Hlas Dopravy, 1944 (XXIV/1-23)
1944-01-01 / nr. 1
Úradný časopis slovenských dopravných zamestnancov Jfý y. cj '367 5 9 Roční, XXIV. Bratislava, dňa 1. januára 1944 Čís'o 1. Poslanec St. S u r o v i a k, predseda SŠVZ: V NOVOM ROKU O NÁS! Sdruženie štátnych a verejných zamestnancov utvorilo sa podľa zákona o Slovenskej pracujúcej pospolitosti. Do svojho lona pribralo všetky bývalé štátnó-zamestnanecké organizácie. Tieto organizácie nahradené boly dvanástimi odbormi v Sdružení, takže v ňom tú zastúpení zamestnanci dopravy, verejnej a autonómnej správy, škúl, duchovenstva, výsostnej správy, justície, financií, verejných prác, hospodárstva, pošty, samostatných úradov a zamestnanci na odpočinku. Podľa tohto možno povedať, že pohromade je asi 45 bývalých organizácií. Sme pohromade. V bývalých záujmových organizáciách členstvo bolo vychovávané proti členstvu iných organizácii, panovala nenávisť a tvrdý bej proti tomu, 0 čo bojovala iná organizácia. Mnohé bývalé organizácie malý vplyvy nepriateľské. Heslom bolo „rozdeľ a panuj!", a preto sme ta my, Slováci, nachádzali vo viac ako 40 organizáciách, duši slovenskej neprajných, ytedy v otvorenom slovenskom duchu písaných časopisov Slováci štátni a verejní zamestnanci mali len dva a dnes ich máme sedem. Mám» Fond Dr. Jozefa Tisu, prevzali imo Učiteľský domov šarišských učiteľov v Prešove, internét učiteľov bývalej Trenčianske) stolice v Trenčíne, Domov notárov v D. Bystrici, zotavoyňu v Serafínove-SkaHtom a pod., lak že, majúc toto pohromade, umožňuie nám lepšie pomáhať svojmu kedysi roztratenému členstvu. Tak isto v smysle nariadenia vrchnosti do správy Sdruženia preberáme 1 rôzne malé podporné spolky, ktoré sa zrušujú. Pri týchto posledných podľa zákona o pracujúcej pospolitosti nadobudnuté práva nezrušujeme, ale zjednodušujeme, aby otec vedel, čo robí člen rodiny. Fondom Dr. Jozefa Tisu budú zaručené všetky práva, nadobudnuté v bývalých fondoch, a hradia sa všetky pasíva po výšku prevzatého majetku Sdružením. Fond Dr. Jozefa Tisu sa rozšíri pre všetkých členov SšVZ, u tohto sú oveľa menšie príspevky ako u doteraz jestvujúcich spolkov a fondov. Niektorí si predstavujú Sdruženie vo svetle, gfco by malo ohromné príjmy na príspevkoch. Nielen čipnovia, ale i nezasvätené orgány zabúdalú alebo nechcú vedieť, že príspevky nečinia viac ako príspevky odboru dopreyného do vydania zákona o Slovenskej pracuiúcej pospolitosti. Predtým definitívny zamestnanec platil Ks 6.— a smluvný Ks 4 — mesačne okrem príspevku Ks 2.— do Fondu Dr. Jozefa Tisu a dnes podľa spomenutého I zákona piati yt% základného platu, čo u mnohých činí mesačne len Ks 2.íu. Toto minimum je i u ostatných rezortov štátnej správy. K tomu ešte penzisti po istú hranicu vôbec neplatia príspevky, ale zato prácu konáme i za nich. Zákon o Slovenskej pracujúcej pospolitosti bude treba novelizovať v tom smysle, aby sa členstvu čím viac mohlo pomáhať. Naše sdruženie dnes je veľkým aparátom, ako som bol spomenul, má vo svojom lone viac ako 40 bývalých organizácii Zamestnanci, ktorí pracujú v záujme a len v záujme členstva, potrebujú aj statočne žiť. Z chválospevov nevyžilú, nepripusťme, aby každú chvíľku rozmýšľali nad biedou svojej rodiny. Výdavky pre personál Sdruženia činia mesačne do Ks 100.000.—, to nie je moc, veď ich je 57, výdavky na tlač okolo Ks 120.000.—, administratívne výdavky dobrých Ks 80.000—, k tomu zotavovňa, rekreácia, podpory, daň pre SPP a pod. A konečne, kto sa chce presvedčiť, nech príde do učtárne Sdruženia, tam zistí podľa príjmov a výdavkov nadpriemernú prácu funkcionárov a zamestnancov Sdruženia. Za chrbtom nemáme továrne ani banky, ale ani rezorty štátne! správy, ktoré by niečo obetevaly na rekreáciu ich zamestnancov, ktorí by si toho skutočne zaslúžili. Slovom živoríme i pri tom, že predseda nemá niiaký plat alebo diéty od Sdruženia, že hlavný tajomník je tiež bez platu a ústredný tajomník skromne platený. Keď spomínam platenie pracovníkov Sdruženia, dotknem sa ai platov vás, bratia štátni zamestnanci. Platový zákon č. 105 a 104 z roku 1925 a k nim vydané vládne nariadenia boly vydané proti vôli vtedaišfch zákonodarcov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V Prahe som zaujal stanovisko protivné už i preto, le vládne nariadenie, vydané k týmto zákonom, protivilo sa zákonom. Spomenuté zákony boly vydané počas pokoja, podľa životnej úrovne. Dnes by sme potrebovali nový zákon, ktorý by zodpovedal dnešným pomerom. Vo vojnovom čase je to nemožné, avšak Sdruženie na pokyn Strany zaoberá sa s osnovou platového zákona na časy budúce, aby sme boli pripravení s prežutým návrhom zákona. Dokiaľ niet nového platového zákona, je samozrejmou vecou, že musia jestvovať rôzne prídavky a tie prídayky naša vláda dáva dotiaľ, kým povie minister financií „nie". Systemizácia u nášho mladého štátu je zlomkrkom. Starší zamestnanci — nešťastníci — keď nemajú systemizavaňé miesto — môžu zostarnúť — povýšení nebudú. Naopak, mladý, ktorému šťastie doprialo — preskoč! a) 50 zamestnancov. Pri budúcom návrhu platového zákona bude Sdruženie uplatňovať systemizáciu len tam, kde je potrebná, ináč pre schopných a upotrebiteľných zamestnancov v niektorých kategóriách nech je automatický postup vtedy, keď toho zamestnanca štátna správa potrebuje. Som najväčším nepriateľom smluvného pomeru zamestnanca, ktorý pracuje niekoľko rokov bez prerušenia, dosahuje vysoký vek a na konci sa mu nezapočíta za mladých čias strávený čas v službe. Sme tými, čo bojovali proti tejto nespravodlivosti úplných 20 rokov, mal som nepríjemné výstupy v pražskom parlamente, ale macochou by bol ten, čo b} pri nevej úprave platov v našom štáte nemal porozumenie t ukrivdenými, za ktorých sme bojovali v štáte nám Slovákom nepra-nom. Nový zákon musí mať presný čakateľský čas a keď sa niekto v službe osvedči, nech je aj ustanovený, resp. menovaný po dovfšeni čakateľského času. Čo sa týka zásobovania, ktoré je tepnou života, mnohí nadávali a nadávajú na nedostatky vtedy, keď zásobovanie je lepšie ako v hocktorom štáte Európy. Nadávajú najviac ti, čo chcú kefasiť, zarábať na iných štátnych a verejných zamestnancoch. Niektorí zamestnanci uspokoja sa s prídelom a niektorí nie sú spokojní ani s ich kšeftovaním. Ktorý štátny zamestnanec kšeftuje, ohrozuje rodinný život svojho spolupracovníka preto, lebo dvíha ceny životných potrieb. Už či tak alebo onak posudzujeme zásobovanie, každý úprimný Slovák musí potvrdiť, že zásobovanie podľa daných pomerov je u nás vždy lepšie ako v iných vojnových štátoch. Prechádzajúc na naše Sdruženie, môžeme tvrdiť, že je najdokonalejšou organizáciou v rámci Slovenskej pracujúcej pospolitosti. Dnešná or- . ganizačná sieť tohto Sdruženia prenikla do každej dedinky, kde je kňaz, notár, učiteľ. Má spojenie s každým obyvateľom i tej naj* zapadlejšej obce, ba čo viac, je hýbadlom celého verejného života, Kto potrebuje niečo, obráti sa na štátneho alebo verejného zamestnanca. Kto potrebuje bezplatnú radu v súdnictve, obráti sa na nášho člena sudcu, kto potrebuje pomoc v administratívnych veciach, nájde notára, kde potrebujú človeka na kultúrnu činnosť, vyhľadajú učiteľa atď. — teda všade štátny a vere'ný zamestnanec. Úlohou Sdruženia ie nielen podľa zákona o pracujúcej pospolitosti plniť svoju úlohu, ale doplňovať ju i podľa potrieb života, O úlohe a povinnostiach nášho sdruženia a jeho funkcionároch zmienim sa obšírnejšie. Predovšetkým Sdruženie štátnych verejných Požehnaný a milostiplný nový rok všetkým členom a čitateľom želá: Ústredná správa SŠVZI