Ľudové Noviny, január-jún 1981 (XXV/1-26)

1981-01-01 / No. 1

TÝŽDEŇ­NÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 1 1. JAN. 1981 ROČNÍK XXV. CENA 1,40 FT Roky tvorivej prace JÁN ŠUCH V roku 1980 sme po tridsiatypiatykrát oslavovali vý­ročie oslobodenia našej vlasti. Lúčime sa teraz s rokom, ktorý bol bohatý na udalosti. Jeho charakteristické znaky, ponaučenia boli už do detailov analyzované mnohými významnými fórami. Z hľadiska posúdenia našej prítomnosti a určenia cieľov pre nasledujúce ob­dobie veľký význam majú uznesenia Ústredného výboru Maďarskej socialistickej robotníckej strany, vynesené na zasadaniach 13. XI. a 2. XII. 1980. Z ohľadu celkového prehľadu roka a sformulovania úloh v novom roku sú veľmi dôležité a aktuálne rozhodnutia Národného zhro­maždenia zo 17. a 18. decembra 1980. V bilanciách z konca roka je väčšinou uvedené aj to, akým spôsobom sa realizujú úlohy, vytýčené najvýznamnejším politic­kým fórom roka, XII. zjazdom strany. O našej prítomnosti sa nedá povedať, že „Tu je už Kanaán”. Veľa je starostí, nevyriešených otázok, pro­blémov, o ktorých sa u nás úprimne, otvorene hovorí. Pravdivé sú a objektívnu realitu odzrkadľujú aj konštato­vania, sformulované v početných dokumentoch: Vnútro­politická.atmosféra našej socialistickej vlasti je vyrovna­ná, stabilná. Robotnícka moc, zákonný poriadok ga­rantujú uplatnenie práv našich občanov. Strana a ľud si vzájomne dôverujú, v znamení politiky národnej jednoty sa naďalej upevňuje združenie ľudu za spoločné ciele. Bez toho, že by sme sa vystatovali, môžeme pove­dať, že politiku našej strany rovnako podporujú robot­níci, roľníci, inteligencia, ateisti i veriaci, ľudia maďar­ského materinského jazyka i národnostní obyvatelia našej vlasti — celá spoločnosť. Autoritu si vydobyla aj za hranicami našej vlasti. Rok 1980 právom môžeme pokladať za bohatší na poli­tické a spoločenské udalosti ako je priemer. Po zjazde strany, usporiadanom na jar, nasledovali voľby poslan­cov do Národného zhromaždenia a členov rád, neskoršie schôdze, na ktorých volili delegátov zjazdu Vlastenec­kého ľudového frontu, potom zjazd odborových organi­zácií atď. Aktívna politická a spoločenská činnosť priaznivo pô­sobila na realizáciu našich hospodársko-politických cieľov. Slovenskí národnostní obyvatelia sa aktívne podieľali na budovateľskej práci, snažili sa splniť svoje občianske povinnosti. Postúpili sme aj v uspokojovaní nárokov národnostného rázu. Úlohy stanovené Celoštátnym vý­borom DZSM a predpísané pracovným plánom na r. 1980 sme prevažne úspešne splnili. Medzi iným napr. sme napomáhali vyučovanie materinského jazyka v školách, čo sa týka vyše 10 000 žiakov. V rámci župných národ­nostných stretnutí prebiehalo prvé kolo II. súťaže Vy­letel vták. Založili sme ďalšie jazykovo vzdelávacie kluby a práca dávnejšie pôsobiacich klubov sa stala pestrejšou. V Dabasi sme úspešne usporiadali VI. národnostný národopisný tábor. Pre vedúcich tanečných skupín sme organizovali doškoľovacie kurzy. Za pomoci širokých spoločenských vrstiev boli pre školákov zorganizované čoraz populárnejšie čitateľské tábory. Rozvoj nastal aj v oblasti rozširovania populárnovedeckých poznatkov v materinskom jazyku a v čitateľskom hnutí, k čomu prispeli aj naše najnovšie vydané publikácie. Živnou silou našich výsledkov je hlboká zmena v zmýšľaní našej spoločnosti, čo sa prejavuje aj vo zvýše­nom záujme o život národnostných obyvateľov. V po­mere národnostných obyvateľov a národnej väčšiny vznikli takrečeno nové normatívne hodnoty, na čo máme veľa príkladov. Poukazuje na to o. i. aj fakt, že do škôl v národnostných obciach radi prihlasujú svoje deti na vyučovanie národnostného jazyka aj maďarskí rodi­čia. Programy kultúrnych zájazdov a iné kultúrne po­dujatia pravidelne navštevujú aj maďarskí a inonárod­­nostní obyvatelia. Rozvíjanie našej hudobnej a tanečnej kultúry, odhaľovanie národnostných folklórnych hodnôt v mnohých slovenských obciach napomáhajú maďarskí pedagógovia a iní odborníci, Y dosiahnutých výsledkoch je veľmi cenná tá mnohostranná pomoc, ktorú dostá­vame od národa nášho materinského jazyka, od našich československých priateľov. Prvého januára 1981 staré kalendáre vymeníme za nové, ktoré budú počas 365 dní presne evidovať plynu­tie času. Aj v dôležitej oblasti nášho spoločenského života začína nové obdobie: 31. decembra 1980 sa končí V. päťročný plán a od 1. januára 1981 nastupujú do popre­dia úlohy VI. päťročného národohospodárskeho plánu. Národné zhromaždenie na svojom poslednom zasadaní uzákonilo: „VI. päťročný národohospodársky plán má splniť spoločenské a hospodárske ciele schválené uzne­seniami XII. zjazdu MSRS; berie do ohľadu doterajšie skúsenosti a predvídané podmienky rozvíjania národ­ného hospodárstva. V období VI. päťročného národo­hospodárskeho plánu hlavnou úlohou v oblasti hospo­dárstva bude ďalej upevňovať ekonomickú bázu spolo­čenského rozvoja; opierajúc sa o výsledky vedy a tech­niky, o medzinárodnú hospodársku spoluprácu a pre­dovšetkým o hospodársku integráciu členských štátov RVHP zefektívniť prácu na úseku hospodárstva, obno­viť a upevniť rovnováhu národného hospodárstva. Treba zachovať úspechy dosiahnuté v oblasti životnej úrovne, majú sa zlepšiť životné podmienky obyvateľstva.” Budeme mať teda opäť pracovný program: uvážený, náročný. To sme sa však už mohli naučiť, že vytýčený cieľ, teda aj plán na rok 1981, bude len natoľko úspeš­ný, nakoľko ho uskutočníme; výsledok závisí aj teraz od realizácie. Máme ďalej postupovať po začatej ceste, ale inak: disciplinovanejšie, lepšie, úspešnejšie, s väčšou dôslednosťou. Predsedníctvo Demokratického zväzu Slovákov v Ma­-ľ-v-„ i. i, r; . i •] j ■- t r* - i ‘ »• l uôíxúiiU ilOuľiUullO liet ZctôaQotlii i U. Qtviclilúľä Iičiou OGiO-ročnú prácu a prejednalo plán na rok 1981. Tieto doku­menty prediskutuje a úlohy upřesní Celoštátny výbor na zasadaní v januári 1981. Dôležité miesto v našom pláne zaberá účasť na prípravách VI. zjazdu VLF a na reali­zácii ním vynesených uznesení. Je to podstatné z ideolo­gického i praktického hľadiska, veď činnosť zväzu sa mnohostranne prelína s prácou Vlasteneckého ľudového frontu. V záujme praktickej realizácie správnej národnostnej politiky mnohé problémy bude treba v budúcnosti riešiť spoločne s inými orgánmi. Aj na tomto poli treba pre­dovšetkým zachovať a rozvíjať už dosiahnuté výsledky, na osoh celej spoločnosti. Rozvíjanie slovenského jazyka, našej kultúry a nášho národnostného povedomia má vždy tvoriť organickú jednotu s vedúcimi ideami so­cialistického vlastenectva a internacionalizmu. Treba nám postúpiť — bez zanedbania kľúčových úloh — na takých úsekoch, kde sme zaostali. Také je napr. ďalšie rozvíjanie slovenského vysielania maďarského rozhlasu, lebo v poslednom čase je síce značne pestrejšie, ale jeho kvantita už neuspokojuje nároky slovenských obyva­teľov. Urýchliť treba aj zabezpečenie technických pod­mienok pre vysielanie slovenských programov v televízii. Pri príprave našich novoročných plánov sa opierame v prvom rade na vlastné domáce podmienky, na náš socialistický poriadok. Na uskutočnenie našich plánov a túžob vplývajú však aj vonkajšie faktory. Ani pri prí­ležitosti príchodu Nového roku, dňa celonárodného sviatku, nesmieme zamlčať: medzinárodná situácia je ťažká, súťaž v zbrojení nadobúda čoraz nebezpečnejšie rozmery. ' 5. decembra, na stretnutí straníckych a štátnych predstaviteľov členských štátov Varšavskej zmluvy v Moskve, socialistické štáty združené zmluvou uvážene a s veľkou zodpovednosťou vyznačili líniu boja za mier a za bezpečnosť, proti politike vojnovej hystérie a provo­káciám. Stanoviskom Ústredného výboru našej strany je: Treba podniknúť všetko pre to, aby napriek všetkým ťažkostiam, všetkým prekážkam zvíťazil triezvy rozum, mohlo pokračovať toľkými obeťami vydobyté uvoľňo­vanie. Aby náš kontinent, ktorý tri a pol desaťročia ži­je v mieri, bol aj v budúcnosti oázou pokoja a konštruk­tívnych stykov. Na šťastie ľudstva socialistické štáty tvoria také nepremožiteľné spoločenstvo na svete, ktoré nielen že sa nedá vyprovokovať, ale disponuje aj potreb­nou rozvážnosťou a silou k tomu, aby slúžiac veci pokroku a bezpečnosti preukázalo službu historického významu. Dúfame, že úsilia pokrokového ľudstva nezostanú bez­výsledné. Preto s nádejou, v znamení mieru a tvorivej práce zdravíme nový, 1981. rok, i všetkých našich pria­teľov. Slovenskí národnostní obyvatelia sa svojou usilov­nou prácou naďalej budú podieľať na úspešnom riešení úloh, ktoré stoja pred nami. Sme si vedomí toho, že usku­točnenie našich národných cieľov, budovanie vyspelej so­cialistickej spoločnosti, tvorí organickú jednotu so zvý­šeným uspokojením našich národnostných nárokov. P.F. util Dobré základy v Erdőkiirte Obecné zhromaždenie. Blíži sa termín zasadnutia tohto najvyššieho fóra obce a zdá sa, že predseda miestnej rady bude mať pravdu. Obáva sa, 7:c dnes - pre neskerený zber kukurice — príde menej ľudí na obecné zhromaždenie. Dvere sa ale neustále otvárajú a kým odznejú referáty, sála sa tak­mer zaplní. Snáď nielen zapisova­teľovi napadne, že je v tom niečo úchvatného, niečo, čo núti človeka rozmýšľať. Celý deň zápasí Erdô­­kiirtčan s plodinou, so strojom, s blatom. Keď má kukuricu už pod strechou, napochytro sa prezlečie á hoci trocha mešká, ale príde na obec­né zhromaždenie, dávajúc poctu tomuto spoločenskému fóru. Povráva sa: tu je takýto zvyk, to je tu prirodzené. Sú tu ale aj iné fakty, pre ktoré nebudeme teraz ci­tovať z referátov predsedu rady Mi­chala Nemcsoka a predsedu miest­neho výboru Vlasteneckého ľudo­vého frontu Karola Bodu. Totiž po referátoch odzneli také diskusné príspevky, ktoré podávajú verný obraz o Erdőkürte a o Erdô­­kúrtčanoch. Niekoľko z nich uvádzame. Pavol Kapuszta: Už niekoľkokrát som hovoril o čistote obce. Že by to bolo už nudné? Tomu neverím! Myslím si, že by sa zišlo niekoľko nádob na odpadky. Ani peniaze na ne nepotrebujeme. Veď odpadový plech máme a brigády socialistickej práce poľnohospodárskeho družstva by ich zhotovili. Za podobnú „cenu” by sa zišla v centre dediny aj tabuľa pre rôzne oznamy. Tvár obce by sa ihneď zmenila, keby neviseli všade kadejaké zdrapy. . . A pozrime sa na chodníky! Nekryté jarky sú príčinou častých nehôd, ťažko cez ne človek prechádza, hlavne s detským kočí­kom. Preto tu vyhlasujem: ak mi dá miestna rada vrece cementu, všetky chyby poopravujem. Ján Csendes: Referáty, ktoré sme si tu vypočuli, boli dobré. Mne sa páčili hlavne preto, že rada i Vlastě^ necký ľudový front sa zmienili aj o nedostatkoch. Napríklad stav uličky, otvárajúcej sa z Petôfiho ulice, je vskutku neznesiteľný. Voda sem prináša veľa špinavého odpadu. Musíme ju odtiaľto za každú cenu dostať. Podobné môžeme tvrdiť o „dolinskej” vode: hlavne v lete je zá­pach, čo pôsobí voda vytekajúca z majera družstva, strašný. Domnie­vam sa, že za každou prácou stojí človek, nech on je teda prvoradý. Michal Ja/cus: Vyrúbali topole. Chcel by som vedieť, čo bude s pe­­(Pokr. na 2. str.) Obyvatelia békéščabianskeho sídliska Lencsés si obľúbili veľké nákupné stredisko ABC, ktorého výstavba stála takmer 15 miliónov forintov Foto: I. Balkus

Next