Hospodářské Noviny, leden-červen 1979 (XXIII/1-26)
1979-01-05 / No. 1
Sr~'AUSTIGKÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA Zdroj našich úspechov v budúcnosti Ing. HERBERT DURKOVIČ, CSc., námestník stáleho predstaviteľa ČSSR v RVHP Dnes je všeobecne známe, že správne posúdenie a rozhodnutie o ktoromkoľvek základnom ekonomickom probléme našej súčasnosti sa musí opierať o dlhodobosť. Iba tak je možné podstatne skvalitniť všetky naše rozhodnutia. Časový horizont tohoto pohľadu sa neustále rozširuje. V rade prípadov pokladáme dnes 10—15-ročný perspektívny pohľad za samozrejmý. Takýto prístup k riešeniu našich základných národohospodárskych problémov je súčasne prístupom značne náročným. Kladie vysoké nároky predovšetkým na naše poznanie. V tomto zmysle znamená posledné zasadanie Hady vzájomnej hospodárskej pomoci v Bukurešti v lete 1978 v skvalitnení našej spolupráce významný krok vpred. Súdruh A. Kosygin vo vystúpení k 61. výročiu Októbrovej revolúcie povedal: »Začiatok novej etapy v rozvoji ekonomických stykov medzi bratskými krajinami položilo XXXII. zasadanie RVHP, ktoré prijalo v tomto roku Dlhodobé cieľové programy spolupráce v oblasti energie, palív, surovín, poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a strojárstva. Tieto programy sú vypracované na dlhodobú perspektívu a sú zamerané na spoločné riešenie najdôležitejších národohospodárskych problémov.« • Ide tu o nový prístup k riešeniu toho rozhodujúceho, ktoré spočíva v dlhodobosti a v spoločnom postupe. Na budúcom zasadaní RVHP budú prejednané a schválené ďalšie programy v spotrebnom priemysle, doprave a . s tým súvisiace ďalšie nároky na strojárenský priemysel. Základná metóda dlhodobého plánovania Metóda cieľového programovania má veľký význam pre další ekonomický rozvoj socialistických krajín. Ide tu o prepracovanie rozhodujúcich oblastí, od riešenia ktorých je závislý rozvoj nášho národného hospodárstva v budúcnosti. Cieľové programovanie nenahradzuie doterajšie prístupy v plánovaní, ale naopak znamená ich ďalšie prehĺbenie. Znamená zaistenie prepojenosti napríklad našich strednodobých plánov s perspektívnym plánovaním, spojenie päťročného plánovania s dlhodobým prognózovaním. Uvedená zdôrazňovaná náročnosť spočíva predovšetkým v požiadavke podstatne hlbšieho poznania vývoja našej ekonomiky ako doteraz. Toto hlbšie poznanie vyžaduje nepretržité projektovanie našej budúcnosti ako vysoko kvalifikovanej práce. Ide o poznanie potrieb spoločnosti nielen v najbližších rokoch, ale dokonca môžeme povedať, že ide o projektovanie týchto potrieb na niekoľko desaťročí. Jde o poznanie možných zdrojov a ich využitie, kde, kedy v akom rozsahu tieto budú spotrebované. Ide ďalej o dea mografické prepočty, predpokladané prírastky obyvateľstva a jeho profesionálnu a kvalifikačnú štruktúru a jej prípravu v predstihu, o tvorbu a využitie finančných zdrojov, čo, kde a kedy v investičnej výstavbe, v oblasti rastu spotreby — ako osobnej, tak spoločenské) a pod. Toto všetko sa musí opierať o znalosti celkových predpokladaných vývojových tendencí ľudskej civilizácie vôbec a socialistického spoločenstva osobitne. Všetky tieto prognózy budúcnosti vychádzajú hlavne z tendencií vědeckotechnického rozvoja, z poznania budúceho vývoja techniky, technológie a organizácie práce, čo nachádza svoj odraz vo výrobe a spotrebe spoločnosti. Nájsť a správne odhadnúť budúce zmeny v tejto oblasti bude pravdepodobne vždy najzložitejšou oblasťou v projektovaní budúceho vývoja. Vieme, že len časť prác v tejto oblasti môže byť urobená exaktnými metódami a celý rad našich rozhodnutí sa musí opierať o, extrapolácie, o kvalifikované ocenenie budúceho vývoja na základe známych faktov z minulosti a súčasnosti. Pritom tieto rozhodnutia sú neobyčajne vážne pre naše ďalšie osudy. Ide predsa o stratégiu ďalšieho spoločenského vývoja .íašej spoločnosti. Cieľové programy, ich hlboké rozpracovanie, môžeme podľa môjho názoru pokladať za základnú metódu dlhodobého plánovania. Počínajúc stanovením programu — jeho cieľov, objemov, odbytového použitia, jeho technického, technologického a kapacitného zabezpečenia — zabezpečenia ľudskými a finančnými zdrojmi v príslušnej štnktúre a kvalifikácii, organizačného zabezpečenia s príslušnými spätnými väzbami v podobe hospodárskych prínosov v úspore živej práce, zníženie materiálovej a energetickej náročnosti na jednotku produkcie atď. — predstavuje takto každý program po svojom spracovaní základný oporný bod v našom dlhodobom projektovaní. Neurčitosť nášho vývoja v budúcich rokoch sa zmenšuje úmerne s hĺbkou vedeckosti a prepracovanosti týchto programov a pochopiteľne úmerne ich počtu v jednotlivých oblastiach nášho národného hospodárstva. Dá sa predpokladať, že práca na Dlhodobých cieľových programoch spolupráce nie je prácou jednorazovou, ale naopak stane sa prácou nepretržitou, kde postupne, na základe nových poznatkov budú stanovené ďalšie nové programy a metóda cieľového programovania sa stane trvalou metódou nášho úsilia o ďalšie skvalitnenie plánovania a riadenia národného hospodárstva socialistických krajín. Prijatím a rozpracovaním Dlhodobých cieľových programov spolupráce vstupuje spoločenstvo krajín RVHP do nového obdobia aj z iného hľadiska. Ide o spoločný prístup k riešeniu rozhodujúcich národohospodárskych problémov, kde ich riešenie presahuje vlastné možnosti temer všetkých jednotlivých krajín, združených v Rade. Ako ďalej napríklad v zabezpečovaní energetických zdrojov, ako ďalej v zabezpečovaní zdrojov železných a neželezných kovov a iných druhov materiálu a surovín. Ako dosiahnuť lepších výsledkov pri znižovaní materiálových nákladov na jednotku výroby, ako dosiahnuť výraznejších zmien vo výrobnej štruktúre, ako dosiahnuť ekonomickej sériovosti výroby, aby mohla byť v plnej miere všade využitá najmodernejšie technológia a organizácia práce, aby spotreba živej práce bola znížená na možné minimum dosahované v súčasnosti vo svete. Ako zabezpečiť neustály rast kvality výrobkov v sériovej a zákazkovej výrobe, zlepšenie technickoekonomických parametrov, spoľahlivosti a kultúrnosti vyhotovenia našich výrobkov. Čo urobit preto, aby čo najrýchlejš’e, prehĺbením vzájomnej deľby práce, špecializácie a kooperácie. sa každá krajina socialistického spoločenstva prepracovala k exportným, pre ňu typickým výrobkom, v ktorých jej vlastné podmienky nachádzajú najlepšie vyjadrenie. Ako zabezpečiť v celom spoločenstve dostatok všetkých druhov výrobkov, špxkových strojov a technológií, unikátnych prístrojov — k čomu má socialistické spoločenstvo vo všetkých oblastiach výroby dostatočné podmienky V tomto smere nie sme na začiatku. Mnoho už bolo dosiahnuté. Tak napríklad vzájomná výmena špeciaíizívahej výroby strojov výrazne predstihuje už teraz tempá rastu celkovej výmeny strojov. Podiel špecializovaných strojárenských výrobkov na celkovom vývoze tohoto odvetvia v roku 1977 bol 34 °/o. Úspešná bilancia Počas minulých tridsiatich rokov národný dôchodok členských štátov RVHP vzrástol 9-násobne. Pri posudzovaní jeho rastu v jednotlivých krajinách dochádza súčasne k postupnému znižovaniu rozdielov ekonomického rozvoja jednotlivých krajín. V štruktúre tvorby národného dôchodku prišlo k významným zmenám v prospech priemyselnej výroby a stavebníctva. Samotná priemyselná výroba členských štátov vzrástla za uvedené roky 11-krát. V európskych členských krajinách RVHP už dnes nie je možné hovoriť o priemyselne rozvinutých a menej rozvinutých krajinách. Kým celkový podiel členských štátov na priemyselnej výrobe sveta bol začiatkom päťdesiatych rokov 18 %, dnes je to jedna tretina. V priemyselnej výrobe najvýraznejšie rástlo strojárstvo: 27-krát, a chemická výroba: 23-krát — teda rozhodujúce odvetvia, ktoré určujú v zásade rozvoj celej ekonomiky príslušnej krajiny. Celkový podiel strojárenskej a chemickej výroby členských štátov RVHP na svetovej produkcii daných odvetví je dnes viac ako jedna tretina, na svetovej výrobe elektrickej energie 22 %, na výrobe ocele 29 %, na výrobe prírodného plynu 37 % atď. Významné zmeny sa dosiahli v dynamike, v komoditnej a teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu. Celkový obrat zahraničného obchodu vzrástol za sledované obdobie viac ako 18-násobne. Vzájomným obchodom zabezpečujú členské štáty Rady dovozné potreby strojov a zariadení na 63 °/o, ropy a železnej rudy takmer na 75 %, kamenného uhlia na 96 %, medi na 81 °/o, hliníka na 87 %, bavlny na 66 % a pod. (Pokračovanie na str. 4) V roce 1977 byl vypracován program rozvoje strojírenství pro jadernou energetiku v členských státech RVHP do roku 1990, který schválilo XXXI. zasedání Rady. Program přesně stanoví základní směry specializace a kooperace při výrobě zařízeni pro jaderné elektrárny. Československo se například zavázalo vyrábět reaktory, parní generátory a hlavní obě hová potrubí. Generálním dodavatelem a výrobcem zařízení primárního okruhu jaderných elektráren, které se budují s lehkovodním reaktorem voroněžského typu, je Skoda Plzeň. Do roku 1985 má vyrobit více než 20 reaktorů s výkonem 440 MW a příslušný počet turbosoustrojí. Reaktory WER 440 jsou určeny jak pro naši energetiku, tak i pro další státy Rady vzájemné hospodářské pomtci. Foto ČTK — J. Vlach Články označené na konci číslicemi 1—25 jsou předmětem průzkumu vašich názorů. Více o tom na straně 2 a na vložené příloze. Z OBSAHU: K rozborům hospodářské činnosti za rok I973 Ô' Nová tvář hlavního města státu f) Desátý člen RVHP