Ľudové Noviny, január-jún 1983 (XXVII/1-26)
1983-01-06 / No. 1
TÝŽDENNÍK M| / 6. J A N. 1983 DEMOKRATICKÉ HO ZVÄZU i j- ( \0 ROČNÍK XXVII. SLOVÁKOV V MAĎARSKU * CENA 1,40 FT DOM PIONIEROV VO VÉRTESSZŐLŐSI Ovocie brigádnickej práce V Slovákmi obývanom Vértesszőlősi má brigádnická činnosť už dlhoročné tradície. V tejto dedinke s dvetisíc obyvateľmi vybudovali za posledných pätnásť rokov 8,5 km ciest a 9 km chodníkov. Vedúci predstavitelia obce dobre využili možnosti, ktoré odkrýva brigádnická činnosť a i vďaka tomu bolo obdobie od roku 1976 do 1980 najúspešnejším v živote obce. Za týchto päť rokov presiahla hodnota verejnoprospešnej práce 4,6 milióna forintov, občania prekročili plán viac ako o trojnásobok. Mimoriadne úspešná bola spolupráca s okolitými závodmi, kde pracuje väčšina Vértesszőlőšanov. Závody vybudovali autobusové čakárne, vypomohli pri renovovaní a údržbe verejných inštitúcií. Miestne poľnohospodárske družstvo „Jószerencsét”, kde našlo pracovné príležitosti viac ako 150 obyvateľov obce, zakúpilo vnútorné vybavenie triedy v novej materskej škole. Okrem dvoch ulíc sú všetky cesty bezprašné a obec napojili na tatabánsku oblastnú vodovodnú sieť, ba i rad pivníc dostáva odtiaľto zdravú pitnú vodu. Rozšírili i sieť verejného osvetlenia, od jesene predminulého roku zaviedli pravidelný odvoz odpadkov. Obnovili lekársku ambulanciu, založili detskú poradňu, zmodernizovali miestnosti, kde miestnym dôchodcom poskytujú celodennú odbornú starostlivosť. Dynamický rozvoj Vértesszőlősu nezatlačil do úzadia tradície. Obec bola kedysi uzatvorená, len ťažko otvárala svoju náruč, u pôvodných obyvateľov je dodnes silne vyvinutý cit rodinnej spolupatričnosti. Zachovávajú si tradície a z toho vyplýva, že Slováci si dodnes uchovali materinský jazyk. Staršie ženy i dnes chodia v slovenských ľudových krojoch. Všeobecnú školu navštevuje v dopoludňajšej a popoludňajšej smene takmer 200 detí. Priestory sú zatiaľ tesné, ale koncom VI. päťročnice rozšíria školu o 4 triedy. I dovtedy sa snažia urobiť všetko v záujme zvyšovania úrovne výuky. V predminulom roku otvorili školskú družinu pre 30 žiakov nižšieho stupňa, čím vyhoveli žiadosti rodičov bývajúcich prevažne v časti „Újtelep”. Zo 107 žiakov na nižšom stupni sa v súčasnosti 100 učí slovenský jazyk. Koncom 4. triedy už vedia dobre písať, čítať i hovoriť po slovensky. Pred niekoľkými rokmi rozšírili výuku slovenčiny a v 5. triede založili slovenský odborný krúžok. V minulom roku sa rozrástla vértesszološska všeobecná škola. Roky bola vytúženým plánom — ba i na pionierskom parlamente to deti viackrát žiadali — výstavba domu pionierov. Plán sa stal skutočnosťou, koncom júna ho slávnostne otvorili. — Pásku prestrihol Gyula Vágusz starší, — spomína učiteľka A. Krennerová, — on sa najviac zasadil za dom pionierov. Stál veľa práce, odriekania sa, je plodom celospoločenského úsilia. Tešia sa z neho deti i dospelí. Rodičia i starí rodičia, inštitúcie, pracujúci závodov, všetci, ktorí sa dajakým spôsobom pričinili o to, aby dvesto žiakov školy mohlo trávit svoj voľný čas, zabávať sa a cvičiť v príjemnom, kultúrnom prostredí. Budova splna dvojaký cieľ: keďže v škole nie je telocvičňa, v priebehu dňa v dome pionierov prebiehajú hodiny telesnej výchovy. Umožňujú to ripstoly, tenisové stoly, veľa náradia, ktoré je súčasťou tunajšieho inventáru. Poobede sa pionieri môžu zhovárať a hrať pri malých stolíkoch. Keď sa pustili do práce, pionierska skupina mala 50 tisíc forintov. Deti písali listy rodičom, prosiac ich o pomoc. Takmer na všetky prišla kladná odpoveď. Práce na výstavbe domu pionierov, ktorý je zároveň telocvičňou, sa začali 21. marca 1981. Finančnú pomoc poskytlo i oddelenie verejnej osvety Komáromskej župy, pomohlo i predsedníctvo mestskej pionierskej organizácie v Tatabányi, tatabánsky dom pionierov a mládeže, tatabánske uhoľné bane, Štátny stavebný podnik Komáromskej župy. Po večeroch, v soboty a nedele, prichádzali rodičia. Pracovalo tu takmer 220 ľudí, medzi nimi členovia miestnej základnej organizácie KISZ i školáci; odpracovali takmer 3 tisíc brigádnických hodín. Aktívne sa pripojili učitelia, združenie rodičov a priateľov školy prispelo mimoriadnym fondom. Štátny výbor pre mládež poskytol 80 tisíc, Mestský výbor KISZ v Tatabányi 30 tisíc forintov. Pomohla Miestna rada vo Vértesszőlősi i miestne poľnohospodárske družstvo „Jószerencsét”. Na prácach sa podieľali i žiaci posledného ročníka tatabánskeho odborného stavebného učilišťa 5. 314. — Po slávnostnom odovzdaní, s výnimkou letných prázdnin, — pokračuje súdružka Krennerová, — sa, samozrejme, práca nezastavila. Na jeseň začali deti budovu skutočne využívať, paralelne tu zavádzali ústredné kúrenie. Prirodzene, i to bola brigádnická práca. Ako precvičovanie diktátov deti opäť písali prosby rodičom. A ani teraz sa nesklamali. Prišli rodičia, medzi nimi i dvaja naši bývalí žiaci, István Stróbl a Szilveszter Zachara, montéri ústredného kúrenia. Bolo treba vykopať kanály pre potrubie, a toto napojiť na ústredné kúrenie školy. Rodičia i deti odviedli prácu v hodnote 30 tisíc forintov. Koncom novembra ukončili montáž. Spolu s deťmi sme sa tomu veľmi tešili. Pionieri sa nielen tešili, že v zimných mesiacoch budú môcť uskutočňovať skupinové schôdzky vo vykúrených miestnostiach, ale sa i významne zapojili do prác. Najaktívnejší boli členovia skupín Delfín, Námorník a Lev. Rozprávali sme sa so šiestakmi zo skupiny Delfín. — Nosili sme piesok, škváru, betón, — povedal Antal Krenner, — boli sme vždy tam, kde nás potrebovali. Najväčšia práca bolo rozmiestnenie hliny pri úprave terénu, ktorú priviezli na 13 nákladných autách ZIL. Pomohli nám i otcovia. — Pri nosení piesku sme súťažili, — pokračuje László Nagy, — kto skôr naloží fúrik. Podarilo sa nám to natoľko, že kvôli našej usilovnosti museli usmerňovať ruch, aby sme sa nezrazili s naloženými fúrikmi. — Pomáhali sme i pri zavádzaní ústredného kúrenia, — zapojil sa do rozhovoru tretí pionier József Skrován. — I my sme kopali kanály, miešali a nosili sme maltu. Koncom novembra sme natierali radiátory. Nakoniec sa úplne dokončila výstavba domu pionierov, v zime môžeme v teple tráviť svoj voľný čas. — Co ste si zaplánovali ? — Je tu všetko, čo potrebujeme, — povedal na záver Antal Krenner, — ripstoly, laná na šplhanie, žinenka, tenisové stoly, malé stolíky. Môžeme sa hrať koľko len chceme a príjemne tráviť pionierske schôdzky. József Botlik Členovia pionierskej skupiny l)el(ín Foto: Zsolt Fodor SLÁVNOSŤ V JADROVEJ ELEKTRÁRNI Dielo bratskej spolupráce 28. decembra, trinásť minút po polnoci, prifázovali prvý blok jadrovej elektrárne pri mestečku Paks na celoštátnu sieť. Pre maďarskú energetiku sa tak 28. december 1982 stáva dňom historickej udalosti — získala zdroj nukleárnej energie. Pri uvedení prvého bloku do skúšobnej prevádzky bol prítomný aj člen Politického byra ÚV MSRS, minister priemyslu MLR Lajos Méhes, ktorý ocenil túto v poradí 267. jadrovú elektráreň na svete ako dielo bratskej spolupráce krajín RVHP. Najvýznamnejšiu pomoc pri jej výstavbe, prebiehajúcej od roku 1975, poskytol Sovietsky zväz, ktorý dodal projekty, viaceré komplexy a nový systém rádioaktívnej ochrany, účinnejší ako je systém na doterajších podobných zariadeniach. Výstavba sa uskutočnila za aktívnej účasti sovietskych expertov, ktorých vedie vynikajúci energetik a organizátor I. V. Prokopenko. Československá účasť má tiež veľký význam — reaktorový komplex, pokladaný za srdce elektrárne, je dielom koncernového podniku Škoda Plzeň, kompenzátory objemu vyrobili VŽKG v Ostrave a separátory pary Slovenské energetické závody Tlmače. Šesťčlennú skupinu čs. technického dozoru viedol Luděk Šnajdr, skúsený budovateľ jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Stavebné práce obrovského rozsahu — len na dvoch reaktorových halách sa položilo 160 tisíc kubických metrov betónu — obstarali maďarské stavebné podniky. Medzi dodávkami pre dielo sú aj stroje a zariadenia zo 43 domácich strojárskych podnikov. Prvý blok ide zatiaľ na 20-percentný výkon z celkovej kapacity 440 MW. Jeho nábeh na plný výkon potrvá podľa predpokladov do marca 1983. Celá elektráreň bude mať 4 bloky, teda celkový výkon 1760 MW. Maďarská energetická stratégia dostáva touto jednotkou veľkú posilu. Ročnou výrobou 11 mid kWh pokryje Paks až 22 percent celkovej spotreby krajiny. A čo je pre Maďarsko zvlášť cenné, jadrová energia umožní účelnejšie využiť dovážanú ropu. MĽR —ČSSR Protokol o výmene tovaru Obchodný obrat medzi Maďarskom a ČSSR dosiahne v roku 1983 približne 1,4 miliardy rubľov, čo je o 10 pere. viac ako očakávaná hodnota v r. 1982. Určuje to protokol o výmene tovaru a platbách medzi MLR a ČSSR na rok 1983, ktorý podpísali v Budapešti námestníci ministrov zahraničného obchodu oboch krajín, Ľudovít Priecel a János Vas. Takmer 54 perc. vzájomného obratu medzi Maďarskom a Československom budú v roku 1983 tvoriť strojárske výrobky a zariadenia ako dopravné prostriedky, obrábacie a textilné stroje a energetické zariadenia. V maďarskom vývoze budú mat popri tradičných výrobkoch väčší podiel ako doteraz dodávky, ktoré prispievajú k rozvoju infraštruktúry ČSSR, napríklad pekárne, čističky odpadových vôd, dodávky pre stavbu vysokoškolských internátov a telekomunikačné zariadenia. Kodály v Prahe Aj v Československu dôstojne oslavujú 100. výročie narodenia významného maďarského hudobného skladateľa a pedagóga Zoltána Kodálya. V Rytierskej sále Valdštejnského paláca v Prahe usporiadali 30. decembra koncert, pred ktorým mal slávnostný prejav profesor Alois Složil, člen Medzinárodnej Kodályovej spoločnosti. Hovoril o životnom diele skladateľa a o jeho stykoch s českou a slovenskou kultúrou. Po slávnostnom prejave poprední sólisti a spevácky zbor Juventus Paedagogica predniesli ukážky z Kodályových diel.