Hospodářské Noviny, červenec-prosinec 1968 (XII/27-50)
1968-07-05 / No. 27
EKONOMICKÝ TÝDENÍK ÚV KSČ Praha 5. července 1968 ■ Kčs 1,50 Od modelu k hospodářské politice • Výkon podnikatelské funke» a vlastnictví • Jak dlouho ještě se starými ekonomickými nástroji? • Mírový uran # Anketa o dezintegraci # Integrácia podnikov v novej sústave riadenia • Zahraniční obchod v činnosti státu a podniku ÍDR0BNÉ PODNIKANIE a socialistický trh EUGEN LOBL Krátko po februárových udalostiach v roku 1948 sa rozvfhula' v národohospodárskej komisii pri ŰV KSC diskusia o niektorých článkoch novej ústavy, pokial sa týkala ekonomických problémov. Išlo najmä o to, aký má byf rozsah ďalšieho znárodnenia. Boli návrhy, aby sa znárodnili všetky výrobné podniky, no väčšina návrhov sa zamerala na to, určiť hranicu, po ktorú môže zostaí súkromné podnikanie. Najväčšia, ťažkosť bola, ako určiť veťkosť podniku. Jedni sa nazdávali, že najlepším kritériom by bola •/ hodnota výroby, čiže aká je hrubá výroba ak. Podniky od určitej hranice vyššie b> mali byť znárodnené. Iní zastávali názor, že sa má určiť počet zamestnaných pracovníkov a takto aj hranica, po ktorú môže existovať súkromné podnikanie. Zvi-, ťažil tento druhý smer a do ústavy sa dostalo ustanovenie § 158, ktoré doslovne znie: »1. Súkromná vlastníctvo drobných a stredných podnikov do 50 zamestnancov sa zaručuje.« Treba zdôrazniť, že sporná bola jedine forma, ako určiť hranicu. Nebolo sporu, že sa má pripustiť drobné súkromné podnikanie. Videlo sa nám byť samozrejmé, že znárodnenie malých, drobných podnikov nemá ani ekonomický, ani politický význam. Politické pomery po Februári sa videli byt také, že socializmus už hie je ohrozený a že súkromný sektor drobného podnikania nepredstavuje tak velký výsek, ktorý by mohol narušiť socialistické plánované hospodárstvo. Prečo sa teda od tohto ustanovenia ústavy ustúpilo a prečo došlo u nás k znárodneniu celého, aj drobného sektora. Mohlo by sa zhruba povedať, že tu boli dva smery, ktoré pôsobili. Prvý predstavoval .typický dogmatický názor, podlá ktorého sa jednoducho stotožňuje socializmus so znárodnením súkromného vlastníctva, kde sa nevidí, že zmyslom znárodnenia je vytvoriť predpoklady pre splnenie určitého cieťa, určitých ideálov. Namiesto toho považovali znárodnenie za samoúčelné a toto primitívne zjednodušenie vyústilo potom aj v názore, že akonáhle docielime všeobecné, úplné zrušenie súkromného vlastníctva, sme už vlastne rozvinutým socialistickým štátom. Druhý názor bol čisto ekonomický. Pod k vplyvom sovietskeho vzoru sa pristupovalo absolútnemu direktívnemu plánovaniu hospodárstva. Takáto koncepcia plánovania si žiadala uspôsobiť hospodárstvo tak, aby sa dalo plánovať. Princíp direktívneho plánovania, ktorý predpisuje celému národnému hospodárstvu presný priebeh, samozrejme si žiada určitú štruktúru hospodárstva, aby sa mohlo direktívne riadiť. PLÁNOVANIE A PLÁNOVATEĽNOSŤ Ak chceme plánovať hospodárstvo z jedného centra, musíme prispôsobiť jeho štruktúru tak, aby bolo plánovatefné. je jasné, že nemôžeme mať státisíce malých podnikov, ale treba vytvoriť veľké jednotky. Takisto by znemožnilo plánovanie, ak by podniky vyrábali heterogénne sortimenty. Plánovanie si žiada strohý poriadok aj v štruktúre výroby; Podnik ľahkej chémie nesmie vyrábať nič, čo by spadalo do odboru ťažkej chémie, lebo každý plánovací sektor má svoje vlastné podniky riadené plánom, je tu určitá obdoba vojenskej organizácie; musia existovať armádne zbory, divízie, brigády až po čaty, aby sa vojenské plány mohli premietnuť až na najnižšiu jednotku. Samozrejme platí, že keď raz máme hospodárstva prispôsobené svojou štruktúrou tak, aby bolo plánovateťné, tak sama štruktúra volá po pláne. (Pod štruktúrou máme v tomto článku na mysli mikroštruktúru, presnejšie štruktúru trhu.) Je nemožné, aby sa takéto hospodárstvo napr. riadilo trhom. Aj tu platí určitá, hoci nepresná obdoba s armádou. Ak vybudujeme armádu tak, aby sa dala riadiť generálnym štábom, nehodí sa táto štruktúra napr. pre partizánsku vojnu. Partizánsky spôsob si žiada svoju vlastnú štruktúru a naopak. Táto štruktúra si práve tak žiada partizánsky spôsob vojny, ako si klasická armádna organizácia žiada riešenie generálnym štábom. Keď sme spoznali, že moderné hospodárstvo sa nedá riadiť centrálnym plánom, nazdávali sme sa, že stačí zmeniť spôsob a formu plánovania. Ale ponechali sme plánované hospodárstvo, čiže takú štruktúru hospodárstva, ktorá zodpovedá potrebám centrálneho riadenia prostredníctvom plánu. Niektorí teoretici novej sústavy sa v podstate obmedzili na požiadavku, aby sa znížil počet ukazovateľov a aby mali povahu nepriamo pôsobiacich nástrojov, aby sa zaviedol princíp hmotnej zainteresovanosti na dôchodku, vytvorili samostatné podniky, ktoré by mali medzi sebou súfažit. Tieto postuláty, žiaľ, neboli dôsledne aplikované a preto sa často spájajú neúspechy novej sústavy s týmto nedostatkom. Samozrejme je nutné tieto predpoklady novej sústavy splniť, ale tiež vidieť dôležitosť zmeniť štruktúru organizácie výrobnej oblasti. Inými slovami, nekladie sa dôraz na taký trh, ktorý by svojimi endogénnymi silami vyvolal ekonomické konanie podnikov. S určitou dávkou nepresnosti (ktorú treba pripustiť, ked porovnávame) by sme mohli povedať, že sa ponechala organizácia klasickej armády a požadovalo sa od nej, aby viedla partizánsku vojnu. Nedivme sa preto, že takáto armáda stratí výhody, ktoré má jej klasická forma, a nezíska výhody partizánskeho boja. NOVA SÓSTAVA A REVOLUČNÁ ZMENA Co znamená nová sústava? Išlo o vytvorenie sústavy, ktorá mala splniť dve veľké úlohy. Jednak umožniť, aby namiesto intelektuálneho monopolu predstavujúceho centrum sa využil intelektuálny potenciál celého národa. Po druhé realizovať vědeckotechnická revolúciu, prvú spoločenskú revolúciu, ktorá sa odohráva v -oblasti intelektu; revolúciu, ktorá neznamená nič viac a nič menej ako to, že sa na vedeckú úroveň presunie empirická základňa reprodukčného procesu. Prechod empíria k vede nie je o nič menej významná revolúcia ako prechod od utópie k vede. Nová sústava neznamená reformu starej, ale jej revolučnú premenu, a je v podstate veci, že zasiahne celú oblasť a nielen jednu jej časť. Sústava, akú máme pred sebou, zrevolucionovala iba poňatie riadenia hospodárstva — ale ponechala jeho štruktúru. Podľa môjho názoru, práve tak ako bolo potrebné vytvoriť plánovateľnú mikroštruktúru, bolo potrebné pri zavedení novej sústavy vytvoriť primeranú štruktúru. Tak ako by bolo absolútne nemožné plánovať hospodárstvo, ak by sme boli ponechali dajme tomu mikroštruktúru hospodárstva prvej republiky a obmedzili sa iba na znárodnenie, práve tak je nemožné mať hospodárstvo riadené endogénnymi ekonomickými silami a mať štruktúru plánovaného hospodárstva. Nová sústava je nová potiaľ, pokiaľ sa zrieka starého' spôsobu plánovania hospodárstva, je ale súčasne starou sústavou, lebo ponechala štruktúru plánovateľného hospodárstva. REHABILITÁCIA TRHU Niekto si vymyslel, že trh a socializmus je nezlučiteľný. Keďže socializmus je spoločnosť budovaná na vede, musel aj takýto výmysel mať vedecké črty a plejáda teoretických spisov zdôvodnila túto tézu. Keď sa v praxi ukázala neudržateľnosť tejto tézy, musela sa — ináč to u nás nie je mož,né — rovnako vedecky dokázať jej nesprávnosť, čo vyvolalo zase plejádu teoretických úvah, dokonca často tých istých teoretikov, ktorí obhajovali predtým nezlučiteľnosť trhu a socializmu. išlo zjavne o pseudoproblém. V podstate stála otázka tak, či pri riešení konkrétnych úloh v konkrétnom čase a priestore pomáha alebo brzdí mechanizmus trhu. Neexistuje ani trh ako taký, a už vôbec nie trh mimo čas a priestor. Ak sme došli k záveru, že stará forma plánovité riadeného hospodárstva nezodpovedá, mali sme sa zamyslieť, či potrebujeme trh. Ak by sme túto potrebu uznali, mali sme si povedať, aký trh potrebujeme, aké má mať vlastnosti, za akých štrukturálnych podmienok vôbec vznikne, čo treba urobiť, aby sme vytvorili taký trh, aký naše hospodárstvo potrebuje. Namiesto toho sme len dokázali, že socializmus a trh nie je nezlučiteľný. V skutočnosti môžeme mať socializmus bez trhu a môžeme ho mať aj s trhom, to nie je vôbec podstata problému. Jeho podstatou je, či potrebujeme trh pre efektívne hospodárenie a aký trh potrebujeme v hospodárstve s vyspelým priemyslom, ktorého úlohou je uskutočniť vedeckotechnickú revolúciu. Dokončenie na S. a 7. str. ZĎÄKOVSKÍ MOST u jižních Cechách s obloukem o rozpětí 330 m a délce 570 m je svého druhu největší na světě. Předěl I tzv. »Duhový most« nad Niagarskými vodopády. * Foto: Z. Havelka K rozšiřováni služeb zejména v místečtí, kde by bylo neúčelné a nehospodárne zřizovat provozovny socialistických organizací, má přispět poskytování služeb občany na základě povoleni vydávaných národními výbory podle Zásad ě. 20/1965 Sb. O počtech vydaných povolení a jejich struktuře poskytují přehled údaje získané jednorázovým šetřením, jež provedl Státní statistický úřad v prosinci 1966 a 1967: ČSSR počet povolení k 1. 12. 1967 10. 12. 1968 Celkem 21 117 12 286 v tom: osobám, které tuto činnost provozují mimo hlavní zaměstnání 14 194 8 435 z toho: ženám 1 067 *735 Ve srovnání s loňským rokem se zvýšil počet povolení o 71,9 %, na Slovensku o 63 »/o. Poněkud více přibylo povolení vydaných osubám, kterým byla tato činnost jediným nebo hlavním zaměstnáním (růst o 79,8 «/o I. Většinu z nich tvořili mužidúchodci — 56,6 °/o, ženy z domácnosti a jen malý podíl připadl na ženy pobírající důchod (595 osob, tj. 8,6 %). Ve struktuře vydaných povolení podle činnosti nedošlo prftti stavu v prosinci 1966 k výraznějším změnám. Nejvíce povalení bylo vydáno k provozování činnosti ve stavebnictví — 9704 (46,0 %) a k výrobě a pracím průmyslové povahy — 7642 (36,2 %|. K poskytování služeb bylo vydáno 1801 povolení (8,5 %), k provozování kruponářské činnosti 1533 povolení (7,3 %), zbytek připadá na zahradnictví, obchod a ostatní činnosti — 437 (2,0 %). TK SSÜ II L osobám, kterým je tato činnost jediným nebo hlavním zaměstnáním 6 923 3 851 z nich ženám 2 601 1 396 důchodcům . (mužům í ženám) 4 519 —