Hlas Dopravy, 1942 (XXII/1-24)
1942-01-01 / nr. 1
IM V « 3 7 4 3 9 Úradný časopis slovenských dopravných zamestnancov Ročník XXII. Bratislava, dňa 1. januára 1942 Číslo 1. Stefan Suroviak: Historický nový rok Rok 1942 je rokom spečatenia našej tradície v rámci Sväzu slovenských dopravných zamestnancov. Túto organizácia založili sme 2. novembra 1910. v časoch, keď roduverný Slovák-železničiar musel zápasiť s 29 českými organizáciami. Co neslovenská organizácia, to všetko proti nám. Aká to bola zaslúžená práca vtedy založiť čisto slovenskú odborovú organizáciu štátnych zamestnancov, keď Slovák, štátny zamestnanec, existenčne visel na uiťke. Preháňania, disciplinárne tresty, telegrafičné prekladania našich pracovníkov ani nespomíname. Keď si spomenieme zakladanie sborov pri asistencii žandárov a polície, príde nám na myseľ hazardovanie s našimi životmi, ničenie našich nevinných rodín. Prekonali sme všetko, nepriateľ bol slabý i s jeho brachiálnou mocou, lebo rozhodoval duch Slováka-železničiara. Národné povedomie a kresťanský duch zíťazil nad neverou a hmotou. Naši pracovníci pracovali v duchu kresťanskom a bez zisku. Funkcie boly čestné, ale samými funkcionármi draho zaplatené. Česká organizácia bola samá hmota a funkcionári platení. Oni sa zničili a náš duch národný a protihmotársky zvíťazil. Našu organizáciu sme si držali nadovšetko pri Hlinkovej slovensk-jj ľudovej ü'-ik-ü- S kresťanskými robotníkmi slovenskými boli sme prví, ktorí sme sa dali do otvoreného boja — ~"1“ hodenie slovenského národa. Mnol váci sa nám uškľabovali, stáli stra. zaliečali sa našim protivníkom a dne» nachádzame sa na jednej línii, ako keby sme boli i my bývali nepriatelia rodu slovenského. Ale keď náš duch zvíťazil otvorením Slovenskej republiky, nesmieme ochabovať. Naša tradícia zapája sa do Sdrnženia štátnych a verejných zamestnancov. V tomto Sdružení sme silným odborom, ktorého členovia majú ponechané svoje práva, ale dávajú sa zvýšené povinnosti. Náš dopravný odbor musí i naďalej pracovať v koľajach stratenej tradície, aby členstvo bolo vychovávané v duchu našich starých bojov, a to aby naša práca bola slovenská a kresťanská. Kto bol kolísavý, dnes musí byť tvrdý v povedomí národnom a v presvedčení kresťanskom. Kto si to ináč predstavuje, ten je nepriateľom našej milej Slovenskej republiky. V tomto novom roku dajme si dokopy Bohom obdarený rozum, zdravie a usilovnosť, hľaďme ako dopravný odbor v Sdružení štátnych a verejných zamestnancov pracovať úprimne pre blaho našich rodín a nášho milovaného štátu. Bože, žehnaj našu prácu a sprevádzaj nás i v tomto roku! M noosm roku prosíme... (Dezider H orvát) Ó nebesá hviezdnaté, prosíme Teba. Daj nám zdravie a ruky naše mozóCnaté zaistia nám chleba. Zaisti nám pokoja. ktorého nám treba, aby sme obstáli v zúrivosti boja, ved bránime len seba. Ing. Ivan Viest: Do nového roku! Vstupujeme do nového roku. Práve zakončený rok vyznačoval sa veľkou, húževnatou prácou na každom poli železničiarskeho života, ktorej výsledky vidíme nielen my, železničiari, ale uznáva ich aj nepredpojatá a triezvo súdiaca verejnosť, ba dokonca i úradné kruhy, a to nielen naše, ale i mimoslovenské, ktorým prichodí spolupracovať s našimi železnicami. A keď sa tak poohliadneme trocha nazad a zrekapitulujeme si, z čoho tá naša práca sa skladala, tu predovšetkým musíme konštatovať ten radostný fakt, že v technickej výstavbe urobily Slovenské železnice v roku 1941 veľký krok napred. I keď obmedzené finančné prostriedky nedovoľovaly uskutočniť všetky plánované projekty, dosiahnuté výsledky sú predsa pozoruhodné. Platí to najmä o stavbe nových železníc, na ktorých sa pracovalo často pri okolnostiach dosť nepriaznivých. Na jednej strane citeľný nedostatok robotníctva, na druhej strane zasa oneskorené dodávky potrebného materiálu malý aj tuná vplvv na výsledkv nráre Ale iednako podarilo sa nám plánované pfaed uskutočniť skoro na 100 percent. V rozpočte na stavbu nových železníc roku 1941 zaistené bolo 198 miliónov Ks. Najviac sa vynaložilo na stavbu železnice Prešov—Strážske, ďalej hodne sa venovalo na stavbu gemerských spojov a ostatok sa použil na projekčné práce ďalších železničných spojov. Na stavbu nových železníc na rok 1942 pamätá rozpočet asi rovnakou sumou, takže zaistenými prostriedkami budeme môcť pokračovať v začatých stavbách a v projekčných prácach nových spojov Jabloníca—Plavecký Svätý Mikuláš, Mvjava—Brezová pod Bradlom a Podolínec—Orlov-Plaveč. Ak nám bude dodaný potrebný materiál včas a ak budeme mať dostatok robotníkov, novú trať Prešov—Strážske odovzdáme verejnej doprave. , Z normálnej investičnej činnosti treba vyzdvihnúť dokončenie stavby druhej koľaje v trati Bratislava—Leopoldov a jej odovzdanie premávke, pokračovanie v úsekovom zdvojovaní jednokoľajnej trate bývalej košickobohumínskej železnice, rozširovanie koľajíšť niekoľkých dôležitých staníc a stavbu prijímacích budov v staniciach Trenčín, Žilina, Púchov nad Váhom. Banská Bystrica, Trenčianske Teplice, Brezno nad Hronom, Kapušany atď. So všetkými týmito prechádzame i do nového roku a budeme pokračovať v nich. Sem patrí spomenúť aj vrútocké dielne, ktoré modernizujeme a ktorých výkonnosť usilujeme sa zvýšiť zaopatrením výkonného strojového zariadenia. No tempo týchto prác je pre ťažkosti v zadovážení strojov i materiálií v dnešnom vojnovom Čase hodne pomalé. Stálu pozornosť venujeme i obnoveniu našich dopravných prostriedkov objednávkami nových strojov, vozidiel, a to hnacích parných i motorových a nadovšetko nových nákladných vozňov, ktorých nedostatok veľmi pociťujeme. Iioku 1941 sme objednali obrovský počet vozidiel všetkých týchto druhov a netrpezlivo čakáme na ich dodanie, V objednávkach oachodíme aj cestné autobusy a nákladné autá, ale ich dodávky pre všeobecný nedostatok pneumatík hodne viaznu. S týmto akvizičným úsilím ide ruka v ruke vývin našej dopravy i prepravy. S dosiahnutými výsledkami môžme byť i sami spokojní, výkon našej osobnej i nákladnej dopravy je všeobecne uznávaný, k čomu v nemalej miere prispieva nielen naša technická pohotovosť, ale i obozretný^a úspešný postup v tarifných otázkach medzinárodnej prepravy, ktorého účinky dôsledkom polohy nášho štátu majú rozhodujúci vplyv na naše železničné hospodárstvo. Vďaka tejto obojstrannej pohotovosti, výkon našich železníc sa udržuje stále na výsokom bode napnutosti, ktorým prechádzame i do nového roku. Na tomto mieste treba spomenúť úsilie zodpovedných činiteľov, aby sa Slovenské železnice čím najskôr zelektrizovaly, čo je odôvodnené nielen požiadavkami budúcnosti, ale najmä -.1;." aCwŕ-^Ltt<.cei pobounýoľ; prostriedkov, a to uhlia, ktorého je na. Slovensku málo. Prvé kroky učinil pán minister dopravy a verejných prác Július Stano, na ktorého príkaz bola určená osobitná komisia, skladajúca sa z odborníkov, ktorej cieľom je preštudovať otázku elektrizácie niektorých železničných tratí. Táto komisia už účinkuje a možno očakávať v dohľadnom čase kladné výsledky. Medzinárodná- doprava pre vojnový stav je hodne podviazaná, no i tu plníme to, čo dovoľujú možnosti. Treba spomenúť medzištátnu dohodu, podpísanú roku 1941, uzavretú medzi Slovenskom, Nemeckom a Maďarskom o peážnej doprave maďarskej a slovenskej cez Engerau (Petržalku), s ktorou bude začaté 1. januára 1942, ako aj dohodu, uzavretú medzi Nemeckom a Slovenskom o medzinárodnej autobusovej linke Wien—Krakow cez Slovensko, prevádzanej spoločne ríšskou poštou a Slovenskými železnicami. Autobusová doprava sa začala v auguste a trvala s peknými výsledkami do 1. decembra 1941 a bude obnovená letným cestovným poriadkom roku 1942. Do tejto linky sú zapoiené naše Tatry, čím prispievame veľkou mierou k ich propagácii. Tomuto bude slúžiť aj na rok 1942 projektovaný „tatranský expres” alebo „tatranská strela” (názov nie je ešte ustálený) pomocou rýchlych motorových vozňov, podobných bývalej Slovenskej strele, ktoré nám budú novo dodané. Okrem propagácie Tatier chceme sa zapojiť aj do napomáhania cudzineckého ruchu a začali sme spoluprácu s Riaditeľstvom pre cestovný ruch. Na jeho popud a s jeho výdatnou pomocou obnovili sme akciu okrašľovania staníc. Aby sa to podujatie stretlo s čím väčším úspechom, udelili sme už peňažitú odmenu alebo pochvalu tým zamestnancom, ktorí sa zaslúžili o vkusnú výzdobu a úhľadný výzor železničných budov. Na poli sociálnom zaznamenávame ďalšie pokroky v podporovaní železničných zamestnancov, čomu slúžia aj Sociálny a Podporný fond, ktorých cieľom je zmiernenie nezavinenej finančnej núdze zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Sociálny charakter majú Potravné skladištia Slovenských želzníc a železničné konzumné družstvá, ktoré umožňujú železničným zamestnancom ľahší a výhodnejší nákup článkov dennej potreby a ktoré sú tak i podporovateľom lepšieho výkonu služby. Napokon cieľ Potravného skladišfa za vojny je hodne širší, lebo smeruje napríklad aj na obstarávanie podošvovej kože pre zamestnancov a na opravu ich obuvi vo vlastnej réžii. Zrušením dvoch bývalých riaditeľstiev roku 1940 postavená bola železničná správa pred nové organizačné úlohy. Výsledky, ktoré boly dosiahnuté doteraz, sú pekné a uspokojivé, no badať aj určite nedostatky, ako prináša každá organizácia a ktorých odstránenie je našou najbližšou povinnosťou. V tomto smere robíme potrebné kroky v dohode s iným centrálnymi úradmi. Pomer k dopravnému odboru Svazo štátnych a verejných zamestnancov je dnes jednoduchý, priamy a dobrý. V dohode s touto organizáciou pracujeme spoločne na utvorení podmienok číra užšej spolupráce úradu so zástup cami zamestnancov, čo bude mať iste dobrý vplyv na riešenie personálnych otázok podniku. *vf fvr'l’f, norí?.? výslovného konštatovania povolaných činiteľov — vykonaly v týchto ťažkých časoch všetko, čo bolo len možné, aby vyhovely požiadavkám, kladeným na dopravu vôbec, najmä na dopravu vojenských prostriedkov, v plnej miere. Verím, že sa všetci železniční zamestnanci poctivé pričinia o to, aby sa nám táto dobrá povesť uchovala aj v budúcom roku. Keď stojíme na prahu nového roku. uvedomujeme si naše nové povinnosti. Musíme vybudovať nové železničné spojky, rozšíriť stanice, doplniť strojový a vozňový park, zmodernizovať dielenské zariadenia a podľa možnosti zelektrizovať železnice, a tak zapojiť sa do radu moderných štátov. Musíme vykonať všetko, čo budú vyžadovať potreby, ktoré sú naším vodidlom a motívom našej Činnosti, lebo železnice rešpektujú verejné záujmy, keďže majú a musia byť jednou z hybných síl nášho hospodárskeho života a tak i napomáhateľkou blahobytu širokých vrstiev nášho národa. RANCELÄRIfl PREZIDENTA REPUBLIKY Č. 3062 kab./i94i. Bratislava, dňa 16. decembra 1941. Slovutný pán poslanec Štefan Suroviak, predseda Sdruženia štátnych a verejných zamestnancov v Bratislave. Štefánikova 23a Kancelária prezidenta republiky ďakuje Vám menom pána prezidenta za telegrafický pozdravný prejav, zaslaný zo zasadnutia ústredného výboru SSDZ v Trení. Tepliciach, so žiadosťou, aby ste poďakovanie pána prezidenta láskavé tlmočili tiež P. T. účastníkom porady. Na stráž! Za Kanceláriu prezidenta republiky: (Dr. Neumann). Všetkým našim milým členom, Ich rodinám a našim priaznivcom zo srdca prajeme šťastlivý a požehnaný nový rok 1942! • ED AKCIA *HLASU DOPRAVY. A DOPRAVNÝ ODBOR SŠVZ