Ľudové Noviny, január-jún 1992 (XXXVI/1-26)

1992-01-02 / No. 1

Koľko je slovenských škôl v Budapešti? Keby sme sa v rámci hádankárskej súťaže opýtali čitateľov nášho Okienka, koľko je v Budapešti slovenských základných škôl, väč­šina odpovedí by bola jednoznačná: jedna. Tí skúsenejší by pre istotu možno dodali, že vlastne aj tá druhá, pri Arpádovom moste, je už takmer hotová, v podstate však ide o tú istú slovenskú školu. Tí najprefíkanejší by sa možno - veľmi správne - zamysleli aj nad tým, či Všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovens­kým v Budapešti možno jednoznačne pokla­dať za slovenskú školu. Veď vieme, že vo vyšších ročníkoch základnej školy a v gymnáziu sa tzv. reálne predmety vyučujú po maďarsky. V skutočnost teda ide o dvoj­jazyčnú školu. Ak logicky uvažujeme nad jej oficiálnym názvom, ten už v roku 1960 mal byť korigovaný, resp. doplnený asi takto: Všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským a maďar­ským. V prípade úplného znovuzavedenia jednojazyčnej výuky by terajšie pomenova­nie, samozrejme, malo zostať... Vrátiac sa však k otázke počtu sloven­ských základných škôl v našom hlavnom meste, málokto z našich čitateľov vie, že tu existuje aj ďalšia - tiež iba napoly slovenská (mini)škola. Lúštiteľom prípad­ných hádaniek by ale aj táto spôsobila iba ťažkosti... Takže spomenutú otázku im rad­šej nepoložíme. Namiesto toho im ponú­kame článok v Okienku (na 7. strane) o česko-slovenskej škole, pôsobiacej pri Veľvyslanectve Českej a Slovenskej federa­tívnej republiky v Budapešti Z iniciatívy pani manželky veľvyslanca ČSFR v Buda­pešti Teodory Chmelovej skupina žiakov našej tzv. slovenskej školy bola pozvaná do družobnej česko-slovenskej školy a na veľvyslanectvo. I. Fuhl Nemožno vedieť, ä z týchto chlapcov vyrastú diplomati, dezert podaný na recepcii na Veľvyslanectve ČSFR v Budapešti im však očividne chutí... Pani T. Chmelové (vpravo) s učiteľkami tzv, slovenskej školy v Budapešti Foto: autor List maďarských ministrov J. Vavrouškovi „Maďarská vláda, riadiac sa his­torickou zodpovednosťou, zastavila r. 1989 práce na sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros potom, keď na základe odborných posud­kov a pozorovaní dospela k záveru, že nemožno dopustiť škody, ktoré by vyplynuli z prevádzky dunajských diel” Hovorí sa to v liste, ktorým maďarskí ministri Sándor Keresztes za rezort ochrany životného prost­redia a Ferenc Mádl odpovedali na otvorený list ministra vlády ČSFR Josefa Vavrouska, ktorý napísal po nedávnych rokovaniach obcch vládnych delegácií k tejto proble­matike. Odvtedy maďarská vláda nado­budla presvedčenie, že uvedenie vodných diel do prevádzky by spô­sobilo nenapraviteľné ekologické procesy, čo by znamenalo pre obe krajiny veľké riziko. Ako píšu ďalej, Maďarsko pokladalo za logické, aby počas práce komisie, ktorá by mala skúmať odborné a vedecké prob­lémy okolo vodných diel, česká a slovenská strana nevykonávala také práce, ktoré by mohli znamenať prípadné porušenie medzinárodné­ho práva odvedením vody Dunaja. V rozpore s listom ministra Vav­­rouška, pokračuje odpoveď, ma­ďarská delegácia na rokovaniach v Budapešti nepožadovala všeobecné zastavenie prác. Návrh sa týkal iba tých prác, ktoré by neboli v súlade s medzištátnou zmluvou z roku 1977. Keď vysvitlo že na rokova­niach začiatkom decembra čs. de­legácia ani túto minimálnu pod­mienku nie je ochotná splniť, v snahe vyhnúť sa fiasku v podobe prerušenia rokovaní, navrhla ma­ďarská strana ďalších 10 dní na zváženie jej stanoviska. V liste sa ďalej poukazuje na to, že maďarská strana na rokovaniach po celý čas súhlasila s účasťou medzinárodných odborníkov na práci komisie, roz­diely boli iba v spôsobe, ktoré však neboli neprekonateľné. Navyše v poslednej fáze rokovaní sa dosiahla dohoda aj v spôsobe zapojenia od­borníkov, navrhovaných Európsky­mi spoločenstvami. Autori listu v závere vyjadrili záujem na tom, aby sa odborná a vedecká spolupráca konečne mohla začať. Zvýšenie cestovného v Budapešti O tretinu sa zvyšuje od nového roku cestovné hromadnej mestskej dopravy v hlavnom meste. Rozhodlo o tom plenárne zasadanie budapeštianskej samosprávy na svojej mimoriadnej schôdzi. Tým sa zjednotia doteraz rozdielne tarify mestskej motorový a elektrický dopravy a zvyšujú sa z doterajších 15, resp. 12. forintov, m jednotných 18 forintov za nepriestupný lístok. Denný lístok bude stáť 150 forintov, mesačný žiacky a dôchodcovský lístok 215 a normálny mesačný predplatný lístok 860 forintov. (mst) FIDESZ by vyhral voVby Mládežnícka politická orga­nizácia Zväz mladých demokra­tov (FIDESZ) si podľa pries­kumu verejnej mienky, realizo­vaného Gallupovým ústavom, udržuje v popularite bezpečný náskok pred ostatnými politic­kými stranami. Na otázku „ko­ho by ste volili, keby sa volby konali tento týždeň?”, odpove­dalo 34 percent opýtaných pod­porou terajšej opozičnej orga­nizácie FIDESZ. Ako druhá sa umiestnila najsilnejšia strana, vedúca zložka vládnej koalície, Maďarské demokratické fórum (MDF1) s 21 percentami. Tretie miesto patrí najsilnejšej opo­zičnej strane - Zväzu slobod­ných demokratov (SZDSZ) so 16 percentami. Menej ako 10 percent sympatizujúcich majú maloroľníci (FKGP), socialisti (MSZP) a kresťanskí demokrati (KDNP). Mimoparlamentným stranám by odovzdalo svoje hlasy 7 percent voličov. Zaujímavým poznatkom z prieskumu verejnej mienky je, že oproti máju 1991, keď sa prieskumy začali robiť, do pos­ledného prieskumu vzrástol po­čet tých, ktorí by išli vôbec voliť zo 40 na 46 percent opý­taných. v Co s národnostným zákonom a voľbami do menšinových samospráv? Zvykli sme si už na to, že sľuby nie vždy môžeme brať celkom vážne ani v tom prípade, ak pochá­dzajú z vládnych kruhov. Predstavitelia maďarskej vlády už nie týždne či me­siace, ale celé roky posú­vajú termín vypracovania takého variantu národ­nostného zákona, ktorý by mohol byť predostretý Národnému zhromažde­niu. Koncom uplynulého roka sme už po toľký raz márne čakali na deň (30. novembra), ktorý bol pos­ledným termínom k tomu, aby naša vláda predložila parlamentu návrh menši­nového zákona... Tentok­­rát vraj predstavitelia jed­notlivých ministerstiev sa nedokázali dohodnúť pri tzv. kodifikačnom zosúla­­ďovaní návrhu zákona. Ďalší sľub: snáď do konca januára aj to bude... A menšinovému občanovi nezostáva nič iné, ako ve­riť v to, že ide o toho­ročný január. Ale nemali by sme byť takí netrpezliví! Iste sú aj oveľa súrnejšie veci na svete ako ten náš zákon, resp. zákon o nás. Koni­­ec-koncov, keď sme bez neho aj doteraz nejak vydržali, môžeme si naň trošku ešte počkať. Dô­ležité je, aby každému mi­nisterstvu stopercentne vyhovel. Aj keď zákon je iba sústavou právnych no­riem, ktorý sám osebe eš­te nemusí veľa znamenať. Najmä, ak k jeho realizácii nie sú zabezpečené peni­aze. Nie náhodou sa v denníku Magyar Hírlap 12. 12. 1991 písalo, že podľa informácií pochá­dzajúcich z Úradu pre ná­rodné a etnické menšiny, plánovanie rozpoétu na rok 1992 spôsobuje znač­né dilemy. Podľa stano­viska vlády podporovanie menšinových organizácií, inštitúcií a masmédií by malo prebiehať do prijatia národnostného zákona v doterajšej forme. Začiatkom januára, v čase, keď väčšina z nás si dáva šľachetné záväzky, by sme v žiadnom prípade nemali byť skeptickí. Nap­riek spomínanému ones­koreniu pri príprave ná­rodnostného zákona by sme mali veriť, že ešte v roku 1992 sa vytvoria mi­estne a celoštátne sa­mosprávy našich národ­ných menšín. A to v takej podobe, akú dopúšťa návrh menšinového záko­na, vytvorený konsenzom medzi vládnym menšino­vým úradom a organizá­ciami našich národností, spojených v Okrúhlom stole národných a etnic­kých menšín Maďarska. Mali by sme tomu veriť, napriek tomu, že na tento účel rozpočet vlády neob­sahuje žiadnu sumu. Pri­tom k voľbám a vytvore­niu menšinových samosp­ráv by boli potrebné as­poň dve miliardy forintov. Ako vieme, bez menšino­vých samospráv je nep­redstaviteľná kultúrna au­tonómia národností. bez vytvorenia takejto au­A tonómie našich menšín by bolo zo strany maďarskej vlády viac než netaktné hovoriť o európskej úrov­ni svojej národnostnej po­litiky a domáhať sa nie­čoho podobného na me­dzinárodnej politickej scé­ne pre Maďarov v sused­ných krajinách, keď doma ani zďaleka nemôže slúžiť dobrým príkladom. Bolo by však veľmi zlé, keby nám dávali určité šance a nádeje iba tzv. medziná­rodné dimenzie nášho menšinového bytia. Veď národnostný zákon systém menšinových sa­i mospráv a inštitúcií majú slúžiť v tejto krajine, kto­rej sme lojálnymi štátnymi občanmi, nám, príslušní­kom národností. Imrich Fuhl Z OBSAHU Dozvuky folklórnej žatvy v Sarvaši (2. str.) Michal Borguľa -písmuk z Dolnej zeme (3. Or.) Starosti s pitnou vodou v (ialgagute (4, str.) Lepšie podmienky rópáfekych školákov (5. str.) Náboženská výuka v našich obciach (6. str.) Príbeh Michala Škrabáka (10. str.)

Next