Ľudové Noviny, júl-december 1978 (XXIII/27-52)
1978-07-06 / No. 27
TÝŽDEŇNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 6. JÚL 1978. ROČNÍK XXIII. CENA 80 FILL Répáshuta Zachovala svoj slovenský ráz ROZHOVOR S ČLENOM CELOKRAJINSKÉHO VÝBORU DZSM KAROLOM ORLICZKIM Prípravy na VI. kongres Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku prebiehajú už v plnom prúde. Zaujímalo nás, ako sa pripravuje na túto velavýznamnú udalosť malá slovenská dedinka v severovýchodnom Maďarsku v prekrásnom prírodnom prostredí Répáshuta. Navštívili sme člena Celokrajinského výboru DZSM, učiteľa všeobecnej školy Karola Orliczkého, aby nás informoval o živote tunajších Slovákov. Povedzte nám niečo o dejinách Répáshuty, ktoré sú úzko späté s dejinami tu žijúcich Slovákov. — Ako ste už aj vy spomenuli, Répáshuta je malá dedinka učupená v prekrásnej doline pohoria Bükk. Založila sa v 18. storočí. Naši predkovia prišli sem v čase hromadnej migrácie Slovákov z územia dnešného Slovenska ako výrobcovia skla. Mnohí z nich ešte aj dnes použíyajú priezviská svojich predkov : Novák, iriekáč, Straka atď. Výroba skla trvala v Répáshute do konca minulého storočia. V konkurencii s priemyselnou výrobou skla malí výrobcovia stroskotali, zanikla malovýroba skla. Tu žijúci Slováci boli odkázaní na zmenu svojho prastarého remesla. Prevažná časť obyvateľov ostala aj potom v Répáshute a našla si zamestnanie, prácu v lese. Takto sa stali tunajší Slováci drevorubačmi, vápenkármi a uhliarmi. Príčinou zachovania ich materčiny za dlhú dobu bola uzavretosť dediny a veľké vzdialenosti od maďarských dedín, od priemyselného mesta Miskolca. V dôsledku toho asimilácia bola pomalšia ako inde. Po oslobodení sa zmenila situácia. Mnohí mladí išli študovať na vyššie školy a početných odvábil priemysel, keďže záujem o drevené uhlie a vápno klesol. Tu žijúci ľudia za d I h ú dobu nemali žiadne styky so Slovenskom, čo by bolo napomáhalo rozvíjanie ich materinského jazyka novými, napríklad technickými výrazmi. Nové výrazy, ktoré priniesla technika v poľnohospodárstve, potravinárstve, priemysle a samozrejme aj v iných sférach života, si osvojili po maďarsky. Répáshuťanskí Slováci začali hovoriť dvojjazyčne, čo je až dodnes charakteristické na ich reč. Rozvoj slovenského jazyka sa snažíme napomáhať všelijakými metódami. V škole a mimo školy v kruhu dospelých. Medzi výsledky uskutočňovania národnostnej politiky patrí v našej dedinke, že sme zaviedli dvojjazyčné nápisy na verejných budovách. Vo volených orgánoch dediny nájdeme príslušníkov slovenskej národnosti v primeranom počte. Obecná rada má napríklad jedenástich členov, z ktorých deviati sú Slováci. Slovákom je aj tajomník dedinskej straníckej organizácie a tiež dedinského výboru Vlasteneckého ľudového frontu. Go robia dnes Répáshu lania ? Prevažná väčšina Répáshuťanov pracuje v lesníctve. Sú združení v brigádach socialistickej práce. Niektorá brigáda, ako je napríklad brigáda Vojtecha Szívósa, už osemkrát získala tento vznešený titul. Staršie generácie znovu pália drevené uhlie, ktoré v poslednom čase vyhľadávajú aj v zahraničí. Mladí chodia do rôznych priemyselných závodov Miskolca. Ženy pracujú doma v priemyselnom závode na výrobu detských šiat, ktorý bol daný do prievozu začiatkom tohto roka. — Aké výsledky ste dosiahli vo vyučovaní slovenského jazyka v posledných rokoch? — V poslednom čase do miestnej všeobecnej školy chodia len žiaci nižších tried. Žiaci vyšších tried chodia autobusom do susednej slovenskej dediny Bükkszentkereszt, kde prebieha tiež výuka slovenského jazyka. Doma sa každý žiak učí po slovensky. Aj v Bükkszentkereszte. Čulý je život aj v osvetovom dome. Vynikajúcu prácu koná spevokol, ktorý svojimi krásnymi slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami dosiahol už veľa pekných úspechov. Jeho vedúci, univerzitný profesor Dezider Deme, je zároveň horlivým zberateľom slovenských ľudových piesní a členom Redakčného výboru DZSM. — Go pokladáte za „najväčší” výsledok uskutočňovania národnostnej politiky u vás a ako sa pripravujete na VI. kongres Zväzu? — Dnes je to už samozrejmou vecou, že u nás sa môže každý slobodne zhovárať po slovensky, používať svoju materčinu doma, na ulici ,na rade, v osvetovom dome a všade, kde len chce. Nebolo tomu vždy tak. A ľudia nezabudli. Veľa sa hovorí o tom, najmä teraz v roku VI. kongresu Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Ľudia nielen vedia, že majú Zväz, ale sú naň aj hrdí. Sú povďační za pomoc, ktorú im poskytne DZSM v uskutočňovaní národnostnej politiky a myslia, že jeho práca bude na kongrese kladne hodnotená. Pripravujeme sa naň bilanciou našich výsledkov dosiahnutých od predošlého kongresu Zväzu, za ktoré sa hádam memusíme hanbiť. Budeme sa snažiť využívať naše národnostné práva aj v budúcnosti, veď naším záujmom je, aby sme si i naďalej zachovali a ďalej rozvíjali našu slovenskú kultúru, náš materinský jazyk, ktorý je základom nášho národnostného bytia. Ďakujeme za rozhovor ! P. K. Zvolajú 9X. kongres maďarského mierového hnutia V priebehu piatich rokov, uplynulých po Vili. mierovom kongrese, maďarské mierové hnutie mobilizovalo najširšie spoločenské vrstvy v záujme riešenia medzinárodných otázok, urýchlenia socialistickej budovateľskej práce, prehĺbenia pocitu socialistického vlastenectva a internacionalizmu, — povedala generálna tajomníčka Ústrednej rady mieru Sebestyén Xándorné na nedávnom zasadaní ÚRM v Parlamente. Po otváracom prejave podpredsedu ÚRM Tibora Pethíí, rozprávala o tom, že akcie, ktoré boli v minulom roku usporiadané pomocou Vlasteneckého ľudového frontu, Ústrednej rady odborov a iných spoločenských a masových organizácií, prenikli aj do najskrytejších osád. Sebestyén Xándorné pripomenula aj 30. výročie začiatku maďarského mierového hnutia a" záverom navrhla, aby IX. maďarský mierový kongres bol zvolaný na 1. —2. december. Predsedníctvo zasadania Ústrednej rady mieru, hovorí jej generálna tajomníčka Sebestyén Xándorné V južných župách krajiny ssi už začala aj žatva pšenice. Xa snímke zber ozimného jačmeňa v szigetcsépskom poľnohospodárskom výrobnom družstve (župa ľešf). Obilný kombajn pri práci Foto: MTI — Király Oneskorená žatva Žatvu, jednu z najkrajších, ale zároveň aj dnes ešte najťažších poľnohospodárskych prác, každý rok s veľkým záujmom očakáva nielen družstevné roľníctvo, ale i celá verejnosť. Tejto letnej práci predchádzajú v poľnohospodárstve veľké prípravy už od konca zimy. V záujme úspešnej žatvy konajú družstvá a štátne majetky aj ošetrovateľské a rastlinoochranné práce. Teraz v čase tohoročnej žatvy môžeme konštatovať, že prevažná väčšina ozimín úspešne prezimovala a daždivé počasie v máji a v júni malo dobrý účinok na ich vývoj. Obilie je už žlté, dozrela aj pšenica. V južných župách krajiny už minulý týždeň začali žatvu ozimného jačmeňa. Dozrela aj raž. Čo sa týka výhľadov úrody, môžeme byť optimistami. Poľnohospodárstvo sľubuje dobrú úrodu obilnín, hádam aj lepšiu ako bola minuloročná. Konkrétne hovoriť o množstve úrody a o hektárových výnosoch by bolo ešte predčasné. Isté je vraj len to, — hovorí sedliacke príslovie, — čo je vo vreci Obilie má prespať ešte pod holým nebom niekoľko nocí. Isté je však, _ že čaká na kosu nä 1 670 000 hektároch a z toho pšenica na 1 340 000 hektároch. Jej osevná plocha bola v jeseni zväčšená. V minulom roku dozrela iba na 1 300 000 ha. Daždivé a studené počasie posledných dní malo za následok, že v tomto roku sa oneskorila žatva viac ako o jeden týždeň. Obilné kombajny sa nemohli rozbehnúť po pšeničných poliach na Petra-Pavla. Na polia vyšli iba v týchto dňoch, ale ešte len v južných župách našej krajiny. V severných častiach Maďarska sa rozbehnú iba medzi 10. a 15. júlom. Teda o zbere pšenice v celokrajinskom meradle môžeme hovoriť len po desiatom júli, čo znamená, že v tomto roku sa hlavné žatevné práce presunuli na 12. až 25. júl, čo znamená takmer desaťdňové oneskorenie. 25. júl však ešte nebude znamenať koniec žatvy ani v prípade priaznivého počasia, veď v severných župách krajiny budú žať ešte aj v prvých dňoch augusta. Je všeobecne známe, že poľnohospodárske veľkozávody sa dobre pripravili na tohoročnú žatvu. Prípravu poľnohospodárskych strojov ukončili minulý týždeň. Podľa predbežných odhadov v špičkovom období bude pracovať na poliach viac ako 13 600 obilných kombajnov, kapacita ktorých je v tomto roku o päť percent väčšia, ako bola v minulom roku. Okrem toho v čase žatvy bude pracovať v poľnohospodárstve 55—56 000 traktorov, 21 000 nákladných automobilov a 64 000 vlečiek. Počet nákladných automobilov bude v tomto roku v porovnaní s minulým o 500 viac. V každom poľnohospodárskom veľkozávode už vopred určili priebeh prác, vytvorili pracovné brigády, určili kombajnistov a presné zadelenie každého pracovníka. Väčšina poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov sa už dohodla aj na vzájomnej pomoci počas žatvy. Susedné hospodárstva si budú navzájom pomáhať. Presun obilných kombajnov z jednej oblasti krajiny do druhej by bol nutný len v prípade nevyhovujúceho počiasia. Najpodstatnejšie je, aby v čase žatvy pracoval ' každý obilný kombajn, aby sa nestalo, že dakde kombajny stoja a v susedných hospodárstvach, ktoré sú v menšej miere mechanizované, nemôžu dokončiť žatvu v optimálnom čase. Veľkú pomoc v úspešnom prevedení žatevných prác budú znamenať aj teplovzdušné sušiarne. Toho času ich slúži našim poľnohospodárom už 1756 kusov. Tieto umožnia, aby sa žatva začala ešte pred úplným dozretím pšenice v čase, keď vlhkosť zrna je ešte 18—20-percentná. Príprava.na žatvu sa samozrejme vzťahuje aj na priemyselných pracovníkov. Počas žatvy je nepostradatelná aj ich pomoc. Je dôležité napríklad, že na 15—20 pracovných dní sú zabezpečené pre poľnohospodárske veľkozávody pohonné hmoty (benzín) vo vlastných nádržiach. Všeobecne je uspokojivá aj zásoba družstiev a štátnych majetkov náhradnými dielcami pre poľnohospodárske stroje. Je už známe, že hodnota rezervovaných náhradných dielcov je v tomto roku o 300 miliónov väčšia ako bola vlani. To však žiaľ neznamená, že v tomto roku nebudú starosti so zásobovaním poľnohospodárstva náhradnými dielcami. Jedno je však isté : v tomto roku bude menej úzkoprofilových súčiastok. Agrotrust, MEGÉV a Poľnohospodársky trust budú robiť v čase žatvy inšpekcie, aby sa náhradné dielce dostali za cím kratší čas tam, kde ich najviac potrebujú. V čase žatvy bude v prevádzke v celej krajine značný počet takzvaných pohyblivých servisov. Je potrebné, aby sme v čase žatvy nezabudli na najhlavnejších účastníkov tejto práce, na ľuďí, ktorí len v tom prípade budú môcť úspešne konať svoju prácu, ak sa postaráme o teplú stravu a občerstvenie, čo znásobí ich pracovnú náladu. Sme presvedčení, že v našich slovenských obciach a mestách sú družstevníci dobre pripravení na žatvu. Presvedčili sme sa o tom aj pri našej poslednej návšteve na Dolnej zemi. Máme dobré skúsenosti aj z minulých rokov. Za dobré hospodárske výsledky môžu ďakovať aj vo vynikajúcich družstvách- — o ktorých sme písali v predošlých číslach našich novín — dobrému organizovaniu. Vieme, že tak tomu bude aj počas tohoročnej žatvy. Dobrá úroda obilnín a úspešná žatva bude ďalej zlepšovať ich rentabilné hospodárenie. P. K.