Ľudové Noviny, júl-december 1986 (XXX/27-52)
1986-07-03 / No. 27
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 3. JÚLA 1986 ROČNÍK XXX. CENA 1,80 FT Záverečná školská slávnosť v Budapešti ,,Mimoriadna zvláštna správa. . . Prázdniny, to je príma škola, ktorá sa iba inak volá. Školička zvaná príroda, tá vždy i v lete mnoho dá,” — touto „správou” básnika Štefana Moravčíka oznámili prváčikovia definitívne záver školského roka na záverečnej školskej slávnosti 21. júna v budapeštianskej slovenskej škole. Po radostnej správe žiaci od tých najmenších až po najstarších predniesli kultúrny program — kytičku básní a piesní, zemplínsky a myjavský tanec. Popri obratných tanečníkoch si zaslúži pochvalu duo z Cívu (Piliscsév) Zuzka Vojczeková a Mária Verebesová a trio Bea Galdová, Kristína Papová a Bernadett Urbanicsová z Mlynkov (Pilisszentkereszt), ktoré predniesli krásne ľudové piesne spod Pilíša. V závere zaznela veselá pionierska pieseň ,,My sme deti slobodného kraja...” Po kultúrnom programe sa ujal slova riaditeľ školy Ladislav Petró, ktorý srdečne uvítal deti, rodičov a priateľov školy na prahu túžobne očakávaných letných prázdnin, ktoré sú vari najkrajšími týždňami školákov. Nadišiel však aj čas hodnotenia celoročnej školskej a mimoškolskej činnosti. Žiaci vezmú do rúk s netajenou zvedavosťou vysvedčenie, aby sa presvedčili, aké hodnotenie im prisúdili. Vysvedčenie znamená pre mnohé deti a ich rodičov radosť z úspechu, z dobre vykonanej a patrične ohodnotenej práce. Budú však aj takí, ktorí prídu zo školy s trpkým pocitom, lebo im hrozí opravná skúška, takže niet sa na čo tešiť. Priemerný prospech žiakov bol ako v predošlom školskom roku 3,8. Najkrajšie výsledky dosiahli najmä žiaci nižších tried, ktorí majú priemer vyše 4. Súdruh riaditeľ vyzdvihol, že žiaci sa aktívne a tvorivo zapájali do mimoškolskej činnosti. Okrem prijatých a splnených záväzkov každý si dal aj osobný plán zlepšenia vlastných výsledkov. Mnohí žiaci dokázali, že svedomitá a poctivá práca prináša svoje ovocie. Za aktívnu mimoškolskú a pioniersku činnosť mnohí žiaci — iskričky a pionieri — boli vyznamenaní a dostali aj knižnú odmenu. L. Petró pozitívne hodnotil aj spoluprácu školy a rodičov. Vďaka rodičovskému združeniu a oduševnenosti rodičov počas celého roka boli navzájom spoľahlivo informovaní. Poznamenal, že prázdniny nemajú znamenať nudu a nečinnosť. Treba si ich zorganizovať tak, aby boli zdrojom aktívneho odpočinku, poučenia a zábavy. A žiaci by si mali nájsť čas aj na učenie a čítanie. Potom prehovoril riaditeľ internátu Ján Danko. Zdôraznil, že žiacky domov sa snažil zabezpečiť ideálne podmienky pre prípravu žiakov na vyučovacie hodiny a zároveň na užitočné využitie ich voľného času. Práca v krúžkoch, pestré kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, výstavy, návštevy múzeí, športové preteky, kultúrne zájazdy organizované DZSM obohatili ich celoročnú činnosť. Vynikajúci a aktívni žiaci dostali za odmenu platne a knihy. Zvlášť by sme chceli vyzdvihnúť žiakov, ktorí sa zúčastnili hádankárskej súťaže Okienka. Za správne odpovede dostali hodnotné darčeky. Dúfame, že v budúcom školskom roku budú ešte aktívnejší. Všetkým deťom a učiteľom prajeme príjemný prázdninový oddych. Stretneme sa opäť 31. augusta na tváracej slávnosti! ~ --Y$ N^ŕjfŕcr-c k O Malí prváčikovia predviedli detsky tanec a zarecitovali niekoľko básní. TJspecli bol zaručený Z ôsmakov takmer polovica bude pokračovať vo svojich Štúdiách na gymnáziu Na záverečnei školskej slávnosti sa zúčastnili aj rodičia a priatelia školy Foto: LV — H. Balogh béke^SgyeHSny^Íp 5601 BÉKÉSCSABA Zbohom, škôlka! Takto sa lúčili nedávno najstarší škôlkari v Békéšskej Čabe v závodnej materskej škole odevného podniku I NIkONÍ. Na záver sa objavili s novými školskými taškami, ktoré im zakúpil podnik. Chvíle, na ktoré budú deti a rodičia ešte dlho spomínať, vám približujeme článkom na \. strane Foto: I. Balkus INCH E BA ’86 Zlatá medaila nášmu výrobku CORIN O medzinárodnom chemickom veltrhu Incheba sa právom tvrdí, že je verným zrkadlom toho, aké trendy vládnu, či nastupujú tak vo svetovej ako aj v československej chémii. Pre tohoročnú štruktúru účasti na veltrhu bol charakteristický vzostup počtu i plochy zahraničných vystavovateľov zo socialistických a nesocialistických štátov. Na tomto ročníku sa predstavilo 518 vystavovateľov z 25 krajín, 235 z ČSSR, 111 zo socialistických a 172 z nesocialistických štátov. Prvýkrát predstavili svoje výrobky Tunis a Turecko. Tohoročný Medzinárodný chemický veľtrh Incheba sa konal vo veľmi významnom období. V československú začali plniť úlohy novej etapy rozvoja národnej ekonomiky, pre ktorú dal smernice XVII. zjazd Komunistickej strany Československa. Začala sa realizácia zámerov, ktoré sú zakotvené v dokumentoch prijatých na mnohostranných i dvojstranných rokovaniach členských krajín RVHP, v ktorých má ďalší rozvoj spolupráce v chemickom priemysle a obchode významné postavenie. V závere uplynulej päťročnice sa výrobky československého chemického a gumárenského priemyslu (bez ropy a celulózy) podieľali na obrate československého zahraničného obchodu približne 5 %. Z celkovej produkcie chemického a gumárenského priemyslu ČSSR sa vyviezlo takmer 17 %, celková spotreba sa kryla dovozom z 20 %. V období posledných 10 rokov sa priaznivo vyvíjalo saldo medzi dovozom a vývozom. Prevaha dovozu nad vývozom bola ešte v roku 1976 v pomere štyri ku dvom a v závere uplynulého päťročného obdobia bol tento pomer štyri k tri a pol. Priaznivý bol i vývoj štruktúry československého vývozu do socialistických krajín. Podiel výrobkov kvalifikovanej chémie je v tejto relácii väčší než jedna tretina a podiel výrobkov gumárenskej chémie dosiahol 15 %. Pri rozširovaní stykov Maďarska a ČSSR dosiahli najlepšie výsledky podniky chemického priemyslu. Toto priemyselné odvetvie bolo v roku 1985 najväčším vývozcom v maďarskom priemysle a dosiahlo v rubľovej oblasti hodnotu 869 miliónov. Z 35 podnikov, patriacich do tohto odvetvia, dosiahli v Maďarsku špičkové výsledky vo farmaceutickom priemysle podniky EGIS (predtým Spojené závody na výrobu liečiv a výživných látok), Biogál, Závody na výrobu liečiv v Kôbányi, Reanal, na úseku výroby pesticídov, umelých hnojív a gumárenských výrobkov Severomaďarské chemické závody, Závody chemického priemyslu v Peremartone, Maďarské závody na výrobu viskózy atď. Rozširuje sa aj naša spolupráca vo výrobe. Snažíme sa hlavne o predlže(Pokr. na- 4. str) Expozícia Maďarskej ľudovej republiky