Ľudové Noviny, január-jún 1978 (XXIII/1-26)

1978-01-05 / No. 1

TÝŽDENNÍK ^ 5. JAN. 1978. DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU 1 ? _ 7/?Z/ ROČNÍK XXIII. SLOVÁKOV V MAĎARSKU ■ CENA 80 FILL Rozhovor s podpredsedom župnej rady Tiborom Steinerom Realizovanie národnostnej politiky v Komáromskej župe Našim čitateľom je už dobre známe, že v tomto roku budú zjazdy národnostných zväzov v Maďarsku. Aj Demokra­tický zväz Slovákov v Maďarsku v tomto roku usporiada svoj VI. zjazd, na ktorom bude hodnotit výsledky svojej činnosti a výsledky realizovania národnostnej politiky našej strany a vlády v kruhu príslušníkov slovenskej národnosti. Samozrejme poukáže aj na nedostatky a určí úlohy na btidúce roky. Prípravy na túto velavýznamnú událost slovenskej verejnosti už prebiehajú v plnom prúde. Úlohou našich novín je napomáhat tieto prípravy, svojimi špecifickými prostriedkami poukázat na výsledky a prí­padné problémy realizovania národnostnej politiky v po­sledných piatich rokoch. Túto prácu naše noviny konajú permanentne. Teraz pred VI. zjadom DZ S M budeme uve­řejňovat články, rozhovory s vedúcimi činiteľmi tých ná­rodnostných žúp, kde bývajú a j Slováci. Navštívime členov rôznych výborov Demokratického zväzu Slovákov v Maďar­sku, bývalých delegátov V. zjazdu DZSM, aby sa vyjadrili o výsledkoch a úlohách národnostnej politiky v ich oblasti. Okrem toho pravidelne budeme pisai o prípravných prá­cach DZSM na VI. zjazd. V tomto čísle Ľudových novín uverejníme prvý náš príspevok v seriáli predzjazdových materiálov. Navštívili sme podpredsedu župnej rady v Komáromskej župe Tibora Steinern, aby nás informoval o situácii národnosti župy so zreteľom na roky medzi dvoma zjazdami. Naša prvá otázka znela : Komáromskú župu môžeme pokla­dať za národnostnú? Aký je pomer ná­rodnostných obyvateľov v župe a k akej národnosti patria? — Počas histórie v Komáromskej župe sa vytvorilo 20 nemeckých a 9 slovenských osád. Tieto — pomerne po celej župe roztrúsené — osady si za dlhý čas zachovali národnú kul­túru a jazyk. Následkom přesídlová­ních akcií, obrovského priemyselného rozvoja, vytvorenia socialistického poľnohospodárstva izolácia týchto osád bola narušená. Následkom toho r dnes už ani o jednej takzvanej ná­rodnostnej osade nemôžeme povedať, že ju obývajú iba národnostní pra­cujúci. Ich pomer k maďarským obyvateľom je rôzny. Vo vytváraní počtu národnostných obyvateľov v j najväčšej miere rozhodovala zeme­­’r pisná poloha a hospodársky rozvoj : obce. Keď hovoríme o ich počte, nemôžeme sa spoľahnúť na úradné čísla poskytnuté sčítaním ľudí. Podľa sčítania našich národnostných akti­vistov, ktorí dobre poznajú povedo­mie národnostných občanov, v našej župe žije 22 000 Nemcov a 13 000 Slovákov. — Vieme, že župné stranícke orgány, rada a Vlastenecký ľudový front dvoj­ročné hodnotia politický, hospodársky, spoločenský a kultúrny život národ­nostných občanov. Kedy bolo posledné hodnotenie a aké boli skúsenosti? — Máte pravdu. Vedenie župy od roku 1968, keď vyšlo druhé nariade­nie Politbyra MSRS o živote národ­nostných pracujúcich, ale už aj predtým pravidelne hodnotilo si­tuáciu národnostných obyvateľov. Posledné hodnotenie bolo v roku 1975 a v roku 1976 na župnej národ­nostnej konferencii. Aj tu sme kon­štatovali, že. v župe žijúci národ­­lostní pracujúci sú úplne rovno­právni na poli politickom, hospodár­skom, spoločenskom a kultúrnom, ch pracovné podmienky sa z roka ta rok zlepšovali a zvyšuje sa aj ich ivotná úroveň. Treba zdôrazniť, že vlášť v. posledných dvoch desaťro­­iach sa takmer znovuzrodili aj naše árodnostné osady. V každej z nich idieť medzi iným dlhé ulice nových obytných domov. Ich výbavenosť je podobná vybavenosti moderných bytov vo veľkomestách. To by sme už hádam ani nemali spomínať, že národnostní občania využívajú svoje občianske práva tak ako rovnoprávni činitelia ňašej spoločnosti. V pomere ich počtu nájdeme ich v rôznych štátnych a straníckych funkciách v našich národnostných dedinách, kde vykonávajú svoju prácu svě­domitě a na vysokej úrovni. Pomer národnostných občanov vo výboroch Vlasteneckého ľudového frontu dosiahne 37—38 percent. Aj v župnej rade máme národnostných pracujú­cich, ktorí zastupuji! na tomto vyso­kom fóre svoj volebný obvod a samozrejme aj záujmy národnost­ných občanov. — Napriek pekným výsledkom máme v našej župe aj nedostatky. Žiaľ, sú také národnostné osady, kde vedúci obce pokladajú národnostnú otázku len za teoretickú. Podľa ich mienky povedomie národnostných občanov už zaniklo. Záujem o za­chovanie a pestovanie národnostné­ho jazyka a kultúry nie je. Sú národ­nostné osady, kde realizovanie ná­rodnostnej politiky pokladajú vý­lučne len za administratívnu úlohu. „Výledky” realizovania národnost­nej politiky sú ďaleko menšie ako zabezpečené možnosti. Župné vede­nie vidí tieto nedostatky a problémy a bojuje proti nim. Vie dobre, že za pasivitou niektorých ľudí sa skrýva ľahostajnosť a pohodlnosť. - Aké sú výsledky zachovania a pestovania národnostnej kultúry so zreteľom na slovenskú kultúru? — S uspokojením môžem konšta­tovať, že zachovanie a pestovanie národnostnej ľudovej kultúry cha­rakterizujú aktivita, veľký záujem a nie ľahostajnosť. Pestovanie ná­rodnostnej kultúry, národnostná ľudovýchovná práca je permanentná a je organickou súčasťou celkovej ľudovýchovnej činnosti. Naše národ­nostné osady — vvjmúc dve — majú potrebné objekty,' kultúrne domy, knižnice, kde nerušene môže pre­biehať aj národnostná kultúrna prá­ca. Objektívne podmienky sú teda zabezpečené. Samozrejme k úspešnej ľudovýchovnej práci sú potrební aj dobrí odborníci, oduševnení osve­­tári. Je potešiteľné, že väčšina riadi­teľov kultúrnych domov a vedúcich knižníc ovláda národnostný jazyk a úspešne ho používa v svojej práci. Za pekný výsledok pokladám, že v župe účinkuje slovenský a nemecký ľudovýchovný inšpektor, práca kto­rých mala už aj doteraz pekné vý­sledky. — Župná rada veľkú pozornosť venuje aj hmotnej podpore ochot­níckych kultúrnych súborov. Posta­rá sa o to, aby národnostné festivaly, väčšie kultúrne podujatia nezname­nali hmotné starosti národnostným súborom. Výkonný výbor župnej rady vynikajúcim súborom a ich vedúcim pravidelne udeľuje nivo­čený. Takúto dostali medzi inými aj Bánhiďanský slovenský ľudový súbor a jeho vedúci Šimon Ócskái. Okrem toho v roku 1977 vedúci Tar­­dosbányanského tanečného súboru Mramor Imre Nagy a nemecké súbory a ich vedúci. V celej župe účinkuje 16 nemeckých a 13 sloven­ských kultúrnych súborov. Národ­nostné súbory sú stálymi účastníkmi župných stretnutí, ale zavítajú aj do národnostných osád za hranicami našej župy. Spomedzi slovenských súborov vynikajúcu prácu koná bán­hiďanský, kesztôlcký a tardosbá­­nyanský súbor. Priaznivý účinok na pestovanie slovenského folklóru majú zájazdy kultúrnych súborov usporiadané Demokratickým zvä­zom Slovákov v Maďarsku na Slo­vensku. — V ľudovýchovnej činnosti veľkú úlohu hrajú aj národnostné múzeá. V roku 1973 bolo otvorené národopisné národnostné múzeum v Täte, ktoré má ročne. 15—-20 tisíc návštevníkov. Následkom jeho fun­govania začala prekvitať v našej župe aj zberateľská práca sloven­ských národopisných predmetov. Pozoruhodné pamiatky nájdeme aj v esztergomskom múzeu „Balassa” a v kesztölckom dedinskom múzeu. Tu by som spomenul aj ľudovýchov­(Pokr. na 3. str.) Sárközská keramiku zo Szekszárdin V župnom podniku pre výrobu stavebných materiálov pracujú aj ľudoví umelci, ktorých keramické diela sú obľúbené nielen doma, ale už i za hranicami. Ľudová umelkyňa Annamária Bíróová pri práci Foto: MTI — K. Királvová Hollóházska porcelánka dvestoročná Podľa svedectva hodnoverných Kedysi tu pracovalo sotva 200 súvekých dokumentov predchodcom robotníkov, ročná výrobná hodnota Porcelánky v Hollóházé bola sklená činila 4—5 miliónov forintov. Dnes huta, ktorá svoju činnosť začala v Porcelánka v Hollóházé zamestnáva r. 1777. V onom čase v severnej tisíc ľudí a tohoročná výrobná hod­­časti Zemplínskych hôr sa začala nota dosiahne 124 miliónov forintov, vyvíjať Hollóháza, rozťahujúca sa v V živote porcelánky nastali rozho­­údolí obkľúčenom malebnými hora- dujúce zmeny najmä v posledných mi. Jej výrobky sa stali známe v po- dvoch desaťročiach. Rokom obratu ]oviéi minulého storočia, jej pretj- bol rok 1971, kedy sa uskutočnila mety s emblémou jedličky sa dostali rekonštrukcia závodu, vybudovali aj do zahraničia. (Pokr. na 2. str.) Porcelánové figúrky pripravené na vypaľovanie Fotó: MTI — ľ. Horváth

Next