Hlas Ĺudu, apríl 1971 (XVIII/77-101)
1971-04-08 / No. 83
ľudový lekár JURAJ HOLDER, publicista, vzdelanec a ludový lekár sa narodil pred 160 rokmi, 5. apríl* 1811 v Budmerlclach. Pôsobil na viacerých miestach západného Slovenska, kde poučoval íud ako má hospodáriť, prednášal mu a vzdelával ho a zdarma liečil. Ako propagátor slovenského tlačeného slova prispieval do „Orla tatranského“ a do „Národných novín“ a ako vlastenec stal sa spoluzakladatelem vzdelávacieho spolku slovenských vlastencov „Tatrína“. Keď videl, že bieda ťudu spočíva v pijatike, z ktoré) majú zisk Iba cudzlarskl krčmári, založil ďaleko-šlroko známy a prospešný „Spolok striezlivosti“. Holček spoločne s Radlinským, Ščasným, Kalinčiakom a Cabanom spolupracoval v Komisii pre školské učebnice a v roku 1850 pozbieral peniaze na založenie vlasteneckej „Spoločnosti podsitnianskej“. V roku 1859 sa v Prahe zapája do všeslavianskeho hnutia za oslobodenie Slovanov v Rakúsku a o dva roky neskôr sa stáva jedným z organizátorov memorandového zhromaždenia v Martine. Organizuje tiež cyrilometodějské oslavy na Velehrade a spoluzakladá Maticu slovenskú. Holček sa zaoberal aj štúdiom liečivých rastlín a pomocou rôznych byliniek liečil 1 prípady, kde lekári sa vzdali akýchkoľvek nádejí. Stal sa tak známy ako ludový lekár, často vyhladávaný. Zapodieval sa i včelárstvom a ovocinárstvom a poučoval dedinský fud o moderných spôsoboch hospodárenia. Ako pokrokový kňaz sa dostal Holček často s cirkevnou vrchnosťou do konfliktu. A neraz sa mu stalo, že za svoje tiresvedčente dostal domáce väzenie. alebo..,okúsil .väzenie niekde v odľahlom kláštore. Nikdy však svoj fud nezradil. Ľud sa mu odvďačil pamätnými doskami na miestach, kde Holček pôsobil. F. K. Významný pedagóg N* ústrednom cintoríne v rumunskom mesta Kluž stoji xanjlmavý pomník, s ktorého sa dozvieme, že tu odpočíva rektor vietkých škôl v Kluži a riaditeľ tamojšieho gymnázia dr. AMBRUS ADAM HORNAY, ktorý sa narodil pred 180 rokmi, 2. apríla 1791 v Trenčianskej Teplej. Tento výxnamný pedagóg, profesor matematiky a filozofie, doktor teológie a filozofi* pfisobil spočiatku na viacerých miestach západného Slovenska, kde vychoval celý rad vzdelancov, oddaných tvojmu fudu. Takmer 20 rokov päsohil v KInži, odkiaľ sa v roku 1849 vrátil na Slovensko. Chcel strávif zaslúžený odpoči. nok v Jure, odkiaf ho však snová zavolali do Kluži za riaditeľa lýcea. O necelé dva roky po príchode do tvojho staronového pásoblska zomrel na zákernú chorobu vo veku 60 rokov. Dr. A. A. Hornay nnpfsal počas svojej pedagogickej činnosti niekoľko významných učabnfc a vedeckých diel z ktorých zpomenieme najmä „Základy matematiky“, „Súhrn geometrie“ a „Súhrn algebry“. Tieto nčebnics a vedecké práce boli dlhé roky používané na školách v celom Uhorsku. Hornay sa však venoval i kultúrnej činnosti. Postaral sa o upevnenie priateľstva medzi rumunským a slovenským ľudom. Svojimi prednáškami poučoval rumunských tudt o Slovensku a jeho zaujímavostiach. Ako vynikajúceho pedagóga bo vláda vyznamenala Zlatým záslužným krížom. Jeho hrob dodnes upravujú školské deti a pomník na hrobe je chránený pamiatkovými orgánmi Rumunska. K. ŠKOLY MAJÚ BYŤ vyhňou socializmu Začiatkom tohto týždňa bolo vo Večernej univerzite marxizmu-leninizmu v Bratislave rušno. Prichádzali sem pedagogickí pracovníci, aby z rúk riaditeľa tejto ustanovizne súdruha S. Pevného prevzali vysvedčenia za svoju dvojročnú húževnatú prácu v špecializovanom kurze pre učiteľov občianskej výchovy. Absolvovali ho učitelia nielen z bratislavských ZDŠ, ale aj okolia. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že táto forma štúdia je potrebná a dobre sa osvedčila. Medzi prvými prišla súdružka V. Hlôžková, zástupkyňa riad. školy, ktorá vyučuje občiansku výchovu a dejepis na ZDŠ-ke v Bratislave-Kútiky II. Opýtali sme sa jej, čo získala dvojročným štúdiom v špecializovanom kurze. Medziiným povedala: „Dobrovoľne som sa prihlásila do dvojročného špecializovaného kurzu občianskej výchovy. Môžem povedať, že som v ňom veľa získala. Zdokonalila som si teoretické vedomosti z marxistickej filozofie, politickej ekonómie, ale najmä z dejín KSČ. Vysoko hodnotím prednášky súdruhov J. Strniska, J. Zvaru a Cígera. Všetci prednášatelia aplikovali teóriu na prax, čo nám veľmi prospelo vo vyučovacom procese. Chcem zo svojich žiakov vychovať čestných, oddaných, mravných ľudí. Odporúčam všetkým mladým pedagógom, aby takýto kurz absolvovali. Odzrkadlí sa to na vyššej úrovni výuky a na hlbšíoh vedomostiach žiakov.“ Napokon prišla slávnostná chvíľa. Pedagógovia, tentoraz v úlohe poslucháčov a treba povedať, že podľa vysvedčení veľmi dobrých, zasadli do lavíc. Riaditeľ Večernej univerzity marxizmu-lentnizmu súdruh Š. Pevný privítal medzi nimi súdruha R. Juříka, tajomníka MV KSS, vedúceho školského odboru iNVMB súdruha Ľ Beňu, ako aj ostatných hostí. Zhodnotil dvojročné úsilie absolventov kurzu, ich statočnosť a serióznosť, s akou pristupovali k štúdiu, čo sa napokon ukázalo aj pri záverečných skúškach. Vynaložené úsilie prednášateľov ako aj poslucháčov prinieslo zdravé plody ovocia, ktoré pedagógovia budú dávať svojim zverencom a podelia sa s ním aj s ostatnými učiteľmi na škole. Dobre padli úprimné a povzbudivé slová súdruha R. Jurika, tajomníka MV KSS, ktorý v príhovore k absolventom povedal: „V ideologickej práci nás čakajú náročné úlohy. Učiteľ v škole zohráva hlavnú úlohu vo výchove. Využite materiály zo XIV. zjazdu našej strany vo výuke, pôsobte politicky na mládež. Výsledky sa neprejavia hned, ale budúcnosť ukáže, či ste konali správne. Verím, že budete aktívne pomáhať strane ako aj vychovávať mládež komunistickú. Ak máte v práci nejaké problémy, prídte na MV KSS, dvere sú pre vás vždy otvorené.“ Potom 61 pedagógov prevzalo vysvedčenie. Na ich tvárach žiaril úsmev, ktorý vystriedala radosť z dobre vykonanej práce, ale súčasne aj pocit hrdosti a zodpovednosti. Iste všetci v tej chvíli mysleli na jedno: čím viac dať zo seba strane a spoločnosti! Veľmi pekne to vyjadrila v podakovaní za starostlivosť a pomoc pri štúdiu organizátorom kurzu za všetkých absolventov súdružka A. Bučinská: „Naša práca je náročná, zodpovedná a ťažká. Dvojročný kurz sme úspešne ukončili. Pomohol členom strany, ale aj bezpartajným. To však neznamená, že nim končí naše ďalšie vzdelávanie. Socialistická spoločnosť potrebuje nielen vzdelaných, ale predovšetkým oddaných a zapálených ľudí. Dsilie, ktoré sme pri štúdiu vynaložili, nevyjde nazmar.“ Sesťdesiatjeden pedagógov sa rozišlo do škôl. Je na každom z nich, aby získané vedomosti sa odzrkadlili aj vo výchove školskej mládeže. Š. DURACINSKÄ Vyznamenaní absolventi dvojročného špecializovaného kurzu učiteľov občianskej výchovy pri VUML v Bratislave. Zľava do prava: L. Dvorská, R. Král, A. Bučinská, F. Potočár, V. Lehotská, M. Horváth, J. Medke. Snímka: FRANDL Bol človeka o úrodu je vzrušulúci a krásny, dáva pocit sily a hrdosti. Niekedy však prichádza tiež chvíľková beznádej. Naj mä vtedy, keď namiesto očakávaného pekného počasia príde búrka, alebo opačne — slnko nemilosrdne praží na vyprahnutú, zem. Mesiacu aprílu dávame napríklad prívlastok „bláznivý . Už len z toho dôvodu, že jeden deň kdesi pod oblakmi trilkuje škovránok a vzduch je opojný ako mladé víno a na druhý deň nás div neutopí bezútešný príval dažďa, spúšťajúci sa zo zachmúrenej oblohy. Na takéto rozmary počasia si poľnohospodári v apríli už zvykli, počítajú s nimi. Ľo sl však mohli myslieť o uplynulých mesiacoch? Koniec februára prekvapil takými teplotami, že vyšil na polia. Radostne veru, lebo nástup jari sľuboval väčšie krajce chleba. Nepotešilo Ich však, keď marec začal vystrájať ako rozpustný P0HCAD NA POLIA mládenec a sejačky sa museli vrátiť späť pod strechu. Na kratšiu, či dlhšiu dobu, lebo nie všade majú rovnakú klímu. Vidieť to aj pri pohľade na hlásenie o postupe jarných poľnohospodárskych prác v Západoslovenskom kraji. Najlepšie sú na tom v okrese Galanta. Z celkovej výmery 19 048 hektárov jarných obilovin vrátane zmesí na zrno, stihli do konca marca zasiať už 18115 hektárov, čo je 95 percent. Nitranom tiež prialo. Svojimi päťdesiatimi deviatimi percentami sa radia na druhé miesto v kraji, po nich nasleduje okres Bratislava-vidiek. Najviac koketovala jar so zimou pod Trenčianskym hradom. Tu je v zemi z pôvodne plánovaných 7 060 hektárov iba 514. Inak poľnohospodárske podniky v celom kraji intenzívne pokračujú v ošetrovaní ozimín a príprave pôdy pod jariny a zemiaky. V okrese Dunajská Streda a Trnava už s výsadbou jarných zemiakov začali. Hlásení o vykonaní jarných prác bude zo dňa na deň pribúdať, obrobených hektárov bude čoraz viac. Zrod nového života nastú pil už víťaznú cestu a nedá sa ničím zastaviť. Taký je odveký a nepísaný zákon prírody. J- BRÄNSKA EKONOMIKA V KAŽDOM ZNÁS 0 ekonomike sa zvykne hovoriť ako o kumulovanej politike. Žiadny počin spoločnosti, či určitej skupiny ľudí, napr. v podniku alebo organizácii sa totiž neobíde bez kalkulovania, hospodárskej úvahy alebo rozboru štatistických dát. Dokonca i žena, čo ide nakupovať na trh, nevdojak myslí ako „miniekonúm“. Vydať na to, či na ono peniaze a či nie ...? Po tieto dni sa u nás o ekonomike hovorí viac než hocikedy predtým. A to nielen z pohľadu celoštátneho a celonárodného. Dôkladne sa ventiluje situácia okolo využívania pracovného času, strojového parku a technologických možností. Silnie sa autorita kontrolných orgánov na všetkých stupňoch. Stranícke organizácie, ako vedúca sila v okruhu svojej pôsobnosti, zodpovednejšie pristupujú k úlohám, i na úseku hospodárskom. Ekonomicky zodpovedne myslieť však znamená i starostlivo udržiavať zverené hodnoty, čiže dôsledne chrániť národný majetok. Zavše sa dopočúvame, že tam, či inde už po niekoľko rokov neuskutočnili fyzickú inventúru základných prostriedkov a predmetov postupnej spotreby. Nedostatočná a nepresná evidencia potom špekulantov priam nutkala na podvody a rozkrádanie. Počas nedávnych rokov ideologického i ekonomického rozvratu sa mnohé inventarizácie uskutočňovali iba formálne, bez fyzického preverenia. Inventarizačné a vyraďovacie komisie nie vždy konali podfa směrnic. Veď inak by sa ani nemohlo stať, že na niektorých pracoviskách sa inventúry nekonali už vyše päť rokov, hoci sú smernicami u základných prostriedkov predpísané raz ročne a u ostatných prostriedkov postupnej spotreby dva razy do roka. Odporúčame všetkým základným organizáciám strany, aby si situáciu v tejto oblasti v čo najkratšom čase vo svojich podnikoch a organizáciách preverili, urobili okamžitú nápravu a tam, kde bude treba, zodpovedných pracovníkov pre nekonanie povinnosti brali na zodpovednosť. Nedovoľme, aby nám miliónové hodnoty, s velkou námahou pracovitými rukami vytvorené, vyšli navniv'oč iba pre nedostatočne vedenú evidenciu. j\alšfm našim veľkým nepriateľom pri konsn" lidácii hospodárstva je i podceňovanie protipožiarnych bezpečnostných opatrení. Na nedávnej tlačovej besede s námestníkom ministra financií sme sa dopočuli šokujúce správy o tom. o aké veľké hodnoty nás plamene ročne ukracujú. A nemuselo by tomu tak byť, ak by sa príslušní zodpovední pracovníci boli lepšie starali o preventívnu ochranu národného majetku proti všetko požierajúcemu ohňu. Plamene nám toho za posledné roky poničili hodnôt neúrekom. Alarmujúca je najmä skutočnosť, že požiarov z roka na rok pribúda. Zatiaľ, čo na Slovensku v rokoch 1955 až 1963 zhorelo priemerne ročne hodnôt za 26 miliónov korún, len v jedinom roku — 1970 — to už boli škody za 73 miliónov! Nezaškodilo by, ak by si stranícke organizácie na všetkých pracoviskách „posvietili“ aj na tohto nepriateľa našej ekonomiky. Už aj preto, že v prvom a zároveň rozhodujúcom roku tejto päfročnice si žiadne zbytočné straty dovaliť nesmieme. Ba naopak: rok 1971 musí byť čo najúspešnejším štartom do sedemdesiatych rokov. Už sa totiž nesmieme uspokojiť, iba so suchým konštatovaním, že plán sme spľňili, ale musíme bojovať o jeho čo najvyššie prekročenie. A do tohto snaženia musíme zapojiť každého jediného komunistu, i každého jediného občana našej vlasti. Nech nám k tomu pomôžu i dobre organizované socialistické súťaže, obnovené brigády i záväzkové hnutia. Chceme, aby sa každý člen našej spoločnosti choval racionálnejšie, čiže, aby každý v sebe objavil dobrého hospodára na svojom pracovisku. Formálnych slov a prázdnych sľubov sme sa už napočúvali v uplynulých rokoch dosť. O tie záujem vonkoncom nemáme, treba nám menej okázalých gest a viacej zodpovedného prístupu k povinnostiam. OTAKAR HOTTMAR Zo zápisníka vyšetrovateľa Aby sme mohli rozpovedať alebo lepšie povedané, rozpísať dnešný príbeh „Zo zápisníka vyšetrovateľa“, musíme najprv spomenúť mená osôb, ktoré sa o jeho inscenovanie postarali. Treba však hneď úvodom poznamenať, že nejde o žiadny senzačný prípad, drásajúci vaše nervy, no napriek tomu bude iste zaujímavé sledovať ako dobromyseľnosť viacerých osôb v ňom mala napokon za následok trestné stíhanie hlavného hrdinu — Stanislava K. Dvadsaťtriročný Stanislav je celkom tuctový mladý muž. Chodí riadne do práce v istom stavebnom podniku, rád sa zabaví a čo je hlavné, má veľmi rád svoju matku. íe ešte stále slobodný a preto nemá núdzu ani o väčšie množstvo kamarátov. Jeho jedinou chybou je azda iba to, že keď si z času na čas zasadne do reštaurácie s kamarátmi k pivu, či vínu, nemá pevnú vôľu, aby v najlepšom povedal — nie. Takých ako Stanislav je však napokon veľa. Stanislavova matka — pani Jolana, js ženou, ktorá svoj život od kolísky až po dnešné dni nemala ľahký. Istá situácia v jej mladých rokoch mala za následok, že zostala slobodnou mamičkou. Porodila syna, ktorému dala meno Stanislav. Bola a je zamestnaná ako práčka bielizne v hoteli. Inak prakticky všetok voľný čas venuje domácim prácam a čo je v Stanovom veku už dosť nezvyklé — azda až prehnanej starostlivosti oňho. S pani Jolanou pracuje v jednom hoteli mladá, niečo vyše dvadsaťšesťročná pani Emília. Poznajú sa navzájom už roky. Emília je totiž pokojskou a preto dochádza s pani Jolanou aj po pracovnej stránke veľmi často do styku. Ako to už býva, sem-tam padne slovo-dve o problémoch doma, o rodine i synovi Stanovi. Stávalo sa tiež, že Stanislav dochádzal pomerne často pozrieť do hotela svoju matku a pretože bol inak celkom vzhľadný, všimla si do aj pani Milka. Možno vám teraz napaďne, že už viete ako sa bude dnešný príbeh vyvíjať. To je predsa jasné: Stanislav sa pri návštevách matky zadíva do očí pani Emílie a tá jeho náklonnost opätuje. Keď k tomu pridáme hotelové izby a kľúče od nich, ktoré má na starosti Emília, o zápletku a ďalšie zaujímavé čítanie je postarané. Bohužiaľ, tentoraz ste však na omyle. Pani Milka je totiž počestná mladá žena, fúbi iba svojho manžela a o ostatných mužov sa bližšie nezaujíma. Stanislav chodil zasa iba za matkou, zdržiaval sa u nej iba chvíľu a potom odišiel znovu za svojimi kamarátmi. Poslednou a treba povedať, že veľmi významnou osobou v dnešnom prípade je pán [ozef. Na každodenný chlebík si zarába ako taxikár. Ako to už zvyčajne býva, taxikár je človek, ktorý si veťmi dobre zapamätá tváre a najmä, ak sa jeho pasažieri rozhovoria — aj toho veťa počuje. Poďme však už konečne k jadru veci. Ako sme spomenuli. Stanislav si semtam rád vypije a nevie, kedy má prestať. Aj toho večera to mierne povedané — prehnal. Niečo po siedmej hodine prišla za nim do reštaurácie aj matka, nn Stano ju prehovoril, aby išla radšej autobusom domov, ža on príde hnad ďalším za ňou. Pani Jolana si data povedať, odišla, no keď po niekoľkých hodinách Stana stále nebolo, rozhodla za. že aa najbližším autobusom vráti do mesta a syna nájde. Len čo vystúpila z autobusu — stretla pani Milku. Práve sa vracala z práce. Stanova matka sa jej hneď pýtala na syna. Milka povedala, že Stana videla práve pred chvíľou ako tlačil po ulici nejaký skúter. Vie iste. že to bol on a mal vraj aj „trochu" vypitá. Pani Jolana bola istá. že to bol rozhodne Stano. Milka ho pozná, doma ho nebolo, večer popíjal v reštaurácii a už keď sa s nim lúčila, nebol triezvy, jedine, čo jej nešlo do hlavy, bol ten skúter. Stano totiž žiadny motocykel nevlastnil. Ako každá matka však napriek tomu dostala strach. Skúter si vypožičal, nebadaj aj ukradni, pôjde na ňnm domov a môže sa dokaiičif. Išla preto ihneď na stanoviště taxíkov a objednala si pána Jozefa. Nechala sa odviezť domov, no keď Stana doma nebolo, jej strach sa ešte zvýšil. So všetkým sa zverila taxikárovi a požiadala ho, aby sa pomalšou jazdou vracal spät do mesta. Sama pritom sledovala, či syna neuvidí niekde v protismere, alebo či — nedajbože — nebude už kdesi vyvalený v priekope. Stana však nebola, hoci sa hodiny blížili pomaly už k polnoci. Pani Jolana vystúpila a hľadala syna ešte pn meste a otvorených reštauráciách. Majiteľ skútra, ktorý bol večer v kine. po jeho skončení zistil, že mu niekto motocykel asi ukradol. Nasadol do taxfka a dal sa svojho oceľového tátoša hľadal. Zhodou -okolnoati taxikárom nebol opäľ nikto iný — ako pán Jozef. Keď jeho nový pasažier spomenul, čo sa mu prihodila, hneď mu prišla na um, že medzi skútrom a synom pani Jolany by mohla byt súvislosť. Povedal mu, čo spomínala ustarostená pani Jolana a pripomenul tiež to, že jej syna vraj videla ist s motocyklom pani Emília. Všetky tieto súvislosti boli napokon kľúčom k rozuzleniu celého prípadu. Skúter sa nepoškodený našiel a jeho majiteľ bol spokojný. Spokojná bolB aj pami Jolana, pretože Stanovi sa nič nestalo. |ediným nespokojným bol — Stanislav. V kritický večer toho totiž vypil toľko, že na druhý deň a ani neskôr si vôbec nepamätal, že sa na motocykli viezol. Hoci mu to na súde pripomenula pani Emília, stále trval na svojom. Súdne pojednávanie pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla však nedopadlo ani pre neho najhoršie. Uložené tri mesiace odňatia slobody, ktoré boli podmienečne odložené na skúšobnú dobu jedného roka mu budú aspoň pripomínal, že alkohol nemúti hlavu iba v malých množstvách. A to je iste fakt hodný zamyslenia aj pre mnohých ďalších, Ijbl STANISLA V a straten