Hlas Ĺudu, apríl 1973 (XX/78-101)
1973-04-02 / No. 78
„SOVA“ očami MARTIŠOVEJ Ťažko si predstaviť, že by niekto mohol Častovať Žofiu M-artišovú, sympatickú a úspešnú hereckú Krajového divadla "prezývkou Sova a to navyše práve pred zavŕšením jej dvadsiatej divadelnej sezóny (do roku 1960 bola Členkou Dedinského divadla, potom pôsobila na trnavskej scéne, po zrušení ktorej v roku 1965 prešla do Nitry). A predsa sa tak stalo. Na šťastie však táto prezývka patri iba ňou stelesňovanej riadltelke štatistického úradu Ludmile Kaluginovej a je aj názvom jednej z najpozoruhodnejších hier súčasného repertoáru nitrianskej scény. A keďže práve Martišková dáva SOVE punc úspešnej inscenácie, neodpustili sme si váti ť sa ešte k nej. # S akými pocitmi ste pristúpili k stvárneniu tak „ohováranej“ postavy? — Rozhodne nie so zlými. Je to zaujilmavá postava; nepekná fyzicky, Čistá duševne. Velmi sympatická je mi jej prísnosť v práci — tým viac, že je rovnako pris. na aj voCi sebe. # A jej pôvodne tak „krutý“ postoj k staršiemu ekonómovi Novoseťcevovi, za ktorého sa nakoniec vydá? — Pozerám sa naň v širších súvislostiach. Myslím, že Kaluginová život nezmeškala, iba naň pozabudla. Á na to nikto nemá právo. Pretože nie vždy šťastie jedného je nešťastím druhého, ale — a to vyznávam — moje šťastie by malo obšťastňovať aj iného a naopak. VyCítam Kaluginovej, že „neobšťastňovala“, no napokon si predsa aj ona uvedomí, urobila chybu. Bola by som rada, keby si diváci všimli, ako sa Cosi v nej zlomí, v jej prospech. A keby sa zamysleli nad vzťahom práca — život, i chápali moje krédo. # A tým krédom je? — Prácu si urobme svědomitě, presne! Ale nezabudnime žiť, pravda, Cestne! Nežijeme preto, aby sme iba pracovali — ale pracujeme, preto, aby sme lepšie žili. A k tomu patrí aj láska, ale úprimná a trvalá. Verím, že Kaluginová je takej lásky schopná. A Skrátka, ženskému obecenstvu by nemala za príklad slúžiť „sova“, ale budúca Novosercevová. A čo radíte mužom? — Aby boli nežnejší, milší k ženám. Tak bojazliví ako Novoseľcev však byt nemusia. £ ío sa tej druhej rady týka, muži, budú zrejme s vami súhlasiť. A propos: máte po prvých reprízach pocit, že diváci sa pozerajú na Kaiuglnovú aspoň sčasti tak ako vy? — Áno. O Tak je na mieste vám priať ďalšiu úspešnú „púť" so SOVOU po Západoslovenskom kraji a súčasne divákom príjemné pobavenie. F-a ROK ZLEPŠOVATEEOV Vedenie n. p. CALEX v Zlatých Moravciach spolu so ZV SOZ a ČSVTS vyhlásili na počesť 25. výročia Februára celopodniková súťaž zlepšovateľov a vynálezcov, pričom tento rok označili za rok zlepšovateľov. Cieľom súťaže je zabezpečiť zníženie nákladov a prácnosti u vyrábaných výrobkov, a tak splniť náročné úlohy hospodárskeho plánu v roku 1973. Súťaž má podnietiť záujem u najširšej vrstvy zamestnancov o zlepšovateľské hnutie, pričom je rozdelená na niekoľko skupín. V prvom rade je zameraná na súťaž o najlepšiu prevádzku, alebo útvar. V tejto kategórii ide o to, aby prevádzky, alebo útvary dosiahli čo najväčší počet bodov na jedného pracovníka. Na súťaž prevádzok a útvarov sú určené hodnotné vecné odmeny vo výške 9,5 tisíca korún. Okrem toho je vyhlásená v Calexe súťaž o najlepšieho zlepšovateľa-technika. V tejto kategórii je potrebné, aby zlepšovateľ navrhol ZN, ktorého realizáciou zabezpečí úspory vo výške 80 tisíc korún. Najúspešnejší zlepšovateľ tejto kategórie získa ako odmenu magnetofón. V súťaži o najlepšieho zlepšovateľa-robotníka je vypísaná úloha realizáciou ZN zabezpečiť minimálnu ročnú úsporu vo výške 50 tisíc korún. Prémiou pre túto kategóriu je rádioprijímač. Zena, ktorá podá ZN, ktorým zabezpečí ročnú úsporu 20 tisíc korún, môže získať kuchynský robot. Mladí zlešovatelia, členovia SZM, ktorí v tomto roku nedovŕšia 30 rokov svojho veku, majú možnosť získať tranzistorový rádioprijímač, pokiaf podajú ZN s ročnou úsporou 15 tisíc korún. Okrem týchto odmien je vypísaných ďalších 10 mimoriadne hodnotných vecných prémií, ktoré budú odovzdané vyžrebovaným najlepším zlepšovateľom. František Kéry, Topoľčianky EŠTE RAZ K VYSTÚPENIU DIVADELNÍKOV Z RADOŠINY Ostanú pri Socialistickom zväze mládeže Na uverejnený článok z 26. februára 1972, ktorý sa zaoberal predstavením Človečiny v podaní divadelníkov z Radošiny na javisku Obvodného kultúrneho a spoločenského strediska Bratislava III. sme dostali nezvyčajne ostro formulovaný ohlas od autora hry a vedúceho súboru Stanislava Stepku. Ohradzuje sa predovšetkým proti použitému označeniu Slovenské naivné divadlo, i proti poznámke, že súbor pôsobí iba dočasne pri Dedinskej organizácii SZM v Radošine. Žiada, aby sme sa k týmto dvom údajom vrátili. Keďže pripúšťa možnosť, že zmyslom článku bolo postaviť OV SZM v Topoľčanoch proti súboru (o čo však vskutku nikomu nešlo) a navyše ide o súbor i mimo Radošiny vonkoncom nie neznámy, považujeme za účelné reagovať na žiadosť Stanislava Štepku. Ani on nevylučuje možnosť, že sa na pozvánke ocitol „nevedno ako“ teraz ním za chybný označovaný názov divadla. A na pozvánke, ktorá bola návštevníkom predstavenia ešte aj pri pokladnici k dispozícii, názov Slovenské naivné divadlo z Radošiny bol. Keďže súbor ešte v čase nie dávnom pod týmto názvom vystupoval kompetentný pracovník Obvoda ného kultúrneho a spoločenského strediska Bratislava III ešte aj niekoľko dní po predstavení odôvodnil opodstatnenosť označenia Slovenské, ťažko požadovať od redakcie, aby preverila, či sa súbor vskutku k tomuto označeniu hlási. Z listu Stanislava Štepku je zrejmé, že súbor teraz už definitívne skoncoval s označením Slovenské; uvedomuje si teda, že pre používanie tohto označenia platia určité pravidlá, ktoré nutno rešpektovať. A to je potešiteľné. Poznámka o dočasnom pôsobení súboru pri Dedinskej organizácii SZM v Radošine sa opierala o Informácie kompetentných pracovníkov Mestské-' ho domu kultúry a osvety v Bratislave, i Obvodného kultúrpeho a spoločenského strediska Bratislava III, ale aj vedúceho pracovníka významnej bratislavskej hospodárskej organizácie, na ktorého sa autor ohlasu obrátil pri hľadaní nového pôsobiska pre súbor. Napokon súbor pôsobil už v minulej sezóne pri Mestskom dome kultúry a osvety v Bratislave, preto mal pravidelne hrať v A-divadle, určenom pre vystúpenia bratislavských amatérskych súborov a nebol dôvod pochybovať o vieryhodnosti týchto nformácií. Zo Štepkovho listu však vyplýva, že súbor predsa ostane verný Radošine a chce pokračovať (podľa jeho slov) v sľubne sa rozvíjajúcej spolupráci s Okresným výborom Socialistického zväzu mládeže v Topoľčanoch. A to je tiež potešiteľné. Nepochybne je 1 súdruhom v Topoľčanoch jasné, že označenie socialistické umenie si zasluhuje iba umenie angažované, a že požiadavka angažovanej tvorby platí pre amatérov tak ako pre profesionálov. A že angažované je iba to, čo pomáha všestranne rozvíjať osobnosť, formovať socialistického človeka, čo podnecuje priložiť ruky k dielu; k dielu, ktorým je šťastná budúcnosť našej socialistickej vlasti. F-a Žofia Martišová ešte ako „sova" (z inscenácie rovnomennej komédie Braginského a Rjazariova v Krajovom divadle). Snímka: Dŕízhal ako sa am oženiť. . NÁŠ FEJTÓNx Jožko Krásavček bol rúči a svetasúci mládenec, slobodný ako vták a dobrý ako maislo prvej akosti — len ho natrieí na chlieb. Dobráčisko od kosti, ktorého ovládala jediná predstava — nájst si äievča na vlastnom pracovisku. Inej známosti totiž nedôveroval. 1 hus z domáceho pekáča najlepšie chutí, vravel si v duchu, poznáš, ako ju upiect, čo jej chýba, kde a čím ju prikorenit, ako ju upravit a konzumovat. Bol však smoliar, čím väčšmi sa miloval, tým menej sa mu darilo. Menil zamestnania ostošest, ale zakaždým mu niekto vypálil rybník alebo z hrôzou zistil, že všetky príslušníčky nežného pohlavia sú už obsadené. Znezrady sa Jožkovi ponúkla mimoriadna příležitost: nastúpil do úradu, kde bolo dievok ako maku. Výber bol vskutku bohatý. Srdce mu radostou pištalo, klokotalo roztúženostou a nádejou. Chodil s rozpálenou tvárou po kanceláriách, oči mu div z jamôk nevyskočill, rozpačito preglgoval sliny a skúmavo hodnotil svoje objekty. Ach, to sú ústa, jajkal, to sú kusyI Aspoň jednu ulovit... V duši ho rozvikläval tajfún nedočkavostí. Joj, to bude niečo pre neho. Zakrátko pristavil istého kolegu, aby z neho vymámil potrebné informácie.. — Katka? To revír vedúceho oddelenia. Ruky preč, lebo sa popáliš... — A Eva? dobiedzal ďalej Krásavček. — Dobrá pfpka, zbožňujúca nášho odborného referenta. — Hádam Vierka ... — Námestníkova kost.. Človeče, to je betár, ten vždy uchmatne tú najkrajšiu ... — Predpokladám, že Mariena... — ...tá patrí do plánov nášho plánovača. — Ale potom Helena. — Je súčasťou normy podnikového normovača. Chudák, už je len sako a nohavice.., — Lenže Marta ... — Martuška spadá do devízových prostriedkov nášho finančníka. Žial, niekedy si na ňu i vypožičať musí... — A čo Olinka? — S tou direktor paktuje... kočka ako hrom, najmä keď tými velkými očami zablysne ... žiaľ, tá je v riaditeľovej imunite. — Nuž, vari ďalšie... — Všetky akoby sa dohodli. Vydaté i slobodné sú zadané .., — Čo... čo... čo... mám preboha robit? koktal Krásavček. — Počkat na nejakú novú ... — A keď mi Ju opát niekto vyfúkne? — Musíš ju prvý lapit, ohúriť, a přesvědčit, že si viac ako sám riaditeľ. Je to vyskúšaná metóda a určite zaberie. Krásavček bol ako po výprasku. Odtiahol sa sta zbitý pes do kancelárie a bezvládne sa hodil do mäkkého kresla. Svet sa mu zdal beztvarý a šedý, splývajúci v jednu matnú škvrnu. Poznove mu naprášili popod nos riadnu dávku chrenu, poznove si nemohol utriet okolo úst ant medový motúzAk. Po koľký raz ... po koľký raz ... radšej ant nespomínal. Mal dojem, že mu dynamitová nálož rozmetala všetky city. Dni plynuli, Jožko sa pomaly zbieral dohromady, plátal diery v srdci, zošíval útržky emócií. Akú-takú nádej vkladal do kolegove] vety — musíš počkat na nejakú novú. Ustavične mu lietala kdesi v útrobách hlavy a silno mu znútra búšila do temena. Uch, ako na takú chvíľu čakal ... Raz popoludní nakukol do sekretariátu riaditeľa a vtom sa mu zasekol dych v hrdle. Sedela tam opustená plavovlasá krásavica, pod pritesnou blúzkou sa vzdúvali dva veľké ostré vrchovčeky, sukienka kratšia ako prikrátka ukazovala i to, čo nebolo treba. To bude akiste nová, prebehlo Jožkovi mysľou. Rozhodol sa ihneď zaútočil: — Samé pekné ženy sú v tom našom úrade, — začal odvážne. Ľahkým krokom vplával do miestnosti a postavil sa tak, aby najlepšie videl tie partie, ktoré mu najviac klalt zrak. — Uvidíte, bude vám tu sveta žití — Ako to myslite? — Máte šťastie, že ste natrafili práve na mňa... — Natrafila...? — Nechcem sa chváliť, — šeptal Krásavček, — ale ja tu mám väčšie slovo ako direktor. Nebyť mňa, tak by úrad už dávno skrachoval. Každý si odo mňa chodí pýtať rozumy. Ale pssst... šéfovia to neradi počujú. — Ale ja .., — Ak sa ma budete držať, tak sa vám čo nevidieť búde t riaditeľ klaňať. Krásavček bol na koni. Zvídelo sa mu, že neznáma sa zaplieta do jeho osídiel. V žilách mu prudko zurčala krv. — Len sa musíme dohodnúť na spolupráci, — pokračoval. — Spolupráci...? — ...takej, ľudskej, konkrétnej ... ako vám to povedať... tu to všetci praktizujú ... náš direktor napríklad spolupracuje so svojou sekretárkou Olinkou ... pracovne t tak. Vtom sa objavil vo dverách riaditeľ: — Servus, ženička moja, už sl tu? A vy čo tu robíte, Krásavček? Krásavčekovi zadunelo v hlave a jeho mozgom sa rozľahlá silná detonácia... V tej chvíli si uvedomil iba jedno jediné — opäť bude musieť napísať výpoveď. PAVOL DINKA m záväzok Čachtických družstevníkov PREKROČIA PLÁNOVÁNO PRODUKCIU Dvadsaťročná existencia JRD v Čachticlach potvrdila všetky prednosti spoločného hospodárenia poľnohospodárov. Členovia družstva svojou iniciatívou a usilovnosťou sami prispeli k rozvoju svojho družstva, ktoré dnes patrí medzi najlepšie v Trenčianskom okrese. Uspokojiť sa však s výsledkami doterajšej práce a nehľadať možnosti ďalšieho zvyšovania rastlinnej a živočíšnej výroby a pritom nevyrábať efektívnejšie ako na to upozorňujú aj uznesenia XIV. zjazdu KSČ, by bolo nesprávne, čo čachtickí družstevníci dobre chápu. Aj na tomto úseku dosiahli rad výrazných úspechov, keď sa im po-darilo znížiť náklady na výroba obilovin, mäsa, mlieka a Iných produktov. Pritom treba povedať, že čachtickí družstevníci patria medzi tých, ktorým sa darí vo zvyšovaní hektárových výnosov práve tak ako aj vo zvyšovaní úžitkovosti dobytka a šípaných. Veď to bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý im prezident republiky udelil Rad práce. Teraz družstevníci v Čachticlach opäť zamerali svoju pozornost na zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie. Vo svojom celodružstevnom socialistickom záväzku, ktorý prijali na počesť Februára a 3D. výročia SNP si vytýčili zvýšiť celkovú poľnohospodársku produkciu v tomto roku v porovnaní s rokom 1972 o jeden a pol milióna Kčs. Výrobu cukrovej repy, ktorú pestujú na 120 ha a využijú pri nej všetku mechanizáciu od sejby až po samotný zber, prekročia o 2600 metrákov. Podobne sa zaviazali prekročiť hektárové výnosy aj u iných plodin a v živočíšnej výrobe dorobiť viac hovädzieho 1 bravčového mäsa a mlieka. V druhej časti svojho socialistického záväzku upriamili čachtickí družstevníci svoju pozornosť na skrášľovanie prostredia v hospodárskyc hobjektoch družstva a tiež samotnej obce. MNV napríklad vypomôžu pri plnení úloh vyplývajúcich z volebného programu a akcie Z jednak pracovnými silami a tiež potrebnou mechanizáciou ako je buldozér, nakladač, nákladné autá, traktory a pod. Na výstavbe a zriaďovaní vlastných sociálnych zariadení v objekte JRD odpracujú jeho členovia 800 brigádnických hodín a pri úprave ciest, hospodárskeho dvora, ako aj pri zriaďovaní parčíkov odpracujú ďalších 960 brigádnických hodín. Ako sa plnia jednotlivé body záväzku, to budú hodnotiť pravidelne každý štvrťrok na schôdzi predstavenstva JRD a s výsledkami oboznámia všetkých členov družstva, pričom konečné zhodnotenie výsledkov záväzku uskutočnia na výročnej členskej schôdzi JRD v roku 1974. (šk) M iestna skupina Slovenského červeného kríža v Šintave, ktoré registruje vyše sto členov, má v okrese Ga- Ianta dobré meno a to nielen po stránke aktívnej činnosti, ale i počtom dobrovoľných bezplatných darcov krvi. Niet humánnejšieho člnu živote, ako práve darovat to, v čo zachraňuje ľudské životy — krv. A práve organizácia SČK v Sintave pod vedením předsedkyně V. KLOTTONOVEJ a V. HORÁKOVEJ dosiahla v tomto smere veľmi dobré výsledky. vol Súdruh PaVIDOVIC (na snímke) je už dlhé roky ným dobrovoľbezplatným darcom krvi. daroval Doteraz krv 20-krát, teda plných desať litrov. Ako vzornému darcovi udelil mu Ústredný výbor Slovenského červeného kríža v Bratislave v roku 1970 Jánskeho plaketu. — Mám radosť, keď viem, že moja krv zachráni životy iných, — hovorí Pavol Vidovič. Kto by nepoznal v Šintave, alebo v okrese Galanta ešte donedávna aktívneho futbalistu Bélu TOTHA (na snímke), inak ca zamestnanPriemstavu v Šintave? Aj on, ako člen MS SČK a pritom športovec sám najlepšie vie, prečo daruje svoju krv. Veď koľkokrát ju potrebuje práve zranený futbalista. Béla Tóth bezplatne daroval svoju krv už 18-krát. Aj jemu v roku 1972 udelili Jánskeho plaketu. — Mna nejde o registráciu, ARY DRUHÍ ŽILI... koľkokrát som daroval krv, ale o záchranu životov ľudí, — uviedol, keď sme s ním hovorili. Ďalším držiteľom Ján skeho plaketv je aj betoná Ján SUHAl (na snímke I z n. p. Priem stav v Šinfa ve, inak dlhoročný člen MS SČK, ktorý doteraz daroval svoju krv bezplatne štrnásfkrát. — Ešte dám krv jedenásťkrát, — hovorí Ján Šuhaj, — aby som dovŕšil „dvadsaťpäťku“. No, a keď zavolá transfúzna stanica, veď som tu . inak nerozmýšľa ani ďalší nositeľ Jánskeho plakety Jozef ŠMÁT RALA (na snímke), závozník v Priemstave, ktorý bezplatne daro val svoju krv 12-krát. — Som rád, že moja krv pomôže tomu, kto ju práve potrebuje. Je skutočne ľudské, keď sa ozýva z úst a sŕdc týchto dobrovoľných bezplatných darcov krvi najhumánnejšia myšlienka: darujeme svoju krv preto, aby druhí žili. Túto myšlienku nielen vyjadrili slovami, ale i potvrdili svojimi skutkami. STEFAN JANČEK, Sereď V