Hospodářské Noviny, březen 1990 (XXXIV/9-13)
1990-03-02 / No. 9
(str. 4) Z OBSAHU: • Ekonomický náměstek Poldi Kladno o přechodu k tržnímu mechanismu (str. 3) 0 Jak vydávat obligace 0 Evropská banka a my (str. 5) 0 Da...ový systém v tržním hospodářství (str. 9—8) 0 O hluboké krizi rumunské ekonomiky (str. 10) 0 Doporučení státního tajemníka pro otázky plánování francouzské vlády Lionela Stoléru východní Evropě (str. 11) ľempo rozširovania zmluvných cien O možnostiach a pravidlách uplatnenia zmluvných cien pojednáva spoločná yhláška centrálnych cenových orgánov s účinnosťou od 15. febrnára 1990. ;j rozhodujúce stavebné prvky tvoria obsah tohto príspevku. V prechode k modernej tržnej ekonomie pripadá nezastupitelná úloha na sú:avu cien, v jej rámci predovšetkým na nluvné ceny. Tieto umožňujú na strane onuky stimulovať podnikavosť všetkých ibjektov, v rozvíjajúcej sa mnohosektoroäj ekonomike komplexne vyjadrovať spo»čenskú užitočnosť výrobkov a výkonov rátane vyrovnanosti medzi ponukou a opytlom. Aj keď liberalizáciu sústavy aútorných cien netreba viazať na vykoanie radikálnej reformy cien, diferencomý postup ich uvolňovania by mal zod- Dvedaf reálnym podmienkam na vnútorom trhu. Ide o zohľadnenie rozličnej iery rovnovážnosti medzi ponukou a döntöm podľa konťodit, možnosti konkurene a stupňa monopolizácie nielen na úseu výroby, ale a] výmeny. Bez zohľadnela uvedených faktorov v postupe uvolňomia cien a v určovaní ich úrovní by ohlo dôjsť k spoločensky neželateľnému istú inflácie. tručná história Vo vývoji sústavy cien sa v súvislosti uplatňovaním ich kategorizace v roach 1967—1970 využívali voľné ceny. iúsenostH z ich aplikácie, v tom aj foem regulácie, sú predmetom živej disjsie. Neskoršie sa zaviedli, predovšetým z pragmatických dôvodov, ceny doadou. Cenovej verejnosti je známa ich asledná právna úprava — výnos V 6/88. j v období tvrdej ingerencie štátu tvorbe cien a ich zmenách, t. j. kecľ aspodárske organizácie všeobecne nemáprávo určovať ceny, sa im vo vybra/ch prípadoch uvoľňovala malá možnosť •čovaf ceny dohodou. V takýchto prípaach išlo o eliminovanie administratívnej íročnosti pri určovaní cien resp. o zaädbateľné prípadné dôsledky z možného ichýlenia v cenovom vývoji. Boli to skôr ŕnimky než systémové opaťrenie. Ani v uplynulom období vykonávaná demtralizácia v určovaní cien na podniky •i dodržaní záväzných spôsobov tvorby en neznamenala systémové opatrenie k ich uvoľneniu. Aj napriek tomu, že decentralizácia v určovaní cien bola dôležitá pre vymedzenie postavenia cenových útvarov a výchovu cenových pracovníkov na podnikoch, v podstate však neznamenala uvoľnenie cien. Preto decentralizácia v určovaní cien sa nemá stotožňovať s ich liberalizáciou. V systéme štátneho riadenia cien nie je primárne to, kde na ktorom stupni ich riadenia sa určujú ceny, ale to, kto má pôsobnosť a ako má určovať ceny a vykonávať ich zmeny. Výsledná kvalita cien Ing. KAMIL MIKULlC, CSc., I. námestník ministra. Federálny cenový úrad závisí od charakteru rozhodujúcich vzťahov pri ich určení, t. j. buď prevládajú vertikálne vzťahy, alebo ceny sú výsledkom horizontálnych výmenných vzťahov medzi podnikmi. V prvom prípade ide o úradne určované ceny, v druhom prípade generujú voľné ceny. Perspektívne ide o vytváranie predpokladov pre prevládajúce využívanie horizontálnych vzťahov pri určovaní cien. Charakteristickou črtou úradne určených cien bola záväzná a kontrolovateľná ich jednotnosť. Išlo o princíp v určovaní cien, ktorý v zásade umožňoval odrážať direktívne vymedzené podmienky výroby a rozdeľovania. Tomuto využívanému princípu zodpovedali určité systémové spôsoby určovania cien. Kritika uvedených spôsobov bola súčasťou kritiky sústavy direktívneho riadenia národného hospodárstva. Nemohla preto navodiť reálnu situáciu, v ktorej by sa odstránili systémové slabiny v určovaní cien a prakticky len výnimočne prišlo k tomu, že sa využili v určovaní cien také ich spôsoby, ktoré zodpovedali realizačným podmienkam. Prechod na rešpektovanie v cenách predovšetkým realizačných podmienok vyžaduje, aby sa upustilo od doterajšieho chápania princípu jednotnosti cien. Ich obnovená kategorizácia (centrálne určované ceny, centrálne regulované ceny a zmluvné ceny) umožňuje, aby sa postupne, podľa vytváraných podmienok rozširovalo využívanie horizontálnych vzťahov pri určovaní cien. Rovnakosť podmienok pre konkurujúce subjekty vo viacsektbrovej ekonomike vyžaduje urýchľovať prechod na zmluvné ceny. Výraznú zábranu predstavuje neprepojenosť medzi cenovými okruhmi. Zmluvné ceny zahŕňajú jednak voľné ceny, ktoré bezprostredne regulujú tržné pomery, a jednak dohodnuté ceny mfedzi subjektami výmeny pri rešpektovaní pravidiel centrálne usmerneného vývoja týchto cien. Kategorizácia cien dovoľuje, aby sa v oblasti centrálne stanovených i regulovaných cien podľa rozhodnutia dodávateľa uplatnili nižšie realizačné veľkoobchodné ceny, než sú výsledkom napr. ich komplexnej prestavby. Teda posledne uvedené ceny sú prevážne maximálne ceny (prevážne preto, lebo vo vybraných prípadoch možno, podľa vyhlášky o zmluvných cenách, dohodnúť prirážky k takýmto cenám). V súčasnosti má dôležitú úlohu tempo rozširovania zmluvných cien. Ich podiel na sústave cien sa bude výrazne zväčšovať v závislosti od vytvárania zdravého konkurenčného prostredia vo viacsektorovej ekonomike otváraním ekonomiky navonok, možnosti substitúcií dovozom a zlepšenia v saturovaní vnútorného trhu. Včasné uplatnenie kategórie zmluvných cien podporí rozširovanie ponuky, vyplňovanie diferencovaných medzier medzi ponukou a dopytom podľa jednotlivých komodít. V prístupoch k využívaniu kategorizácie cien musia sa vytvárať rovnaké ekonomické podmienky na oceňovanie výsledkov práce nerovnako rozvíjajúcich sa subjektov vo viacsektorovej ekonomike. Nové vyhlášky Dňom 15. februára t. r. nadobudli účinnosť dva základné cenové predpisy. Vyhláška o tvorbe a kontrole cien upravuje metodiku tvorby cien centrálne stanovovaných cenovými orgánmi a centrálne re- Různá tržiště a burzy byly dosud prakticky jediným místem, kde se mohly uplatnit smluvní ceny. To se s přechodem k moderní tržní ekonomice postupně mění a smluvně tvořené ceny by měly získávat stále větší prostor v celém národním hospodářství. Foto V. Lammer ◄--------------------------------------------------- gulovaných cien, ktoré stanovujú jednotlivé organizácie po prerokovaní s odberateľmi v rámci stanovenej cenovej úrovne a pri dodržaní ďalších pravidiel pre ich tvorbu. Táto vyhláška platí len pre tuzemské organizácie. Vyhláška o zmluvných cenách upravuje postup organizácií a občanov (fyzických osob) ako dodávateľov i odberateľov pri zjednávaní cien výrobkov a výkonov dodávaných v tuzemsku za čs. menu. V prílohe vyhlášky je uvedený zoznam výrobkov, výkonov a pravidiel, za ktorých je možné zmluvné ceny uplatniť. V realizácii prechodu k tržnej ekonomike má významné miesto rozšírenie v uplatňovaní zmluvných cien. Zväčšovanie ich rozsahu sa riadi kritériami, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády národného porozumenia, predneseného 19. decembra 1989 vo Federálnom zhromaždení. Pri rozširovaní zmluvných cien sa rešpektujú možnosti reálnych konkurenčných podmienok a vyváženosti medzi ponukou a dopytom na vnútornom trhu. S vydaním vyhlášky o zmluvných cenách sa rozšíril rozsah zmluvných cien na: • ucelenú sféru, ktorú tvorí oblasť výroby, výkonov, prác a služieb dodávajúcich resp. poskytujúcich občanmi, fyzickými osobami (súkromnými podnikateľmi), drobnými prevádzkarňami národných výborov, základnými organizáciami spoločenských organizácií, zahraničnými podnikateľmi a organizáciami, spoločnými podnikmi so zahraničnou účasťou, kooperujúcimi organizáciami, väzbovými obchodmi a priamej výmeny obchodných organizácií. V tejto sfére pôsobí viac než 100 ťlsic hospodárskych subjektov a po vydaní zákona o individuálnom podnikaní fyzických osôb ďalej Ich počet výrazne porastíe; • výrobky, práce a služby dodávané a poskytované štátnymi a družstevnými podnikmi pre vnútorný trh. Ich celkový objem možno odhadnúť zhruba na 40 mld. korún ročne. Medzi takéto výrobky patria priemyselné výrobky s vysokou akosťou, estetickou a módnou úrovňou, výrobky určené pre osobitnú obchodnú sieť, ďalej výrobky zabezpečované podľa individuálnych objednávok, vybrané hotely a prevádzkarne reštauračného stravovania spĺňajúce určité kritéria na poskytovanie služieb, vstupné na značnú časť kultúrnych akcií, převážná časť komunálnych služieb a poskytovaných opráv apod. • výrobky určené pre výrobnú spotrebu a finálne výrobky zabezpečované za veľkoobchodné ceny. Medzi takéto výrobky a výkony patrí zhruba 20 % objemu chemickej produkcie (ide predovšetkým o odbory kvalifikovanej chemie), tarify nákladnej železničnej a cestnej dopravy, nové progresívne výrobky, značná časť opráv výrobných prostriedkov a náhradných dielov, priemyselné práce výrobnej povahy, všetky strojárske a elektrotechnické výrobky vyrábané organizáciami nestrojiárskych rezortov, ostatnej výrobnej činnosti, ktorá však nepresahuje 5 % celkovej ročnej výroby jednotlivých organizácií; • v oblasti investícií pôjde o stavby, na ktoré sa vypíše konkurz s medzinárodnou účasťou, prirážky za skrátenie lehôt výstavby, stavebné a montážne práce uskutočňované v stávajúcich stavebných objektoch a prevádzkových súboroch (modernizácie, rekonštrukcie, opravy a údržba) a pri haváriách a živelných pohromách, investície, opravy a údržba uskutočňované pre vlastnú potrebu, v určitom rozsa (Dokončenie na str. 6)