Ľudové Noviny, január-jún 1990 (XXXIV/1-26)
1990-01-04 / No. 1
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU Č. 1 4. JANUÁRA 1990 CENA 1,80 Ft Aký nový rok? Motto: „Ťažko mi slová na jazyk prídu i keď ich vetky dôverne poznám...” * Držíte v rukách listy, krásne pohľadnice, pozdravné texty. Ľudia, ktorí vás poznajú, si na vás spomenuli a „želajú” vám, „vinšujú” vám, „prajú” vám... Áno. Sú to skutočne pekné chvíle, keď človek príde za človekom, občan za občanom s jediným želaním: „Šťastlivý nový rok!” Z novu sa pominuli jar, leto, jeseň a zima. 365 dní uprostred radostí a starostí. Nemali sme bohatý a žičlivý rok, no bol to rok pozoruhodný. Bol to rok, v ktorom sme si pripomenuli 50. výročie začiatku druhej svetovej vojny, najstrašnejšej v dejinách ľudstva, poznačenej obeťou šesťdesiat miliónov ľudí. Spomínali sme aj na uplynulé polstoročie, o ktorom sme sa dozvedeli za jeden rok viac ako predtým za niekoľko desaťročí. Dozvedeli sme sa, že sa naši rodičia - alebo my sami - neustále borili s nepriazňou spoločnosti, že nás umlčali, že sme vlastne nikdy skutočne „oslobodení” neboli. Áno. Nastal čas poctivo sa obzrieť na cestu, ktorou sme prešli. Obzrieť sa však znamená múdro oddeliť povrchné od podstatného, ale ponechať aj miesto pre osobitosti, ba hádam aj pre osobnosti. Kto ako prežíva prehodnotenie minulosti a prestavbu v prítomnosti - je individuálnym právom každého jednotlivca. Chcela by som len tíško pripomenúť, že ak sa dakto dosiaľ cítil sklamaný, nech už - aspoň teraz - má vlastnú mienku a osobný postoj. Nech sa znovu nedá obalamutiť krásnymi rečičkami, alebo práve tými najšpatnejšími, ktoré chcú opovrhnúť všetkým tým, čo bolo naším, k čomu sme sa priznávali do včerajška. Prichádza generácia, ktorá preberá kormidlo do vlastných rúk. Je to odborne pripravená, schopná generácia, ktorá - dúfame - má v sebe aj iné vlastnosti, nielen ctižiadosť. Má v sebe cit k dialógu a veľa, veľa tolerancie voči všetkému. S om presvedčená, že každý telesne a duševne zdravý človek sa mení. Osobnosť sa obohacuje a tým sa aj pretvára. Ale podstata charakteru by sa nemala meniť zo dňa na deň, charakter by mal by nezlomný. Že je predsa len rozdiel medzi Branom a Galileim? Že prvý bol hrdina a druhý len múdry Možno máte pravdu. Ale toho prvého upálili a ni vlastne nemohol ďalej urobiť v prospech vedy, a druhý si kľakol, sklonil hlavu - lebo „sklonenú šiju mečom neodtneš” - len pre seba si šepkajúc „a predsa sa točí...” A pracoval ďalej. Áno, sú chvíle, ke človek stojí na rázcestí a musí sa rozhodnúť, ktorým smerom ďalej. Musí v sebe pocítiť pohnútku na čin, impulz, ktorý bude aj dajakým kompasom jeho života, aby mal silu prekonať aj sám seba vo chvíľach, keď sa zdá, že jediné možné je ustúpiť náporu a osudu. V takýchto chvíľach sa človek musí zachova ozaj hrdinsky. Ale len ak ide o záujmy kolektívu, o záujmy spoločnosti. Teda nie o vlastné! A nie o dajakú „moc”. Lebo mocou sa už - svedčia o tom stáročia - veľmi a veľakrát ublížilo človeku i životu. Chceme teda „šťastlivý” nový rok. Každý ho chce a želá ho každému. Ale započúvajte sa do prejavo rečníkov našich dní! Čo vám - nám sľubujú? Čo žiadajú? Predovšetkým demokraciu. Čiže itumáimy spoločenský poriadok, v ktorom si každý nájde svoje miesto. A v ňom veru nebudeme všetci „rovnakí’, lebo demokracia uznáva diferencovanosť ľudí a rešpektuje ich záujmy. Rešpektuje vládu zvolenej väčšiny, ale rešpektuje aj opozíciu a ňou vyslovenú slobodnú kritiku. Lenže, kto tu uzná, že ona nie je tá pravá, spravodlivá časť kolektívu, ktorej má patriť moc?! Žiaľ, zase je veľa takých, ktorí vedia, ako majú pracovať iní. Co ešte vyznieva z rečí nových „spasiteľov”? Potreba „pluralizmu”. Nezáleží na tom, či naši ľudia vedia, čo tento pojem znamená. Dôležité je, že je to módny pojem - treba ho použiť! Chceme ešte ma „právny štát” a napr. „verejnosť”. A najdôležitejšie: slobodu! Slobodu svedomia, reči, kritiky, atď. Áno, to všetko chceme mať. D ovoľte mi, vážení čitatelia, aby som sa pokúsila - veľmi skromne a jednoduchými slovami - vysloviť, čo vám prajem ja, a tým samozrejme poviem vlastne aj to, čo si prajem pre seba. Nehnevajte sa, že zopakujem horeuvedené pojmy: pluralizmus, právny štát, verejnosť, demokraciu a slobodu. Lenže všetko toto je iba prostriedkom k šťastiu. Keď človek a národ túži po slobode a samostatnosti, tým vyjadruje túžbu po istote, že bude mať možnosť realizovať samého seba. „Pokým len žijem, ostanem, čím som,/ až príde môj čas, odídem čestne” - hovorí básnik. Ale dnes nemá istotu, či bude ma možnosť žiť čistým neskaleným životom. Nie si je istý, či „studienka slovenskej reči” nevyschne navždy, vidí len, že je ťažko „v hanbe nečinne mlčať”. Vzkriesiť polomŕtvych, ktorí strácali matkine slová po ceste života a vidieť, že nájduc ich sú šťastnejší - to je čin. Uspokojujúci a hádam aj hrdinský. Inak aj tu platí staré porekadlo: Kto chce napredovať, sám si má vybrať cestu, ktorou bude kráčať. Ale nezabudnime nikdy, že život máme jediný, neopakovateľný a krátky. Zmyslom demokracie, slobody, práv a otvorenosti by mala byť služba človeku. Služba, ktorá dáva na princípe mravných hodnôt, na princípe rovnoprávnosti a lásky možnosť plného a šťastného života Ja vám želám takýto nový rok! Mária Jakabová-Šingeľová Foto: G. Csontos Andrej Plávka Zdravica novoročná Vítaj, nový rôčik snežný a či rosný, z nekonečna vekov svoju hviezdu zosním, život náš ňou ožiar novou žiarou slávy, radosťou a šťastím, spevom štebotavým. Nech sa rozozvučí krajinami sveta, do pokojnej práce ľudské šťastie splieta, plač nech odoženie, kde sa ešte zdýma, mať nech všade zrodí slobodného syna. Na planétu našu dýchni dychom mieru, ako vlastné dieťa objím si ju celú -na vlasť druhú púšťaj roztúžene vlahý dáždik, rosu, slnko každodenné, aby mohutnela, rástla, bola krásnou, nami milovaná prácou ako básňou. Otvorený list podpredsedovi vlády SSR Vážený pán Varga! V mene mestskej organizácie Maďarskej socialistickej airany i Slovákmi obývaného mes<a Béké&kej Čaby Vás srdečne a s radosťou pozdravujeme pri príležitosti Vášho nástupu do funkcie podpredsedu slovenskej vlády. Naše členstvo pociťuje vo Vašej rehabilitácii a v udelení vysokej vládnej funkcie úsilie slovenskej vlády a celého národa zmeniť v posledných rokoch tak ťažké položenie maďarskej menšiny na Slovensku, a snahu opäť vytvoriť medzi obidvomi národmi priateľský, dobrý susedský vzťah. Myslíme si, že Váš nástup do funkcie neznamená iba uznanie maďarskej menšiny na Slovensku, ale je poctou celému maďarskému národu. Nazdávame sa, že Vaša ťažká a zodpovedná práca vykonávaná v prospech vybudovania demokratického Slovenska Vám v blízkej budúcnosti pravdepodobne neumožní oficiálnu návštevu Maďarska. Napriek tomu Vás pozývame do 76-tisícovej Békéšskej Čaby, aby ste sa presvedčili o priateľskom a pokojnom spolunažívaní Maďarov a Slovákov, ďalej o úsiliach, ktoré podniká čabianska pobočka Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku v prospech zrovnoprávnenia výuky a kultúry čabianskych Slovákov. Na prahu roku 1990 Vám vo Vašej zodpovednej práci prajeme vaľa zdravia, úspechov a Vašim spoluobčanom na Slovensku pokojnú, šťastnú budúcnosť. V mene členstva mestskej organizácie MSS Károly Tóth Dr. József Forrai tajmník predseda Výzva rodákom Sčítanie ľudu je pre Slovákov žijúcich v Maďarsku mimoriadne dôležité. Nemôže nám byť ľahostajné, aké miesto zalomenie medzi národmi a národnosťami strednej Európy. Preto je dôležité, aby sme sa pri sčítaní zachovali podľa svojho svedomia a jasne dokázali, že ako Slováci existqjeme a myslíme O na budúcnosť. Hlásime sa ž slovenskej národnosti - pretože vieme, kto boli naši predkovia a nezapierame ich; - pretože patríme k tým, s ktorými máme spoločné zvyky a kultúru, medzi ktorými sme doma; - pretože slovenčinou k nám prehovorili tí, ktorí sú nám nqj milší; a to qj vtedy, keď tento jazyk neovládame dobre, za čo nenesieme vinu len my. Hlásime sa qj k slovenskej materinskej reíi, - pretože je to najdrahšie dedičstvo po našich matkách a otcoch; - pretože ňou hovoríme a chceli by smejú zachovať qj pre BUDÚCNOSŤ. Čabianska pobočka Demokratického zväzu Slovákoi v Maďarsku