Ľudové Noviny, január-jún 1985 (XXIX/1-26)
1985-01-03 / No. 1
3. januára 1985 Len mierový kozmos Závažná a naliehavá otázka využitia kozmického priestoru na mierové účely v posledných rokoch mimoriadne získala na aktuálnosti. Najmä na tom, čo americký prezident Ronald Reagan formálne „odštartoval” program príprav na „kozmickú vojnu”. Aj neúplné informácie, neraz pripomínajúce vedeckoíantastické romány, naznačujú, akými pre ľudstvo nebezpečnými nástrojmi sa chystajú disponovať imperialistickí stratégovia „hviezdnych vojen”. Sovietsky zväz, vedený principiálnym úsilím o zachovanie a upevnenie medzinárodného mieru, v úvode prebiehajúceho 39. zasadania VZ OSN navrhol rezolúciu týkajúcu sa využitia kozmu výlučne na mierové účely a pre blaho ľudstva, ktorú v minulých dňoch toto fórum prijalo prevažnou väčšinou 150 hlasov. To potvrdzuje, že dokument vyjadruje záujem národov celého sveta. Delegácia USA zaň nehlasovala. To však neznamená, že hv ľud Spojených štátov schvaľoval patologický hegemonizmus vládnúcich reakčných kruhov, siahajúci až do kozmu. Odmietavý postoj zaujíma oficiálny Washington a vojenskopriemyselný komplex, ktorý hodlá na nových zbrojných programoch profitovať. Proti čomu sa stavia Reaganova vláda, ukazuje najlepšie obsah schváleného dokumentu. V prijatej rezolúcii sa uznáva „spoločný záujem všetkého ľudstva o výskum a využitie kozmického priestoru na mierové účely. . . v prospeeh a v záujme všetkých krajín, bez ohľadu na stupeň ich hospodárskeho či vedeckého rozvoja”. Spojené štáty na kozmických zbraniach pracujú už dávnejšie vysokým tempom. Už v júni 1982 vytvorili kozmické velenie vojenského letectva a neskôr vo Washingtoné ustanovili osobitný orgán, ktorý má koordinovať práce na programe „strategickej iniciatívy”, ako eufemisticky nazvali oficiálne amerieké miesta program horúčkovitého kozmického zbrojenia. Nedávno začalo fungovať aj spojené kozmické volenie ozbrojených síl. Na jeho čele je osobne minister obrany Caspar Weinberger. Hol to práve on, čo keď ešte vo svete pulzovali pozitívne ohlasy na správu o chystanom stretnutí A. Gromyka a G. Shultza začiatkom januára v Ženeve, vyhlásil, že vojenské prípravy USA a aj NATO budú pokračovať bez ohľadu na výsledky tejto schôdzky. Už v minulosti sa vinou americkej Strany neuskutočnili sovietsko — americké rokovania o odvrátení militarizácie kozmu, ktoré navrhoval ZSSR. Teraz, keď jednou z tém budúcich rokovaní medzi predstaviteľmi ZSSR a USA bude opäť táto problematika, najvyššie americké miesta otvorene hovoria, že v kozmickom vyzbrojovaní budú pokračovať. Takýto postoj — podložený už niekoľkými skúškami kozmických zbraní systému ASAT a 60 miliardami doteraz vynaložených dolárov — je v príkrom rozpore so záujmami svetovej verejnosti. Potvrdzuje americké plány bezohľadne zvyšovať medzinárodné napätie a ohrozovať mier i ľudstvo samo. VZ OSN prijalo rezolúciu navrhnutú Sovietskym zväzom. V takýchto prípadoch americká buržoázna tlač zvykne šíriť výmysly o akomsi „sovietskom tlaku”. Lenže presvedčivé výsledky hlasovania vopred vyvracajú takúto demagógiu. A to tým skôr, že významné svetové fórum prijalo celý rad aj ďalších významných rezolúcií, ktoré americká delegácia nepodporila. Týkajú sa napríklad zastavenia jadrového vyzbrojovania, zákazu chemických bakteriologických zbraní, vytvárania pásiem bez jadrových zbraní atď. Životnú túžbu národov po mieri vyjadrili účastníci 39. zasadania VZ OSN najmä rozhodnutím zvolať mimoriadne zasadanie o odzbrojení. Mimoriadne vážna situácia, rastúce napätie vyvolané horúčkovitým zbrojením, za ktoré nesú zodpovednosť sily medzinárodného imperializmu, predovšetkým v USA, nabáda k vytvoreniu účinných bariér proti militaristickým plánom na zemi i v kozme. Prijatie sovietskeho návrhu je prvým krokom k tomu, aby sa nádeje a túžby ľudstva po odvrátení hrozby vojny začalt realizovať. ČO ODHALILA TRAGÉDIA MESTA BHÓPÁL Politika v záujme zisku ä kapitálu Dvetisícpäťsto mŕtvych, predovšetkým detí — toľko ľudských obetí si zatiaľ vyžiadala tragédia v stredoindickom meste Bhópál, kde v dôsledku hrubého porušenia bezpečnostných opatrení v americkej továrni na výrobu pesticídov unikol do ovzdušia jedovatý metylkyanid. Nadnárodná spoločnosť Union Carbide postavila v rozpore so všetkými predpismi svoj závod uprostred husto obývanej oblasti. Vraj aby robotníci ušetrili na doprave. Hľa, akí ľudomilovia! Taký „altruizmus” by si v Spojených štátoch nemohli dovoliť. Tam sa prísnejšie dodržiavajú zákony na ochranu životného prostredia. Pravda, ak sa stavia v zahraničí, najmä v rozvojových krajinách, tam platia iné zásady. Oficiálny Washington zbavil mamutie spoločnosti povinnosti riadiť sa rovnakými pravidlami bezpečnosti práce ako v USA. Domy a chatrče v okolí závodu v Bhópále zívajú prázdnotou. Ich majitelia ležia v nemocniciach alebo sú mŕtvi, len tým šťastnejším sá podarilo ujsť. Smrtonosný mrak sa rozšíril do okruhu 200 kilometrov, ale dôsledky otravy sa môžu prejaviť až tisíc kilometrov od miesta nešťastia. Odborníci odhadujú, že prinajmenšom ešte tri až štyri týždne zostane metylkyanid v povetrí. Málokto si dnes trúfa odhadnúť, aké celkové obete priniesla katastrofa. Do troch tisíc ľuďom hrozí bezprostredná smrť. Ďalších 50 tisíc obyvateľov postihla otrava rozličnou mierou. Stovky stratili zrak. Sú vážne obavy, že detí ťarchavých žien sa narodia zmrzačené. Vláda indického zväzového štátu podala žalobu na majiteľov továrne,ktorá je filiálkou americkej Union Carbide Corporation. Čo je to vlastne za firma? Počtom svojich zamestnancov (takmer stotisíc) a vyše deväťmiliardovým ročným obratom je tretím najväčším chemickým podnikom v USA a dvanástym na svete. Má odbočky v 30 krajinách. Najväčšie zisky dosahuje v Ázii, v samotnej Indii má závody v 13 mestách. Továreň v Bhópále prinášala monopolu ročne 200 miliónov dolárov. Ako píše francúzsky denník Le Figaro, od roku 1977, keď v nej začali vyrábať, došlo už k trom haváriám. Prvá ša stala roku 1973, pri ktorej zahynulo desať robotníkov, ďalšie dve v rokoch 1981 a 1982 si vyžiadali tak isto desať ľudských obetí. Indické vyšetrovacie orgány zatkli šiestich vedúcich pracovníkov podniku v Bhópále. Z ich výpovedí vyplýva, že už niekoľkokrát naliehavo požiadali ústredné vedenie o zlepšenie pracovných podmienok v továrni. Materská firma však zostala hluchá. Považovala by to za vyhodené peniaze. Ako potvrdil jeden z hlavných činiteľov spoločnosti Jackson Browning, podobný závod v americkom štáte Západná Virgínia je vybavený moderným varovným systémom, ktorý by nehode zabránil. Doterajšie vyšetrovanie ukazuje, že sa v Bhópále vyrábali aj také látky, na ktoré firma nemala od indickej vlády povolenie. Ozvali sa už i hlasy odborníkov, že niektoré z nich môžu byť dôležitou surovinou na výrobu chemických zhraní hromadného ničenia. Indická agentúra PTI upozorňuje, že namiesto relatívne menej jedovatého metylkyanidu mohol uniknúť do ovzdušia vysokotoxický fosgén, čo by prinieslo nepredstaviteľné následky. Buržoázna propaganda na Západe vychvaľuje nadnárodné monopoly ako dobrodincov, ktorí prinášajú do rozvojových krajín prácu a civilizáciu. Neraz spustila paľbu kritiky konkrétne na štátny priemyselný sektor v Indii. Dokazovala, že vraj nie je rentabilný, pritom zámerne zamlčovala úspechy strojárskych, oceliarskych a ďalších závodov, vybudovaných s pomocou krajín RVHP. Samozrejme, zisky na úkor bezpečnosti a zdravia robotníkov tieto podniky nepoznajú. Rakúsky denník Volksstimme pri tejto príležitosti pripomína, že pred niekoľkými rokmi sa medzinárodné chemické koncerny tajne dohodli, že preložia výrobu jedovatých látok do tzv. tretieho sveta. Teda tam, kde existujú lacné pracovné sily, ktoré si nenárokujú bezpečné pracovné prostredie. Ide o náhodu, že v Bhópále došlo k najväčšej katastrofe v chemickom priemysle ? Union Carbide je len jednou z mnohých podobných spoločností, ktoré majú svoje filiálky roztrúsené vo väčšine rozvojových štátov, kde sa s rovnakou mierou „starajú” o bezpečnosť svojich zamestnancov. Tragédia v Bhópále je iba logickým dôsledkom chamtivej politiky nadnárodných spoločností a bezohľadnej kapitalistickej „podnikavosti”, ktorá nie je podriadená záujmom človeka, ale zisku. 9 ĽUDOVÉ NOVINY KEREŠSKÁ KADARKA NA NOVÉ CESTY Kvalita — požiadavka doby Zakaždým, keď sme písali o Malom Keresi (Kiskőrös) zmienili sme sa i o hrozne a Kadarke, charakteristickom víne tohto kraja. Nie že by sa tam tak moc pilo, o víne sa hovorilo skôr ako o výsledku tvrdej práce a zdroji obživy mnohých tunajších obyvateľov. Medzi nich patrí i prevažná časť pôvodného mestského obyvateľstva slovenskej národnosti, príslušníci ktorej pracujú v rámci miestneho odborného družstva, ktoré nesie meno L. Kossutha. Aj značná časť záhumienkových hospodárstiev družstevníkov je vysadená vinnou révou, ktorá znamená radosť, ale i stálu starosť. Radosť z dobrej úrody a starosť z náročnej práce, počasia, kvality a koniec koncov i z výhodného odbytu vína. Tieto posledné dva faktory úzko súvisia, veď výhodne predať víno nie je v poslednom období špás. Ponuka je totiž široká. Pestovatelia, ktorých je dosť a dosť, vedia že šance majú len kvalitné vína. A ešte s niečím treba počítať. Vkus spotrebiteľov sa mení. Čo bolo dobré, povedzme, pred dvadsiatimi rokmi, to už dnes nezodpovedá požiadavkám trhu. Pestovateľom nezostáva nič iné, ako sa prispôsobiť novším požiadavkám, i keď prechod na nové odrody znamená vážne investície. Kto sa na tento prechod včas nepodujme, toho šance na trhu klesnú na minimum. — Ako je to teda s preslávenou Icerešskou Kádárkon, pýtame sa Juraja Polareczkého, vedúceho úseku členskej základne Vinárskeho odborného družstva L. Kossutha v Malom Kereši. Akú budúcnosť má táto obľúbená odroda v podmienkach veľkozávodnej výroby? V obchodnej sieti sa totiž stretávame s novými druhmi produkcie tohoto družstva, ktoré dávnejšie neboli charakteristické pre tento kraj. — K lepšiemu pochopeniu veci treba sa nám vrátiť na chvíľu do minulosti — hovorí Juraj Polareczki. Obyvatelia Kereša, vrátane pôvodného slovenského živlu, vyrábali po celé stáročia pre vlastnú potrebu, teda extenzívne. Pestovali tu rôzne rastlinné kultúry ako zeleninu, ovocie a hrozno, chovali dobytok. 1 keď z toho išlo niečo na trh, rozhodujúce bolo, aby zásobili sami seba. Tak to bolo ešte v päťdesiatych rokoch. Čo sa týka vinnej révy, rozhodujúcou sortou bola Kadarka. Pestovala sa asi na 2000 hektároch. V šesťdesiatych rokoch sa zakladali odborné družstvá. Malý Kereš bol vyhlásený vyššími štátoprávnymi orgánmi za vinársku a ovocinársku oblasť. Na prevažnej väčšine pôdneho fondu odborných družstiev i družstevníkov sa začalo pestovať hrozno ako hlavný profil. Pestovanie hrozna sa teda stalo u nás hlavným zdrojom obživy. Hrozno a víno sa stalo tovarom vyrábaným na trh. V spoločnom hospodárstve a v oblastiach, ktoré vlastnia družstevníci sa začalo koncom 60, a začiatkom 70. rokov vysadzovanie nových osád vinnej révy, resp. obnovenie, modernizovanie dávnejších vinohradov. Znamenalo to prakticky začiatok prechodu na nové odrody. Udomácňovali sa nové druhy hrozna, ktoré zodpovedali miestnym prírodným podmienkam a ekonomickým predpokladom, Vedľa Kadarky sa dostali k nám v tomto období odrody Soltszentimrei Ezerjó, Izsáki Sárfehér, Rizling, Oporto. Na základe novších požiadaviek trhu a výsledkov odborných výskumov sa tieto odrody na konci 70. rokov obohatili o ďalšie, ako sú Rizlingszilváni, Muskotály, Kékfrankos, Oporto, Merlot a Czweigert. Kým skôr pri udomácnení niektorej novej odrody základným merítkom bolo množstvo a regeneračná schopnosť, zatiaľ dnes, na základe požiadaviek trhu prvé miesto zaujala kvalita. Všetky ostatné vlastnosti sa dostali do pozadia. — To znamená, že Kadarka už nezodpovedá požiadavkám dnešného trhu? — Nie celkom. V Malom Keresi je v súčasnosti 3600 hektárov vinicových osád, čo znamená asi 40—45 % celkového pôdneho fondu. Na konci roku 1983 50 % celkovej tejto plochy tj. 1600 ha, zaberala Kadarka. Považujeme ju i naďalej za veľmi dobrú odrodu, vynikajúci základný materiál. Je stále obľúbená a pre pomerne nízku cenu i dostatočne vyhľadávaná. Naše novšie odrody zaberajú druhú polovicu osád, smerom k jemnejším, aromatickejším vinám. Vkus mnohých sa totiž zmenil. Prechod na nové odrody sme previedli po veľmi obozretnom výskume. Všetky nové odrody, ktoré sme udomácnili, už predtým dokázali svoje vynikajúce vlastnosti v našich dolnozemských podmienkach. Vyhovujú našim kvalitatívnym a kvantitatívnym kritériám a výhodne sa dajú oženiť” s druhmi typu Kadarka. Inak zavedenie nových odrôd už prebehlo i v oblastiach ktoré vlastnia naši družstevníci a to nielen pri vysadzovaní nových osád, ale i v rámci obnovy doterajších vinohradov. V týchto je prechod na nové Odrody podmienený okrem novších požiadaviek trhu i ďalšími dôležitými faktormi. Je to v prvom rade prácnosť starších odrôd, nevýhodná skladba druhov, zostarnutie révy a nie v poslednom rade vysoké výrobné náklady. Dnes si nikto nemôže dovoliť vyrábať draho ani víno. — Ako hodnotíte svoju pozíciu na dnešnom trhu? — Primerane k rozširovaniu plochy sme sa snažili rozvíjať i naše spracovateľské a skladovacie kapacity, ktoré dnes činia 125 tisíc hektolitrov. Máme vlastnú linku na plnenie fliaš s kapacitou 40 tisíc fliaš za hodinu. Urobili sme všetky potrebné opatrenia a zabezpečili sme plynulý odbyt vína. Sme členmi Spoločného vinárskeho podniku, v rámci ktorého naše sudové vína idú na vývoz. Máme 16 vlastných vinární a sme v obchodnom styku s viacerými podnikmi vnútorného obchodu, ktoré vyhľadávajú naše vína. Popri Kadarke sa hlásime na trhu i s novšími obľúbenými druhmi, ako sú Rizling, Rizlingszilváni, Kékfrankos, Cabernet. Czweigert atď. Žiaľ, tohoročná úroda bola len asi polovičná v porovnaní s predošlými rokmi, no kvalitu možno považovať za dobrú. V nových zavedených odrodách sme sa nesklamali a pri zabezpečovaní optimálnych výrobných podmienok môžeme počítať i v budúcnosti s dobrou úrodou. í Želáme Kerešanom, aby sa im to podarilo. —ma— Juraj Polareczki Vinice obnovujú a prispôsobujú k požiadavkám modernejšieho kordónovélio obrábania ZO SVETA VČIELKY — PRIESKUMNÍČKY Anglickí a kanadskí bádatelia došli k záveru, že analýzou peľu, ktorý zozbiera jedna včelia rodina za jeden deň, možno zistiť, ktoré stopové prvky a v akom množstve sa nachádzajú v pôde (jedna rodina dokáže denne zozbierať peľ z mnoho tisíc kvetov na ploche niekoľkých km!). Premiesťovaním úľov možno zistiť aj úrodnosť, ale aj znečistenie pcŕďýľ KRMIVO Z NOVÍN Staré noviny sa používali doteraz na všeličo: na balenie, čistenie okien a podobne. Najnovšie však slúžia v Kanade za potravu pre dvadsať sliepok. Presnejšie: staršie čísla The Ottawa Citizen sa zmenia na čiernu granulovanú hmotu. Kanadský výskumník K. C. Ivarson premieňa totiž pomocou kyseliny sírovej novinový papier na cukor, z ktorého potom pôsobením určitého druhu huby vytvorí bielkovinu. Podľa výskumníkových slov sliepkam nové krmivo chutí. Z takto získaných bielkovín strávia 95 percent, pričom sa nezistili nijaké vedľajšie účinky. Jediný problém je zatiaľ v tom, že kyselina sírová je drahá na to, aby sa z novín vyrábala potrava pre sliepky. ŠKODLIVÉ OLOVO Olovo nahromadené v ľudskom tele môže spôsobiť bolesti hlavy, svalstva, črevné kŕče, chudokrvnost, depresie, poruchy spánku a iné ťažkosti. Hlavnú vinu na zvýšenom množstve olova v ovzduší majú predovšetkým autá. Viedenskí lekári dlhé roky skúmali obsah olova v krvi, moči, spermiách, materskom mlieku, zuboch a kostiach. Došli k záveru, že takmer každý obyvateľ veľkomiest by sa mal podrobiť kúre na odstránenie olova z tela. Už v krvi novorodeniatok vo veľkých mestách je príliš veľa olova. Viedenskí výskumníci pri nedávnych pokusoch dokázali, že látkami obsahujúcimi vápnik, fosfor a vitamín C sa dá znížiť množstvo olova v organizme. Takýmto spôsobom už liečili ľudí, ktorí sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu (napr. dopravní strážnici, pracovníci na benzínových čerpadlách, taxikári). Množstvo olova sa podarilo znížiť na polovicu. ČÍTAJTE A ROZŠIRUJTE ĽUDOVÉ NOVINY