Hlas Ĺudu, marec 1973 (XX/51-77)
1973-03-22 / No. 69
PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SÄ! Odporučili opQf L Svobodu PRAHA (ČSTK) Včera v poludňajších hodinách bolo vo Vladislavskej sále Pražského hradu zasadanie Ostredného výboru Komunistickej strany Československa. Na základe návrhu Predsedníctva, ktorý predniesol generálny tajomník ÜV KSČ súdruh Gustáv Husák, Ostredný výbor KSC jednomyseľne schválil odporučiť na opätovné zvolenie do funkcie prezidenta -Československej socialistickej republiky člena Predsedníctva Ov KSČ súdruha Ludvíka Svobodu. Ústredný výbor Komunistickej strany Československa prerokoval aj niektoré kádrové návrhy. Zvolil svojho člena súdruha Jana Baryla do funkcie tajomníka a člena sekretariátu Gv KSČ a predsedu Komisie (Ostredného výboru KSČ) pre poľnohospodárstvo a výživu. Ostredný výbor KSČ uctil pamiatku svojich tragicky zahynulých členov — súdruhov Radka Kasku a Michala Kudzeja. Zasadanie zakončili Internacionálou. S údruh RSDr. Jan B a - r y 1 sa narodil dňa 20. decembra 1925 v Olomouci. Pochádza z robotníckej rodiny. Vyučil sa za strojnéhi? zámočníka a pracoval v Strojárňach v Gottwaldove. V roku 1950 nastúpil na OV KSČ ÍSvit v Gottwaldove ako in, Struktur a neskoršie ako. tajomník OV KSČ. V rokoch 1951—1953 zastával funkciu vedúceho oddelenia Krajského výboru KSČ v Gottwaldove. Odtiaľ prešiel študovať na Vysokú stranícku školu OV KSČ v Prahe, ktorú ukončil v roku 1956. Po absolvovaní Vysokej straníckej školy ŰV KSČ nastúpil na , Ostredný výbor KSČ, Na XIV. zjazde KSČ ho opäť zvolili za člena ÚV KSČ. Od júla roku 1970 pracuje vo funkcii vedúceho Ekonomického oddelenia ÜV KSČ.-Je nositeľom štátneho vyznamenania Za zásluhy výstavbu, Památné) medaily o k 100. výročiu narodenia V. I. Lenina, Pamätnej medaily k 50. výročiu založenia KSQ/ a Pamätnej medaily k 25? výročiu Víťazného februára. DNES 12 STRAN ROČNÍK XIX ČÍSLO 69 ŠTVRTOK 22. III. 1973 1 Kčs PRAHA (ČSTK) — Plenárne zasadanie Ostredného výboru Národného frontu Československej socialistickej republiky sa včera popoludní zišlo v zasadacej sieni Snemovne^ národov v novej budove Federálneho zhromaždenia v Prahe. "SchOdzu viedol predseda ŰV NF ČSSR a generálny tajomník ÜV KSČ Gustáv Husák. Na rokovaní boli prítomní členovia Predsedníctva ,ÜV KSČ Karel Hoffmann. Alois Indra, Antonín Kapek. Josef Kempný, Jozef Lenárt a Lubomír Stran gal, ŕatnmník ÜV' KSC Frs/tli OndHch, predstavitelia ostatných politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu a d’aläl činitelia. Správu Predsedníctva OV NF ČSSR predniesol podpredseda ŰV . NF ČSSR prof. MUDr. Tomáš Tráv\níček. V nej zhodnotil prácu Národného frontu pri plnení záverov XIV. zjazdu KSČ. Po vystúpení podpredsedu Ov NF ČSSR prof. Tamása Trávnička nasledovala diskusia. Tajomník 0RO Bedřich Kačírek v nej hovoril o výsledkoch odborárskej aktivity, socialistického súťaženia, záväzkového hnutia a o výchove a starostlivosti o pracujúcich v organizáciách ROH. Podpredseda ŰV SZM Jindřich Poledník o. i. uviedol, že v súčas- nosti je u nás už každý tretí mlaíPoy^b člene1-,. R ŽNI a p P .prvý raz v histórii nášho jednotného mládežníckeho hnutia sú v ňom najpočetnejšou skupinou mladí robotníci. O zameraní práce Okresného výboru Zväzu družstevných roľníkov v Prešove po celoštátnom zjazde JRD informovala plénum členka JRD v Uzovciach Slivka Frajtová. Členovia Čs. strany ludovej vytvorili vlani svojou dobrovoľnou pracovnou iniciatívou dielo v hodnote viac ako 31 mil. korún a tiež tohto roku reprezentujú ich záväzky na počesť Víťazného februára už vyše 15 mii. korún, povedal vo svojom diskusnom príspevku Karel Holub. K angažovanému, iniciatívnemu plneniu úloh volebných programov Národného frontu sa vo svojich vystúpeniach prihlásili aj ústredný tajomník Strany slovenskej obrody jtt. ->f ■' oläk a ústredný tajomník Čs. strany socialistickej Jiří Fleyberk. Podpredseda OV ČSTV dr. Miroslav Hlaváček sa upriamil na doterajšie výsledky i doteraz nevyužité rezervy pri rozvoji masovej telesnej výchovy a športu. Podpredsedníčka Cs. rady žien dr. Olga Vacková označila uplynulé ročné obdobie za školu konkretizácie záverov XIV. zjazdu KSČ v podmienkach ženského hnutia. O rastúcich možnostiach uplatnenia družstevného hnutia v Národnom fronte a o jeho širokom podiele pri realizácii volebných programov hovoril podpredseda ÜRD dr. Pavol Tonhauzer. Diskusiu uzavrel súdruh Gustáv Husák. Ocenil úsilie členov funkcionárov najmä masových ora ganizácií i všetkých ostatných zložiek Národného frontu o konkrétne uplatňovanie záverov XIV. zjazdu KSČ pri rozvoji našej ekonomiky a celého spoločenského života. Potom schválili účastníci plenárneho zasadania Správu Predsedníctva ÚV NF ČSSR o činnosti Národného frontu od XIV. zjazdu KSČ s tým, že úlohy z nej vyplývajúce tvoria dlhodobú smernicu pre dälší postup všetkých orgánov a organizácií Národného frontu. Ústredný výbor Národného frontu ČSSR prijal aj uznesenie k zmenám v zložení Predsedníctva pléna ÚV NF ČSSR. Do funkcie a člena Predsedníctva ÚV NF ČSSR bol schválený dr. Ing. Leopold Kovalčík, ktorý sa súčasne stal členom pléna ÚV NF ČSSR. Zá členov pléna schválilo zasadanie na návrh ÚV NF SSR Ing. Jána Bandžáka, na návrh ROH Bedřicha Kacírka, Terezu Bodovú a iôžefa Zbihleja, na návrh ÚV SZM Jindřicha Poledníka a Michala Znzuláka a na návrh Federálneho výboru Zväzu požiarnej ochrany ČSSR Karla Navrátila a Štefana Majora. tu Ústredný výbor Národného fronČeskoslovenskej socialistickej republiky na včerajšom plenárnom zasadaní v Prahe prerokoval návrh Ostredného výboru KSČ na funkciu prezidenta ČSSR a rozhodol, aby do funkcie prezidenta ČSSR bol ako jediný kandidát Národného frontu navrhnutý člen Predsedníctva ÚV KSČ a doterajší prezident armádny generál Ludvík Svoboda. Návrh predložil generálny tajomník ÚV KSČ a predseda OV NF ČSSR Gustáv Hasák, ktorý zhodnotil život, prácu a zásluhy súdruha Ludvíka Svobodu o oslobodenie Československa od fašizmu a o budovanie socialistickej spoločnosti a zdôvodnil prečo Ústredný výbor Komunistickej strany Československa návrh predkladá. K návrhu ÚV KSČ sa v diskusii vyjadrili z poverenia svojich členov predstavitelia všetkých spoločenských organizácií a politických strán, ktoré sú združené v Národnom fronte. Za d alsi rozvil msei spoločnosti SPOLOČNÍ KANDIDAT ÜV KSČ A OV NF ČSSR PRE VOLBO PREZIDENTA ČSSR SÚDRUH LUDVIK SVOBODA. Dotyky s umením tláBedz; základné ciele, ktoré sleduje komunistická strana vo ĚWĚ svojom dlhodobom programe budovania socialistickej a koaw" munistickej spoločnosti, patri zvyšovanie kultúrnej úrovne všetkého ľudu, rozvoj duševných schopnosti všetkých občanov, ich vymanenie sa z čisto hmotárskych záujmov, formovanie ľudského charakteru do harmonického celku, aby sa v plnom rozsahu naplnili slová Maxima Gorkého: Človek — to znie hrdo. Vlastnosti a schopností osobnosti sa ukúvajú najmä v pracovnom procese, lenže v období intenzívneho napredovania vedeckotechnickej revolúcie má nesmierny význam i činnost vo voľnom čase. Oblast záujmovo umelecká ako prejav kultúrnej aktivity obyvateľstva predstavuje širokú škálu možností a foriem — spája individuálne záľuby s celospoločenskými, umožňuje estetické sebavyjadrovanie človeka, zušľachťuje jeho fantáziu, kultivuje zmyslovú sféru. Navyše doplňuje profesionálne umenie, ]e uchovávateľom národných, revolučných a ľudových tradícií, obohacuje náš život tvorivým nepokojom. Leninova myšlienka — přiblížit umenie ľudu a ľud umeniu — podčiarkuje predovšetkým aktívnu spoluúčast všetkých členov spoločnosti na tvorbe a „spotrebe“ kultúrnych a umeleckých hodnôt. Inak povedané, dotyky s umením neslobodno zužovat iba na pasívne prijímanie, ale s umocnenou intenzitou treba položit akcent na voľný rozlet tvorivého ducha. Práve z tohto aspektu vystupuje mimoriadne do popredia záujmová umelecká činnost. Žiaľ, i tu ešte doznievajú, rovnako ako v profesionálnej sfére, neduhy z-nedávnych rokov. Vieme dobre, čo sa vtedy nosilo: jednostranný návrat k modernizmu, k rozličným izmom, aby sa vzápätí odmietal nielen socialistický realizmus, ale í realizmus vôbec, ako o súčasnosti prekonaná historická kategória. Začalo sa postupne viac a viac lipnúí na imanentnom, od spoločenskej skutočnosti nezávislom vývoji umenia, na ničím nedeterminovanej sebarealizácii umelca s plným právom na takmer absolútnu slobodu tvorby. Často vznikali samoúčelné experimenty pre experimenty, ktoré sa neraz vydávali za obdivuhodné umelecké diela. Odôvodňovalo sa to tým, že niet inej cesty na odstránenie obmedzení dogmatizmu z päťdesiatych rokov. a e prirodzené, že takéto tendencie zasiahli i do záujmovo J umeleckej sféry. Dajme napríklad pod drobnohľad p o p u» lárnu hudbu, ktorá neprestajne prekvitá. Vi dlhé roky v nej kraľuje západná móda, kraľuje bezvýhradne a despoticky, ale jej sladký tenor už ani nevnímame, privykli sme si — a to je práve zle. Len sa zamyslime nad tým, koľko len v našom kraji vzniklo všakových hudobných skupín s krkolomnými cudzími názvami, ktorým nerozumeli a nevedel isprávne vyslovovat predovšetkým ich nositelia. Bolí to zväčša krikľúni a revúni, vydávajúci kakofonické zvuky, ktoré trhali ušné bubienky. Extrémne sa obliekali a ich zovňajšok nepôsobil práve najpríjemnejšie. Mladí ľudia to hltali, holdovali diskotékam a iným škodlivým výstrelkom. Netreba akiste zdôrazňovať, aké neblahé dôsledky to zanechalo na politickom a morálnom profile mladej generácie. Veď už John F. Kennedy poukazoval, že „keď prenikneme s divokou hudbou na Východ, získame tamojšiu mládež“. Niet pochýb o tom, že buržoázni ideológovia z tejto veľkej pravdy maximálne fažilt a my sme tomuto tlaku primerane nečelili. Veľa nezdravého sa vyskytovalo aj vo v ý t v a r n o m umení. Amatérski umelci sa usilovali napodobňoval profesionálov, čo sa odzrkadlilo v deštrukcii ideových, výsostrie angažovaných prvkov. Dominovala nezmyselná abstrakcia, bujnel formalizmus, výrazové prostriedky sa podriaďovali snobizmu a extrémnemu modernizmu. Preferovala sa myšlienka odcudzenia človeka, jeho rezignácia voči osudu. Ostáva nepopierateľným faktom, že v minulosti sme na výstavách obrazov v krajovom meradle videli nemálo absurdnej sklerotičnosti a vyumelkovanosti. Výrazne sme pocltovo.lt absenciu pocitového stvárnenia socialistickej epochy. Tieto pomýlené zámery sa premietali do všetkých oblastí záujmovej umeleckej činnosti, či už išlo o tanec, divadelníctvo, výtvarnú fotografiu atď. Pravda, nemožno však generalizoval a nespomenúť svetlé stránky. Nedávno som navštívil Ľudovíta Kameníka, ľudového umelca z Trnavy. Jeho tvorba — maľba na sklo — bola vždy rýdza, čistá, nepoškvrnená, vytryskujúca priamo zo srdca. Bolo cítit, že každé dielko prešlo cez prizmu osobného cítenia, bytostne v ňom splynula ozvena národnej tradície s vlastným špecifickým vide ním. Podobných príkladov by sme našli viacero. V tom sa zračí nazdávam sa, i určitá přednost pred profesionálnou tvorbou Práve o takýchto umelcov sa musíme opierat pri ďalšom rozvi jani a pestovaní záujmovej umeleckej činnosti ( Prichodí mi konštatoval, že v tomto smere sme dosiahli v po slednom čase podstatný kvalitatívny zlom. V oblasti tvorivej SLOVO TÝŽDŇA aktivity občanov nastal markantný posun k vyhranenej ideovosti a socialistickej angažovanosti. V podmienkach Západoslovenského kraja si to môžeme ilustrovat na obrodení a skvalitnení práce mnohých súborov a krúžkov, na nespočetných verejných vystúpeniach kolektívov i jednotlivcov pri príležitosti významných jubileí. Je potešiteľné, že citlivý pulz našej strany, realizácia záverov XIV. zjazdu a uznesení ÜV KSC nachádza živnú pôdu aj na tomto úseku. r rpeli by sme však vlčou tmou, keby sme tvrdili, že niet už čo naprával. Ustavične si treba připomínat slová súdruha Vasila Biľaka, ktoré predniesol na októbrovom plenárnom zasadaní OV KSČ v roku 1972: „Kultúra a umenie, ak majú byť skutočne veľké a hodnotné, nemôžu stáť bokom od gigantického zápasu, v ktorom sa rozhoduje o osude ľudstva, o jeho prechode od kapitalizmu ku komunizmu.“ Bohaté plány a predsavzatia sa už realizujú v praxi. Významným ohnivkom v ich kontexte je konkrétna koncepcia súťaže záujmovej umeleckej činnosti na roky 1972—1976. Teraz bude záležat len na Krajskom osvetovom stredisku v Bratislave, okresných národných výboroch a okresných osvetových strediskách, ako sa zhostia tejto náročnej úlohy. Nie je totiž jednoduché poskytnúť priestor a možnosti pre fundované konftrontácie ochotníckych divadelných súborov, malých javiskových foriem, umeleckého prednesu, speváckych zborov, dychových orchestrov, tanečných a folklórnych súborov, spoločenského tanca, výtvarnej, fotografickej a filmovej tvorby. Žiada si to nemálo úsilia, vytrvalosti a obetavosti. Bolo by chybou, keby sme túto skutočnosť opomenuli. Niet inej cesty, ak chceme, aby náš človek socialisticky myslel a konal a aby naše umenie bolo veľké,, strhujúce, mnohofarebné, krásne a predovšetkým dobré. PAVOL DINKA Plénum komunistických poslancov PRAHA (ČSTK) — V Prahe M včera zišla v novej budove Federálneho zhromaždenia plenárna schôdza Klubu komunistických po slancov Federálneho zhromaždenia, na ktorej sa zúčastnili aj poslanci druhých politických strán, Národného frontu a poslanci bez straníckej príslušnosti. Podpredseda Klubu komunistických poslancov poši. Vladimír Vedra, ktorý schôdzu viedol, privítal v úvode členov a kandidátov Předsednictva a sekretariátu Ostredného výboru Komunistickej strany Československa na čele s generálnym tajomníkom OV KSČ Gustávom Husákom. V programovej časti sehôďte prerokovali poslanci komunisti spoločne s polancami ostatných politických strán a poslanci bez straníckej príslušnosti návrh na voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, ku ktorému výklad podal generálny tajomník Ostredného výboru Komunistickej strany Československa Gustáv Husák. Potom jednomyseine prijali uznesenie, v ktorom sa uvádza. že Klub komunistických poslancov Federálneho zhromaždenia spoločne s poslancami druhých politických strán Národného frontu a poslanci bez straníckej príslušnosti jednoznačne podporujú návrh Ostredného výboru Komunistickej strany Československa a Ostredného výboru Národného frontu ČSSR. aby za prezidenta Československej socialistickej republiky bol opäť zvolený armádny generál Ludvík Svoboda. HOVORILI SME Vojtechom Horonským o masovopolitickej práci XIV, zjazd KSČ zdôraznil veľký význam masovopolitickej práce, ktorej úlohou je predovšetkým mobilizovat najširšie masy pre úspešné plnenie úloh, vyplývajúcich z uznesení XIV. zjazdu KSC a volebných programov NF. Ako sa yám podarilo splniť zámery v oblasti masovopolitickej práce, hlavne však na úseku názornej agitácie? — Celjcovü prácu v oblasti masovopolitickej činnosti treba hodnotiť kladne. V minulom roku celú masovopolítickú prácu ,v meste úspešne riadila 9-členná masovopolitická komisia MsV KSS, jej sekcie názornej agitácie v úzkej spolupráci s odborom školstva a kultúry MsNV Komárno, jednotlivé akcie sme usporiadali za pomoci agitačných stredísk, ktorých v našom meste pracuje cetkom deväť. £ Čo by sie dodali na margo ich úspešnej činnosti? ho — Zásluhou dobre premyslenésystému sme dosiahli mnohé pozitívne výsledky, z ktorých spomeniem aspoň niektoré. Zorganizovali sme 5 živých novín, zostavili sieť agitačných dvojíc pre celé mesto, ktoré sa úspešne podieľali na dvoch agitačných dňoch. Vydali sme 30000 aktuálnych s predsedom MsV KSS v Komárne bleskoviek, vyše 700 pásových hesiel, zorganizovali sme 30 výstav, odvysielali sme okolo 300 relácií a pod. Aj vďaka dobrej masovopolitickej práci sa nám podarilo vybudovať 2 športové ihriská pre deti v celkovej hodnote 1,5 mil. Kčs. ® Aké úlohy 9á zahrnuté y pláne na rok 1973? — Od začiatku roku 1973 spresňujeme zoznam agitačných dvojíc, upřesnili sme členov štábov aglíačných stredísk, pripravujeme jarné stretnutia s občanmi, v každom agitačnom stredisku zorganizujeme 4 poslanecké dni, pripravíme ďalšie živé noviny, z ktorých sme už mali jednu tému Február a kniha,- ďalšiu chystáme na tému Žena, rodina a spoločnosť. Zorganizujeme sériu besied s mládežou na tému Úloha národných výborov a plnenie volebných programov. Seriózne sa budeme naďalej venovať všetkým formám názornej agitácie. Za pomoci ZO KSS, spoločenských organizácií, pedagógov a mnohých ďalších aktivistov sa vynasnažíme o to, aby sme účelnou masovopolitickou práoou mobiljzqvalí každého občana do činorodej, verejno-prospešnej kultúrno-výchovnej práce v záuja me úspešného rozvoja nášho mesta. Štefan BENDE, Komárna