Hlas Dopravy, 1942 (XXII/1-24)

1942-01-01 / nr. 1

IM V « 3 7 4 3 9 Úradný časopis slovenských dopravných zamestnancov Ročník XXII. Bratislava, dňa 1. januára 1942 Číslo 1. Stefan Suroviak: Historický nový rok Rok 1942 je rokom spečatenia našej tra­dície v rámci Sväzu slovenských doprav­ných zamestnancov. Túto organizácia za­ložili sme 2. novembra 1910. v časoch, keď roduverný Slovák-železničiar musel zápasiť s 29 českými organizáciami. Co neslovenská organizácia, to všetko proti nám. Aká to bola zaslúžená práca vtedy založiť čisto slovenskú odborovú organi­záciu štátnych zamestnancov, keď Slovák, štátny zamestnanec, existenčne visel na uiťke. Preháňania, disciplinárne tresty, telegrafičné prekladania našich pracov­níkov ani nespomíname. Keď si spome­nieme zakladanie sborov pri asistencii žandárov a polície, príde nám na myseľ hazardovanie s našimi životmi, ničenie našich nevinných rodín. Prekonali sme všetko, nepriateľ bol slabý i s jeho bra­­chiálnou mocou, lebo rozhodoval duch Slováka-železničiara. Národné povedomie a kresťanský duch zíťazil nad neverou a hmotou. Naši pracovníci pracovali v du­chu kresťanskom a bez zisku. Funkcie boly čestné, ale samými funkcionármi draho zaplatené. Česká organizácia bola samá hmota a funkcionári platení. Oni sa zničili a náš duch národný a protihmo­­társky zvíťazil. Našu organizáciu sme si držali nadovšetko pri Hlinkovej sloven­­sk-jj ľudovej ü'-ik-ü- S kresťanskými ro­botníkmi slovenskými boli sme prví, kto­­rí sme sa dali do otvoreného boja — ~"1“ hodenie slovenského národa. Mnol váci sa nám uškľabovali, stáli stra. zaliečali sa našim protivníkom a dne» na­chádzame sa na jednej línii, ako keby sme boli i my bývali nepriatelia rodu slovenského. Ale keď náš duch zvíťazil otvorením Slovenskej republiky, nesmie­me ochabovať. Naša tradícia zapája sa do Sdrnženia štátnych a verejných za­mestnancov. V tomto Sdružení sme sil­ným odborom, ktorého členovia majú po­nechané svoje práva, ale dávajú sa zvýšené povinnosti. Náš dopravný odbor musí i naďalej pracovať v koľajach stra­tenej tradície, aby členstvo bolo vycho­vávané v duchu našich starých bojov, a to aby naša práca bola slovenská a kres­ťanská. Kto bol kolísavý, dnes musí byť tvrdý v povedomí národnom a v pre­svedčení kresťanskom. Kto si to ináč predstavuje, ten je nepriateľom našej mi­lej Slovenskej republiky. V tomto novom roku dajme si dokopy Bohom obdarený rozum, zdravie a usilov­nosť, hľaďme ako dopravný odbor v Sdru­žení štátnych a verejných zamestnancov pracovať úprimne pre blaho našich rodín a nášho milovaného štátu. Bože, žehnaj našu prácu a sprevádzaj nás i v tomto roku! M noosm roku prosíme... (Dezider H orvát) Ó nebesá hviezdnaté, prosíme Teba. Daj nám zdravie a ruky naše mozóCnaté zaistia nám chleba. Zaisti nám pokoja. ktorého nám treba, aby sme obstáli v zúrivosti boja, ved bránime len seba. Ing. Ivan Viest: Do nového roku! Vstupujeme do nového roku. Práve zakončený rok vyznačoval sa veľkou, húževnatou prácou na každom poli železničiarskeho života, ktorej vý­sledky vidíme nielen my, železničiari, ale uznáva ich aj nepredpojatá a triez­vo súdiaca verejnosť, ba dokonca i úradné kruhy, a to nielen naše, ale i mimoslovenské, ktorým prichodí spolupracovať s našimi železnicami. A keď sa tak poohliadneme trocha na­zad a zrekapitulujeme si, z čoho tá naša práca sa skladala, tu predovše­tkým musíme konštatovať ten radost­ný fakt, že v technickej výstavbe uro­­bily Slovenské železnice v roku 1941 veľký krok napred. I keď obmedzené finančné prostriedky nedovoľovaly uskutočniť všetky plánované projek­ty, dosiahnuté výsledky sú predsa pozoruhodné. Platí to najmä o stavbe nových železníc, na ktorých sa praco­valo často pri okolnostiach dosť ne­priaznivých. Na jednej strane citeľný nedostatok robotníctva, na druhej strane zasa oneskorené dodávky po­trebného materiálu malý aj tuná vplvv na výsledkv nráre Ale iednako podarilo sa nám plánované pfaed uskutočniť skoro na 100 percent. V rozpočte na stavbu nových želez­níc roku 1941 zaistené bolo 198 milió­nov Ks. Najviac sa vynaložilo na stavbu železnice Prešov—Strážske, ďalej hodne sa venovalo na stavbu ge­merských spojov a ostatok sa použil na projekčné práce ďalších železnič­ných spojov. Na stavbu nových želez­níc na rok 1942 pamätá rozpočet asi rovnakou sumou, takže zaistenými prostriedkami budeme môcť pokračo­vať v začatých stavbách a v projekč­ných prácach nových spojov Jablo­­níca—Plavecký Svätý Mikuláš, Mv­­java—Brezová pod Bradlom a Podolí­­nec—Orlov-Plaveč. Ak nám bude do­daný potrebný materiál včas a ak bu­deme mať dostatok robotníkov, novú trať Prešov—Strážske odovzdáme ve­rejnej doprave. , Z normálnej investičnej činnosti treba vyzdvihnúť dokončenie stavby druhej koľaje v trati Bratislava—­­Leopoldov a jej odovzdanie premávke, pokračovanie v úsekovom zdvojovaní jednokoľajnej trate bývalej košicko­­bohumínskej železnice, rozširovanie koľajíšť niekoľkých dôležitých staníc a stavbu prijímacích budov v stani­ciach Trenčín, Žilina, Púchov nad Vá­­hom. Banská Bystrica, Trenčianske Teplice, Brezno nad Hronom, Kapuša­ny atď. So všetkými týmito prechá­dzame i do nového roku a budeme po­kračovať v nich. Sem patrí spomenúť aj vrútocké dielne, ktoré modernizuje­me a ktorých výkonnosť usilujeme sa zvýšiť zaopatrením výkonného strojo­vého zariadenia. No tempo týchto prác je pre ťažkosti v zadovážení strojov i materiálií v dnešnom vojnovom Čase hodne pomalé. Stálu pozornosť venujeme i obnove­niu našich dopravných prostriedkov objednávkami nových strojov, vozi­diel, a to hnacích parných i motoro­vých a nadovšetko nových náklad­ných vozňov, ktorých nedostatok veľ­mi pociťujeme. Iioku 1941 sme objed­nali obrovský počet vozidiel všetkých týchto druhov a netrpezlivo čakáme na ich dodanie, V objednávkach oa­­chodíme aj cestné autobusy a náklad­né autá, ale ich dodávky pre všeobec­ný nedostatok pneumatík hodne viaz­nu. S týmto akvizičným úsilím ide ruka v ruke vývin našej dopravy i prepra­vy. S dosiahnutými výsledkami môž­­me byť i sami spokojní, výkon našej osobnej i nákladnej dopravy je vše­obecne uznávaný, k čomu v nemalej miere prispieva nielen naša technická pohotovosť, ale i obozretný^a úspešný postup v tarifných otázkach medziná­rodnej prepravy, ktorého účinky dô­sledkom polohy nášho štátu majú roz­hodujúci vplyv na naše železničné hos­podárstvo. Vďaka tejto obojstrannej pohotovosti, výkon našich železníc sa udržuje stále na výsokom bode napnu­­tosti, ktorým prechádzame i do nového roku. Na tomto mieste treba spomenúť úsilie zodpovedných činiteľov, aby sa Slovenské železnice čím najskôr ze­­lektrizovaly, čo je odôvodnené nielen požiadavkami budúcnosti, ale najmä -.1;." aCwŕ-^Ltt<.cei pobounýoľ; pro­striedkov, a to uhlia, ktorého je na. Slovensku málo. Prvé kroky učinil pán minister dopravy a verejných prác Július Stano, na ktorého prí­kaz bola určená osobitná komisia, skla­dajúca sa z odborníkov, ktorej cieľom je preštudovať otázku elektrizácie niektorých železničných tratí. Táto komisia už účinkuje a možno očakávať v dohľadnom čase kladné výsledky. Medzinárodná- doprava pre vojnový stav je hodne podviazaná, no i tu plní­me to, čo dovoľujú možnosti. Treba spomenúť medzištátnu dohodu, podpí­sanú roku 1941, uzavretú medzi Slo­venskom, Nemeckom a Maďarskom o peážnej doprave maďarskej a slo­venskej cez Engerau (Petržalku), s ktorou bude začaté 1. januára 1942, ako aj dohodu, uzavretú medzi Ne­meckom a Slovenskom o medzinárod­nej autobusovej linke Wien—Krakow cez Slovensko, prevádzanej spoločne ríšskou poštou a Slovenskými železni­cami. Autobusová doprava sa začala v auguste a trvala s peknými výsled­kami do 1. decembra 1941 a bude ob­novená letným cestovným poriadkom roku 1942. Do tejto linky sú zapoiené naše Tatry, čím prispievame veľkou mierou k ich propagácii. Tomuto bude slúžiť aj na rok 1942 projektovaný „tatranský expres” alebo „tatranská strela” (názov nie je ešte ustálený) po­mocou rýchlych motorových vozňov, podobných bývalej Slovenskej strele, ktoré nám budú novo dodané. Okrem propagácie Tatier chceme sa zapojiť aj do napomáhania cudzineckého ru­chu a začali sme spoluprácu s Riadi­teľstvom pre cestovný ruch. Na jeho popud a s jeho výdatnou pomocou ob­novili sme akciu okrašľovania staníc. Aby sa to podujatie stretlo s čím väč­ším úspechom, udelili sme už peňažitú odmenu alebo pochvalu tým zamest­nancom, ktorí sa zaslúžili o vkusnú výzdobu a úhľadný výzor železničných budov. Na poli sociálnom zaznamenávame ďalšie pokroky v podporovaní želez­ničných zamestnancov, čomu slúžia aj Sociálny a Podporný fond, ktorých cieľom je zmiernenie nezavinenej fi­nančnej núdze zamestnancov a ich ro­dinných príslušníkov. Sociálny cha­rakter majú Potravné skladištia Slo­venských želzníc a železničné konzum­né družstvá, ktoré umožňujú železnič­ným zamestnancom ľahší a výhodnejší nákup článkov dennej potreby a ktoré sú tak i podporovateľom lepšieho vý­konu služby. Napokon cieľ Potravného skladišfa za vojny je hodne širší, lebo smeruje napríklad aj na obstarávanie podošvovej kože pre zamestnancov a na opravu ich obuvi vo vlastnej réžii. Zrušením dvoch bývalých riaditeľ­stiev roku 1940 postavená bola želez­ničná správa pred nové organizačné úlohy. Výsledky, ktoré boly dosiahnu­té doteraz, sú pekné a uspokojivé, no badať aj určite nedostatky, ako pri­náša každá organizácia a ktorých od­stránenie je našou najbližšou povin­nosťou. V tomto smere robíme potreb­né kroky v dohode s iným centrálnymi úradmi. Pomer k dopravnému odboru Svazo štátnych a verejných zamestnancov je dnes jednoduchý, priamy a dobrý. V dohode s touto organizáciou pracu­jeme spoločne na utvorení podmienok číra užšej spolupráce úradu so zástup cami zamestnancov, čo bude mať iste dobrý vplyv na riešenie personálnych otázok podniku. *vf fvr'l’f, norí?.? výslovného konštatovania povolaných činiteľov — vykonaly v týchto ťaž­kých časoch všetko, čo bolo len možné, aby vyhovely požiadavkám, kladeným na dopravu vôbec, najmä na dopravu vojenských prostriedkov, v plnej mie­re. Verím, že sa všetci železniční za­mestnanci poctivé pričinia o to, aby sa nám táto dobrá povesť uchovala aj v budúcom roku. Keď stojíme na prahu nového roku. uvedomujeme si naše nové povinnosti. Musíme vybudovať nové železničné spojky, rozšíriť stanice, doplniť stro­jový a vozňový park, zmodernizovať dielenské zariadenia a podľa možnosti zelektrizovať železnice, a tak zapojiť sa do radu moderných štátov. Musíme vykonať všetko, čo budú vyžadovať potreby, ktoré sú naším vodidlom a motívom našej Činnosti, lebo železnice rešpektujú verejné záujmy, keďže ma­jú a musia byť jednou z hybných síl nášho hospodárskeho života a tak i napomáhateľkou blahobytu širokých vrstiev nášho národa. RANCELÄRIfl PREZIDENTA REPUBLIKY Č. 3062 kab./i94i. Bratislava, dňa 16. decembra 1941. Slovutný pán poslanec Štefan Suroviak, pred­seda Sdruženia štátnych a verejných zamestnancov v Bratislave. Štefánikova 23a Kancelária prezidenta republiky ďaku­je Vám menom pána prezidenta za tele­grafický pozdravný prejav, zaslaný zo zasadnutia ústredného výboru SSDZ v Trení. Tepliciach, so žiadosťou, aby ste poďakovanie pána prezidenta láskavé tlmočili tiež P. T. účastníkom porady. Na stráž! Za Kanceláriu prezidenta republiky: (Dr. Neumann). Všetkým našim milým členom, Ich rodinám a našim priaznivcom zo srdca prajeme šťastlivý a požehnaný nový rok 1942! • ED AKCIA *HLASU DOPRAVY. A DOPRAVNÝ ODBOR SŠVZ

Next