Ľudové Noviny, január-jún 1999 (XLIII/1-25)

1999-01-07 / No. 1

Matičný vinš Slovákom celého sveta Drahé Slovenky, drahí Slováci, vzácni priaznivci slovenského života v zahraničí Dospeli sme k posledným podujatiam Svetového roka Slová­kov 1997 - 1998. ktorý neznamenal akúsi kampaň, ale predel, svetlo a medzu medzi doterajším a budúcim smerovanim Matice slovenskej voči Slovákom celého sveta. Vstupujeme do počiatkov Veľkého jubilea, svetového kresťan­ského roka 1999 - 2000, ako predzvesť Roka Matice slovenskej 2001. teda opätovného roka Slovákov žijúcich na celej zemeguli. Prijmite k pretrvávajúcej atmosfére sviatkov Narodenia, ktoré majú tak typický ráz práve v slovenskom duchovnom svete, ale i do nového roka 1999, významného pre našu i svetovú civilizáciu, úprimné matičné pozdravy a blahoželania, aby sa dobrá vôľa dobrých a verných Slovákov splnila do posledného želania a slo­venský život v nej. Potešilo by nás, keby ste naše želania pokoja, radosti, zdravia a úspešnosti tlmočili od najstaršej národnej ustanovizne Slovákov celého sveta všetkým Vašim rodinám, príbuzným, známym, spo­ločenstvám, priaznivcom a sympatizantom so Slovenskom a Slo­vákmi kdekoľvek Vás zahnal osud. Želali by sme si, aby slovensko-slovenská spolupatričnosť a súvzťažnosť prenikla celým našim životom, a to všade, kde mož­no zaznamenať slovenské slovo, pieseň, modlitbu i náturu, ktoré obohacujú všetky kontinenty sveta a zušľachťujú ich duchovný a duševný ráz. Nech Najvyšší žehná Slovákom na celom svete, nech žehná na­šim spoločným želaniam, úspechom, kladom a vkladom do vzá­jomnej podpory Slovákov a všetkých ľudí dobrej vôle na celom svete. Na Nový rok 1999 Jozef Márkus, predseda MS Slovenský večierok v Segedíne Katedra slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gy. Juhásza v Segedíne koncom uplynulého roka usporiadala Slo­venský večierok. Článok o ňom prinášame na 3. strane. Foto: M. Zahradníková Súbeh nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa Nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku LIPA vypisuje súbeh na udelenie jednorazovej podpory na školský’ rok 1999/2000. Prihlásiť sa môžu: 1. Žiaci 8. ročníka základných škôl, ktorí majú učebný priemer nad 4,3 a prihlásili sa na sloven­ské gymnáziá v Budapešti resp. v Békéšskej Čabe. K prihláške treba pripojiť: - fotokópiu vysvedčenia za prvý polrok šk. r. 1998/1999, - kópiu prihlášky na slovenské gymnázium, - odporúčanie riaditeľa školy. 2. Študenti 4. ročníka gymnázií, ktorí pokra­čujú v štúdiu na univerzite na odboroch socioló­gia či národopis, alebo na vysokej škole štátnej správy'. K prihláške treba pripojiť: - fotokópiu vysvedčenia za prvý polrok šk. r. 1998/1999, - kópiu prihlášky na univerzitu alebo vysokú školu, - odporúčanie riaditeľa školy. Termín zaslania prihlášok: do 31. marca 1999. Podmienkou zaslania podpory je potvrdenie o prijatí na gymnázium, respektíve na vysokú ško­lu. V prípade budúcich vysokoškolákov je pod­mienkou aj štátna skúška zo slovenského jazyka stredného stupňa, respektíve maturita zo sloven­ského jazyka a literatúry. Prihlášky prosíme za­slať na adresu: Zväz Slovákov y Maďarsku, Bu­dapešť, Fadrusz u. 11/a, PSČ: 1114. Prvá menšinová samospráva v Čorváši Mnohostranný a reálny plán činností - Desiaty november 1998 o­­stane v našom kalendári zapí­saný červenými písmenami, vtedy sa totiž v tejto kancelárii založila prvá slovenská samos­práva v Čorváši, - hovorí 28- ročná predsedníčka Alžbeta Hudáková-Klyucsiková. Jej slová potvrdzuje aj podpredseda Pavol Paksi a dodáva: - Viete, keď sme urobili prieskum s cie­ľom zistiť, koľkí zo 6 300 Čor­­vášanov sa hlásia k slovenskej národnosti, našlo sa ich celkove 62. Nie je to veľa, dokonca veľ­mi málo, ale vždy dosť na zalo­ženie klubu. Tento klub sa stal semiačkom, z ktorého vyrástla naša menšinová samospráva. Zbor je dnes už skutočnosťou, je len otázkou, aký bude. Mladá a navidomoči agilná predsedníčka sa na to pozerá op­timisticky a s dôverou, ako člo­vek, ktorý sa narodil pre úspech. Pochádza zo Sarvaša, maturova­la v Čabe, rodina jej manžela, Klyucsikovci, sa presťahovali do Čorvášu z Čabasabadi pred trid­siatimi rokmi. Ako sama hovorí, keď sa nred šiestimi rokmi vyda­la do Čorvášu, ani by si nebola pomyslela, že raz tu z nej bude menšinová predsedníčka. - Známi ma pozvali do slo­venského klubu, kde som opäť objavila chuť a pôvaby mater­činy. Dala som sa do čítania slo­venských knižiek a čoskoro som prišla na to, že mám ešte aj iné povinnosti, než žiť v šťastnom rodinnom kruhu, vychovávať päťročného synčeka a zabezpečo­vať prídely potravín pre domov dôchodcov. Iniciátori volieb ma zapísali na kandidačnú listinu a 509 voličov mi prejavilo svoju dôveru. Pavol Paksi k tomu pozname­náva: - Na radosť všetkých, lebo potrebujeme mladý elán, ktorý Alžbeta má a ktorý my, starší, podporíme. Spoločná vôľa a spo­lupráca spojená s ochotou môže priniesť úspechy. Obidvaja nás ubezpečujú, že rovnako sa k tomu stavajú aj o­­statní členovia samosprávy, naj­mä pokiaľ ide o najaktuálnejšie úlohy prediskutované na zaklada­júcej schôdzi. Zúčastnili sa jej všetci piati. Všetci dúfajú, že bu­dú tvoriť úspešný kolektív: insit­ná maliarka Helena Čarejšová- Hrabovská, dobre známa nielen doma, ale i na Slovensku, dô­chodca Juraj Kováč, taktiež dô­chodkyňa Edita Laurinecová- Laduverová, spomenutá pred­sedníčka a jej zástupca. - Koncom decembra vypracu­jeme stanový a zostavíme ročný plán činnosti, - oznamuje pred­sedníčka. - Zatiaľ to nie je defini­tívne, ale hlavné smery našej čin­nosti sú už zrejmé. Naše plány sú seriózne a uskutočniteľné. Na prvom mieste považujeme za svoju úlohu aktívnu spoluprácu s obecnou samosprávou. Je pre nás veľmi dobrým znamením, že hneď v deň svojho založenia nám pridelili túto kanceláriu, - ukazu­je okolo seba Alžbeta Hudáko­vá-Klyucsiková. - V návrhu plánu našej činnos­ti sa chceme sústrediť na to, aby sme sa podieľali na každoden­nom živote obce, aby sme boli kolektívom, s ktorým možno po­čítať. Slovenský klub ani dosiaľ nečakal so založenými rukami menšinová samospráva to tiež ne­bude robiť. Klub poskytoval a poskytuje vhodné miesto a príle­žitosť na zábavu, príležitostné vypekanie, vyšívanie a iné záuj­mové činnosti. Samospráva však musí vytvárať priestor pre zacho­vávanie slovenských tradícií, ma­terinského jazyka a trvať na tom, aby si ho osvojilo čo najviac ľudí, vrátane mladých. S tým tesne súvisí náš prvý zámer: chceli by sme, aby v zá­kladnej škole od budúceho roku pôsobil slovenský krúžok. Už te­raz by sme mali osem až desať záujemcov a tento počet by sa mohol v septembri zvýšiť na pätnásť. Z Békéšskej Caby by sem dochádzal ako vedúci krúž­ku učiteľ slovenčiny, ktorému by sme hradili honorár. Môj syn Daniel sotva čaká, kedy začne chodiť do krúžku, hoci má iba päť rokov a do školy pôjde až o dva roky, - dodáva pani predsed­níčka. Pozoruhodné sú aj ich ďalšie plány. - Budeme spoluúčinkovať na podujatí Vianoce pre všet­kých a členky slovenského klubu Katarína Greksová, Mária Hrabovská a ďalšie na túto slávnosť upečú medovníkové fi­gúrky a pripravia balíčky pre čorvášske deti. Zúčastníme sa aj štvrtej Čorvášskej jari, na ktorú pozveme viacero národnostných kolektívov. Popri družobnej obci Uzon v Sedmohradsku by sme radi nadviazali podobné styky s obcou na Slovensku, a ak sa nám to do leta podarí, vydáme sa tam s plným autobusom. Členovia nášho klubu vôbec radi cestujú, napríklad Helenka Čarejšová vystavovala svoje obrazy napo­sledy v Trenčíne a na Slovensku vystupovali aj mladí citaristi do­mu kultúry. Na záver: podľa stanov menši­nová samospráva v Čorváši zasa­dá raz za mesiac. Na zasadnutí obecnej samosprávy boli medzi pozvanými hosťami aj naša pani predsedníčka a jej zástupca. - Bolo by žiadúce, keby do slovenského klubu prichádzalo čím viac mladých, inak si ťažko predstaviť skutočný čulý národ­nostný život. Chceli by sme po­zvať prednášateľov na naše klu­bové večery, keďže je záujem o minulosť a tradície Slovače. Tak­isto by sme chceli obnoviť aj čin­nosť pávieho krúžku, aktívneho ešte pred niekoľkými rokmi. Ďal­šie úlohy vyplynú takpovediac na pochode. Prvý rok bude určite obdobím získavania skúseností, ktoré potom zužitkujeme v ďalšej účasti na živote obce. - Mnohí Čorvášania tvrdia, že slovenská menšinová samospráva je potrebná a bude ešte potrebnej­šia v budúcnosti. Veríme tomu aj my a preto sme sa pustili do prá­ce, - zhrňuje podstatu nášho roz­hovoru podpredseda Pavol Paksi. Na jeho vážne slová reaguje opti­misticky a pokojne pani predsed­níčka nasledovne: - Čoskoro dáme o sebe vedieť. Ervin Sass Alžbeta Hudáková-Klyucsiková Pavol Paksi Foto: E. Veressová .1999 JAN 1 i

Next