Ľudové Noviny, júl-december 1978 (XXIII/27-52)

1978-07-06 / No. 27

TÝŽDEŇ­NÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 6. JÚL 1978. ROČNÍK XXIII. CENA 80 FILL Répáshuta Zachovala svoj slovenský ráz ROZHOVOR S ČLENOM CELOKRAJINSKÉHO VÝBORU DZSM KAROLOM ORLICZKIM Prípravy na VI. kongres Demo­kratického zväzu Slovákov v Ma­ďarsku prebiehajú už v plnom prú­de. Zaujímalo nás, ako sa pripravuje na túto velavýznamnú udalosť malá slovenská dedinka v severovýchod­nom Maďarsku v prekrásnom prírod­nom prostredí Répáshuta. Navštívili sme člena Celokrajinského výboru DZSM, učiteľa všeobecnej školy Karola Orliczkého, aby nás informo­val o živote tunajších Slovákov. Povedzte nám niečo o dejinách Répáshuty, ktoré sú úzko späté s deji­nami tu žijúcich Slovákov. — Ako ste už aj vy spomenuli, Répáshuta je malá dedinka učupená v prekrásnej doline pohoria Bükk. Založila sa v 18. storočí. Naši pred­kovia prišli sem v čase hromadnej migrácie Slovákov z územia dneš­ného Slovenska ako výrobcovia skla. Mnohí z nich ešte aj dnes použíyajú priezviská svojich predkov : Novák, iriekáč, Straka atď. Výroba skla trvala v Répáshute do konca minu­lého storočia. V konkurencii s prie­myselnou výrobou skla malí výrob­covia stroskotali, zanikla malový­roba skla. Tu žijúci Slováci boli od­kázaní na zmenu svojho prastarého remesla. Prevažná časť obyvateľov ostala aj potom v Répáshute a našla si zamestnanie, prácu v lese. Takto sa stali tunajší Slováci drevorubač­mi, vápenkármi a uhliarmi. Príčinou zachovania ich materčiny za dlhú dobu bola uzavretosť dediny a veľké vzdialenosti od maďarských dedín, od priemyselného mesta Miskolca. V dôsledku toho asimilácia bola po­malšia ako inde. Po oslobodení sa zmenila situácia. Mnohí mladí išli študovať na vyššie školy a početných odvábil priemysel, keďže záujem o drevené uhlie a vápno klesol. Tu žijúci ľudia za d I h ú dobu nemali žiadne styky so Slovenskom, čo by bolo napomáhalo rozvíjanie ich ma­terinského jazyka novými, napríklad technickými výrazmi. Nové výrazy, ktoré priniesla technika v poľno­hospodárstve, potravinárstve, prie­mysle a samozrejme aj v iných sférach života, si osvojili po maďar­sky. Répáshuťanskí Slováci začali hovoriť dvojjazyčne, čo je až dodnes charakteristické na ich reč. Rozvoj slovenského jazyka sa snažíme na­pomáhať všelijakými metódami. V škole a mimo školy v kruhu dospe­lých. Medzi výsledky uskutočňova­nia národnostnej politiky patrí v našej dedinke, že sme zaviedli dvoj­jazyčné nápisy na verejných budo­vách. Vo volených orgánoch dediny nájdeme príslušníkov slovenskej ná­rodnosti v primeranom počte. Obec­ná rada má napríklad jedenástich členov, z ktorých deviati sú Slováci. Slovákom je aj tajomník dedinskej straníckej organizácie a tiež dedin­ského výboru Vlasteneckého ľudo­vého frontu. Go robia dnes Répáshu lania ? Prevažná väčšina Répáshuťanov pracuje v lesníctve. Sú združení v brigádach socialistickej práce. Nie­ktorá brigáda, ako je napríklad bri­gáda Vojtecha Szívósa, už osemkrát získala tento vznešený titul. Staršie generácie znovu pália drevené uhlie, ktoré v poslednom čase vyhľadávajú aj v zahraničí. Mladí chodia do rôz­nych priemyselných závodov Mis­kolca. Ženy pracujú doma v prie­myselnom závode na výrobu det­ských šiat, ktorý bol daný do prie­vozu začiatkom tohto roka. — Aké výsledky ste dosiahli vo vyučovaní slovenského jazyka v po­sledných rokoch? — V poslednom čase do miestnej všeobecnej školy chodia len žiaci nižších tried. Žiaci vyšších tried chodia autobusom do susednej slo­venskej dediny Bükkszentkereszt, kde prebieha tiež výuka slovenského jazyka. Doma sa každý žiak učí po slovensky. Aj v Bükkszentkereszte. Čulý je život aj v osvetovom dome. Vynikajúcu prácu koná spe­vokol, ktorý svojimi krásnymi slo­venskými a maďarskými ľudovými piesňami dosiahol už veľa pekných úspechov. Jeho vedúci, univerzitný profesor Dezider Deme, je zároveň horlivým zberateľom slovenských ľudových piesní a členom Redakčné­ho výboru DZSM. — Go pokladáte za „najväčší” vý­sledok uskutočňovania národnostnej politiky u vás a ako sa pripravujete na VI. kongres Zväzu? — Dnes je to už samozrejmou ve­cou, že u nás sa môže každý slobod­ne zhovárať po slovensky, používať svoju materčinu doma, na ulici ,na rade, v osvetovom dome a všade, kde len chce. Nebolo tomu vždy tak. A ľudia nezabudli. Veľa sa ho­vorí o tom, najmä teraz v roku VI. kongresu Demokratického zväzu Slo­vákov v Maďarsku. Ľudia nielen ve­dia, že majú Zväz, ale sú naň aj hrdí. Sú povďační za pomoc, ktorú im poskytne DZSM v uskutočňovaní národnostnej politiky a myslia, že jeho práca bude na kongrese kladne hodnotená. Pripravujeme sa naň bilanciou našich výsledkov dosiahnu­tých od predošlého kongresu Zväzu, za ktoré sa hádam memusíme han­biť. Budeme sa snažiť využívať naše národnostné práva aj v budúcnosti, veď naším záujmom je, aby sme si i naďalej zachovali a ďalej rozvíjali našu slovenskú kultúru, náš mate­rinský jazyk, ktorý je základom nášho národnostného bytia. Ďakujeme za rozhovor ! P. K. Zvolajú 9X. kongres maďarského mierového hnutia V priebehu piatich rokov, uplynulých po Vili. mierovom kongrese, maďarské mierové hnutie mobilizovalo najširšie spoločenské vrstvy v záujme riešenia medzi­národných otázok, urýchlenia socialistickej budovateľskej práce, prehĺbenia pocitu socialistického vlastenectva a internacionalizmu, — povedala generálna tajomníčka Ústrednej rady mieru Sebestyén Xándorné na nedávnom zasadaní ÚRM v Parla­mente. Po otváracom prejave podpredsedu ÚRM Tibora Pethíí, rozprávala o tom, že akcie, ktoré boli v minulom roku usporiadané pomocou Vlasteneckého ľudového frontu, Ústrednej rady odborov a iných spoločenských a masových organizácií, prenikli aj do najskrytejších osád. Sebestyén Xándorné pripomenula aj 30. výročie začiatku maďarského mierového hnutia a" záverom navrhla, aby IX. maďarský mierový kongres bol zvolaný na 1. —2. december. Predsedníctvo zasadania Ústrednej rady mieru, hovorí jej generálna tajomníčka Sebestyén Xándorné V južných župách krajiny ssi už začala aj žatva pšenice. Xa snímke zber ozimného jačmeňa v szigetcsépskom poľnohospodárskom výrobnom družstve (župa ľešf). Obilný kombajn pri práci Foto: MTI — Király Oneskorená žatva Žatvu, jednu z najkrajších, ale zároveň aj dnes ešte najťažších poľnohospodárskych prác, každý rok s veľkým záujmom očakáva nielen družstevné roľníctvo, ale i celá ve­rejnosť. Tejto letnej práci pred­chádzajú v poľnohospodárstve veľké prípravy už od konca zimy. V záuj­me úspešnej žatvy konajú družstvá a štátne majetky aj ošetrovateľské a rastlinoochranné práce. Teraz v čase tohoročnej žatvy mô­žeme konštatovať, že prevažná väč­šina ozimín úspešne prezimovala a daždivé počasie v máji a v júni malo dobrý účinok na ich vývoj. Obilie je už žlté, dozrela aj pšenica. V juž­ných župách krajiny už minulý týždeň začali žatvu ozimného jač­meňa. Dozrela aj raž. Čo sa týka výhľadov úrody, môžeme byť opti­mistami. Poľnohospodárstvo sľubuje dobrú úrodu obilnín, hádam aj lep­šiu ako bola minuloročná. Konkrétne hovoriť o množstve úrody a o hektá­rových výnosoch by bolo ešte pred­časné. Isté je vraj len to, — hovorí sedliacke príslovie, — čo je vo vreci Obilie má prespať ešte pod holým nebom niekoľko nocí. Isté je však, _ že čaká na kosu nä 1 670 000 hektá­roch a z toho pšenica na 1 340 000 hektároch. Jej osevná plocha bola v jeseni zväčšená. V minulom roku dozrela iba na 1 300 000 ha. Daždivé a studené počasie posled­ných dní malo za následok, že v tomto roku sa oneskorila žatva viac ako o jeden týždeň. Obilné kombajny sa nemohli rozbehnúť po pšeničných poliach na Petra-Pavla. Na polia vyšli iba v týchto dňoch, ale ešte len v južných župách našej krajiny. V severných častiach Maďarska sa rozbehnú iba medzi 10. a 15. júlom. Teda o zbere pšenice v celokrajin­­skom meradle môžeme hovoriť len po desiatom júli, čo znamená, že v tomto roku sa hlavné žatevné práce presunuli na 12. až 25. júl, čo znamená takmer desaťdňové one­skorenie. 25. júl však ešte nebude znamenať koniec žatvy ani v prípa­de priaznivého počasia, veď v sever­ných župách krajiny budú žať ešte aj v prvých dňoch augusta. Je všeobecne známe, že poľno­hospodárske veľkozávody sa dobre pripravili na tohoročnú žatvu. Prí­pravu poľnohospodárskych strojov ukončili minulý týždeň. Podľa pred­bežných odhadov v špičkovom obdo­bí bude pracovať na poliach viac ako 13 600 obilných kombajnov, kapacita ktorých je v tomto roku o päť percent väčšia, ako bola v minulom roku. Okrem toho v čase žatvy bude pracovať v poľnohospo­dárstve 55—56 000 traktorov, 21 000 nákladných automobilov a 64 000 vlečiek. Počet nákladných automo­bilov bude v tomto roku v porov­naní s minulým o 500 viac. V každom poľnohospodárskom veľkozávode už vopred určili prie­beh prác, vytvorili pracovné brigá­dy, určili kombajnistov a presné za­delenie každého pracovníka. Väčšina poľnohospodárskych družstiev a štát­nych majetkov sa už dohodla aj na vzájomnej pomoci počas žatvy. Su­sedné hospodárstva si budú navzá­jom pomáhať. Presun obilných kom­bajnov z jednej oblasti krajiny do druhej by bol nutný len v prípade ne­vyhovujúceho počiasia. Najpodstat­nejšie je, aby v čase žatvy pracoval ' každý obilný kombajn, aby sa nesta­lo, že dakde kombajny stoja a v susedných hospodárstvach, ktoré sú v menšej miere mechanizované, ne­môžu dokončiť žatvu v optimálnom čase. Veľkú pomoc v úspešnom pre­vedení žatevných prác budú zname­nať aj teplovzdušné sušiarne. Toho času ich slúži našim poľnohospodá­rom už 1756 kusov. Tieto umožnia, aby sa žatva začala ešte pred úpl­ným dozretím pšenice v čase, keď vlhkosť zrna je ešte 18—20-percent­­ná. Príprava.na žatvu sa samozrejme vzťahuje aj na priemyselných pra­covníkov. Počas žatvy je nepostra­datelná aj ich pomoc. Je dôležité napríklad, že na 15—20 pracovných dní sú zabezpečené pre poľnohospo­dárske veľkozávody pohonné hmoty (benzín) vo vlastných nádržiach. Všeobecne je uspokojivá aj zásoba družstiev a štátnych majetkov ná­hradnými dielcami pre poľnohospo­dárske stroje. Je už známe, že hod­nota rezervovaných náhradných diel­cov je v tomto roku o 300 miliónov väčšia ako bola vlani. To však žiaľ neznamená, že v tomto roku nebudú starosti so zásobovaním poľnohospo­dárstva náhradnými dielcami. Jedno je však isté : v tomto roku bude menej úzkoprofilových súčiastok. Agrotrust, MEGÉV a Poľnohospo­dársky trust budú robiť v čase žatvy inšpekcie, aby sa náhradné dielce dostali za cím kratší čas tam, kde ich najviac potrebujú. V čase žatvy bude v prevádzke v celej krajine značný počet takzvaných pohybli­vých servisov. Je potrebné, aby sme v čase žatvy nezabudli na najhlavnejších účast­níkov tejto práce, na ľuďí, ktorí len v tom prípade budú môcť úspešne konať svoju prácu, ak sa postaráme o teplú stravu a občerstvenie, čo zná­sobí ich pracovnú náladu. Sme presvedčení, že v našich slo­venských obciach a mestách sú družstevníci dobre pripravení na žatvu. Presvedčili sme sa o tom aj pri našej poslednej návšteve na Dol­nej zemi. Máme dobré skúsenosti aj z minulých rokov. Za dobré hospo­dárske výsledky môžu ďakovať aj vo vynikajúcich družstvách- — o kto­rých sme písali v predošlých číslach našich novín — dobrému organizo­vaniu. Vieme, že tak tomu bude aj počas tohoročnej žatvy. Dobrá úro­da obilnín a úspešná žatva bude ďalej zlepšovať ich rentabilné hospo­dárenie. P. K.

Next