Ľudové Noviny, júl-december 1979 (XXIII/27-52)
1979-07-12 / No. 28
ĽUDOVÉ NOVINY URPÍN ZNOVU U NÁS Folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice je dobre známy nielen doma, ale aj v zahraničí. Od svojho založenia, od roku 1958, sa zameral na šírenie ľudového spevu, tanca a hudby z oblasti Pohronia. S ľudovým umením tejto svojráznej oblasti navštívil za 21 rokov svojho pôsobenia takmer všetky väčšie mestá a množstvo menších osád na Slovensku. Od svojho vzniku podnikol viac ako 800 vystúpení, nakrútil umelecké relácie pre televíziu v Bratislave a Košiciach ako i pre niektoré zahraničné televízie. Dlhodobú obetavú prácu súboru viackrát ocenili rôznymi vyznamenaniami. Členovia súboru sú najviac pyšní na vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu”, ktoré súboru udelil prezident republiky v roku 1965. Folklórny súbor Urpín už viackrát zavítal do našej vlasti. Tentoraz prišiel k nám na pozvanie Mestskej rady v Oroszlányi pri príležitosti 25. výročia udelenia titulu mesta. Súbor okrem Oroszlánya mal predstavenie aj v Slovákmi obývanej obci Tardosbányi. U nadšeného obecenstva mal veľký úspech. Na večierku bol prítomný aj Ján Šuch, generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorý vo svojom prejave vysoko ocenil priateľské styky, ktoré sa vytvorili medzi súborom, Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku a Mestskou radou v Oroszlányi. Vrelými slovami pozdravil súbor aj predseda miestnej rady József Uttó. S uznaním sa zmienil o pomoci, ktorú poskytuje DZSM pre uskutočnenie kultúrnych predstavení v obci za účasti zahraničných súborov. Členom folklórneho súboru Urpín sa počas štvordňového pobytu v našej vlasti naskytla príležitosť aj k tomu, aby sa zoznámili s pamätihodnosťami a krásami Komáromskej župy. Zavítali aj do mesta Tata, kde si pozreli historické pamiatky mesta. Pamätným zážitkom bola pre nich aj exkurzia do hlavného mesta našej vlasti. —mh— Tanečníci pri predvádzaní temperamentného mužského tanca Segedín sa pripravuje na medzinárodný Segedín bude aj toho leta dejiskom veľkolepých kultúrnych podujatú. V období od 14. do 24. júla tu usporiadajú VII. medzinárodný tanečný festival odborových organizácií. Pri tejto príležitosti zavíta do Segedína päť domácich a deväť zahraničných tanečných súborov z Bulharska, Československej socialistickej republiky, Fínska, Juhoslávie, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Rumunska a z ostrova Cyprus. Zahraničné súbory sa po dvoch festivalových večeroch predstavia aj v iných mestách župy, poťažne v iných župách krajiny. Otváracia slávnosť sa bude konať 14. júla na prírodnom javisku na brehu Tisy. Tu sa predstavia súbory zúčastňujúce sa festivalu, tu prevezmú z rúk predstaviteľov mestskej rady kľúč od mestských brán a tu ich vyhlásia za cestných občanov mesta Segedín. Na konci otváracej slávnosti zapália festivalový oheň a vztýčia festivalové zástavy. Usporiadateľské orgány Štátna rada odborových organizácií, Spoločnosť sovietsko—maďarského priateľstva, župná a mestská rada usporiadaním medzinárodného tanečného festivalu chcú prispieť k upevneniu priateľstva medzi národmi a k lepšiemu vzájomnému poznávaniu. Záverečný akt desaťdňového programu bude gala-predstavenie tanečných skupín na námestí Dómu. — mh — Fotografia pomáha poznávať život Známy sovietsky básnik Jevgenij Jevtusenko prekvapil nedávno svojich čitateľov výstavou vlastných umeleckých fotografií. Pri tejto príležitosti povedal: — Vždy ma- udivujú ľudia, ktorí na mystickú otázku ,,Akoby ste prežili svoj druhý život?” odpovedajú optimisticky: ,,Tak ako prvý.” Je to pravda? Domnievam sa, že nie. Mám veľmi rád svoju prácu básnika, ale aj napriek tomu som toho názorní, že je to málo. Veľmi rád cestujem, nakrúcam vo filme, mám veľký záujem o fotografiu. Prvý raz ma umelecká fotografia očarila v roku 1957, keď som videl vynikajúcu antológiu Ižudský rod. Jej autor Edvard Stejchen majstrovsky skoncentroval do ucelenej mozaiky tému ľudského utrpenia a ľudských nádejí, čím vytvoril pôsobivý obraz našej planéty. Vtedy som pochopil, akou veľkou silou je fotoajrarát, keď sa dostane do pravých rúk. Osobne som sa začal zaoberať fotografovaním pred viac ako desiatimi rokmi v Senegale. Aj napriek tomu, že ešte iba vnikám do tajov tohto ,,remesla”, fotografia nie je pre mňa len akýmsi koníčkom. Fotografické umenie mi pomáha hlbšie poznávat okolitý svet, ľudí, ktorí na ňom žijú. No nielen jednoducho poznávať, ale aj chápať zmysel poznaného. Veď toto umenie, podobne ako maliarstvo, ako poézia, je koncentráciou reality. Literaturnaja gazeta 5/79. Hostia z Örménykútu Je už osvedčenou praxou, že naše slovenské pávie krúžky sa občas stretávajú a vzájomne si vymieňajú skúsenosti. Nedávno páví krúžok z Vaňarca (Vanyarc) zavítal do Örmény kúta, kde sa stretol s členmi tamojšieho pávieho krúžku. V dňoch 7. a 8. júla ôrménykútsky spevácky zbor opätoval návštevu a zavítal do Vaňarca. Hostitelia pre nich pripravili bohatý program: exkurziu po palócskom kraji, do Mátry a do Bukových hôr. Vyvrcholením stretnutia bolo vystúpenie oboch pávích krúžkov pred obyvateľmi Vaňarca. Július Spányik 12. júl 1979 SZENTENDRE: V. národnostné stretnutie Peštianskej župy (Pokr. z 1. str.) tiky v Peštianskej župe. Povedal: „Národnostná politika je organickou časťou politiky Maďarskej socialistickej robotníckej strany. Pre výsledky, dosiahnuté v minulom roku v tejto oblasti, sa nemusíme hanbiť. V budúcnosti praktické uskutočňovanie tejto politiky má byť obsažnejšie.” Vo svojom prejave zdôraznil, že národnostné stretnutie je prehliadkou národnostnej politiky našej strany a vlády. Po pozdravných slovách súdruha S. Hegedüsa javisko ožilo. Prvým vystupujúcim súborom bol Pilišský páv. Slovenskí speváci zaspievali kyticu najznámejších ľudových piesní z Mlynkov a z ostatných pilišských Slovákmi obývaných obcí. Mohli sme vidieť i maglódsku slovenskú svadbu. Páví krúžok z Maglódu mal taký úspech, že časť svojho programu musel opakovať. V programe vystúpili i juhoslovanské a nemecké tanečné súbory, pávie krúžky a orchestre. Toto veselé stretnutie trvalo až do neskorého večera, lebo po programe v Izbégu sa Y. národnostné stretnutie Peštianskej župy ukončilo národnostným bálom v centre mesta. —om — Spevácky zbor z Mlynkov (Pilisszentkereszt) očaril početné obecenstvo prekrásnymi slovenskými ľudovými piesňami Foto: LY — (i. Csontos ROKU 2000 Ktoré bude najväčšie mesto sveta roku 2000? Túto otázku počuť už dnes v rozličných metropolách sveta, ktorých počet obyvateľstva narastá priam hrozivo. Trend sťahovania z vidieka do veľkomiest pokračuje v mnohých oblastiach sveta, v niektorých krajinách — napríklad v Argentíne — tretina obyvateľstva celej krajiny žije v hlavnom meste Buenos Aires a v jeho nespočetných, väčšinou bedár sky ch predmestiach. Nejedna metropola sveta má už dnes oveľa viac obyvateľov ako desiatky menších krajín! Podľa posledných štatistických zistení dnešné poradie najväčších miest (aj s ich vysunutými predmestiami) je nasle-dovné: 1. New York so 16,2 miliónmi obyvateľov — 2. Mexico Gity s 11,9 — 3. Tokio s 11,6 miliónmi obyvateľov. Ale štatistici zostavili na základe dnešného trendu už aj poradie najväčších miest sveta roku 2000. Podľa nich začiatkom 21. storočia bude takéto poradie: 1. Mexico Gity s 32 miliónmi (!) obyvateľov — 2. Tokio s 30 miliónmi a 3. Sao Paulo s 26 miliónmi obyvateľov. Je zaujímavé, že Sao Paulo bude podľa týchto prognóz najväčším mestom Brazílie, hoci nie je hlavným mestom krajiny . . . Budú to opravdivé mestá—krajiny a ich každodenné problémy budú určite enormné . . . Mesfá-krajiny KULTÚRNE ZAUJÍMAVOSTI OPAÔNÝ TREND ? V Spojených štátoch sa v poslednom období prejavuje zaujímavý — „opačný” trend. Až doteraz mnoho hollywoodských celovečerných hraných filmov, ale rovnako aj filmov televíznych a najmä televíznych seriálov, nakrúcali podľa knižných literárnych pred - lôh — úspešných románov alebo poviedok. Teraz sa začína opačný trend: podľa úspešných filmov a televíznych seriálov, písaných pôvodne len pre Hollywood alebo televíziu, píšu romány a seriálové poviedky. Vo väčšine prípadov knižnú verziu spracúvajú dodatočne pôvodní autori filmových a televíznych verzií, ale sú aj prípady, že knižnú verziu píšu celkom iní. Kritický pohľad na tieto knižné vydania ukazuje, že ide o diela nižšej úrovne, bez umeleckých, skôr komerčných záujmov. * TOLSTOJ V NDR. Popredné vydavateľstvo NDR Rütten und Leenig Verlag vydalo posledné tri zväzky nemeckého prekladu Zobraných spisov L. N. Tolstého. Edícia, ktorá vychádzala pätnásľ rokov, má 20 zväzkov a posledné dva obsahujú bohatý výber z vyše 10 000 listov, ktoré napisál L. N. Tolstoj za svojho života. Zciujem o Zobrané spisy L. N. Tolstého bol v NDR veľmi veľký: aj napriek vysokým nákladom sú takmer všetky zväzky edície vypredané. HRALI BEZ KULÍS. Technický personál londýnskej scény National Theatre už od marca štrajkuje: žiada zlepšenie pracovných podmienok a vyššie mzdy. Vedenie divadla sa napriek zdĺhavému štrajku pokúšalo pokračovať v prevádzke divadla a najmä hrať (už kvôli príjmom). Herci hrali naštudované hry bez kulís a dostatočného osvetlenia a ukrátené publikumjnalo vstupenky o poznanie lacnejšie- Strajkokazecký pokus sa skončil neúspešne: obecenstvo neprejavilo záujem o „hry bez kulís a svetla”. * ŽRALOK HOLLYWOOD. Na stránkach anglických novin prebieha veľká diskusia o žalostnom stave anglického filmu. Väčšina pisateľov mieni, že anglický umelecký f ilm dnes prakticky už neexistuje : v anglických f Urnových ateliéroch nakrúcajú väčšinou americké filmové spoločnosti, najlepších anglických filmových autorov, hercov i režisérov zlákali do USA, silne zdecimované anglické kiná uprednostujú komerčne výhodnejšie severoamerické filmy, dve veľké anglické filmové spoločnosti Rank a Emi sa už ani neusilujú nákrúcaľ umelecky hodnotné f ilmy tradičnej anglickej školy, radšej nakrúcajú nenáročné komerčné filmy, aby sa hospodársky mohli udržať a aby ich nezhltol „hollywoodský žralok”. Väčšina účastníkov širokej diskusie žiada väčšiu štátnu pozornosť —• a najmä účinnú podporu — domácemu umeleckému filmu a sprísnené opatrenia proti dovozu zahraničných (takmer výlučne amerických) filmov.