Hospodářské Noviny, duben 1990 (XXXIV/14-17)

1990-04-06 / No. 14

• KOMENTÁŘ Naša zemeguľa sa najmä v posledných rokoch akosi zmenšuje. Skracujú sa vzdialenosti, ktoré delia kontinet od kon­tinentu, štát od štátu, človeka od člove­ka. Západná Európa buduje svoj ekono­mický priestor bez podstatnejšich vnú­torných hranie, v nových dimenziách bujnie spolupráca na severoamerickom kontinente a aj ostatné krajiny a sve­tadiely siahajú po najpokrokovejších a najefektívnejších formách vzájomnej spolupráce či ekonomického prepojenia. Svet sa teda integruje do väčších, živo­taschopnejších celkov. Československo, ktoré sa v mnohých smeroch stalo príkladom pokojného roz­chodu s totalitnými poriadkami, sa ocitá na prahu dlhej cestv k ekonomickej prosperite, k plnohodnotnému využitiu svojich komparatívnych výhod, k opti­malizácii výrobných, odbytových a ďal­ších možností. Štát v centre Európy je rekonvalescentom po politickej liečbe šo­nomika. Voči susedom by nové štátne útvary zaviedli mýto, miestne banky by vydávali slovenské toliare či kremnické dukáty a v rámci takto sa formujúceho pestrého orientálneho spolku by síce bezvýznamné, ale etnicky čisté štátne útvary nemilosrdne bojovali o priazeň väčších a rozumnejších susedov. Cesta k budúcej prosperite cez para­lýzu nášho spoločného štátu a jeho eko­nomiky rozhodne nevedie. Aj keď je v našom národnom hospodárstve nejed­a no boľavé miesto, od siedmich desaťročí historicky podmienených hospodár­skych ale i iných väzieb abstrahovať rozhodne nemôžeme. Pred nami je spo­ločný cieľ — prechod našej ekonomiky na trhový základ. Západonemecký kan­celár Helmut Kohl len pred niekoľkými dňami uviedol, že znovuzjednotenie Ne­mecka a prechod NDR na trhovú ekono­miku budú stáť stovky miliárd západo­­nemeckých mariek. Bude prechod Česko­slovenska na nové pravidlá ekonomickej hry menej nákladný? Ťažkosti, ktoré sme a budeme nútení spoločne riešiť, je sku­točne mnoho. Nevyrábajme si preto ab­surdné problémy, ale zamyslime sa rad- • ŘÁDKY Z DOPISŮ Z ARCHfVO pro dnešek (A. I. Rýchlik, HN č. 9/1990) V článku jste připomněli i Masarykovu akademii práce. Chyběl ml tam vSak do­pis, který Tomáš G. Masaryk poslal aka­demii krátce po obnoveni československé­ho státu. Zásady v něm obsažené jsou vy­soce aktuální 1 dnes. Ing. arch. Břetislav Tomáš, Praha (Poznámka redakce: Z připojené fotoko­pie dopisu T. G. M. Masarykově akademii práce uveřejňujeme samostatně pod čarou na této straně podstatnou část.) NAMÄHAT HLAVU, PRACOVAT BEZ OKOVO (Rozhovor s rektorem VŠE v Praze Vön­ként Šilhánem, HN C. 8/1990; replika doc. iing. V. Kyprové, HN č. 10/1990) Sám jsem absolventem Vysoké školy ekonomické v Praze a během své relativ­ně krátké hospodářské praxe (10 let) jsem se setkal s mnoha ekonomy-absolventy ji­ných škol, naipř. VŠB v Ostravě a VUT v Brně. Tyto i jiné vysoké školy technic­kého směru zavedly studijní obory eko­nomického charakteru, čímž v podstatě začaly také »vyrábět« ekonomy, ale již užšího zaměření na dané průmyslové od­větví. Pokud tedy doc. V. Kyprová hledá od­pověď na otázku, »kde byla chyba?«, zda v monopolním postavení školy, anebo jin­de, pak bych monopol školy (VŠE) po­stavil až na druhé místo. Nejdříve je nutno podrobit analýze spo­lečenské vztahy a podmínky, v nichž lidé studovali, a hlavně pak podmínky, ve kte­rých realizovali své schopnosti a vědo­mosti. Celý hospodářský systém nutil plnit na­řízení a doporučení vyšších orgánů, zejmé­na politických. Ty všalk nezajímal ani tak ekonomický efekt jako politický. Tomu bylo podřízeno veškeré jednání ekonomů, ale i techniků. Za těchto podmínek se v mnoha případech ani nemohlo projevit, zda odborníky ve svém oboru jsou, či ne­jsou. Ing. Petr Res, Zlín POUČME SE U ÚSPĚŠNÝCH (Ing. arch. Rudolf Hovora, HN C. 5/1990) Dnes je nějak módou hovořit o Baťově škole práce, ale nelze ji vydávat za oje­dinělou v předválečném Československu. Před více než půl stoletím vznikla v Prostějově Obchodní škola Rolmý, továr­na na oděvy. Hlásilo se do ní vždy několik set mladých lidí. Z nich si firma vybrala okolo jednoho sta uchazečů a po dva dny je podrobovala tzv. psychotechnickým zkouš­kám, jak se jim tehdy říkalo. Byly při nich rozhodující zdraví, psychika, sečtě­lost, schopnost vyjadřování, zájem o cizí jazýky i o sport. Z nich pak bylo přijato pouze třicet. Oblečeni do- uniforem připo­mínajících kadety špičkové školy pro let­ce čs. armády, byli jednak pod dohledem veřejnosti, jednak dělali podniku reklamu. Denní režim byl vytížen od rána do ve­čera: v 7 h rozcvička, od 8 h v zaměst­nání, kde postupně procházeli všemi pro­vozy, ve 14 h učebny, večer sport, taneční hodiny, přednášky o společenském cho­vání, divadlo. Byl by to zajímavý přehled, až na jaká místa se tito absolventi v ži­votě vypracovali! Od velvyslance a služ­by v zahraničním obchodě až po vedoucí místa ve znárodněném oděvním průmyslu po roce 1945. Několik desítek absolventů Rolného školy významně přispělo i k roz­voji oděvního průmyslu na Slovensku. Dr. Miroslav Novotný, Praha CO NAVRHUJI EXPERTI (Zdeněk Mrkva, HN C. 6/1990) Myslím si, že návrh zákona o indivi­duálnom podnikaní nerešpektuje realitu života a zbytočne umelo vytvára monopol napr. v advokácii. Čo urobí podnikový právnik, ak sa na neho obráti iný pra­covník podniku so žiadosťou o prevzatie konkrétneho prípadu? V podstate má tri možnosti: — vybaviť vec a neprijať žiadnu odme­nu — ide o klasický prípad dovolenej ob­čianskej výpomoci, ktorých som urobil už viac ako sto, ale pri dnešnom pracovnom zaťažení a chýbajúcom volnom čase už na to nemám chuť. Že i týmto som bral prácu advokátom, je hádam jasné, — odmietnuť prípad prevziať a pracov­ník si s najväčšou pravdepodobnosťou ná­jde ochotnejšieho kolegu, — vkročiť do tajomnej sféry tieňovej ekonomiky. Myslím si, že by malo, dôjsť k prehodno­teniu 12 činností, ktoré sú v návrhu záko­na vyhradené jen pre organizácie, preto­že to vo viacerých oblastiach bude od­porovať skutočnej praxi a bude to zname­nať okrem iného ochudobňovanie štátneho rozpočtu. JUDr. Ján Vaško, Banské stavby, Prlevid ;a STRNULOST SE VYTRÄCl (Beseda, HN č. 8/1990) Ve stavebnictví existují až bezhlavé sna­hy o rozdrobování dnešních podniků. Sta­vební podnik však k budování objektů po­třebuje širokou kooperaci svých závodů. Zruší-li se tyto vazby, pak subdodavatel­ské závody snadno použijí své kapacity včetně už objednaného materiálu třeba na úplně jiné zakázky, než na které byly vybilancovány. Může to nepříjemně ovliv­nit dokončování staveb. Nedocílí se ani demonopolizace, neboť specializované zá­vody se nedělí. Domnívám se, že by zakladatel měl vel­mi uvážlivě posuzovat žádosti o vyčlenění závodů ze státních podniků. Pro rok 1990 lze doporučovat pouze vytváření odštěp­ných závodů, bez voleb rad pracujících a ředitelů. Změny struktur ve stavebnictví by měly probíhat zásadně pod ekonomic­kými vlivy. Podnik by se měl hodnotit pouze svými výsledky bez ohledu na po­čet zaměstnanců a neměl by být žádnými administrativními tlaky reorganizován. Ing. Karel Valečka, Pardubice nejen hezká předsevzetí (Ministr ing. Ludvik Motyčka, HN č. 2/ 1990) Cesty, ktoré minister výstavby a staveb­níctva ČR ing. L. Motyčka načrtáva, sú iste správne, ale je to otázka, o ktorej sa hovorí už desiatky rokov. Nekvalita prác, nekvalita výrobkov, nekvalita mate­riálov, prefakturácie, preberanie bytov, hoci v mnohých prípadoch neschopných užíva­nia ... Touto praxou sa vytvoril návyk pracovníkov na nekvalitu, naviac keď boli mzdy stropované plánom a pri zvýšených výkonoch boli použité omedzovacie koefi­cienty miezd, miesto zrážok za nekvalitu prác. Dovolujem si prehlásiť, že 90 % odbe­rateľov sa k funkcii stavebného dozoru stavia nezodpovedne. Organizácie buď do­zorov vôbec nemajú a nechávajú na dodá­vateľoch, čo urobia, ako to urobia a čo si nafakturujú — alebo stavebný dozor ma­jú, ale za rôzné »ústupky« prácu staveb­ných dozorov sami vedúci pracovníci od­berateľov znevažujú a maria. Zvláštna situácia nastala i tým, že na stavebné opravy je v organizáciách vyhra­dená finančná čiastka a pracovníci in- ^ vestora sú hodnotení a prémiovaní od »prestavanosti«. Je to niečo nelogické, od­porujúce podstate zámeru K tomu všetkému se přidružil i chaos v cenových predpisoch, indexoch, přeceňo­vání, vedľajších nákladoch ... Spotrebova­li sa stovky ton papiera na cenníky, pre­vodníky, vestníky, výmery, dodatky, do­plnky, ktoré sa nikdy nepoužili alebo mali iba minimálnu dobu platnosti. Ing. Erik Blatnický, Nitra VÄŽENÝ PANE ŠÉFREDAKTORE, ve většině závodu a podniků jsou tvo­řiví lidé: neumějí možná elegantně mluvit o ekonomii, zato dokáží »skály lámat«. Musí se jim ale dát důvěra a hlavně jas­ně stanovená pravidla hry! To návrh zá­kona o podniku dává velmi neúplně. Podniky jsou v zajetí makrostruktury, která se neumí srozumitelně vyjádřit. Proč? Mám na to tento názor. Byl jsem v 80. letech 'pozván tehdejším náměstkem federá'ního ministra financí do poradního sboru. Byli do něj delegováni zástupci plánovací komise, cenového úřadu, sta­tistického úřadu, různých výzkumných ústavů — a výsledek? Každý z nich pro jistotu, abv nic nepokazil, trval na direk­tivách, které dostal, anebo prosazoval vlastní návrhy, takže výsledek: všechno zase postaru! Obávám se, že to není dnes jiné. Mi­nisterstva v dosavadní podobě žádnou re­konstrukci průmyslu dělat nemohou. Čas utíká a konkrétní opatření, vyloučím-li práci na zákonech, chybějí. Ing. Miroslav Vlk, Dvůr Králové n. L. telefonovala jsem na ONV v Praze 1, že máme zájem o prodej velikonočních po­mlázek Odpověď: naprosto nemožné, zá­jemců je už prý přes osmdesát... Myslíte si, že 80 prodavačů pomlázek pro Prahu 1 je moc, uvážíme-li, že někdo prodává přes týden a jiný jen o víkendu? Takový drobný prodej by se snad neměl omezovat Ať má každý možnost. Uspěje ten, kdo bude lepší. Nebo jste snad jiného názoru? Eva Česánková, Strakonice Jo, pánové, vyznat se v hotelovém programu, to Je fuška, ale co je to dneska proti kursu koruny?! Kresba BAPE CEZ ABSURDITU CESTA NEVEDIE kom, ktorý k rozvoju svojej ekonomiky potrebuje usporiadané vnútropolitické pomery. Tie však, ako sa zdá, mu nedo­prajeme ani my sami. Ako blesk z jasného neba na každého súdneho človeka zapôsobili v posledných dňoch hlasy, ktoré by národohospodár či podnikateľ mohol nazvať pozdravmi z doby kamennej. Iracionálne separatis­tické výzvy k odtrhnutiu Slovenska od ostatných oblastí republiky podávajú svedectvo o tom, že ich protagonisti toho o súčasných internacionalizačných procesoch vo svetovej politike a ekono­mike vela nevedia a zrejme ani vedieť nechcú. Slovenskej verejnosti ponúkajú prapodivný recept: namiesto toho, aby sme sa na rebríku vedúcom do Európy vzájomne podopierali a využívali spoje­né potenciály západnej a východnej časti štátu, predierajme sa radšej ako pohá­daní, navzájom separovaní susedia, kto­rých náhle a vlastnou vinou postihla gangréna dolných i horných končatín. A vôbec, pokúsme sa chúťky izolacio­­nistov, ktorí svojimi receptúrami nemôžu nijako inšpirovať väčšinu zdravo uvažu­júcich ľudí, doviesť ad absurdum. Možno že najrýchlejšie by sa do Európy dosta­la Záhorská alebo Liptovsko-Turčianska republika alebo, nedá'bože, Bratislavský či Trnavský mestský štát. Bolo by viac vládnych postov, väčší počet štátnych úradníkov, nové veľvyslanectvá a skrom­ná, ale predsa len národne »čistá« eko­šej spoločne nad otázkou, z akého zdro­ja a akým spôsobom sa náš ekonomický návrat do Európy uskutoční. Súčasťou výpadu samozvaných repre­zentantov slovenského národa proti na­šej súčasnej štátnosti bola aj neohraba­ná požiadavka na odchod pána Václava Havla z funkcie prezidenta republiky. Nechceme sa zaoberať etickou stránkou týchto »konštruktívnych« iniciatív. Domnievame sa však, že by asi bolo oveľa vhodnejšie všestranne podporiť úsilie nášho prezidenta o čo najplynu­­lejšiu integráciu ČSFR do európskej a svetovej politiky a ekonomiky. Symbo­lický význam má v tejto súvislosti jeho pripravované stretnutie s prezidentmi Poľska a Maďarska ako aj s najvyššími predstaviteľmi ďalších štátov práve v Bra­tislave. Veď len spoločnými silami nás a našich najbližších susedov sa geogra­fický stred kontinentu môže v budúcnosti opäť stať plnohodnotným a všeobecne uznávaným srdcom Európy. Slovenskej verejnosti teda stretnutie na najvyššej úrovni poskytuje mimoriad­nu príležitosť na vlastnej pôde a v úlo­he hostiteľa dokázať, že drvivá väčšina Slovákov si ďalší vývoj Slovenska i ce­lej republiky za žiadnych okolnosti ne­môže predstaviť bez spoločného federa­tívneho štátu a bez jednotnej, neatomi­­zovanej ekonomiky od Ašu až po Čiernu nad Tisou. Ing. PETER PALEČKA lllllllllllllll lllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllll iiiniii Vážení pánové, přemýšlel jsem o diskusi, kterou jsme nedávno měli o Vaší Akademii prá­ce. Pořád více si uvědomuji, že Váš plán zorganizovat všecky pracovní síly celého národa je pokračováním pansofických tužeb Komenského. Na vědeckém základě má být vybudována nejvyšší výkonnost celého národa a státu: všecka praxe má být soustavně vybudována na vědecké teorii, veliký plán má vést všecky pracující a sjednocovat jejich úsilí v přesný pořádek a harmonii. Potřeba úsilné práce ve všech oborech nemohla být lépe vyslovena nežli Vaším programem. A neběží ovšem jen o práci, nýbrž o práci uvědomělou, o práci sloužící velkému cíli mravního přerodu národa. Abych to tak vyjádřil: také čert pracuje a pra­cuje mnoho a chytře — naše národní práce musí uskutečňovat šlechetné tužby, musí být spravována vznešeným ideálem. Nestačí pracovat z do­nucení, z hladu — práce, a co více: pracovitost je mravní povinností každého uvědomělého občana Československé republiky. Láska k bliž­nímu, láska k národu, oddanost lidstvu musí být účinnou — kdo nepra­cuje, kdo vykořisťuje práci jiných, není Čech a Slovák, není člověk. T. G. Masaryk v dopise Masarykově akademii práce, 24.12.1919

Next