Ľudové Noviny, júl-december 1979 (XXIII/27-52)

1979-07-12 / No. 28

ĽUDOVÉ NOVINY URPÍN ZNOVU U NÁS Folklórny súbor Urpín z Ban­skej Bystrice je dobre známy nielen doma, ale aj v zahraničí. Od svojho založenia, od roku 1958, sa zameral na šírenie ľudového spevu, tanca a hudby z oblasti Pohronia. S ľudo­vým umením tejto svojráznej oblasti navštívil za 21 rokov svojho pôso­benia takmer všetky väčšie mestá a množstvo menších osád na Sloven­sku. Od svojho vzniku podnikol viac ako 800 vystúpení, nakrútil ume­lecké relácie pre televíziu v Brati­slave a Košiciach ako i pre niektoré zahraničné televízie. Dlhodobú obe­tavú prácu súboru viackrát ocenili rôznymi vyznamenaniami. Členovia súboru sú najviac pyšní na vyzna­menanie „Za vynikajúcu prácu”, ktoré súboru udelil prezident re­publiky v roku 1965. Folklórny súbor Urpín už viackrát zavítal do našej vlasti. Tentoraz pri­šiel k nám na pozvanie Mestskej rady v Oroszlányi pri príležitosti 25. vý­ročia udelenia titulu mesta. Súbor okrem Oroszlánya mal predstavenie aj v Slovákmi obývanej obci Tar­­dosbányi. U nadšeného obecenstva mal veľký úspech. Na večierku bol prítomný aj Ján Šuch, generálny tajomník Demokratického zväzu Slo­vákov v Maďarsku, ktorý vo svojom prejave vysoko ocenil priateľské sty­ky, ktoré sa vytvorili medzi súbo­rom, Demokratickým zväzom Slo­vákov v Maďarsku a Mestskou radou v Oroszlányi. Vrelými slovami po­zdravil súbor aj predseda miestnej rady József Uttó. S uznaním sa zmienil o pomoci, ktorú poskytuje DZSM pre uskutočnenie kultúrnych predstavení v obci za účasti za­hraničných súborov. Členom folklórneho súboru Urpín sa počas štvordňového pobytu v na­šej vlasti naskytla príležitosť aj k tomu, aby sa zoznámili s pamäti­hodnosťami a krásami Komárom­­skej župy. Zavítali aj do mesta Tata, kde si pozreli historické pamiatky mesta. Pamätným zážitkom bola pre nich aj exkurzia do hlavného mesta našej vlasti. —mh— Tanečníci pri predvádzaní temperamentného mužského tanca Segedín sa pripravuje na medzinárodný Segedín bude aj toho leta dejis­kom veľkolepých kultúrnych po­dujatú. V období od 14. do 24. júla tu usporiadajú VII. medzinárodný tanečný festival odborových orga­nizácií. Pri tejto príležitosti zavíta do Segedína päť domácich a deväť zahraničných tanečných súborov z Bulharska, Československej so­cialistickej republiky, Fínska, Juho­slávie, Nemeckej demokratickej re­publiky, Poľska, Rumunska a z ostrova Cyprus. Zahraničné súbory sa po dvoch festivalových večeroch predstavia aj v iných mestách župy, poťažne v iných župách krajiny. Otváracia slávnosť sa bude konať 14. júla na prírodnom javisku na brehu Tisy. Tu sa predstavia súbory zúčastňujúce sa festivalu, tu pre­vezmú z rúk predstaviteľov mest­skej rady kľúč od mestských brán a tu ich vyhlásia za cestných občanov mesta Segedín. Na konci otváracej slávnosti zapália festivalový oheň a vztýčia festivalové zástavy. Usporiadateľské orgány Štátna rada odborových organizácií, Spo­ločnosť sovietsko—maďarského pria­teľstva, župná a mestská rada u­­sporiadaním medzinárodného taneč­ného festivalu chcú prispieť k upev­neniu priateľstva medzi národmi a k lepšiemu vzájomnému poznávaniu. Záverečný akt desaťdňového pro­gramu bude gala-predstavenie taneč­ných skupín na námestí Dómu. — mh — Fotografia pomáha poznávať život Známy sovietsky básnik Jevgenij Jevtusenko prekvapil nedávno svojich čitateľov výstavou vlastných ume­leckých fotografií. Pri tejto príleži­tosti povedal: — Vždy ma- udivujú ľudia, ktorí na mystickú otázku ,,Akoby ste pre­žili svoj druhý život?” odpovedajú optimisticky: ,,Tak ako prvý.” Je to pravda? Domnievam sa, že nie. Mám veľmi rád svoju prácu básnika, ale aj napriek tomu som toho názorní, že je to málo. Veľmi rád cestujem, nakrúcam vo filme, mám veľký záujem o fotografiu. Prvý raz ma umelecká fotografia očarila v roku 1957, keď som videl vynikajúcu antológiu Ižudský rod. Jej autor Edvard Stejchen majstrovsky skoncentroval do ucelenej mozaiky té­mu ľudského utrpenia a ľudských nádejí, čím vytvoril pôsobivý obraz našej planéty. Vtedy som pochopil, akou veľkou silou je fotoajrarát, keď sa dostane do pravých rúk. Osob­ne som sa začal zaoberať fotografova­ním pred viac ako desiatimi rokmi v Senegale. Aj napriek tomu, že ešte iba vni­kám do tajov tohto ,,remesla”, foto­grafia nie je pre mňa len akýmsi koníčkom. Fotografické umenie mi pomáha hlbšie poznávat okolitý svet, ľudí, ktorí na ňom žijú. No nielen jednoducho poznávať, ale aj chápať zmysel poznaného. Veď toto umenie, podobne ako maliarstvo, ako poézia, je koncentráciou reality. Literaturnaja gazeta 5/79. Hostia z Örménykútu Je už osvedčenou praxou, že naše slovenské pávie krúžky sa občas stretávajú a vzájomne si vymieňajú skúsenosti. Nedávno páví krúžok z Vaňarca (Vanyarc) zavítal do Ör­mény kúta, kde sa stretol s členmi tamojšieho pávieho krúžku. V dňoch 7. a 8. júla ôrménykútsky spevácky zbor opätoval návštevu a zavítal do Vaňarca. Hostitelia pre nich pripravili bohatý program: exkurziu po palóc­­skom kraji, do Mátry a do Bukových hôr. Vyvrcholením stretnutia bolo vystúpenie oboch pávích krúžkov pred obyvateľmi Vaňarca. Július Spányik 12. júl 1979 SZENTENDRE: V. národnostné stretnutie Peštianskej župy (Pokr. z 1. str.) tiky v Peštianskej župe. Povedal: „Národnostná politika je organickou časťou politiky Maďarskej socialistic­kej robotníckej strany. Pre výsled­ky, dosiahnuté v minulom roku v tejto oblasti, sa nemusíme hanbiť. V budúcnosti praktické uskutočňo­vanie tejto politiky má byť obsaž­nejšie.” Vo svojom prejave zdôraz­nil, že národnostné stretnutie je pre­hliadkou národnostnej politiky na­šej strany a vlády. Po pozdravných slovách súdruha S. Hegedüsa javisko ožilo. Prvým vystupujúcim súborom bol Pilišský páv. Slovenskí speváci zaspievali ky­ticu najznámejších ľudových piesní z Mlynkov a z ostatných pilišských Slovákmi obývaných obcí. Mohli sme vidieť i maglódsku slovenskú svad­bu. Páví krúžok z Maglódu mal taký úspech, že časť svojho programu musel opakovať. V programe vystú­pili i juhoslovanské a nemecké ta­nečné súbory, pávie krúžky a or­chestre. Toto veselé stretnutie trvalo až do neskorého večera, lebo po programe v Izbégu sa Y. národnostné stretnutie Peštianskej župy ukon­čilo národnostným bálom v centre mesta. —om — Spevácky zbor z Mlynkov (Pilisszentkereszt) očaril početné obecenstvo prekrásnymi slovenskými ľudovými piesňami Foto: LY — (i. Csontos ROKU 2000 Ktoré bude najväčšie mesto sveta roku 2000? Túto otázku počuť už dnes v rozličných metropolách sveta, ktorých počet obyvateľstva narastá priam hrozivo. Trend sťahovania z vidieka do veľkomiest pokračuje v mno­hých oblastiach sveta, v niektorých kra­jinách — napríklad v Argentíne — tretina obyvateľstva celej krajiny žije v hlavnom meste Buenos Aires a v jeho nespočetných, väčšinou bedár sky ch predmestiach. Nejedna metropola sveta má už dnes oveľa viac obyvateľov ako desiatky menších krajín! Podľa posledných štatistických zistení dnešné poradie najväčších miest (aj s ich vysunutými predmestiami) je nasle-dovné: 1. New York so 16,2 miliónmi obyvateľov — 2. Mexico Gity s 11,9 — 3. Tokio s 11,6 miliónmi obyva­teľov. Ale štatistici zostavili na zá­klade dnešného trendu už aj poradie najväčších miest sveta roku 2000. Pod­ľa nich začiatkom 21. storočia bude takéto poradie: 1. Mexico Gity s 32 miliónmi (!) obyvateľov — 2. Tokio s 30 miliónmi a 3. Sao Paulo s 26 miliónmi obyvateľov. Je zaujímavé, že Sao Paulo bude podľa týchto prognóz najväčším mestom Brazílie, hoci nie je hlavným mestom krajiny . . . Budú to opravdivé mestá—krajiny a ich každodenné problémy budú určite enor­mné . . . Mesfá-krajiny KULTÚRNE ZAUJÍMAVOSTI OPAÔNÝ TREND ? V Spojených štá­toch sa v poslednom období prejavuje zaujímavý — „opačný” trend. Až doteraz mnoho hollywoodských celovečerných hraných filmov, ale rovnako aj filmov televíznych a najmä televíznych seriálov, nakrúcali podľa knižných literárnych pred - lôh — úspešných románov alebo povie­dok. Teraz sa začína opačný trend: podľa úspešných filmov a televíznych seriálov, písaných pôvodne len pre Holly­wood alebo televíziu, píšu romány a se­riálové poviedky. Vo väčšine prípadov knižnú verziu spracúvajú dodatočne pô­vodní autori filmových a televíznych verzií, ale sú aj prípady, že knižnú verziu píšu celkom iní. Kritický pohľad na tieto knižné vydania ukazuje, že ide o diela nižšej úrovne, bez umeleckých, skôr komerčných záujmov. * TOLSTOJ V NDR. Popredné vydava­teľstvo NDR Rütten und Leenig Verlag vydalo posledné tri zväzky nemeckého prekladu Zobraných spisov L. N. Tolstého. Edícia, ktorá vychádzala pätnásľ rokov, má 20 zväzkov a posledné dva obsahujú bohatý výber z vyše 10 000 listov, ktoré napisál L. N. Tolstoj za svojho života. Zciujem o Zobrané spisy L. N. Tolstého bol v NDR veľmi veľký: aj napriek vyso­kým nákladom sú takmer všetky zväzky edície vypredané. HRALI BEZ KULÍS. Technický per­sonál londýnskej scény National Theatre už od marca štrajkuje: žiada zlepšenie pracovných podmienok a vyššie mzdy. Vedenie divadla sa napriek zdĺhavému štrajku pokúšalo pokračovať v prevádzke divadla a najmä hrať (už kvôli príj­mom). Herci hrali naštudované hry bez kulís a dostatočného osvetlenia a ukrá­tené publikumjnalo vstupenky o pozna­nie lacnejšie- Strajkokazecký pokus sa skončil neúspešne: obecenstvo nepreja­vilo záujem o „hry bez kulís a svetla”. * ŽRALOK HOLLYWOOD. Na strán­kach anglických novin prebieha veľká diskusia o žalostnom stave anglického fil­mu. Väčšina pisateľov mieni, že anglický umelecký f ilm dnes prakticky už neexistuje : v anglických f Urnových ateliéroch nakrúcajú väčšinou americké filmové spoločnosti, najlepších anglických filmových autorov, hercov i režisérov zlákali do USA, silne zdecimované anglické kiná uprednostujú komerčne výhodnejšie severoamerické filmy, dve veľké anglické filmové spoločnosti Rank a Emi sa už ani neusilujú nákrúcaľ umelecky hodnotné f ilmy tradičnej anglickej školy, radšej nakrúcajú nenáročné komerčné filmy, aby sa hospodársky mohli udržať a aby ich nezhltol „hollywoodský žralok”. Väčšina účastníkov širokej diskusie žiada väčšiu štátnu pozornosť —• a najmä účinnú podporu — domácemu umeleckému filmu a sprísnené opatrenia proti dovozu zahraničných (takmer výlučne amerických) filmov.

Next