Hlas Ĺudu, október 1971 (XVIII/233-257)

1971-10-28 / No. 256

Stavba Ponitrianskeho skupinového vodovodu vstu­puje do svojho záverečného štádia. Pramene vody za­chytené v obciach Čierna Lehota, Šípkov, Slatina a z ja­zierka v Motešiciach pod Strážovskou hornatinou vedú ai po Nitru. Len v Topolčianskom okrese bude na vo­dovod napojených asi 50 obci. V týchto dňoch montáž­na čata Hydrostavu pracuje na úseku Ostratice—Parti­zánske. Už v novembri t. r. bude mat mesto obuvi do­statok pitnej vody. Touto stavbou, ktorá si vyliada ná­klady 400 miliónov korún, sa podstatne zlepší situácia v zásobovaní pitnou vodou v Topolčianskom okrese a v mestách Nitra a Partizánske. Na obrázkoch vidíme zvárača Jozefa Gordula pri „heftovani“ spojov, ďalej pojazdné žeriavy pri dvíhaní potrubia a had potrubia, ktorý sa tiahne po poliach až do Partizánskeho. Text a snímky: /. Petrek, Svlnná '9M OVZDUŠIE OTVORENOSTI y Paríži vládne porozumenie PÄRtŽ (ČSTK) — V dňoch 25. až 26. októbra generálny tajomník ŰV KSSZ L. Brežnev a prezident Fran­cúzskej republiky G. Pompidou dlho a podrobne besedovali o širo­kom okruhu otázok zaujímajúcich obe strany. L. Brežnev informoval francúz­skeho prezidenta o vnútornej si­tuácii a hospodárskom rozvoji ZSSR i o jeho zahraničnopolitickej činnosti. G. Pompidou oboznámil L. Brežneva s rozvojom Francúz­ska a s prvkami jebo zahraničnej politiky. Pritom konštatovali, že pre rozvoj Sovietskeho zväzu Francúzska má vefký význam hos­a podárska, vedecko-technická a kul­túrna spolupráca medzi oboma štátmi. Pri hodnotení sovietsko-francúz­skych vzťahov išlo aj o zásady jch ďalšieho rozvoja. V rámci medzi­národných otázok sa obaja štátni­ci zaoberali niektorými probléma­mi, ktoré majú vzťah k Eurúpe a európskej bezpečnosti. Dospeli k rozhodnému stanovisku, ktoré vyjadruje záujmy sovietskeho a francúzskeho ľudu. Hodnotenie otázok dvojstranných vzťahov a medzinárodných problé­mov bude pokračovať. Rozhovory medzi L. Brežnevom a G. Pompi­­douom sa konajú v ovzduší otvore­nosti, vzájomného porozumenia srdečnosti a v priateľskom duchu. V Paríži podpísali včera medzi­vládnu sovletsko-francúzsku doho­du o rozvoji hospodárskej, technic­kej a priemyselnej spolupráci. Do­hodu, uzavretú na desať rokov, podpísali sovietsky minister zahra­ničného obchodu N. Patoličev francúzsky minister hospodárstva a a financií V. Giscard D'Estaing. Dohoda predpokladá aktívnu účasť sovietskych a francúzskych organizácií a firiem na realizácii platných päťročných t budúcich plánov hospodárskeho rozvoja oboch krajín. Sú v nej uvedené konkrétne od­vetvia, v ktorých sa bude prednost­ne rozširovať spolupráca oboch krajín. Je to automobilový a trak­torový priemysel, výroba obrába­cích strojov, stavba lodí, výroba elektriny, presných obrábacích strojov a elektrotechnickej výpoč­tovej techniky, ďalej spoje, hut­níctvo, ťažba nafty a plynu, uhol­ný priemysel, ťažný, drevársky, chemický a ľahký priemysel, teda všetky odvetvia, v ktorých sa pred­pokladá priaznivý rozvoj spolu­práce s ohľadom na zdroje a mož­nosti oboch krajín. Dohoda určuje účasť oboch kra­jín na výstavbe veľkých priemysel­ných komplexov na území Soviet­skeho zväzu a Francúzska a naj­mä účasť Francúzska na moderni­zácii viacerých podnikov sovietske­ho lalikého priemyslu. PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! VYZNAMENANÍ IUB1LANTI BRATISLAVA (b. s.J — Prezident ČSSR udelil JUOr. Rudolfovi Mozolánimu za dlhoročnú politickú a verejnú činnosť vyzna­menania Za zásluhy o výstavbu pri príležitosti jeho 50. narodenín. Súdruh Mozoláni sa aktívne zúčastnil SNP. V roku 1945 vstúpil do KSC a od tej doby sa podielal na straníckej práci v rôznych funk­ciách. Ako prokurátor a po viac rokov ako námestník krajského pro­kurátora nekompromisne presadzoval socialistickú zákonnosť. Teraz pracuje na Krajskom súde v Bratislave vo funkcii zastupujúceho ná­mestníka predsedu Krajského súdu. □ □ □ Pri príležitosti 50. narodenín udelil prezident ČSSR Viliamovi K o­­c i an o vi za dlhoročnú politickú a verejnú činnosť vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Súdruh, Kocian je sudcom na Krajskom súde v Bratisla.- Počas II. svetovej vojny dobrovolné vstúpil do radov I. Cs. armádneho Zbo­ru v ZSSR. Od vstupu do strany aktívne sa zapája do stranicko-po­­litlckej práce. Vyznamenanie obidvom súdruhom včera na Krajskom výbore stra­ny odovzdal súdruh Eugen T u r z o, vedúci tajomník Zs KV KSS za prítomnosti súdruha Dominika Ješika, vedúceho štátno-administratív­­neho odboru Zs KV KSS, súdruha JDDr. Antona Hambálka, predsedu Krajského súdu a súdruha JUDr. Jána Račku, predsedu ZO KSS pri Krajskom súde. • AKO HOSPODÁRIA PRIEMYSELNÍ PODNIKY NÁŠHO KRAJA © Rastú výkony, ale aj náklady BRATISLAVA (vr) — Pri hodnotení hospodárenia podnikov zo strany nadriadených orgánov v súčasnej dobe vystupuje do popre­dia problematika nepriaznivého vývoja nákladov a jeho vplyv na neplnenie plánovaných predpokladov v tvorbe zisku. V súčasnej dobe sa vo zvyšovaní efektívnosti výroby treba zamerat na inten­zifikáciu všetkých činiteľov hospodárskeho rastu a mobilizáciu na­zhromaždených rezerv. Rezervy, najmä v znižovaní materiálových nákladov nie sú ešte dostatočne využité. Svedčia o tom poznatky z hodnotenia vývoja výsledkov finančného hospodárenia priemysel­ných podnikov. Priemyselné podniky dosiahli za 1.—3. štvrťrok 1971 pomerne dob­ré výsledky najmä v plnení vý­robných úloh. Dynamika rastu pro­dukcie sa odráža v celkovom raste výkonov o 8,5 %. Napriek dosiah­nutým úspechom trvajú však stále niektoré nepriaznivé tendencie, prejavujúce sa najmä v štruktúre i v celkovom objeme vytvoreného zisku. Ide o vývoj nákladov, naj­mä materiálových, ktorý do znač­nej miery znehodnocuje hospodár­ske výsledky vyplývajúce z rastu výroby. Náklady v priemyselných pod­nikoch na 100 Kčs výkonov činili 94,60 Kčs a v porovnaní s minu­lým rokom majú stúpajúcu ten­denciu. Najväčší rast nákladov za­znamenali podniky chemického priemyslu a priemyslu stavebných hmfit, pokles zaznamenali podniky strojárskeho a kovorobného prie­myslu. Z celkových nákladov najviac stúpli materiálové náklady, u kto­rých nielenže nedochádza k plá­novanému zníženiu, ale naopak k zvýšeniu oproti výkonom o 2 °/o. V porovnaní s úrovňou minulého roku to znamená zhoršenie hospo­dárskeho výsledku o 213 mil. Kčs. Vzrástli tiež finančné výdaje opro­ti minulému roku o 24 %. Naproti tomu relácia medzi rastom mzdo­vých nákladov a rastom výkonov je priaznivá. Z analýzy príčin rastu materiá­lových nákladov • vyplýva, že na rast týchto nákladov pôsobí množ­stvo nepriaznivých vplyvov a to najmä: zmeny skladby sortimen­tu, používanie drahších surovín, rast odpisov, zvýšené nároky na opravy a údržbu, rast kooperácie, ktorý vedie k zvyšovaniu materiá­lových nákladov pri úsporách ná­kladov na mzdy. U tých podnikov, ktoré majú vy­soké náklady na výrobu pretrvá­vajú i ďalšie nepriaznivé tenden­cie vo zvyšovaní dotácií k tržbám a dotácií a subvencií k čistému zisku. Tieto sa zvýšili oproti • rov­nakému obdobiu minulého roka o 19 %. Analýza príčin prekračovania materiálových nákladov ukazuje, že v podnikoch existuje na tomto úseku ešte mnoho rezerv, ktoré nie sú dostatočne využívané. Vý­voju materiálových nákladov nie je venované náležité miesto v prípra­ve a realizácii výroby. Vývoj ma­teriálových nákladov sa musí stať ústrednou otázkou aj pri zostavo­vaní plánu na rok 1972, aby boli brané do úvahy príčiny rastu ná­kladov a súčasne vyvinutý tlak na vykonávanie racionalizačných opatrení a hospodárnosť. Súčasne s rozpisom úloh plánu by mali podniky uvažovať o mož­nosti prehĺbenia osobnej hmotnej zainteresovanosti na znižovaní ná­kladov. Na to treba tiež zamerať socialistické súťaženie, v rámci ktorého by malo byť otázke efek­tívnosti venované omnoho viac po­zornosti ako doteraz. Odloženie návštevy PRAHA (ČSTK) — Ako sme už oznámili, minister zahraničných veci ČSSR mal v krátkom čase na­vštívil na pozvanie britskej vlády Veľkú Britániu. Vzhľadom na to, že niektoré britské miesta a ozna­movacie prostriedky vyvolali aj napriek jasnému dementi ČSTK neopodstatnenú protičeskosloven­­skú kampaň, obviňujúcu ČSSR z dodávok zbrani do Írska, britskej strane sa oznámilo, že za tých okolnosti by bolo nemožné usku­točniť návštevu tak, aby priniesla očakávané výsledky. Preto česko­slovenská strana považuje za účel­né odložit návštevu na neskoršie. Snímka: R. PALKECH, Piešťany Vyzdobená Havana HAVANA (ČSTKJ — V havan­skom Paláci revolúcie sa včera za­čali rozhovory medzi členom poli­tického Byra ÚV KSSZ predsedom Rady ministrov ZSSR A. Kosyginom a prvým tajomníkom ŰV KS Kuby predsedom kubánskej revolučnej vlády F. Castrom. A. Kosygin pricestoval na pria­teľskú návštevu na Kubu predvče­rom. Prijatie, ktoré sa mu dosta­lo od kubánskych predstaviteľov a havanského ľudu, je svedectvom tých najlepších vzťahov medzi ZSSR a Kubou, založených na pria­teľskej spolupráci a vzájomných výhodách, fáesto je vyzdobené nad­pismi v španielskom a ruskom ja­zyku o nerozbornom priateľstve medzi Kubou a Sovietskym zvä­zom. A. Kosygin položil vence pri pamätníku José Martího na havan­skom Námestí revolúcie. S končením registrácie kan­didátov Národného' frontu na poslanecké funkcie vstupu­je príprava na voľby do zastu­piteľských zborov všetkých stupňov do záverečného štádia. Zaregistrovaní kandidáti sa te­raz predstavia voličom na ve­rejných zhromaždeniach a schô­dzach, kde vystúpia s voleb­ným programom. Voliči zase využijú svoje právo' povedať k navrhovaným volebným progra­mom svoju mienku, podať pri­pomienky, návrhy na ich zlep­šenie. V Západoslovenskom kraji venovali mimoriadnu pozornosť príprave volebných programov. V tom, že pri okresoch boli vy­tvorené komisie, které každý volebný program preskúmali, odporučili vypustiť z neho čo je nereálne alebo čo nie je splniteľné, prípadne ich žiadali doplniť o body, realizáción kto­rých možno podstatne prispieť k ďalšiemu rozvoju obce či mesta. A tak sa mnohé z už vypracovaných volebných pro­gramov spresňovali, menili, do­plňovali, čo však rozhodne pri­spelo k sledovanému zámeru, aby to boli volebné programy celej obce či mesta, všetkých zložiek Národného frontu. Poučení zo skúseností získa­ných v minulosti vieme, že by bolo rozhodne nesprávne, keby sme si programov realizáciu volebných predstavovali iba prostredníctvom národného vý­boru, či jeho poslancov. Aj účasť občanov, ktorí obyčajne na dobrovoľných brigádach po­máhali zabezpečovať ich plne­nie, nezdá sa nám dostatočná pre ich realizovanie. Dnes je totiž situácia celkom iná, iné sú aj možnosti, a teda aj požia­davky. Terajšie volebné prog­ramy, (a práve v tom sa kva­litatívne líšia od predchádza­júcich), mali by sa stať aj pro­gramom závodov a podnikov, ktoré v meste či obci sú a kto­ré by sa taktiež mali podieľať na ich realizácii. Tým, že po­skytnú svojim pracovníkom me­chanizáciu, vyhotovia plány, vypomôžu v doprave, odborný­mi radami, nie aj finančne. Napríklad pri výstavbe det­ských jaslí, škôlok, zdravotníc­kych zariadení, kultúrnych do­mov, špoiíových zariadení, pri skrášľovaní okolia závodu a podobných akciách, ktoré sa robia v jeho záujme a teda aj slúžia zamestnancom, čí rodi­nám pracovníkov toho-ktorého podniku alebo závodu. Z vláštnosťou terajších vo­lebných programov v po­rovnaní s dosiaľ vypracovaný­mi v uplynulých volebných ob­dobiach je, že ich nepokladá­me za definitívne uzatvorené. Naopak, chceme, kde je to> len trochu možné, v priebehu na­stávajúceho volebného obdobia dopĺňať a vylepšovať podľa vy­skytnuvších sa požiadaviek ob­čanov a j podľa možností. Pre­to sa bude treba k ich reali­zácii neustále vracať. Nezaškodí tiež pripomenúť si, že v realizácii volebného programu treba vidieť aj ďal­šiu skutočnosť. Že si totiž prá­ve prostredníctvom neho vyrie­šia mnohí občania aj svoje osobné záujmy a problémy. A práve v tom treba vidieť ich príťažlivosť. na Nastávajúce obdobie príprav voľby do zastupiteľských zborov všetkých stupňov je ob­dobím, kedy si môže každý ob­čan oveľa výraznejšie ako v ktoromkoľvek inom čase preja­viť aj svoje demokratické prá­va — vyjadriť sa k rôzinym problémom, žiadať vysvetlenie, podať návrhy, ale aj podieľať sa na ich realizácii. Možno niektorí voliči uvažo­vali aj o tom, prečo v tohtoroč­ných voľbách volíme na Slo­vensku prakticky zhruba 13 000 poslancov menej, ako vo o voľbách predchádzajúcich. Nie je to obmedzovanie demokra­tických slobôd občanov, neda­nie dostatočnej možnosti pre­sadzovať prostredníctvom po­slancov svoje požiadavky? Roz­hodne niel P ri stanovení počtu poslan­cov do zastupiteľských zborov vychádza sa totiž z plat­ných a novelizovaných voleb­ných zákonov, réalizovaním ktorých sa zlučuje aj počet ob­cí. Prirodzene, že aj toto sa prejaví v zníženom počte ná­rodných výborov. Veď v mno­hých prípadoch sa utvára pre niekoľko celkom malých obcí jeden národný výbor. Naprí-klad v rámci Slovenska sa pre doterajších 300 malých obcí utvára 115 miestnych národ­ných výborov, tzv. „spoloč­ných“ národných výborov, ako ich občania nesprávne nazýva­jú. A konečne treba si uvedo­miť, že počty poslancov do ná­rodných výborov navrhovali na základe príslušných zákonov práve miestne a mestské ná­rodné výbory same. Podľa ich návrhov zaregistrovali k 26. ok­tóbru t. r. na Slovensku doved­na 59 489 poslancov do mest­ských a miestnych národných výborov. Pravda, nie všetci po­slanci navrhnutí na registráciu museli byť aj zaregistrovaní. Na to treba písomný súhlas každého kandidáta osobitne. Presné počty sa dozvieme o niekoľko dní. Je tu však ešte aj ďalšia alternatíva. Nie všet­ci zaregistrovaní poslanci mu­sia úspešne prejsť voľbami, te­da získať poslanecké mandáty. Nemusia byť predsa zvolení z rôznych dôvodov, aj keď kan­didujú ako jednotný kandidát Národného frontu na príslušnú poslaneckú funkciu. V praxi sa však vychádza z toho, že už pri výbere kandi­dátov na poslanecké funkcie jednotlivé zložky Národného frontu, spolu s národnými vý­bormi a za výdatnej pomoci a spolupráce organizácií komu­nistickej strany boli navrhnutí občania, ktorí dávajú predpo­klad pre úspešný výkon posla­neckej funkcie. Zaiste sa s ni­mi vopred hovorilo. Vedia, aké úlohy ich čakajú ak budú zvo­lení za poslancov. Máme zato* že navrhovaní kandidáti sú ob­čania statoční, a že bez ohľadu na to, či dosiaľ pracovali v po­slaneckej funkcii alebo' nie, zís­kajú pri voľbách potrebnú dô­veru občanov. Týmto, pravda, ich voľbu ■ nemožno pokladať za vy­riešenú. Ešte predtým, než im dáme svoj hlas, treba ich pre­veriť na verejných zhromažde­niach ako sú pripravení na vý­kon poslaneckej funkcie, poho­voriť si s nimi a vyžiadať si verejné ubezpečenie, že dôveru svojich voličov nesklamú. Lebo našu dôveru mali by dostať skutočne len tí najlepší, o kto­rých sme pevne presvedčení, že si ju aj zaslúžia. F. SIVÄK 0 mesiaG k vnlebnvm urnäni

Next