Ľudové Noviny, január-jún 1978 (XXIII/1-26)
1978-01-05 / No. 1
TÝŽDENNÍK ^ 5. JAN. 1978. DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU 1 ? _ 7/?Z/ ROČNÍK XXIII. SLOVÁKOV V MAĎARSKU ■ CENA 80 FILL Rozhovor s podpredsedom župnej rady Tiborom Steinerom Realizovanie národnostnej politiky v Komáromskej župe Našim čitateľom je už dobre známe, že v tomto roku budú zjazdy národnostných zväzov v Maďarsku. Aj Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku v tomto roku usporiada svoj VI. zjazd, na ktorom bude hodnotit výsledky svojej činnosti a výsledky realizovania národnostnej politiky našej strany a vlády v kruhu príslušníkov slovenskej národnosti. Samozrejme poukáže aj na nedostatky a určí úlohy na btidúce roky. Prípravy na túto velavýznamnú událost slovenskej verejnosti už prebiehajú v plnom prúde. Úlohou našich novín je napomáhat tieto prípravy, svojimi špecifickými prostriedkami poukázat na výsledky a prípadné problémy realizovania národnostnej politiky v posledných piatich rokoch. Túto prácu naše noviny konajú permanentne. Teraz pred VI. zjadom DZ S M budeme uveřejňovat články, rozhovory s vedúcimi činiteľmi tých národnostných žúp, kde bývajú a j Slováci. Navštívime členov rôznych výborov Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, bývalých delegátov V. zjazdu DZSM, aby sa vyjadrili o výsledkoch a úlohách národnostnej politiky v ich oblasti. Okrem toho pravidelne budeme pisai o prípravných prácach DZSM na VI. zjazd. V tomto čísle Ľudových novín uverejníme prvý náš príspevok v seriáli predzjazdových materiálov. Navštívili sme podpredsedu župnej rady v Komáromskej župe Tibora Steinern, aby nás informoval o situácii národnosti župy so zreteľom na roky medzi dvoma zjazdami. Naša prvá otázka znela : Komáromskú župu môžeme pokladať za národnostnú? Aký je pomer národnostných obyvateľov v župe a k akej národnosti patria? — Počas histórie v Komáromskej župe sa vytvorilo 20 nemeckých a 9 slovenských osád. Tieto — pomerne po celej župe roztrúsené — osady si za dlhý čas zachovali národnú kultúru a jazyk. Následkom přesídlováních akcií, obrovského priemyselného rozvoja, vytvorenia socialistického poľnohospodárstva izolácia týchto osád bola narušená. Následkom toho r dnes už ani o jednej takzvanej národnostnej osade nemôžeme povedať, že ju obývajú iba národnostní pracujúci. Ich pomer k maďarským obyvateľom je rôzny. Vo vytváraní počtu národnostných obyvateľov v j najväčšej miere rozhodovala zeme’r pisná poloha a hospodársky rozvoj : obce. Keď hovoríme o ich počte, nemôžeme sa spoľahnúť na úradné čísla poskytnuté sčítaním ľudí. Podľa sčítania našich národnostných aktivistov, ktorí dobre poznajú povedomie národnostných občanov, v našej župe žije 22 000 Nemcov a 13 000 Slovákov. — Vieme, že župné stranícke orgány, rada a Vlastenecký ľudový front dvojročné hodnotia politický, hospodársky, spoločenský a kultúrny život národnostných občanov. Kedy bolo posledné hodnotenie a aké boli skúsenosti? — Máte pravdu. Vedenie župy od roku 1968, keď vyšlo druhé nariadenie Politbyra MSRS o živote národnostných pracujúcich, ale už aj predtým pravidelne hodnotilo situáciu národnostných obyvateľov. Posledné hodnotenie bolo v roku 1975 a v roku 1976 na župnej národnostnej konferencii. Aj tu sme konštatovali, že. v župe žijúci národlostní pracujúci sú úplne rovnoprávni na poli politickom, hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom, ch pracovné podmienky sa z roka ta rok zlepšovali a zvyšuje sa aj ich ivotná úroveň. Treba zdôrazniť, že vlášť v. posledných dvoch desaťroiach sa takmer znovuzrodili aj naše árodnostné osady. V každej z nich idieť medzi iným dlhé ulice nových obytných domov. Ich výbavenosť je podobná vybavenosti moderných bytov vo veľkomestách. To by sme už hádam ani nemali spomínať, že národnostní občania využívajú svoje občianske práva tak ako rovnoprávni činitelia ňašej spoločnosti. V pomere ich počtu nájdeme ich v rôznych štátnych a straníckych funkciách v našich národnostných dedinách, kde vykonávajú svoju prácu svědomitě a na vysokej úrovni. Pomer národnostných občanov vo výboroch Vlasteneckého ľudového frontu dosiahne 37—38 percent. Aj v župnej rade máme národnostných pracujúcich, ktorí zastupuji! na tomto vysokom fóre svoj volebný obvod a samozrejme aj záujmy národnostných občanov. — Napriek pekným výsledkom máme v našej župe aj nedostatky. Žiaľ, sú také národnostné osady, kde vedúci obce pokladajú národnostnú otázku len za teoretickú. Podľa ich mienky povedomie národnostných občanov už zaniklo. Záujem o zachovanie a pestovanie národnostného jazyka a kultúry nie je. Sú národnostné osady, kde realizovanie národnostnej politiky pokladajú výlučne len za administratívnu úlohu. „Výledky” realizovania národnostnej politiky sú ďaleko menšie ako zabezpečené možnosti. Župné vedenie vidí tieto nedostatky a problémy a bojuje proti nim. Vie dobre, že za pasivitou niektorých ľudí sa skrýva ľahostajnosť a pohodlnosť. - Aké sú výsledky zachovania a pestovania národnostnej kultúry so zreteľom na slovenskú kultúru? — S uspokojením môžem konštatovať, že zachovanie a pestovanie národnostnej ľudovej kultúry charakterizujú aktivita, veľký záujem a nie ľahostajnosť. Pestovanie národnostnej kultúry, národnostná ľudovýchovná práca je permanentná a je organickou súčasťou celkovej ľudovýchovnej činnosti. Naše národnostné osady — vvjmúc dve — majú potrebné objekty,' kultúrne domy, knižnice, kde nerušene môže prebiehať aj národnostná kultúrna práca. Objektívne podmienky sú teda zabezpečené. Samozrejme k úspešnej ľudovýchovnej práci sú potrební aj dobrí odborníci, oduševnení osvetári. Je potešiteľné, že väčšina riaditeľov kultúrnych domov a vedúcich knižníc ovláda národnostný jazyk a úspešne ho používa v svojej práci. Za pekný výsledok pokladám, že v župe účinkuje slovenský a nemecký ľudovýchovný inšpektor, práca ktorých mala už aj doteraz pekné výsledky. — Župná rada veľkú pozornosť venuje aj hmotnej podpore ochotníckych kultúrnych súborov. Postará sa o to, aby národnostné festivaly, väčšie kultúrne podujatia neznamenali hmotné starosti národnostným súborom. Výkonný výbor župnej rady vynikajúcim súborom a ich vedúcim pravidelne udeľuje nivočený. Takúto dostali medzi inými aj Bánhiďanský slovenský ľudový súbor a jeho vedúci Šimon Ócskái. Okrem toho v roku 1977 vedúci Tardosbányanského tanečného súboru Mramor Imre Nagy a nemecké súbory a ich vedúci. V celej župe účinkuje 16 nemeckých a 13 slovenských kultúrnych súborov. Národnostné súbory sú stálymi účastníkmi župných stretnutí, ale zavítajú aj do národnostných osád za hranicami našej župy. Spomedzi slovenských súborov vynikajúcu prácu koná bánhiďanský, kesztôlcký a tardosbányanský súbor. Priaznivý účinok na pestovanie slovenského folklóru majú zájazdy kultúrnych súborov usporiadané Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku na Slovensku. — V ľudovýchovnej činnosti veľkú úlohu hrajú aj národnostné múzeá. V roku 1973 bolo otvorené národopisné národnostné múzeum v Täte, ktoré má ročne. 15—-20 tisíc návštevníkov. Následkom jeho fungovania začala prekvitať v našej župe aj zberateľská práca slovenských národopisných predmetov. Pozoruhodné pamiatky nájdeme aj v esztergomskom múzeu „Balassa” a v kesztölckom dedinskom múzeu. Tu by som spomenul aj ľudovýchov(Pokr. na 3. str.) Sárközská keramiku zo Szekszárdin V župnom podniku pre výrobu stavebných materiálov pracujú aj ľudoví umelci, ktorých keramické diela sú obľúbené nielen doma, ale už i za hranicami. Ľudová umelkyňa Annamária Bíróová pri práci Foto: MTI — K. Királvová Hollóházska porcelánka dvestoročná Podľa svedectva hodnoverných Kedysi tu pracovalo sotva 200 súvekých dokumentov predchodcom robotníkov, ročná výrobná hodnota Porcelánky v Hollóházé bola sklená činila 4—5 miliónov forintov. Dnes huta, ktorá svoju činnosť začala v Porcelánka v Hollóházé zamestnáva r. 1777. V onom čase v severnej tisíc ľudí a tohoročná výrobná hodčasti Zemplínskych hôr sa začala nota dosiahne 124 miliónov forintov, vyvíjať Hollóháza, rozťahujúca sa v V živote porcelánky nastali rozhoúdolí obkľúčenom malebnými hora- dujúce zmeny najmä v posledných mi. Jej výrobky sa stali známe v po- dvoch desaťročiach. Rokom obratu ]oviéi minulého storočia, jej pretj- bol rok 1971, kedy sa uskutočnila mety s emblémou jedličky sa dostali rekonštrukcia závodu, vybudovali aj do zahraničia. (Pokr. na 2. str.) Porcelánové figúrky pripravené na vypaľovanie Fotó: MTI — ľ. Horváth