Ľudové Noviny, január-jún 1989 (XXXIII/1-26)
1989-01-05 / No. 1
5. januára 1989 ROČNÍK XXXIII. CENA 1,80 FT Z oblahu: Obrazy Juraja Lauka ml. (5. str.) Jubilujúce detské časopisy (5. str.) Zaujímavosti (8. str.) Zasadal VIII. kongres DZSM Diskusia k referátu o činnosti zväzu PAVOL KONDAČ (šéfredaktor Ľudových novín) Vážený kongres! Milé súdružky a súdruhovia! VIII. kongres Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku pokladáme aj my, slovenskí novinári, pracovníci masovokomunikačných prostriedkov, podobne ako aj iné vrstvy slovenskej inteligencie a celá slovenská verejnosť našej vlasti, za svoj vlastný. Považujeme ho za svoj, a preto chceme prispieť k jeho úspešnému rokovaniu o našich najzávažnejších otázkach. V mojom príhovore by som sa chcel zamerať na tri otázky, ktoré navzájom súvisia. Ide o náš jazyk, sebapoznanie a bytie našej národnosti a o slovenskú inteligenciu. Pre obmedzený čas nemôžem podrobne analyzovať podmienky nášho národnostného b',íií>; er .1co^p<y*v hoľí sa o nich v správe o päťočnej činnosti zväzu. Hneď na začiatku by som však zdôraznil; že práva národnostných príslušníkov zakotvené ústavou a podmienky ich realizovania pokladám za dve rôzne veci. Na papieri to vyzerá tak, že je všetko v najlepšom poriadku. No v skutočnosti podmienky realizovania leninskej národnostnej politiky nie sú po všetkých stránkach vyhovujúce. Podľa môjho presvedčenia a skúseností jedným zo základných pilierov bytia tej-ktorej národnosti - teda aj našej - je jazyk. Dnes sa hovorí o rôznych teóriách. Podľa jednej z nich príslušníkom tejktorej národnosti je ten, kto sa zaň pokladá. Bez ohľadu na to, či ovláda jazyk. Ja by som nastolil otázku: Aký je to Slovák, ktorý neovláda svoju materčinu? Keď aj len na úrovni nárečia! Podľa mňa aj národnosť žije v jazyku. V Maďarsku žijúce národnosti, vrátane slovenskej, majú zaručené práva slobodne pestovať a rozvíjať svoj materinský jazyk. No nie je všetko v poriadku pokiaľ ide o podmienky vyučovania a výchovy detí a mládeže. Mohli by sme začať s problémami v slovenských rodinách. Naši učitelia sa čoraz viac sťažujú, že aj do všeobecných škôl s vyučovacím jazykom slovenským prichádzajú deti s minimálnou slovnou zásobou, ba sú prípady, že neovládajú jediné slovenské slovo. Slovenčina sa vyučuje v takzvaných slovenských školách ako cudzí jazyk. Aj na tomto fóre treba zdôrazniť zodpovednosť slovenských rodičov, ktorí by mali venovať väčšiu pozornosť svo-jim deťom, mali by ich učiť hovoriť po slovensky i vtedy, ak ovládajú len nárečie. Som presvedčený, že znalosť materinskej reči na priemernej úrovni neznamená u príslušníkov slovenskej národnosti iba ovládanie ešte jedného jazyka, ale predovšetkým citovú, emocionálnu väzbu k svojmu slovenskému pôvodu. Národnostné povedomie vštepuje deťom v prvom rade a zároveň najhlbšie rodinné prostredie. Aspoň by malo vštepovať. A až potom by mala nasledovať škôlka a škola, kde by tiež mali byť lepšie podmienky pre výuku jazyka a výchovu v národnostnom duchu. Na chodbách našich škôl počujeme, žiaľ, väčšinou maďarskú reč. Úroveň národnostného charakteru našich škôl klesla už vtedy, keď prestali byť školami s vyučovacím jazykom slovenským. Dnes vyučujú po slovensky v takzvaných slovenských školách iba tri predmety. A hádam už ani netreba zdôrazňovať, že fakultatívne vyučovanie slovenského jazyka v maďarských školách, dve alebo tri hodiny týždenne, nevyhovuje požiadavkám jazykovej výuky, ale ani požiadavkám výchovy v národnostnom duchu. Hlavnou otázkou ďalšieho rozvoja národnostných, teda aj slovenských škôl, je potreba uspôsobiť ich sieť tak, aby uspokojili nároky na dvojjazyčnosť. Máme už dobré skúsenosti v tejto oblasti. Potrebné by boli však aj školy s vyučovacím jazykom slovenským, najmä tam, kde je zabepečené ajN internátne umiestnenie žiakov. V prípade dostatočného počtu národnostných žiakov sa treba vynasnažiť o zavedenie dvojjazyčnej výuky v tých maďarských školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, teda ako cudzí jazyk. Ide tu samozrejme o obce, v ktorých Slováci žijú v značnom počte. Slovami básnika: Už nestačí čo včera bolo dosť aj púčik praskne a bude z neho kvet, aj život prúdi, aj včela hľadá med. Aj my ho hľadáme. Hľadáme ho aj vtedy, keď zdôrazňujeme, že v radoch našej národnosti sú vážne problémy aj so sebapoznaním. Naše deti absolvujú školy tak, že počas štúdia len veľmi málo počujú o tom, pe tieto školy navštevujú preto, lebo sú príslušníkmi slovenskej národnosti. Nepoznajú alebo v nedostatočnej miere poznajú históriu svojho materského národa, ale čo je hádam najhlavnejšie, nepoznajú históriu a dnešný život svojej národnosti. V školách sa takýto predmet nevyučuje. Kto nepozná minulosť, nevyzná sa ani v prítomnosti a má zatvorené oko do budúcnosti. András Sütő píše: „Ľudia, ktorí zablúdili vo víchrici, sa dostanú do krajného nebezpečenstva vtedy, keď už nevidia ani spiatočnú cestu, lebo ich stopy pokryl biely sneh. Veru, stopy vedúce do minulosti našej národnosti v hlavičkách našich detí, ale niekedy aj v hlavách dospelých, pokryla vysoká vrstva ľadového snehu. Ako by sme ju mali odstrániť? Potrebná je inteligencia, slovenská inteligencia, ktorá ukáže a osvetlí obe cesty: tú do minulostj, aj tú do budúcnosti. Inteligencia, ktorá „svedčí o úrovni celého etnika”. Práve preto má rozhodujúci význam nielen postoj príslušníkov inteligencie, ale i zabezpečenie jej dorastu, najmä vysokovzdelaných mladých odborníkov, pedagógov, vedcov a výskumníkov. Inteligencia - hrala -vžá-jA ý . ■ .: .t., á áíchu v histórii národov, ale aj v histórii národností. Generácia znalcov slovenského písomníctva sa u nás vytvorila za posledných 15 rokov. Zriadenie Národnostnej redakcie pri Nakladateľstve učebníc, plánovité vydávanie národnostných kníh priaznivo vplýva na našu národnostnú literatúru a národopisnú činnosť. Priaznivé podmienky blahodarne pôsobili na rozvoj tvorivých schopností a nadania našich literátov. Redakcia Ľudových novín je hrdá na to, že zabezpečením publikačných možností napomáhala budovanie základov a neskoršie rozmach slovenskej literatúry v Maďarsku. Myslím, že literatúra môže byť z najúčinnejších prostriedkov sebapožnávania, sprostredkovania minulosti a prítomnosti, života našej národnosti, ktorý prebiehal a prebieha v tesnom zväzku Maďarov' a Nemaďarov. Spoločný osud a spoločná cesta charakterizovali naše spolužitie, ktoré sa vytváralo vždy za rovnakých historických podmienok. Súdruhovia! Prácu redakcie Ľudových novín hodnotil Celokrajinský výbor DZSM v správe o činnosti zväzu. Naše noviny zohrávajú dôležitú úlohu v plnení spomínaných úloh, v záujme toho, aby sa prostredníctvom zlepšenia výuky slovenského jazyka, zachovaním a pestovaním slovenskej národnostnej kultúry, zvyšovaním počtu príslušníkov inteligencie ďalej upevňovalo národnostné povedomie, aby sa v kruhu príslušníkov slovenskej národnosti ďalej vytváralo ovzdušie, v ktorom sa budú slobodne a (Pokračovanie na 2. str.) VIII. kongres zväzu zvolil Celokrajinský výbor DZSM Členovia Celokrajinského výboru DZSM BÉKÉŠSKA ŽUPA Helena Somogyiová (Békéšska Čaba), Pavol Kutyej (Békéšska Čaba), Ján Knyihár (Békéšska Čaba), Ján Chlebnyiczki (Békéšska Čaba), Zuzana Szebegyinszká (örménykút), Alžbeta Sztanková (Veľký Bánhedeš), Mária Matejszová Lehoczká (Slovenský Komlóš), Michal Sávolt (Slovenský Komlóš), Anna Óváriová (Slovenský Komlóš), Ján Folytán (Sarvaš), Tibor Mótyán (Sarvaš), Pavol Koszti (Sarvaš), Juraj Szeljak (Kondoroš), Ján Czepó (Kétsoprony), Alžbeta Vargová (Telekgerendás), BÁCS-KISKUNSKÁ ŽUPA Eva Tóthová, (Dunaegyháza), Juraj Polareczki (Malý Kereš), dr. Alexander Szőke (Malý Kereš). BORSODSKÁ ŽUPA Oľga Rozovlyánová (Nové mesto pod Šiatrom), Imrich Novák (Füzér), Karol Orliczky (Rénáshuta), Július Bödi (Komlóska), Lujza Ladányiová (Bükkszentkereszt). KOMÁROMSKÁ ŽUPA Rozália Izingová Pruzsinová (Tatabánya), Jozef Danis (Oroszlány), Mária Nagyová (Čív), Mária Borsiová (Restúc), Rozália Kárová (Dorog), Katarína Húberová Kisgyöriová (Sárisáp), Z. Árendásová (Tardosbánya), PEŠTIANSKA ŽUPA Helena Mrázová (Dabas), Mária Szeberényiová (Maglód), Belo Mikusik (Mlynky), Viliam Csizmadia (Kóspallag), Helena Moviková (Jača), Štefan Lami (Pišpek), Štefan Spiegelhalter (Vácrátót), Ján Szenyan (Péteri), František Fábián (Čemer), Magdaléna Papucseková (Santov), Jozef Lizicska (Tárnok), Michal Dudás (Vácegres), Pavol Gál (Pilis). CSONGRÁDSKA ŽUPA Emilia Székelyová (Pitvaros), Juraj Tuska (Ambrózfalva), Aladár Králi( Segedín), Ján Fuzik (Segedín), NOVOHRADSKÁ ŽUPA Pavol Bartos (Galgaguta), Katarína Plevová (Sudice), Ján Pintér (Bánk), Ondrej Šrám (Rétság), Zuzana Kucserová (Níža), Mária Oczotová (Terany), Ján Cselényi (Lúčina), Ján Budai (Erdőkürt), Ondrej Vidovszky (Horné Peťany), Anna Hugyeczová (Veňarec), Michal Hesz (Nógrád), Július Petra (Sámsonháza), FEJÉRSKA ŽUPA Júlia Kadlecsiková (Čerňa) SZABOLCS-SZATMÁRSKA ŽUPA Jozef Pokoraczky (Nyíregyháza) HEVEŠSKÁ ŽUPA Juraj Blaskó (Mátraszentimre) VESZPRÉMSKA ŽUPA Irena Lebánová (lásd) BUDAPEŠT , Mária Jakabová, dr. Július Alt, Pavol Kondač, Michal Krajčík, Ján Dankó, Anna Divičanová, Johanna Szelényiová, Gregor František Križan. Papuček, Predsedníctvo DZSM Ján Knyihár (čestný predseda), M. Krajčík (čestný predseda), dr. M. Šipický (predseda), dr. Anna Divičanová (podpredsedníčka), Ján Folytán (podpredseda), dr. A. Szőke (podpredseda), Mária Jakabová (generálna tajomníčka), dr. Július Alt (tajomník), Pavol Kondač (šéfredaktor Ľudových novín), Ján Chlebnyiczki (predseda Školského výboru), Jozef Danis (predseda Kultúrneho výboru), Gregor Papuček (predseda Masovokomunikačného výboru), Johanna Szelényiová (predsedníčka Mládežníckeho výboru). Členovia Školského výboru DZSM Ján Chlebnyiczki (predseda), Ondrej Medvegy (tajomník), Alžbeta Uhrinová, Ladislav Petro, Zuzana Medvegyová, Oľga Rozovlyánová, Ján Majoros, Klára Selmecziová, Terézia Pribisanová, Július Bödi, Bartolomej Szemán, Zuzana Zsiláková, Mária Mátraiová-Gorjánová, M. Klára Fazekasová, Aladár Králik, Lujza Ladányiová, Mária Bódiová, Magdaléna Papucsková, Alžbeta Vargová, Anna Chovanyeczová, Alexander Orliczki, Jozef Pokoraczky. Členovia Kultúrneho výboru DZSM Jozef Danis (predseda), Zuzana Hollósyová (tajomníčka), Ondrej Klimaj, Anna Istvánová, Ružena Egyedová-Beráneková, Imrich Novák, Karol Orliczky, Rozália Izingová-Pruzsinová, Štefan Lami, Ildikó Ocsovszká, Jozef Szivek. Členovia Masovokomunikačného výboru DZSM Gregor Papuček (predseda), Etela Ribová (tajomníčka), Ján Fúzik, Michal Hrivnák, Rozália Keleczová, Michal Sávolt, Ján Szabó, Mária Menczerová, Lujza Ladányiová, Gabriel Hattinger, František Križan, Členovia Mládežníckeho výboru DZSM Johanna Szelényiová (predsedníčka), Štefan Kraszlán (tajomník), Imrich Fuhl, Štefan Tóth, Michal Domanovszky, Magda Bálintová, Pavol Lászka, Karol Mátrai, Gustav Kánya, Zuzana Bánová-Bartosová, Helena Sándorová, Ildikó Györková, Mária Sztaneková, Katarína Huberová-Kisgyőriová.