Ľudové Noviny, január-jún 1987 (XXXI/1-26)
1987-01-01 / No. 1
TÝŽDENNÍK ~gj 1. JANUÁRA 1987 DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU §§ ROČNÍK XXXI. SLOVÁKOV V MAĎARSKU ® CENA 1,80 FT AKO SA NA TO POZERAJÚ VEDCI Možnosti rozvoja Békéšskej župy ROZHOVOR S TAJOMNÍKOM VÝBORU BÉKÉŠSKEJ ŽUPNEJ RADY L. KÖTELESOM — Prednedávnom 'prebiehala v budapeštianskej Itedute veľkolepá prehliadka Békéšskej župy, spoluorganizátorom ktorej ste boli aj vy. Prečo bolo potrebné predstaviť vašu župu ? — spýtali sme sa tajomníka Výboru Békéšskej župy pre koordináciu vedeckého výskumu dr. Lajosa Kötelesa. — V poslednom čase hodnotenie Békéšskej župy v celoštátnom meradle bolo menej priaznivé, čo je čiastočne dôsledkom chýb, ktorých sme sa dopustili. Ale vyplýva aj z toho, že verejnosť krajiny nepoznala naše nedávne úspechy a tak obraz, ktorý si o nás vytvorila, odzrkadľuje dávnejšiu situáciu, čo je prekážkou poznania našich posledných úsilí. Pre nás je teda dôležité, aby predstavením tvorivej stránky Békéšskej župy bc' o nás vytvorený obraz bližší ' t J. y j ..ban ír. ■ [AXiUjG Glü lo preto iba sériou akcií, lež predovšetkým ukážkou novej župnej politiky, ktorá je schopná vyrovnať sa s problémami aj chybami, ktorých sa v minulosti dopustila, ktorá sa opiera o tvorivý ľudský potenciál, ktorá hľadá — a dúfajme aj nájde — spôsob riešenia problémov. Podujatie v budapeštianskej Redute je teda prvým prejavom nového, veľmi aktívneho smerovania župnej politiky a zároveň fórom, na ktorom sme hľadali spojencov v kruhu usmerňovateľov verejnej mienky. — Všeobecne je známe, že Békéšska župa, napriek predošlému výraznému tempu rozvoja, zaostala za ostatnými župami. Nahromadilo sa pomerne veľa hospodárskych a spoločenských problémov, príčinu čoho obyvatelia župy vidia rozdielne. Aké stanovisko zaujímajú k tomu pracovníci vedeckého výskumu? — Y tomto procese zohrávalo úlohu viac činiteľov. Bola a existuje zaostalosť historického rázu, ktorá na rozdiel od industrializovaných oblastí charakterizuje všetky poľnohospodáske kraje. Po oslobodení dlhý čas prispievala k tomuto trendu rozvojová politika, ktorá industrializáciu krajiny financovala v podstate na úkor poľnohospodárskych oblastí, kde preto mohlo dôjsť len k najpotrebnejším investíciám. Menej známa je skutočnosť, že keď r. 1950 vyznačili terajšie správne hranice župy, ku „kmeňovej župe”, ktorá v dolnozemskej relácii bola považovaná za veľmi vyspelú, pripojili zo zrušenej Biharskej a Csanádskej župy menej vyspelé oblasti. To uvalilo na nás také hospodárskospoločenské ťarchy, ktoré sme neboli schopní uniesť. Napriek našim úsiliam zväčšovali sa rozdiely medzi vyspelými a zaostalými oblasťami župy, v ktorých silneli nepriaznivé hospodársko-spoločenské procesy. Príčinou zaostávania bolo aj to, že vtedajšie vedenie župy v jednotlivých obdobiach len dodatočne reagovalo na rôzne možnosti rozvoja a v jednotlivých prípadoch vznikali aj chybné rozhodnutia. To všetko viedlo k tomu, že miesto, ktoré župa zastávala v celoštátnej deľbe práce, sa postupne stávalo nevýhodnejším. V súčasnosti je rozvoj župy pomalý a pomalosť konzervuje zaostalosť. — Existuje vôbec možnosť, vzhľadom k terajšej nepriaznivej situácii, na radikálny postúpi — Medzi terajšou situáciou a potenciálnymi možnosťami rozvoja župy je obrovské protirečenie. Z hľadiska súčasnosti a ešte viac z hľadiska budúcnosti, teda z hľadiska perspektívnych hospodárskych zdrojov, naša župa je štvrtou najbohatšou župou krajiny: znamenitá úrodná pôda, priaznivé zavlažovacie podmienky, ložiská nafty a zemného plynu, v podstate vyhovujúca štruktúra osád a dopravy, príťažlivé podmienky pre rekreáciu a turistický ruch a ďalekosiahle perspektívy biotechnológie. — Keď je tomu tak, prečo sa tieto možnosti nevyužívajú efektívnejšie? čo hatí rýchlejšie likvidovanie zaostalosti? — Základným problémom je, že v celoštátnej deľbe práce sa zúčastňujeme v prvom rade ako župa dodávajúca suroviny, resp. výrobky devalvované tak na domácom ako i svetovom trhu a preto naše možnosti a podmienky nedokážeme využiť, ba v niektorých prípadoch (napríklad vo využití nafty alebo zemného plynu) profitujú z nich vyspelejšie oblasti. V danej situácii sa môžeme teda vyvíjať len v takom smere a v miere, v akej si to vyspelejšie oblasti nárokujú. K príčinám nášho pomerne pomalého rozvoja môžeme tiež počítať nepatrný intelektuálny potenciál a s ním súvisiacu kultúrnu a vzdelanostnú zaostalosť. Vznikol tak začarovaný kruh: župa nemôže napredovať bez väčšieho a modernejšieho intelektuálneho potenciálu, ten však nemá podmienky vzniku, keďže terajšia štruktúra a pomerne nízka úroveň hospodárstva to nerobí nevyhnutne potrebným. Z tejto špecifickej situácie vyplýva, že aj z hľadiska kvality je žiadúci taký vývoj, aby sme mohli sami využívať naše priaznivé podmienky. — Čo sa dá a čo treba robiť v záujme toho, aby tieto priaznivé podmienky boli maximálne využité? — Treba urýchliť rozvoj. To sa, pravda, nedá uskutočniť v každej oblasti. Treba nájsť spôsob, ako likvidovať hospodárske a spoločenské podmienky, ktoré konzervujú našu relatívnu zaostalosť. Tri takéto oblasti sú už aj teraz dosť dobre viditeľné. Jednou z nich je rozvíjanie intelektuálneho potenciálu, čiže zámerná podpora pri vytváraní inteligencie s modernejšou odbornou štruktúrou a väčšou spoločenskou aktivitou na rozdiel od minulosti. Ďalej ide o modernizáciu hospodárskej štruktúry, v prvom rade čím rýchlejším zavádzaním — v rámci našich možností — moderných priemyselných odvetví (napríklad biotechnológie) urýchľujúcich rozvoj, a pružnejším spájaním výskumu, výroby a spracovania v poľnohospodárstve. Treťou dôležitou oblasťou je rozvíjanie infraštruktúry, nedostatky ktorej dnes najviac brzdia naše napredovanie. K týmto krokom je samozrejme potrebná vedecky podložená, aktívna, progresívne orientovaná župná politika, taká, ktorá hospodársko-spoločenský a duchovný život dokáže sledovať komplexne v jednotnom systéme a vypracovať celkový akčný program. Daromné je nariekať nad zaostalosťou a očakávať štátnu podporu. Namiesto toho treba vytvoriť situáciu v ktorej by vznikli čo najpriaznivejšie podmienky Stabilného hospodárskeho rozvoja. — V čom odzrkadľuje tieto snahy siedmy päťročný plán? (Pokr. na 2. strú Y záujme zlepšenia zásobovania obyvateľov a obohacovania sortimentu Poľnohospodárske družstvo Szilasmenti dodáva na trh spracované hariiujy. Táto pochúťka, z ktorej ročne vyrobia takmer 25 vayónov, nechýbala ani pred sviatkami v našich obchodoch Foto: MTI T. kerekes BÉKÉS MEGYEI KÖNYVTÁR 5601 BÉKÉSCSABA Pf.: 35. Zima je tu! Fotó: MTI — Cs. Káfel ÖRMÉNYKÚT Dvadsať rokov pávieho krúžku Nedávno sa odohrala v miestnom kultúrnom dome v Örménykúte milá slávnosť. Tunajší spevácky zbor oslávil dvadsiate výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti piati jeho členovia — Ondrej Benkó, M. Barjaková. P. Járosiová, J.Szloszjarová J P. M->tná*coú doseith vyznamenanie Celoštátneho výboru speváckych zborov (KÓTA) 20 rokov v službách hudby. Na jubilejnej slávnosti, ktorú sprevádzal živý záujem početných miestnych obyvateľov i pozvaných hostí, dostal spevácky zbor darčeky od Župného osvetového strediska a miestneho výboru Vlasteneckého ľudového frontu. V mene Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku k účastníkom prehovoril a dar zväzu odovzdal člen Predsedníctva DZSM Ján Folytán. Prítomný bol aj predseda Mestŕktíiiw i itxlT )u iRjiU/ v y bűi:u v t uju František Lopušek, ktorý pozdravil členov súboru a zaželal im ďalšie úspechy. Účastníkom slávnosti rozdali brožúrku o činnosti miestneho slovenského pávieho kružku. Text a foto: Michal Gutyan Predseda Mestského národného výboru Pourade František Lonušek zdraví súbo Vedúci speváekelio zboru Ondrej Henkó sa poďakoval za blahoželaniu a darfeky Účastníei jubilejnej slávnosti pávieho krúžku