Hlas Ĺudu, apríl 1968 (XV/78-102)

1968-04-08 / No. 84

OHLASY NA ČLÁNOK Otvorený list istému dôchodcovi Na príspevok uverejnený v Hla­se ľudu 30. marca t. r. dostala redakcia list tohto znenia: Že by sa podľa nového mail stať noviny tribúnou, na ktorej si mô­že povedať každý, Co mu len sli­na na jazyk prinesie?! No, taký dojem máme po prečítaní „Otvo­reného listu „istému“ dôchodco­vi od „istého“ autora. A ešfe ten rámček!!! Za čo? Za iróniu, brýzganie? Cl Je to naša sloven­ská špecialita? Zaujímalo by nás, ako „istý“ autor vystupoval v mi­nulosti, ako sa pričinil on sám vo svojom okolí o to, aby dôchodky vzrastali a ako sa o ich vzrast bu­de pričiňovať v budúcnosti, ako v/stúpi na adresu tých mnohých iných „Istých“ dôchodcov. Dúfam, že mu Hlas ľudu ďalšie jeho otvo­rené listy ochotne uverejní. Angela Palacková, Bánov 316, okr. Nové Zámky, Mária Gubová, Nové Zámky, Gorkého ul. 28 A/2. Na okraj iba toľko. Niet času skúmať, čo primálo čitateľky tak­to reagovať. Napokon je to Ich názor. Ale z obsahu možno dedu­kovať, že ide o osoby ešte mladé, ktoré nebolia starosti nízko Ha­tených dôchodcov, alebo o osoby staršie so slušným dôchodkom, ktoré majú možno strach o svoj príjem. Môžu to však byť aj oso­by, ktoré nepochopili zámer otvo­reného listu a ako jediné reago­vali naň negatívne. Napriek tomu. v rámci slobodnej výmeny názo­rov ich ohlas uverejňujeme. (Mož­no 1 z podnetu prvej vety Ich lis­tu.) K vystupovaniu „istého“ au­tora v minulosti iba toľko: za zvýšenie dôchodkov v minulosti napísal desiatky listov na všetky strany. Pochopiteľne, že jeho sna­ha bola v minulosti márna, alebo sa stretla len s minimálnym účin­kom. Ale aj keby ten „istý“ au­tor nebol písal v minulosti listy, nemal by práve písať o tomto probléme dnes? Mal, tak Isto, ako mali právo napísať aj spomenu­té čitateľky svoj ohlas. Cl písali listy v minulosti, to nám v ohlase nenaznačili, ale aj tak dobre, nič im nevyčítame. Dúfame, že v bu­dúcnosti na tému zvyšovania dô­chodkov už nebude treba toľko písať a už vôbec nie s „Iróniou a brýzganím.“ A o to nám vlastne išlo. (es) Cestári, či ovocinári? Nechcem polemizovať s E. Pet­­rikom z Dubodielu o jeho úvahe Cestári, či ovocinári? (HD z 21. marca 1968), no musím ako autor fotografie o postreku ovocných stromčekov pozdli štátnych ciest pracovníkmi OSC napísať svoju mienku. K tomu, že práca okolo ovoc­ných stromčekov nebola přiděla­ná správnemu adresátovi len toľ­ko, že ovocné stromčeky sú vysa­dené na pozemkoch (priekopách), ktoré patria OSC, čo znamená, že asi právom sa teda majú títo sta­rať o dosadbu, ošetrovanie a zber. K práci okolo ovocných strom­čekov je určená 4-členná čata, ktorá sa v období od apríla do novembra stará o ovocné strom­čeky. V zimnom období pracov­níci čaty robia úpravy ciest (štr­­kovanie, posyp a pod.). Ostatní pracovníci OSC majú na starosti len údržbu «lest. Zveriť ochranu a prácu okolo ovocných stromče­kov pri cestách jRD, podľa múa by bolo nesprávne. Ako poznám družstvá, tieto sa nestarajú ant o to, o čo sa majú a nie ešte aby sa starali o stromčeky. Postrek ovocných stromčekov do roku 1966 robili OSC, pracovníci STS. Nakoľko náklady bolí veľmi vysoké (vyše 100 tisíc korún roč­ne), robia si teraz postrek sami postrekovačom P-900. Dvaja pra­covníci postriekajú denne vyše 300 ks stromčekov. Doteraz už postriekali vyše 5000. Pri spočíta­ní mzdy pracovníkov, ceny che­mikálie a ostatných nákladov, st ji postrek jedného stromčeka asi Kčs 1,—. Z celkového množ­stva 21 tisíc ovocných stromče­kov plánujú postriekať do 15 ti­síc, čo znamená, že pri tomto spôsobe postreku budú náklady podstatne nižšie. Zber robia pracovníci ovocinár­skej čaty za pomoci brigádnikov. K tejto veci by bolo ešte veľa pripomienok, ktoré sú nevyjasne­né. Napríklad ceny za ovocie. Keď OSC ako prvododávateľ odovzdá ovocie podniku Zelenina za 1,60, -ž 2,50 korún za kilo, tento ho bez akejkoľvek manipulácie pre­dáva v obchodoch za 4 až 6 ko­rún. EMIL JANOVIC, Lubina K R í Ž 0 M RÁŽOM V RÄMCI KOOPERÁCIE s Hydinárňou v Ivan­ke pri Dunaji zriadili na JRD v Hokovciach v tomto roku liaháreň kačíc. Prvých 1500 sa už vyliahlo a rozobrali ich za niekolko dní. Ďalšie tisícky sa majú vyliahnuť v najbliž­ších dňoch. (jb) TRADÍCIU NEPORUŠIA. Hlohovčania nechcú zaostaf ani pri skrášľovaní na počesť 50. výročia vzniku republiky. Ich závä­zok predstavuje 5 miliónov korún. V neinvestičnej časti zá­väzku z plánu 2,5 milióna sa najviac ráta pri výstavbe no­vých chodníkov, komunikácií a pri rekonštrukcii zámockého parku. (mj) V SLATINE dali slávnostne do užívania novú automatickú plniareň minerálnej vody. Vybudovali ju pracovníci Pozem­ných stavieb v Nitre nákladom 8 miliónov korún. V závode sa pracuje na dve smený a od 1. mája t. r. budú tu mať aj autobusovú zastávku. (Jb) NA ROZHRANÍ SÍDLISK Strkovec, Ostredky, Pošeň a Tráv­niky v Bratislave začal stavať kolektiv Pozemných stavieb —• stavbyvedúci Š. Vodiljak, jednoposchodovú budovu ObNV Ru­­žinov. Umiestnia v nej tiež kancelárie OPBH a štátnej spori­teľne. Túto skeletovú budovu o náklade 8 miliónov dokončia v marci 1970. (IP) ZA POMOCI JEDNOTY ĽSD v Želiezovciach vybudovali v Čate nové pohostinstvo. Vonkajšie práce a úpravu okolia ukončia do 1. mája t. r. Súčasne vedľa neho začali s výkopom zá­kladov pre kultúrny dom, na výstavbu ktorého odpracujú bri­gádnické hodiny členovia všetkých zložiek NF. (Jb) RAJOM Trochu smutná __KOMÉDIA Na vlaňajšom medzinárodnom televíznom festivale získala vavríny komédia Jana Jílka Láska ako brvno. Odborníci a kri­tici ocenili predovšetkým základnú tému — o vernej láske dvoch starších manželov, ktorí sa pri príležitosti zlate] svadby dostanú do všelijakých ťažkosti — a potom a] pre realizačnú úroveň, keď sa scenáru podarilo podať celý tento príbeh úsmevnou formou s využitím vynikajúcich hercov, predovšet­kým Jiřiny Šejbalove] a Jana Plvca v titulných úlohách. Pri nedávnom uvedení tohto televízneho filmu v západnom Nemecku napísal kritík Frankfurter Allgemeine Zeitung, že neprikrášlený obraz života malých Iudí zanecháva silný do­jem, no napriek tomu si režisér a scenárista dali vela práce, aby v dobrej nálade rozpracovali ošklivú históriu. Niečo na tejto zahraničnej kritike je: aj kedt celkom nenásilne preniká teplý, súcitný tón a pochopenie pre vcelku komické strasti starších ľudí, príbeh samotný prináša naozaj vela ošklivého a malého. Z takéhoto odstupu sa prirodzene všeličo zmení. Po roku pôsobila na televíznych obrazovkách hra Láska ako brvno vcelku sviežo a sympaticky — Ibaže to nebola komédia. A ak by sme aj pripustili určité komediálne črty, treba Ihned pri­písať, že sa ony utápali v celkovom dosť smutnom dojme. A to pravdepodobne nebolo zámerom autorov. Jan Jílek osvedčil veľký zmysel pre potreby televíznej ob­razovky a režisér F. Filip ukázal všetky prednosti spoľahlivej pražskej režisérske) školy. Jeho snímka 1 pri určitej rozťaha­­nosti a rozvláčnosti najmä začiatku má Jednotné ladenie, za­chováva štýlovú jednotu vo vyzrelom hereckom prejave ta­kých vynikajúcich hercov, akými nesporne sú pani Šejbalová, Pivec 1 Záhorský. Dr. JOZEF BOBOK NOVÉ VKP Tohtoročná jarné emisia Výher­ných knižných poukážok je doto­vané 65 000 cenami, medzi ktorý­mi sú tri osobné automobily, ďa­lej tri poukážky na nákup tovaru v hodnote á 15 000 Kčs a ďalšie príťažlivé ceny. Verejné žrebova­nie VKP bude v Bratislave 28. má­ja 1968. Všetky poukážky sa po žrebovaní zmenia za knihy v pl­nej hodnote a podľa výberu ma­jiteľa. (G) COMBO Y PARTIZÁNSKOM V minulých dňoch vystúpilo v Partizánskom COMBO Gustáva Offerinana. je to jeden zo súbo­rov, ktorý nás dôstojne reprezen­tuje v zahraničí a v najbližšom čase sa chystá na zájazd do Švaj­čiarska. Kvality tohto hudobného telesa si mali možnosť overiť po­četní návštevníci jeho dvojhodino­vého programu, v ktorom vystú­pili speváčky GABRIELA ŠUSTE­­KOVA a TATJANA HUBINSKÄ. Kým obecenstvo prijalo T. HUBINSKO ako známu Interpretku tanečnej piesne, spočiatku prejavilo rozpa­ky a nedôveru voči G. ŠUSTEKO­­VEj. Postupne sa však presvedči­lo, že menovaná je veľmi talento­vaná speváčka. Do programu dob­re zapadlo aj osvieženie prostred­níctvom hovoreného humorného slova, ktoré ponúkol komik ĽU­DOVÍT HERC. Božena MISTRlKOVA, Partizánske Môj tranzistorový prijímač značky Sokol od istej doby pre­stal slúžiť svo|mu účelu. V opra­vovni oznámili, že nemajú súčiast­ky a preto ostal neopravený, je u nás opravovňa na spomínané tranzistorové prijímače? K. M., Myjava Tranzistorové prijímače značky Sokol ako aj ďalšie značky opra­vuje Kovospracujúci podnik mes­ta Bratislavy, oprava rádioprijí­mačov, Bratislava, Októbrovo ná­mestie 3. Bude správne priniesť osobne váš tranzistor do spomí­nanej opravovne. Pri prevzatí tranzistora do opravy sa dozviete, Čo všetko budú na ňom opravo­vať, dobu a cenu opravy. (ovj V tomto roku oslávi ľudová keramická výroba v Modre 85 rokov svojho trvania. Iste pekné výročie. Ak však chceme hovo­riť o mladuche, tak len podľa výrobkov ľudových umelcov. Pracovné prostredie, budova i zastaralé stroje zodpovedajú tým desiatkom rokov starnu­tia... Vykopávky z roku 1934 uká­zali, že dávno pred založením cechu v roku 1936 sa v Modre už keramické výrobky vyrába­li. Že boli známe i mimo úze­mia vtedajšieho štátu, dokazu­jú záznamy v tovarišskej kni­he, do ktorej sa zapisovali to­variši, chodiaci na vandrovku z celej strednej Európy. Rok 1883 priniesol založenie učeb­nej keramickej dielne a tým po­stavili výrobu na pevne organi­zovanú základňu. A práve o týchto 85 rokov života ide. Výroba ľudových umelcov z Modry je známa na celom svete. Zlalé medaily, rôzne vy­­znameiiania a záznamy v pa­mätnej knihe podniku o tam ho­voria jasnou rečou. Občania mesta i závodu usilujú o to, aby krásna, originálna slovenská výroba dostala nad hlavu novú strechu. A v pláne stavba novej vý­robne skutočne je. Dôležité však bude, aby sa stavalo, aby ne­boli problémy raz s technickou dokumentáciou, inokedy s pe­niazmi alebo dodávateľom. Ve­ríme, že si naše slovenské or­gány tohto povšimnú a položia ruku k pozdvihnutiu a rozšíre­niu našej národnej kultúry do­ma i za hranicami našej vlasti. To bude najkrajší dar osláven­kyni. LADISLAV STEFKO, tajomník MsNV, Modra 85-ročná mladucha POHĽAD do vzorkovej stene Keramiky v Modre Foto: Ing. G. SIMKO Po kritike v Hlase ľudu Dubník so chystá lepšie Pred dvoma rokmi som kritizo­val zlý stav Dubníka. Bola tu sku­točne neutešená situácia, počína­júc stanicou v Starej Turej, kde nebolo ani bufetu a o nejakej hygiene ani nehovoriac. Podobne to vyzeralo aj v samotnom rek­reačnom stredisku Dubník. V mi­nulých dňoch som hovoril s ria­diteľom Komunálnych služieb Mi­chalom Držíkom. Bol som zveda­vý, ako sa Dubník chystá na toh­toročnú turistickú sezónu, veď sem každoročne chodia tisícky návštevníkov. Dozvedel som sa, že tu plánujú autocamping za pol­druha milióna korún, novú cestu a od každého vlaku má zo želez-nlčnej stanice v Starej Turej pre­mávať autobus až na Dubník. Na Dubníku robia tiež vodovod a okrem iného aj murované so­ciálne zariadenie. Železničná sta­nica v Starej Turej je opravená a má aj svoj bufet. A čo sa uro­bilo v minulom roku? Upravili tu niektoré cesty a zlepšili služby. Aby v nočných hodinách nikto tu­ristov nerušil, určili na Dubníku dvoch strážnikov (pred dvoma rokmi tam neboli). Teda turisti, ktorí mienia v tom­to roku stráviť dovolenku na Dub­níku, budú sa lepšie cítiť aj vďa­ka Hlasu ľudu. F. D. Fabrika na bravčovinu TRNAVA (mj) — Selpickí druž­stevníci čoskoro pocítia na vlast­nom hospodárení ekonomické sme­ry a vplyv nového Okresného poľ­nohospodárskeho združenia. Vede­nie OPZ sa totiž rozhodlo špecia­lizovať JRD v Šelpiciách na vý­krm bravov, na výrobu mlieka a obilovin. Už v tomto mesiaci zač­nú v Šelpiciách stavať modernú veľkovýkrmňu ošípaných nákla­dom 6,4 milióna korún. Do vel­kovýkrme nasadia naraz 3000 od-stavčiat vo váhe približne 30 kg, a to do roka trikrát. To znamená, že zo Šelpíc odovzdajú ročne na zásobovanie 80—85 vagónov brav­čoviny. V rámci výkrmu bravov bude dostávať odstavčatá a tým aj plniť nákupné úlohy v bravčovom mase za JRD v Trnave, Bielom Kostole, Modranke, Bolerázl, Zvončíne a za seba. Okrem brav­čoviny sa družstvo zamerá aj na produkciu mlieka, veď už doteraz dosahuje priemernú ročnú doji­vosť na kus — 2750 litrov. PROGRAMY POČASIE V ZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI V PONDELOK bude prevažne vel­ká oblačnost a miestami prehán­ky, na horách vo forme snehu. Denné teploty 1D až 14 stupňov. Severozápadný vietor. DIVADLÁ ^ SND: Giselle (19) — DPOH: Vas­sá Železnovová (19) — MS: Tan­go (19) — NS: Man of La Man­cha (19.30) — Divadlo na korze: Appasslonata (19,30) — Krajové divadlo«v Nitre: Tri letušky v Pa­ríži (Lužianky — 19.30). Hviezda: Žandár zo Saint Tro­­pez (Ír. MN) 15.30, 18. a 20.30 — Slovan: Odsúdení k hriechu (NSR MN) 15.30, 18 a 20.30 — Dukla: My Fair Lady (USA MP) 18. a 19.30 — Praha: Hókus, pókus (NSR MP) 10.30, 13.30, 16., 18.30 a 21.00 — Metropol: Evanjelium sv. Ma­túša (tal. MN) 15.15, 18. a 20.45 — Pohraničník: Zločin v exprese (fr. MN) 15.45, 18.15 a 20.45 — Tatra: Náčelník Velký Had (nem. MP) 15.45, 18.15 a 20.45 — Mier: Dlta Saxová (čes. MN) 17.30 a 20.00 — Obzor: Muž a žena (fr. MN)18. a 20.30 — Partizán: Rieka čaruje (čes. MN) 17. a 19.30. OKRESNÉ: DUNAJSKÁ' STREDA — Národné: Krv Wälsungov — GALANTA — Slovan: Džlnglschán — NITRA — Tatra: Malá odbočka — NOVE ZÁMKY — Mier: Hókus, pókus — TOPOĽČANY — Topot: Červená pustatina — TRENČÍN — Moskva: Hrdinovia z Telemarku— Hviezda: Divá Bára — TRNAVA — Partizán: Piknik — Sloboda: Nebo a peklo. (Ill ROZHLAS1111 8.10 Ľudové plesne — 9.05 Vy­sielanie pre materské školy — 9.30 Pál Gombó: Karlerológla. Pás­mo — 10.30 Hovorí Moskva — 12.00 Pyramída — 13.35 Hudobný kaleidoskop — 14.05 Pozdravy ju­bilantom — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 16.00 Vysielanie pre kraje — 17.15 Radar — 18.45 Dobrú noc, detll — 19.30 Stretnu­tie s 'umením — 20.30 Ohne tu 1 tam — 21.00 Pripravujeme Bra­tislavskú lýru — 21.30 Rozhovory s rodičmi — 21.40 Pre radosť a potešenie — 22.15 Tancujeme do polnoci — 0.p2 Kolotoč. □ITELEVÍZIAn 17.00 Kurz francúzštiny pre za­čiatočníkov — 17.35 KA-ZE-TA — 18.05 Paul Robeson. Televízny film o slávnom americkom spevákovi — 19.00 Televízne noviny — 19.35 Filmové zaujímavosti — 20.05 George Simenon: Hotel Majestic. Televízna detektívka — 21.10 Eko­nomické otázniky — 21.45 Tele­vízne noviny — 22.05 V textilnej tovární. BRNO: 17.00 Program ako Bratislava — 19.35 Encyklopédia mora — 20.05 Program ako Bratislava — 21.10 I. Hurnlk: O hudbe — 22.00 Tele­vízne noviny — 22.20 Vysielanie pre učiteľov. VIEDEŇ: 18.20 Rozprávka pred spaním — 19.00 Playboy to má ťažké. Krátky film — 20.15 Sólo pre O. N. C. E. L. Krátky detektívny film — 21.20 Športové zpravodajstvo — 22.30 Apokalypsa dnes. ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ1 ■(Dokončenie z i. strany.) Teda — koniec jazdy, i Nedovolanej a proti predpisom. František nemá totiž na riadenie auta vodičské opráv­nenia a okrem toho sl aobral družstevné auto bez súhlasu vedúcich JRD. „Chcel som tej žene pomôct. bolo mi Jej fúto. Preto som si auto svojvoľne zobral a preto som aj Jazdil,“ — hovorí František. Z reštaurácie GALVAN vybehli ľudia. Po­máhali ľudom z auta dostat sa von, telefo­novali pre sanitku a bezpečnosť. Svedkov holo viac ako dosť. A všetci tvrdia — ria­­dič tohto auta išiel neopatrne, nezvládol riadenie... Bezpečnost prišla, ale tí, čo tu boli po­trebnejší — sanitka s lekárom — neprišli. Ranených odviezlo auto Sväzarmu. P o ošetrení vzali Vôrôša do nemocnice v Nitre. Mal veľmi vážne zranenia. Pa­ni Vňrôšová ostala v nemocnici v Sali. Ro­dila jedenáste diéta ... s poranením na čele, so zlomenou rukou, s bolesťami nielen pô­rodnými, ale aj so strachom o zdravie man­žela. O dva dni jej oznámili, že muž v nitrian­skej nemocnici dokonal na ťažký šok, kto­rý sa vytvoril zo značného krvácania do brušnej dutiny ... M ladý muž, ktorý svojim životom môže byť nríkladom cBlej dedine, chcel po­môct novému životu, a predsa privolal smrt. Bolestné, ale zároveň aj akési nespravodli­vá, hrozné, otrasné. Na svet prišla polo­sirota. Jadenásf datt ostalo bez otca. A Fran­tišek nie je potrestaný len týmto obrazom. Pôjde pred súd a okrem odňatia slobody, mu hrozi aj odňatie oprávnenia jazdiť trak­torom. V takýchto prípadoch nechceme robiť ni­komu ani advokáta, obhajcu, ani ža­lobcu. Iste, František inému ublížil na zdra­ví a aj keď ho možno ľudsky pochopil, ne­mal sadaľ za volant a riadil auto bez opráv­nenia a ani skúsenosti. Zvážiť mieru vlny prichodí súdu. Nás však zaujímajú odpovede Osudná POMOC na dve otázky. Po prvé: ako je možné, že sa František tak ľahko k auto dostal a prečo nebolo uzamknuté? Odpuveď sme sl vybrali z výpovede Leonarda Vargu, mechanizátora JRD: „Začiatkom Júla 1967 naše JRD kúpilo ces­tou Mototechny vyradenú sanitku od OONZ v Galante za 6700,— Kčs. Žiadnu opravu sme nerobili, lebo bolo schopné prevádzky. Na Dopravnom Inšpektoráte v Galante pri zápise o zmene držiteľa auta, technická pre­hliadka robená nebola ... auto som vtedy na dvore JRD neuzamkol, lebo zámky na dverách sú pokazené ...“ Nuž, nie sme síce pracovníkmi Dopravného inšpektorátu, ale nijako sa nám nezdá, že by na aute, vyradenom v hodnote 8700 ko­rún (!), nemusela byť robená technická pre­hliadka a napokon, ťažko pochopíme, prečo družstevnici, keď také lacné a prevádzky­schopné auto ziskall, nemali ani tých pár korún na riadne kľučky. A to, Či družstev­ného strážnika za prizeranie na krádež aula, (lebo ako to Inak nazvat?) treba pochvá­liť, alebo nie, nechávame zodpovedným pra­covníkom JRD na uváženie. Po druhé nás zaujíma, prečo vlastne sa­nitka do Kráľovej nad Váhom neprišla a prečo nebola k dispozícii ani pri dopravnej nehode v Sali. V súdnych spisoch sme od­poveď zalial nenašli. Pri tejto príležitosti si dovolujeme pripomenú! pudobnú situáciu, aká bola nedávno v Sládkovičove. Pri do­pravnej nehode al mladé dievča zlomilo ru­ku, (vtedy sa ešte presne nevedela o tom, čo jej je, auto ju zrazilo a a bicyklom viezlo na kapote viac ako 10 metrov). Dievča čakalo na sanitku viac ako štyri hudlny. Nechceme tým pohotovosť sanitiek zjedno­dušovať a ani bagatelizovať. Nemôžeme sa na druhej strane však ubrániť pocitu, že ani tu nie |e čosi v poriadku. Tlakrátko bude stát pred súdom človek, *• ktorý tam stát nikdy nemusel. Pomohli mu k tomu aj tí, ktorých mená, ako to už v podobných prípadoch býva, v súdnvoh spi­soch nenájdete. MIROSLAV KÓSÍANE

Next