Ľudové Noviny, júl-december 1991 (XXXV/27-52)
1991-07-04 / No. 27
f-SCSAIA Ľudové noviny Týždenník Slovákov v Maďarsku * 4. júla 1991 * Cena 10 Ft * Ročník XXSWfč, 27 * Á. Göncz: Kľúč je v materských školách Valné zhromaždenie župy Baranya rokovalo o situácii národných a etnických menšín žijúcich v župe. Účastníci privítali medzi sebou prezidenta Maďarskej republiky Arpáda Göncza, ktorý vyhlásil Politické hriechy spáchané proti menšinám v minulosti, obavy, ktoré z toho vzišli, zapríčiňujú ešte aj dnes nepresnosť štatistík. Kľúč k osudu národností žijúcich v Maďarsku treba namiesto skúmania čísel hľadať skôr v materských školách. Tam, kde štát zapríčinil najväčšiu, ale azda aj najľahšie napraviteľnú nedbalosť. Sedliacke a banícke slovenské a nemecké obyvateľstvo, žijúce v dedinách utiahnutých v údolí Pilíšskych a Gerenčenských hôr v okolí Ostrihomu (Esztergom) si dodnes zachovalo mnoho zaujímavých a cenných pamiatok ľudového umenia. V Slovákmi obývaných dedinách na rodinných sviatkoch, svadbách, za dlhých zimných večerov, na páračkách, keď sa rodina, známi, priatelia zídu na spoločnom posedení, často zaznejú prekrásne ľudové piesne. V pamäti starších ožijú v týchto melódiách starodávne historky, balady, rozprávky, legendy o ťažkom a trpkom osude slovenských obyvateľov tohto kraja. Mnohí vedia ešte staré vinše, veršovačky, ktoré sa viazali k rôznym sviatkom roka. V pamiatkach ľudovej tvorivosti sa odzrkadľuje hlboký citový život ľudu, jeho bohatá umelecká fantázia a čistý duch ľudskosti tohto spoločenstva. V ľudových tradíciách sú vyjadrené ľudové skúsenosti a múdrosť, získané za dlhé stáročia. Pamiatkam slovenského folklóru tohto kraja dodáva osobitnú, pestrosť vplyv spolužitia tunajšieho nemeckého a maďarského obyvateľstva. História týchto malebných dedín sa bezprostredne viaže k dejinám mesta Ostrihom a neskôr aj k dejinám dorogskej baníckej oblasti. Sídelným mestom tohto kraja je Ostrihom, ktorý má bohatú minulosť. Ostrihomský hrad a okolité kraje sú svedkami veľkých historických víchríc a bojov. Za tatárskych a tureckých čias, v dobe strašného pustošenia tento kraj bol takmer úplne vyľudnený a neobývaný. Do zničených a pustých dedín koncom 17. a v 18. storočí sa nasťahovali predkovia dnešných obyvateľov. Maďarskí, slovensld a nemeckí poddaní a sedliaci, neskôr remeselníci a baníci. Väčšina slovenských poddaných sa tu usadila v dobe veľkého sťahovania zo severozápadných žúp Uhorska v Nitrianskej, Trenčianskej a Bratislavskej. Presídlenci vykonali veľkú prácu v oživení zanedbaného kraja, ktorý sa zásluhou ich úsilia a usilovnosti časom stal kvitnúcim územím. V druhej polovici a koncom minulého storočia v období rozvoja kapitalizmu sa vzmáhal aj priemysel dorogského kraja, najmä však baníctvo. Následkom toho maloroľnícke polia sa čoraz viac rozdrobujú, keďže sedliaci sa zapojili aj do baníctva. Väčšina z nich schudobnela a najchudobnejšie vrstvy pracovali ako čeľaď a nádeníci na cirkevných a svetských veľkostatkoch v okolí Ostrihomu. Od r. 1920, ale najmä v rokoch veľkej hospodárskej krízy mnohí baníci sa vysťahovali. Hľadali zamestnanie v baniach Belgicka a Francúzska. Mnoho mladých dievčat zase šlo slúžiť do mestských panských rodín v Ostrihome alebo Pešti. Celé húfy ľudí chodili pracovať do budínskej tehelne a do peštianskych stavebných podnikov. Po oslobodení nastala v živote obyvateľov tohto kraja obrosvká zmena. Osady okolia Ostrihomu — zapája do celoštátneho krvného obehu a moderného života autobusová doprava elektrická a sieť. Dorogské baníctvo a vo veľkej miere sa vzmáhajúce priemyselné podniky, podstatný priemyselný rozvoj v Ostrihome zabezpečili prácu pre každého obyvateľa tohto kraja. Priam zo dňa na deň sa zmenil aj zovňajšok tamojších obcí. Svojrázna slovenská obec Kestúc, s terasovitými ulicami je spolu s Klášterom širokoďaleko vyhľadávaná pre svoje malebné okolie. Na budove miestnej samosprávy je mramorová tabuľa, ktorá označuje dve dáta 1062 - 1962, z čoho jasne vysvitá, že dedina si v roku 1962 pripomínala svoje 900. výročie. Bývalý farár v Kestúci dr. Pál Kárpáti (1905-1977) nebol archeológom z povolania, iba milovníkom histórie a starožitností. Počas svojej dlhoročnej činnosti v Kestúci si obľúbil túto obec a vďaka húževnatej bádateľskej činnosti objavil dôkazy „Zachovať a posilniť cyrilometodské dedičstvo” Tá kestúcka veža... Mozaika z minulosti a súčasnosti pilíšskej obce toho, že Kestúc je oveľa staršia obec ako to doposiaľ historiografia predpokladala. Pál Kárpáti pochodil celý rad domácich a zahraničných archívov, kde našiel veľmi cenné, doposiaľ historické neznáme fakty vzťahujúce sa na dejiny Kestúca. Pomocou týchto poznatkov zistil, že Kestúc a jeho okolie bolo Vincent Hložník: Konštantín a Metod (Pokračovanie na 3. strane) Oltárna mozaika „Zázrak svätého Klimenta” Foto: G. Csontos Minister o dvojjazyčných gymnáziách Kultúrny, vzdelávací, vedecký, športový, televízny a tlačový výbor maďarského parlamentu si vypočul referát ministra B. Andrásíalvyho o činnosti Ministerstva školstva a osvety. Odpovedajúc na otázky poslancov minister obsiahle hovoril o pripravovanom školskom zákone a vyjadril svoju mienku aj o dvojjazyčných gymnáziách, ktoré vyvolávajú v súčasnosti vážne polemiky. Minister vyhlásil, že existencia takýchto škôl je odôvodnená jedine na národnostnom úseku. Už sme drahší! Mih čitatelia: Naša národnosť i aafe noviny sá organic kun súčasťou spoločností, ktorá, ako vieme, zápas! so závažnými hospodárskymi ťažkosťami: inflácia sa zvyšuje a ceny stúpajú, je teda nemožné udržať cenu nášho týždenníka, ktorú určili desaťročiami. Vydavateľ lapkiadó Vállalat rozhodol, že počnúc týmto čfslom Sme presvedčení, že toto opatrenie vezmete na vedomie s porozumením a ostanete nám i naďalej verní. Redakcia Stretnutie s J. Wolfartom O dobrých skúsenostiach z návštevy v Česko-Slovensku a o národnostnom zákone Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny pri Úrade predsedu vlády Maďarskej republiky János Wolfart na stretnutí s predstaviteľmi našich slovenských menšinových organizácií 26.6. hodnotil výsledky svojej nedávnej návštevy v Česko-Slovnsku, ktorú absolvoval spolu s politickým štátnym tajomníkom Gézom Entzom (ako sme vás už o tom informovali v 23. čísle). S uznaním a uspokojením sa zmienil najmä o korektnom prístupe svojich rokovacích partnerov a predstaviteľov českej a slovenskej lače. O úspešnosti jeho oficiálnej návštevy svedčia aj ohlasy tlače, čo je dôležité najmä ak si uvedomíme, že občasná vzájomná nedôvera pramení častokrát v nedostatku konkrétnych informácií. J. Wolfart informoval aj o aktuálnych otázkach menšinovej politiky našej vlády s hlavným zreteľom na prípravu národnostného zákona, resp, na rokovania vládneho menšinového úradu s delegáciou organizácií združených v tzv. národnostnom okrúhlom stle. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Mária Jakabová v tejto súvislosti pripomenula, že už aj vzhľadom na zrýchlené tempo prípravy národnostného zákoná nemôžu menšinové organizácie tlmočiť na týchto rokovaniach mienku celej svojej národ-nosti. Tajomník zväzu dr. Július Alt, hodnotiac svoje skúsenosti v tomto smere, uviedol, že časť našich národnostných občanov očakáva od národnostného zákona až príliš veľa, takpovediac takmer všetko, kým druhá časť zastáva názor, že za súčasných ťažkých hospodárskych podmienok je prijatie zákona, ktorý by sa v praxi nemohol realizovať, zbytočné. Na stretnutí sme požiadali predsedu nášho menšinového úradu o rozhovor, ktorý prinesieme v blízkej budúcnosti. 1 -fu- Z OBSAHU Rozhovor s evanjelickým farárom P. Kutejom (2. str.) Bude pokračovať „malinová vojna”? - Čo hovoria kóspallagské skúsenosti (4. str.) U slovenčiárky E. Bodovej v Kirti (5. str.) Čabianski žiaci pri Balatone (7. str.) TA*