Ríma a Neapola. Ďalšie podobné manifestácie boly vraj v Benátkach, Bari, Foggi a Tarante. Tieto informácie britského rozhlasu sú čírou fantáziou. V skutočnosti manifestácie v uliciach talianskych miest jednoznačne vyjadrily vlastenecké odušev­nenie talianskeho ľudu, jeho hlbokú pri­­tuľnosť k Savoyskému domu a jeho abso­lútnu dôveru k vláde maršala Badeglia. Na celom polostrove panuje dokonalý pokoj. Talianske obyvateľstvo tým, že sa hneď vrá­tilo k svojmu obvyklému zamestnaniu, uká­zalo, že si je vedomé toho, že osud národa je v dobrých rukách. PERFÍDNY NEPRIATEĽ Pod nadpl^im ,Perfídna hra nepriateľa“ obracia sa rímska Tribúna proti metódam anglo-amerlckej tlače. Táto tlač vyhlasuje po rozpustení fašistickej strany, odstráne­ní Veľkej fašistickej rady, osobitného súd­neho dvora a rozpustení fašistickej komory, že Badogliova vláda ešte nezúčtovala s mi­nulosťou. Tribúna to označuje za zlomyseľ­né falšovanie a pripomína, že labouristická strana vydala výzvu k talianskym robotní­kom, v ktorej Ich žiadala, aby vytvorili de­mokratickú vládu. Podľa anglosaských predstáv by táto demokratická vláda mala byť vraj ochotná k čestnej kapitulácii, pri ktorej by Taliansko dalo spojencom k dis­pozícii všetky prostriedky k pokračovaniu vojny proti Nemecku. Tribúna píše, že spo­jenci chcú pokračovanie vo vojne n preto si Želajú, aby v Taliansku stál v čele vlády slaboch a nie vojak ako maršal Badoglio. NAPÄTIE V LONDÝNE (EP) Agentúra Exchange zisťuje v noci na sobotu „neobyčajné zostrenie napätia“ v kruhoch britskej vlády kvôli postoju Ba­­dogllove] vlády. Naznačuje sa, že vo White- Hall očakávali omnoho rýchlejší priebeh udalostí v Taliansku v prospech spojencov. Agentúra zaznamenáva však chýr, podľa ktorého udalosti malý už predsa tak ďale­ko pokročiť, že sa vraj môže počítať s uza­vretím prímeria medzi spojencami a Ta­lianskom na budúcu nedeľu. Britský kabi­net prerokoval vraj na svojom zasadnutí podmienky mieru. Agentúra sa však sama dištancuje od tohto chýru so zistením, čo až do piatka nedošlo podľa jej vedomia z Talianska do Londýna nijaké nové zna­menie väčšej ochoty k uzavretiu primeria. GRÓF CIANO ODSTÚPIL Gróf Galeazzo Ciano odstúpil zo svojho miesta veľvyslanca pri Vatikáne. Kráľ Viktor Emanuel prijal jeho demisiu. Podľa zprávy rímskeho rozhlasu vymenovali ge­nerála Giovanniho di Domenica za pove­renca pre sväzy mládeže rozpustenej faši­stickej strany. V tejto hodnosti podlieha ministerstvu vojny. Minister ľudovej osve­ty Rocco vymenoval inšpektora talianske­ho rozhlasu Amadea Tostiho za generálne­ho riaditeľa talianskej tlače. .dio Rím hlási, že podľa zprávy Štátneho vestníka z 30. júla vstúpilo v platnosť nariadenie, podľa ktorého celý personál talianskych štátnych a súkromných železníc, poštovej, telegrafnej a telefónnej správy a k ním pripojených závodov bude militarizovaný na čas trvania vojny. GRANDI A FEDERZONI U PÄPEŽA (EP) Ako sa oznamuje z Vatikánu, pá­pež prijal vo štvrtok prezidenta taliaiiskei Akadémie Federzoniho a v piatok prijal doterajšieho prezidenta Komory Dina Grandiho. KRITIKA PROTI BÁDOGLIOVI (EP) Corriere della Sera naznačuje, že Badogliov ziikaz, týkajúci sa obnovenia bývalých strán, naráža na odmietnutie la­vicových elementov, a že všeobecne »tie talianske kruhy, ktoré po páde diktatúry očakávaly okamžitý návrat k demokratic­kému systému, sú nepríjemne prekvape­né«. Tieto poznámky robí časopis v súvi­slosti s oznámením, že vláda chce vypísať nové voľby za 4 mesiace Po skončení voj­ny. Strany, ktoré sú naj viacej postihnuté zákazom vlády, patria k piatim protifaši­stický naladeným skupiAám, ktoré v po­sledných dňoch vydaly viaceré proklamá­cie a začaly pravidelnú politickú činnosť. Ide tu o komunistov, socialistov, kresťan­ských demokratov, liberálov a akčnú stra­nu, ktoré majú svojé sídlo v Turíne. TIMES O BUDÚCNOSTI TALIANSKA Podľa zprávy Londýna, Times píšu v Úvodníku o budúcnosti Talianska a hovo­ria v súvise s tým o politických úlohách spojencov: Udalosti v Taliansku sú drama­tickými, keď aj nie prvými predzvestiam! ťažkých úloh, ktoré očakávajú víťazné spo­jenecké národy v Europe: Nájsť alebo do­sadiť vlády, ktoré by boly súčasne repre­zentačné, efektívne a ochotné k medziná­rodne) spolupráci, Za účelom prevedenia bezpodmienečnej' kapitulácie budú spoje­necké národy rokovať s akoukoľvek' vrchnosťou, ktorá má dosť moci a realiz­mu. V spomenutom úvodníku sa v závere píše proti výkladu zmienky o Savoyskom kráľovskom dome v Eisenhowerovom pre­­yolaní v tom smysle, ako by sa spojenecké národy chcely viazať na určité osoby, ale­bo vládne formy. spokojný sadak V tureckom časopise AkSan píše Sadak o talianskych udalostiach, o ktorých hovo­rí, že sú fázou tejto vojny, vhodnou k po­daniu štyrročnej bilancie tureckej neutrál­nej politiky. Sadak ďalej hovorí, že faši­stické Taliansko rozvinulo novú dynamic­kú silu, ktorá prinútila tureckú viť du pre­vádzať predovšetkým politiku svojho za­istenia, lebo Taliansko označilo Stredozem­né more za »Mare nostra« a usadilo sa na Balkáne. . Sadak súdi, že nemusí skrývať svoju radosť nad koncom talianskej impe­rialistickej politiky, ktorá znamenala v Stredozemnom mori trvalé nebezpečenstvo pre Turecko. ROOSEVELTOVE KLEBETY O NEMECKU EP oznamuje zo Štokholme: V úvodníku z poslednej Rooseveltovgj reči označuje ča­sopis Melsingborgs Tagblad tvrdenie seve­roamerického prezidenta, podľa ktorého Nemecko nechalo všade a vždy svojho ta­lianskeho spojenca »sedieť«, za zrejmé prekrútenie skutočnosti. Každý neutrálny a objektívny vojenský znalec, píše časopis, vie, že toto obvinenie nielen že je úplne vymyslené, ale že Nemecko vždv a všade podporovalo Taliansko. — V Grécku, v Afrike , a teraz na Sicílii, vo vzduchu nad Maltou a celou Stredozemskou oblasťou a na mori so svojimi ponorkami. OPATRENIE V SBVERNOM TALIANSKU (EP) Generál Ferrero nariadil podľa došlých zpráv v Terste odovzdanie vše­tkých zbraní a munície civilistami vojen­ským úradom za 48 hodín. Vojenský veliteľ v Janove zakázal nosiť zbrane. Podľa zprév časopisu Stanpa zdráhali sa sedliaci v te­rajšom Taliansku splniť odovzAivaciu po­vinnosť pri obilí a iných poľnohospodár­skych produktov. Turínsky vojenský veli­teľ pohrozil sedliakom prísnymi treMmi a cestou vojenských súdov vyzval, aby splnili svoju povinnosť. K položeniu v Ta­liansku píše katolícky časopis Italia, vy­chádzajúci vo Varece, že pracovné zasade­nie je opäť skoro úplné. Okolo pobyiu Mussoliniho (EP) Na Wilhelmstrasse v sobotu večer kategoricky odmietli oznámiť, kde sa toho času nachádza Mussolini. Dale] sa oznamu­je, že nemecký generál poľný maršal Kes­selring odovzdal Mussolinimu k jeho 60. narodenir.Vvm Hitlerov dar. Odpoveď na otázku, kde sa to stalo, v Berlíne Odmietli s odôvodnením, že o podobnej zpráve nie to žiadnej autorizácie. Jozef Joštiak 50-ročný Bratislava, 31. júla. Jozef Joštiak, direktor Penzijného ústavu, dožíva sa 50 rokov. Profesora Joštiaka pozná Slovensko, najmä vý­chodné, ešte z prvých čias Rodobrany. Co na západnom Slovensku v organizo­vaní Rodobrany robilo sa pod vedením profesora Tuku, tú prácu na východe urobil profesor Joštiak. Prežil mnoho ťažkostí, prekonal mnoho prekážok. Bol dobrým organizátorom, čo sa dokázalo najmä po 6. októbri 1938 v národnom výbore v Košiciach. Je odborníkom na slovo vzatým v otázkach sociálneho po­isťovníctva a vykonal cennú prácu ako predseda RŠP. Teraz svoje schopnosti dal do služieb Penzijnému ústavu sú­kromných úradníkov a zamestnancov ako jeho direktor. Rodobľana s vďačnosťou spomína na neho a na 50. narodeniny blahoželá mu Hlinková garda í 1. aagusta 1948 „Slepý a brutálny postoj Anglicka" (EP) oznamuje z Ríma: Komentáre sme« rodajných kruhoch k zahraničnopolitické« mu položeniu dávajú výraz myšlienkam, ktoré sú toho času podkladom zahraičnej politiky. < Vnútropolitický prevrat vylučuje akékoľs vek podrobenie sa cudziemu jarmu. T®« liansko považuje preto výzvu k bezpod« mienečnej kapitulácii za nečestnú a uráža« júcu a soskupuje sa počas vojny a odváž« nym patriotizmom okolo kráľa. Pritom vy« plývajú kritiky na adresu Anglicka, Postoj Anglicka — poznamenávajú v smerodaj* ných vládnych kruhoch — je »slepý a bru- Uilny««. Anglicko je zodpovedné za to, že svojou politikou vo Versailles utvorilo predpoklady pre vznik režimu, akým bol fašizmus. Diskúzíe tlače sústreďujú sa na« ďalej okolo problémov vnútornej politiky a okolo problémov, súvisiacich s uskutOč« nením reforiem, ktoré sú podmienené vjád« nou zpienou. Zahraničná politika v pod« state z tlače zmizla a neobjavuje sa ani v politickej, ani v konštruktívnej forma» Guariglia došiel vo štvrtok do Rima. Strá« vil noc na piatok pri práci v paláci Chigi, Prevrat vyžaduje aj zmenu diplomáciai, Tak veľvyslanec v Alfieri sa nevrátil do Berlína. Churchill telefonoval s Rooseveltom Štokholm, 81 Júla Dally Telegraph píše, že ministerský predseda Churchill v piatok bezprostredná po zasadaní vojnového kabinetu telefonic« ky konferoval s Rooseveltom. Okolo Majského Berlín, SI. júla V londýnskych politických kruhoch pre« vláda dojem, že vymenovanie Majského za zastupujúceho zahraničného komisára So» vietskeho sväzu zlepší poľ sko-sovietska vzťahy. Pri svojom odcestovaní do Moskvy Majský vzal na vedomie želanie Anglicka ohľadne odstránenia napjatia v týchto vzťahoch. Myslí sa, že keď sa Majský bude musieť v Kremli zaoberať e istými zahra« ničnými oddeleniami, predovšetkým s tý« mi, ktoré pestujú styky s krajinami, kto« rýeh vlády sú zastúpené v Londýne, že Jeho vplyv mohol by mať rezultáty. Je známe, že Majský mial veľmi dobré vzťahy k Si« korskému a že nesúhlasil s názormi Vy« šinského o celom poľskom probléma I Zmeny v chorvátskej diplomatickej slúž« be. (tp). Na základe výnosu Poglavnika boly prevedené v chorvátskej diplomatickej službe nasledujúce zmeny: mimoriadny vy« slanec v ministerstve zahraničných vecí Dr» Nikola Rusninovič bol vymenovaný za ge« nerálneho konzula v Mníchove, kým mini« sterský radca v ministerstve zahraničných vecí Dr. Štefan Gredelj bol pridelený akd konzul ku generálnemu konzulátu vo Vied« ni. Mimoriadny vyslanec Dr. Marco Tarier, ktorý bol činný v predsedníctve vlády, bol povolaný zpät do ministerstva zahraničných vecí. Nemecký generálny konzul v Sofii mŕtvy» (tp). Dlhoročný nemecký generálny kon« zul v Sofii Alexander Walter, ktorý sl zi« skál veľké zásluhy o Bulharsko, umrel v! piatok 31. júla. Pápežov sústrastný telegram boloňské« mu arcibiskupovi. Pápež poslal kardinálovi arcibiskupovi bombardovaného mesta Bolo« ni sústrastný telegram. Kardinál uverejnil pápežov telegram spolu s vlastnou výzvou, v ktorej napísal, že sa Taliani v týchto dňoch majú s dôverou postaviť pod ochra« nu Božiu a s pevným srdcom poslúchať kráľa, ktorý teraz drží osudy národa vo svojich rukách. Girand—de Gaulle. Britské zpravodaj« stvo onzamuje z Alžíra, že Giraud sa stal hlavným veliteľom branných síl francúz« skych disidentov a De Gaulle prezidentoní obrannej rady disidentov. Židia komunistickými agentmi. Rumun« ská vláda nariadila vziať do policajnej väz­by 40 Židov, ktorí sú podozriví, že prevá* dzajú komunistickú agitáciu. Turecký prezident v Istanbule. Turecký štátny prezident Inonu opustil turecké hlavné mesto a odcestoval do Istanbulu, ^

Next