Ľudové Noviny, január-jún 1998 (XLII/1-26)
1998-01-01 / No. 1
Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 16 Ft • 1. januura 1998 • Ročník XLI č 1 Vojtech Kondrót Novoročenky D Poézia? Voláte neexistujúce číslo! (To dávne detské nebo kde sa predsa čosi blyslo) 2) Skúsenosť predkov dolnozemských pracujúcich pokolení: len v reči spomenieme slnko - už sme z neho opálení 3) Ľahko je milovať sa na diaľku - ak je to treba - ťažšie žiť každodenne dobrovoľne vedľa seba 4) Nedeľné premiéry rodinnej opery: zo stromu manželstva lietajú ívery 5) Egyptský boh Slnka? Ra (Od kolísky po hrob - hra!) 6) Deti - tí bosí ľudia ktorí nás zo sna budia deti - tí bosí ľudia ktorí v nás ľudi budia 7) Čo to je súkromie? Odpoveď: slnko nie! 8) Stará báseň: chodíš do mňa duša moja už len spávať 9) Svetlo sa robí (rodí) potme Aj keď nás bolia nohy: „Poďme!” 10) Dňom nocou v prázdnom srdci v kolenách tak usádza sa náhlenie Život čo na všetko ti pritakával povie prvé náhle nie 11) Odkedy ťa bolí koleno o to viacej chodíš pešo -12) krytý dávnovekou morénou stúpaš na štít s menom dnešok Samospráva vo Veľkom Bánhedeši si pomáha, ako vie Návšteva u starostu Štefana Stanka Starosta Veľkého Bánhedešu (Nagybánhegyes) Štefan Stanko sa pred šiestimi rokmi na stĺpcoch našich novín sťažoval, že počet obyvateľov obce - i keď nie rýchlym tempom - ale od začiatku šesťdesiatych rokov neustále klesá. - Žiaľ, tento proces pokračuje aj v súčasnosti, - informuje nás starosta. - Dnes tu žije okolo 1750 ľudí. Pre porovnanie musím poznamenať, že roku 1960 nás bolo vyše 2200. Tento nežiadúci proces sprevádza ďalší, ktorý strpčuje život nás všetkých: je to ubúdanie pracovných príležitostí. Osud miestneho poľnohospodárskeho družstva je až na zaplakanie a v tunajšom mliekárenskom závode pracuje len veľmi málo našich občanov. Napriek tomu je nezamestnanosť u nás pomerne nízka, okolo 12-percentná, a to vďaka usilovnosti a odvahe našich občanov. Mnohí gazdujú na vlastných poliach, nepostavili sa do radu nezamestnaných. Nemyslite si, že by to bolo príznačné na náš region. íNapríkiad u susedov, v kovácsházskej oblasti, je až 28-percentná nezamestnanosť. A tak je tomu aj v mnohých iných békéšskych obciach. Samospráva dľa možnosti - za pomoci župného strediska práce - pravidelne zamestnáva v rámci verejných prác okolo pätnásť trvalé nezamestnaných. Horšie je to so starostlivosťou o mladých, ktorí po absolvovaní škôl čakajú na svoje prvé pracovisko. Týmto môžeme iba odporúčať, aby d’alej študovali. Na to, aby sme im konkrétne pomohli, nemáme žiadne prostriedky. Ročný rozpočet našej samosprávy činí takmer 70 miliónov forintov, - pokračuje Š. Stanko. - Táto suma stačí akurát na zabezpečenie prevádzky našich ustanovizni - školy, škôlky, lekárskej ambulancie, kultúrneho domu. Z tejto sumy hradíme aj sociálne a iné nevyhnutné verejné výdavky. Na rozvoj sa nám sotva niečo ujde. Starosta pokladá za veľké šťastie, že v uplynulých rokoch sa obec dynamicky rozvíjala, podarilo sa realizovať viac takých investícií, na ktoré by v súčasnosti nemohli ani pomyslieť. Pred štyrmi rokmi uviedli do prevádzky vodné dielo, ktoré postavili nákladom 70 miliónov forintov. V priebehu štyroch rokov všetky ulice pokryli asfaltom a vydláždili chodníky. Už dávnejšie vybudovali termálne kúpele, zdravotné stredisko, materskú školu i plynovod. - V súčasnosti je rozostavaná telefónna sieť,- pokračuje starosta. - Po jej dokončení budeme môcť plne uspokojiť nároky občanov. V súčasnosti zo 700 domácností je 420 už napojených na sieť. Pred dokončením je aj výstavba šatne na športovom ihrisku, ktorá nás stála štyri milióny. Aj s budovaním káblovej televízie sme už značne pokročili. Investovali sme do nej už vyše tri a pol milióna forintov. Súčasné možnosti sú mimoriadne obmedzené. Deň čo deň to pociťuje aj starosta Veľkého Bánhedešu. Napriek tomu kuje ďalšie plány a zháňa peniaze. Postupne sa snaží vytvárať podmienky na rozvoj turistického ruchu, ktorý by sa mal opierať o termálne liečivé kúpele. Pred niekoľkými rokmi v ich blízkosti postavili kemping. Vyhľadávajú ho hlavne motorizovaní turisti z Rakúska a Nemecka. Liečivá bánhedešská voda sa však stáva čoraz známejšou aj medzi domácimi hosťami. - Nútení sme neustále sledovať súbehy a vypracúvať projekty, len aby sme získali dajaké peniaze, — usmieva sa starosta. - Museli sme sa naučiť gazdovať a speňažovať naše služby v oblasti turistického ruchu. Slovom, samospráva si pomáha, ako môže. Ako ináč, keď chceme rozšíriť budovu základnej školy za 63 miliónov? Zatiaľ sme na túto investíciu našetrili iba 20 miliónov. Tento náš cieľ je zvlášť môjmu srdcu blízky, veď ide o deti, ktoré sa dnes ešte nemôžu učiť v jednej budove, preto musíme školu stoj čo stoj rozširiť a zmodernizovať. Text a foto: - zb- Starosta Š. Stanko nám ukázal kemping, ktorý láka aj zahraničných hostí Do každej slovenskej rodiny V druhej polovici decembra sa dostala do našich Slovákmi obývaných osád obľúbená ročenka, spoločná publikácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a Celoštátnej slovenskej samosprávy. Náš kalendár na rok 1998 obsahuje bohatý textový a obrázkový materiál o živote našich Slovákov. Okrem toho v ňom nájdete veľa zaujímavého a zábavného čítania. Slovenský kalendár si môžete kúpiť v každej Slovákmi obývanej osade u aktivistov CSS a ZSM. Naša ročenka by sa mala dostať do každej slovenskej rodiny. Kúpte si ju aj vy! Cena: 200 Ft. Slovenský deň V rámci Svetového roka Slovákov organizovala Katedra slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne 11. decembra pre svojich poslucháčov Slovenský deň. Jeho obsahovou náplňou bola prednáška venovaná významným jubilantom roka - Štefanovi Moyzesovi a Antonovi Bernolákovi. Lektorka Marta Zahradníková, ktorá venuje sústavnú pozornosť šíreniu slovenskej kultúry, priblížila študentom nezastupiteľný zástoj oboch veľkých osobností v našich dejinách. Po prednáške si študenti pozreli výstavu diel ľudovej umeleckej tvorby - figúriek zo šúpolia, stvárňujúcich vianočnú symboliku i bežný život. Keďže Slovenský deň sa konal pred sviatkami, nechýbali na ňom ani vianočné koledy. Podujatia tohto dmhu sú osožné nielen z odborného hľadiska, ale nepriamo napomáhajú proces sebapoznávania a upevňovania národnej identity poslucháčov. Katarína Maruzsová Šebová