Ľudové Noviny, január-jún 1995 (XXXIX/1-26)
1995-06-29 / No. 26
29. júna 1995 KULTÚRA - POLITIKA3 Šaľa ’95 mam Slováci z Maďarska na Celoštátnej prehliadke detskej dramatickej tvorivosti Myslím, že nebude od veci začať tak trochu od Adama, alebo aspoň od starého dobrého Jána Amosa Komenského, ktorého poznáme ako veľkého reformátora školstva. Pravdepodobne nebudem ani prvá, ani posledná, ktorá si pomôže jeho slovami, nanajvýš, verte mi, že v našom prípade sú ozaj namieste. Požičala som si ich z Listov detskej Tálie - spravodajcu tohoročného šalianskeho diadelného festivalu, presnejšie zo Správy o stave a smerovaní dramatickej výchovy na Slovensku, vypracovanej našimi dobrými známymi Elenkou Bakošovou a Lydkou Janákovou, ktoré poznajú aj účastníčky našich divadelných doškoľovaní. Citujem (školský dozorca Plinius zo Scholy ludus): „Chcel by som takú školu, ktorá by bola naozaj dielňou ľudskosti, cvičiac mládež nielen k vedomostiam, ale oveľa viac k počestnému správaniu... tak aby každý, kto je tu vzdelávaný, nestal sa len zlomkom človeka, ale človekom schopným celý život múdro začínať a celý život viesť k úspešnému koncu... a prial by som si, aby sme mali pravdivú, krátku a účinnú cestu, ako k tomu všetkému mládež priviesť, aby sa táto predohra života robila takpovediac hrou..." Na Slovensku začalo na prelome 70. rokov hnutie, ktorého aktérkami boli aj dve vyššie spomenuté divadelničky a ktorého cieľom bolo „rozvíjať nový spôsob práce s deťmi. Divadlo hrané deťmi sa začalo chápať ako prostriedok rozvíjajúci predovšetkým ich psychickú spôsobilosť i osobnosť, spoločenské postoje, ovplyvňujúce ich vzťah k práci, kultúre ako celku. Vznikol v opozícii k prevládajúcim názorom, ktoré chápali detské divadlo ako málo dokonalú napodobeninu divadla dospelých... Princíp divadla hraného deťmi: jednoduchá hra - dramatická hra - divadelná hra: predstavenie... činnosť v oblasti detského divadla sa stáva symbiózou výchovného a umeleckého pôsobenia, má svoj proces a má i svoj cieľ, v ktorom sa dieťa stáva subjektom a nie objektom tvorivej výpovede ” (úryvok zo Správy). O tom, či malo „hnutie” úspech, svedčí aspoň jeden údaj: na Slovensku pracuje vyše šesťsto kolektívov, združujúcich deti od 6 do 15 rokov v činoherných, bábkarských, pantomimických a hudobno-dramatických súboroch. Pôsobia pri školách, kultúrnych domoch, i pri základných umeleckých školách. K tomu, aby mohli medzi sebou „súperiť”, poťažne konfrontovať sa s inými súbormi, a tak sa niečomu novému priučiť (a okrem toho sa napríklad aj skamarátiť), bolo treba vytvoriť sieť súťaží a prehliadok od tých najužších, cez regionálne až po celoštátne. A tak aj tohoročná, už XVII. prehliadka detskej dramatickej tvorivosti — teda detského divadla, divadla hraného deťmi - Dieťa v divadle (od budúceho roku už Zlatá priadka), ktorá sa konala v dňoch 29. mája až 1. júna a ktorej hlavným organizátorom bolo Národné osvetové centrum, bola výsledkom štyroch oblastných prehliadok: v Senici, Rimavskej Sobote, Stropkove a v Bratislave. V Sali sa zišlo vyše desiatky detských divadelných súborov z celého Slovenska. Ich predstavenia boli na jednej strane autorské, teda autor textovej predlohy sa stotožňoval s vedúcim dramatického súboru či krúžku, ďalšie - a takých bola väčšina - vznikli na základe niektorej klasickej predlohy - v tomto prípade sa však konečný tvar značne odlišoval od tradične zažitého. Nesmieme pritom zabudnúť na to, že v zmysle vyššie uvedeného sú spolutvorcami detského divadla aj deti, ktoré do prípravy inscenácií viac-menej zasahujú. Predstavenia, ktoré prebiehali zvyčajne doobeda, pozorovala okrem „civilného” publika aj odborná, ale i detská porota. Čo je veľmi sympatické - členovia poroty vo večerných rozboroch, ktoré veru trvali do neskorej noci, nechceli a nemienili predstavenia len kritizovať, ale predovšetkým cez kritiku pomôcť hľadať cestu, ako ďalej. Znovu sa potvrdilo, že slovenské detské divadelné súbory naozaj hľadajú stále nové chodníčky: neuspokoja sa s tým, čo pred nimi vytvorili ostatní, ale využijúc prednosti tradícií detského divadla rozvíjajú ich a zdokonaľujú. Mnohé z predstavení, ktoré sme v Šali videli, potrebujú vyspelého detského diváka a mnohé z nich tiež vyvolali polemiku, či sú určené deťom alebo dospelým, ale názory väčšiny odborníkov sú prísne: nemáme dieťa podceňovať, pretože si z videného odnesie viac, než si možno ono samo myslí. Sprievodnými podujatiami divadelnej prehliadky v Šali boli okrem večerných rozborov predstavení už tradične aj tvorivé divadelné dielne: dielňa scénografie a technológie bábok, ktorej účastníci pripravili pre záverečnú prezentáciu fantastické bábky z prírodných materiálov (drevo, kamene, slama, papier, atď.) - tieto vyrozprávali svoj príbeh o Jánošíkovi (texty vznikali - bola som toho svedkom - v poslednú noc, ale na výsledku to vôbec nebolo vidieť). Ďalšou bola dielňa tvorivej dramatiky, ktorá sa zamerala na tému výučby prvého ročníka základných škôl, pričom účastníci sa zoznamovali s abecedou cez zmyslové cvičenia. Dielňa sa venovala hlasovej výchove, ktorá je na školách zaznávaná. Prezentácia tejto dielne bola tiež veľmi vydarená a vtipná — veď cez personifikáciu hlások sa v nej hovorilo o ľudských charakteroch a vzťahoch (v tejto dielni bola väčšina slovenských pedagógov z Maďarska a veľmi si ju pochvaľovala). Náplňou tretej dielne bola hudba a pohyb v detskom divadle. Jej lektori predviedli prácu s reálnou aj imaginárnou rekvizitou, vyjadrovanie hudby pohybom, základy techniky pantomímy, vyjadrovanie svojich pocitov syntézou pohybu a zvuku... i pohyby bábok, ktoré účastníci dielne využili v prezentácii najviac. Myslím, že sa nemýlim, ak poviem, že okrem slávnostného vyhlásenia výsledkov bola jedným z vrcholov prehliadky práve záverečná prezentácia výsledkov práce dielní: v estrádnej sále šalianskeho kultúrneho domu desiatky, ba možno i stovky ľudí, z ktorých sa mnohí ešte pred pár dňami ani nepoznali, pocítili fantastickú spolupatričnosť a cez prostriedky divadla tú skutočnú, nefalšovanú „lásku k blížnemu”. Zvykom prehliadky Dieťa v divadle je udelenie jednej hlavnej ceny - v tomto roku ju získal detský divadelný súbor Kde bolo, tam bolo pri ZŠ v Oravskej Polhore za inscenáciu Príbeh ozajstného Gulivera. Ako sa píše v bulletine, predstavenie kladie otázku, prečo je potrebné písať a čítať knihy a zároveň nastolilo odveký problém ľudstva medzi malými a veľkými, resp. kto je malý a kto je veľký... Predstavenie úžasne zaujalo i svojou scénografiou. Bez diplomu a ďalšich cien však zo Šále neodcestoval ani jeden súbor. Malé, sympatické mestečko Šaľa, ktoré divadlom nežije len počas štyroch festivalových dní, ale samo sa môže popýšiť viacerými detskými súbormi, navštívila i malá delegácia z Maďarska: skupina pedagógov, ktorí sa už viac rokov venujú ochotníckemu-divadelnému životu na svojich školách, alebo ktorí sa mu chcú v budúcnosti venovať. Rozália Keleczová z Čívu, Estera Bodová z Kirťu, Klára Mátéová a Mirka Kovácsová z Budapešti, Anka Ondrejová zo Slovenského Komlóša, Tomáš Nagy z Dunaegyházy a Juraj Blaško z Mátraszentimre si zo Šále odniesli kôš zážitkov, poznatkov, nápadov a dojmov. Pisateľka týchto riadkov môže len dúfať, že nás Šaľa prijme i v budúcnosti. Jej lektorom, Národnému osvetovému centru a všetkým, ktorí našim divadelníkom v Maďarsku pomáhajú, sa budeme snažiť vrátiť im ich pomoc aj s úrokmi. D. Onodiová DIEfA VDIVADi-B Hra s menami Gabriel Fraňo, autor článku O Maďaroch so slovenským pôvodom, ktorý bol uverejnený v 24. čísle Ľudových novín, sa snaží určovať pôvod niektorých maďarských historických, literárnych a politických osobností podľa ich priezvisk. Keďže priezviská sú iba akýmisi „otcovskými menami", nemôže sa pôvod, národnostná príslušnosť alebo materinská reč určovať výlučne na takomto základe. Priezvisko môže poukazovať nanajvýš na pôvod, ale aj to iba čiastočne. Veď vieme, že napríklad materinská reč súvisí najčastejšie nie natoľko s rečou otca ako matky, ale, samozrejme, úlohu tu zohrávajú aj ďalšie okolností. Slovom, nie je správne na ne zabúdať... Uveďme niekoľko príkladov. Matej Bel mal otca Slováka, matku Maďarku. P. O. Hviezdoslav bol, ako vieme, slovenským básnikom, ale zato s maďarským priezviskom Országh. Maďarský národný hrdina György Szondi zase mal vraj pôvodne slovenské otcovské meno, teda priezvisko Sucho. Ale kto vie, ako sa volala jeho matka a akú mala ona materinskú reč? Mimochodom, v Novom maďarskom lexikóne som sa stretol s jeho maďarským menom, a nie slovenským... Myslím si však, že je to zbytočná hra s menami. Rozhodujúce môže byť iba to, ku ktorej národnosti sa hlási daná osoba. Rezső Petik P. Lipa na festivale v Paksi V osobe Petra Lipu a „reprezentačného výberu samosprávy” z Galanty malo Slovensko zastúpenie na III. bluesovom, rockovom a gastronomickom festivale v Paksi v dňoch 16. a 17. júna. Program podujatia v meste, kde stojí jediná maďarská jadrová elektráreň, bol veľmi pestrý. Hudobným vrcholom bol jam-session, na ktorú sa usporiadatelia zabezpečili popri domácej špičke aj pozvaním významných hostí. V hudobných blokoch sa okrem iného predstavili formácie Magyar Atom Blues Band, Palermo Boogie Band a Seneca. V Bratislave o Slovákoch v Rumunsku Ucelený pohľad na život Slovákov v Rumunsku z hľadiska histórie a súčasnosti poskytla výstava a ďalšie sprievodné podujatia, ktoré sa v júni uskutočnili v Krajanskom múzeu Matice slovenskej v Bratislave. Vedecká konferencia sa zaoberala historickými aspektmi príchodu Slovákov do tejto krajiny, ich zapojením sa do hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života, súčasnými podmienkami a možnosťami na zachovanie národnej a kultúrnej identity. Podpredseda SNS o základnej zmluve medzi MR a SR V súčasnosti prebiehajú medzi koaličnými partnermi rozhovory o obsahu základnej medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a SR. Ako by ste tieto rozhovory charakterizovali? Presviedča vás počas nich premiér V. Mečiar o potrebe ratifikácie tejto zmluvy? - spýtala sa SMENÁ č. 124 v rozhovore s podpredsedom SNS J. Šedovičom. — Pán predseda vlády nás nepresviedča slovami, ale hľadáme vecné riešenie problému. My sme naznačili isté riešenie už v našom prvom vyhlásení, že NR SR by mala prijať jednoznačne záväzný výklad spornej pasáže zmluvy. Je veľké množstvo riešení, ktoré môžu zlepšiť výklad zmluvy. Problém je v tom, že výklad článku 15 nie je jednoznačný. Maďarská strana si vysvetľuje, že maďarská menšina tu má zaručené kolektívne práva. Slovenská strana zasa tvrdí, že nemá a nikdy mať nebude, pretože to nie je nikde na svete a niet dôvodu, prečo by to malo byť u nás. Treba nájsť riešenie, aby ten výklad bol na oboch stranách jednoznačný a rovnaký. To je celý zmysel koaličných rozhovorov na túto tému. — Ak by bola splnená táto podmienka, zmenili by ste svoje stanovisko v otázke ratifikácie zmluvy? - Škutočne je predčasné o tom hovoriť. Najskôr musíme mať problém vyriešený, a potom môžeme dať stanovisko. Zatiaľ problém vyriešený nie je. Odporúčanie RE č. 1201 je tam zapracované a výklad je minimálne dvojaký. Keď sa toto odstráni, je rozhodnutie na našich poslancoch. Sándor Nagy Za širšiu koalíciu Naďalej zastávam názor, že ako model by dlhodobo krajine prospela širšia koalícia, povedal poslanec Maďarskej socialistickej strany a predseda Celoštátneho zväzu maďarských odborov Sándor Nagy. Reagoval tak na vyhlásenie predsedu Kresťanskodemokratickej ľudovej strany Györgya Giczyho, ktorý pripustil možnosť spolupráce s kresťanským, respektíve odborárskym krídlom MSZP. Sándor Nagy označil za pozoruhodnú otvorenosť a približovanie sa kresťanských demokratov. V tejto súvislosti pripomenul, že kresťanskodemokratická-kresťanskosociálna platforma odborov môže plniť (vo vzťahu MSZP a KDNP) úlohu spájajúceho puta.