Ľudové Noviny, júl-december 1999 (XLIII/26-52)
1999-07-01 / No. 26
http://www.datanet.hu/compress/ludove99 E-mail: comp-press@mail.datanet.hu XXII. národopisný zberateľský tábor (na úver?!) Zmapovať, čo si čemerskí Slováci zachovali po predkoch Tohtoročný národopisný tábor békéščabianskeho Slovenského výskumného ústavu ZSM bol usporiadaný v Čemeri (Csömör). V tejto veľkoobci popri maďarskom obyvateľstve žijú vo väčšom počte príslušníci slovenskej národnosti a v menšom i Nemci. V poradí už XXII. tábor si vytýčil za cieľ zmapovať, čo si čemerská Slovač zachovala z bohatých duchovných a vecných pamiatok svojich predkov a do akej miery ovplyvňovala ich život bezprostredná blízkosť hlavného mesta. Tábor bol usporiadaný od 20. do 25. júna s menším počtom účastníkov ako v minulom roku, čo však neovplyvnilo jeho význam a prínos v zbere a spracovávaní hodnôt našej minulosti a súčasnosti. Popri domácich profesionálnych etnografoch a nadšených amatéroch sa nášho tábora aj v tomto roku zúčastnili hostia zo Slovenska. Domácich odborníkov zastupovali vedúca Slovenského výskumného ústavu a zároveň aj tohtoročného tábora dr. Anna Divičanová, vedecký tajomník Ján Chlebnický, pracovník múzea Mihálya Munkácsyho v Békéšskej Čabe Juraj Ando, ktorý sa venoval ľudovému staviteľstvu, profesorka slovanskej katedry Univerzity Lóránda Eötvösa Mária Žiláková, ktorá sa zamerala na zber pamiatok z oblasti ľudového liečenia, ďalej náš známy etnograf Ondrej Krúpa, ktorého výskumnou oblasťou boli kalendárne obyčaje a ľudové zvyky. Domácich ochotníckych zberateľov zastupovali komlóšania Juraj Dolnozemský a Ondrej Lopušny. Aj výskumníkom zo Slovenska sa ušlo práce: Zuzana Beňušková (SAV) a študentka Paula Molnárová (FFUK) sa venovali etnickým a konfesionálnym vzťahom národnostne a nábožensky zmiešanej osady, Eva Krekovičová (SAV) sa zahĺbila do bohatstva ľudovej piesne v Čemeri, Zita Škovierová (FFUK) skúmala spoločenský život osady, Eva Pančuchová a Viera Sedláková (MS) z Martina sa venovali rodinným zvykom a rodinným sviatkom. Tohtoročný národopisný tábor v Čemeri bol privítaný tak vedením, ako aj obyvateľmi veľkoobce. V jeho príprave a uskutočnení poskytli významnú pomoc starosta Juraj Bátovszki, evanjelický farár Péter Solymár, katolícky kňaz Béla Mucza, riaditeľka osvetového strediska Ilona Gergelyová- Tóhátiová. Vedeniu tábora pri výbere informátorov poskytli veľkú pomoc J. Hortobágyiová a Ilona Kissová. Čo sa týka prípravy a realizovania tábora, nemožno nespomenúť eminentné zásluhy vedenia ústavu (dr. Anna Divičanová a Ján Chlebnický), ako aj nového vedúceho tábora Juraja Andu, ktorému významný post usmerňovania tábora odovzdal dr. Ondrej Krúpa v minulom roku. Na otázku, prečo si vedenie ústavu v tomto roku za miesto tábora vybralo práve Čemer, odpovedala dr. Anna Divičanová priam vedeckou štúdiou, z ktorej pre obmedzenosť priestoru môžeme vyzdvihnúť len najzávažnejšie myšlienky. - Čemer je z nášho hľadiska zaujímavou osadou. Národnostné, etnické a konfesionálne zloženie je úplne iné, ako v ostatných našich osadách. V Čemeri sa usadili najprv evanjelickí, potom katolícki Slováci a okolo r. 1824 katolícki Nemci, ktorí tu vytvorili bohatú záhradnícku kultúru. Aj keď sa od r. 1930 začala ich postupná asimilácia pod vplyvom nemeckej kultúry, všeličo sa zachovalo. Rôzne zvyklosti a kultúrne hodnoty, medzi nimi Procesia božie telo, sa v dôsledku spolunažívania Maďarov, Slovákov a Nemcov stali spoločným pokladom tamojších ľudí. Naši výskumníci skúmajú slovenské a zmiešané rodiny, spôsob ich života a prežité zvyklosti predkov. Zmapujú bohaté tradície spevnej kultúry, pozrú sa na to, prečo zanikli evanjelické bohoslužby, ktoré sa do roku 1974 konali a pokúsia sa dostať odpoveď, prečo sa vytratila výučba slovenského jazyka. Zvedaví sme aj na to, do akej miery žije slovenské slovo v osade, veď podľa našich správ sa na ulici hovorí už takmer len po maďarsky, päťdesiatnicišesťdesiatnici však medzi sebou a v domácnostiach hovoria takmer len po slovensky. Úlohou tábora teda nie je len odhalenie archaických pamiatok, ale aj ľudové kultúrne bohatstvo prežívajúce v súčasnosti a jazyková kultúra. Nie v poslednom rade nás zaujíma aj to, že ako pôsobí bezprostredná blízkosť hlavného mesta na túto kultúru a to, že ako privíta tunajšie pôvodné obyvateľstvo mešťanov usadzujúcich sa tu.. Hostitelia vytvorili pre účastníkov tábora naozaj vhodné podmienky. Oporným bodom výskumníkov bol Mládežnícky dom Evanjelickej cirkvi, odkiaľ denne vychádzali do terénu a kde sa vracali na vyhodnocovanie i krátky oddych. Slávnostné otvorenie tábora sa začalo bohoslužbou, po ktorej starosta osady Juraj Bátovs szki oboznámil účastníkov tábora minulosťou a súčasnosťou osady. Prítomných pozdravila aj predsedníčka ZSM Ružena Egyedová Baráneková. Účastníci národopisného tábora navštívili miestne Múzeum tradičnej kultúry, stretli sa s členmi klubu záhradkárov a členmi miestneho speváckeho zboru, s ktorými strávili príjemné chvíle. Moja krátka návšteva medzi výskumníkmi etnografického tábora stačila, aby som sa po boku J. Dolnozemského a O. Lopušného zúčastnil stretnutia s informátorom Jurajom Krizsanom, ktorý nás oboznámil so zaujímavou históriou nielen svojej rodiny, ale aj so životom, zvykmi a tradíciami celej Slovače osady, ktorej rodina Krizsanovcov boía od samých začiatkov pevným článkom. Na záver nemožno nespomenúť, že prípravy tohtoročného tábora prebiehali za nemalých starostí, s ktorými nás oboznámila dr. A. Divičanová. Do titulu sa nie náhodou dostali slová „na úver”. Vedúca Slovenského výskumného ústavu v Békéšskej Čabe hovorila s rozčarovaním a znechutene o finančných problémoch, ktoré sa pri organizovaní táborov posledných rokov vyskytujú. Ako povedala, finančné prostriedky táborov zabezpečoval dávnejšie, v začiatkoch Zväz, neskôr priamo ústav. (Pokračovanie na 4. strane) Účastníci národopisného tábora v Čemeri Z obsahu Štatút CSS 2,3. str. Svetový deň hudby 4. str. j Čabianske Expo 5. str. j Výzva Slovenskej besedy 5. str J Otvorená cirkev, otvorená spoločnosť 9.slr. BÉKÉS MEGYEI KÖNYVTÁR 5601 BÉKÉSCSABA Pf. 35 Veľký Bánhedeš Za náš jazyk a tradície V popoludňajšom tichu základnej školy vo Veľkom Bánhedeši sme sa zhovárali s učiteľkou Annou Szántaiovou-Szigetiovou, predsedníčkou miestnej slovenskej menšinovej samosprávy. Spomínala na chvíle, keď sa vrátila z vysokoškolských štúdií v Segedíne a začala vyučovať vtedy ešte v slovenskej škole. - Tridsaťosem rokov, - zamýšľa sa nad plynutím času a nad tým, čo všetko sa udialo za ten čas v rodnej dedine, ku ktorej lipne srdcom i dušou. - Vrátila som sa domov a tu som uviazla, no nemyslite si, že to hovorím z ľútosti. Deti mám v Segedíne a práve dnes čakám príchod vnučky Violy, na jeseň z nej bude už prváčka. Tu zase žijeme spolu s mamičkou. V škole, ako som spomenula, od roku 1970 vyučujem jazyk svojich predkov - všetci boli Slováci. Pred pol rokom tunajší spoluobčania rozhodli, že ma postavia do čela menšinovej samosprávy. Nechcela by som sklamať ich dôveru, je to pre mňa otázka svedomia. Štyri plus jedna Nejde o žiadny rébus, štyri plus jedna znamená to, že vo Veľkom Bánhedeši zvolili do miestnej slovenskej samosprávy štyroch nových členov - z dovtedajších opäť dostala dôveru Alžbeta Drahotová- Tomková a preto počítajú aj s ďalšími. Podpredsedníčkou sa stala Csilla Bogárová-Nováková, členmi Zuzana Zanová-Chovanyeczová a Alžbeta Chovanyeczová- Antalová. - V decembri sme vypracovali celoročný plán činnosti a usporiadali úspešný národnostný deň, na ktorom vystúpili škôlkari i školáci. Prechádzame takpovediac na aktuálnu tému: Čo je z hľadiska menšinovej samosprávy najnaliehavejšou úlohou v Bánhedeši? - Zachovanie jazyka predkov a pestovanie tradícií. Pravda, ono vyučovanie materčiny nie je ani zďaleka to, čo si mnohí predstavujú, keďže slovenčinu, aj v Bánhedeši vlastne iba jej výrazne nárečový variant, v skutočnosti používajú iba tí starší. Za týchto okolností a dokedy je to len možné, treba zachovávať jazyk, spolu s tradíciami a zvykmi. Naším veľkým plánom je zhromaždiť všetky dosiahnuteľné úžitkové predmety a usporiadať výstavu. Ešte predošlá menšinová samospráva dostala prísľub a dokonca i peniaze na to, zariadiť na mieste bývalej lekárskej ordinácie akúsi slovenskú kanceláriu a tak hádam tam by sa mohla konať výstava. Ďalším rozhodnutím je napomôcť aj na budúci rok usporiadanie jazykového tábora pre slovenčinárov na Slovensku. Už tri roky odchádzajú na zájazdy na Ostrý Grúň v Nízkych Tatrách, kde ich očakávajú priatelia. Obecná samospráva dala na tento cieľ 250 tisíc, naša samospráva 50 tisíc forintov. Tábor sa uskutočnil v dňoch 14. až 24. januára. Z našich detí sme mali radosť, veľa sa tam naučili, - hovorí pani učiteľka Anna, ktorá je už roky vedúcou tábora. - Pätnásť bánhedešských školákov dodnes spomína na tie nezabudnuteľné dni. Spokojní s rozpočtom Z ústredných zdrojov ročne dostávajú 570 tisíc, obec síce peniaze navyše neposkytuje, zato nie je skúpa, ak sú odkázaní na jej pomoc. - Naše kontakty s veľkou samosprávou sú veľmi dobré a pani starostku Alžbetu Maguczovú-Oláhovú zaujíma všetko, čo sa týka nás, ostatne poznáme sa tridsaťpäť rokov a sme rodáčky. Slovenská skupina materskej školy najnovšie dostala dvadsať tisíc a práve toľko aj škola, kde polovica chovancov, teda šesťdesiat, sa učí slovenčinu. Aj terajšia maturantka na čabianskom gymnáziu Marcela Fiamová, ktorá sa pripravuje na dráhu učiteľky slovenčiny, dostala od samosprávy dvadsať tisíc a tú istú sumu aj slovenský klub na odštartovanie svojej tohoročnej činnosti. Náš rozhovor sa zvrtne na pôsobenie predošlej menšinovej samosprávy - pani učiteľka s uznaním hodnotí úspechy, praktické postoje a zámery svojho predchodcu Pavla Žiláka. - Napriek tomu, že voľby rozhodli o inej osobe, neodvrátil sa od nás a vždy pomôže, keď treba. Dôchodcovia ho majú veľmi radi a je nepostrádateľný, keď ide o slovenské záležitosti. Som naozaj rada, že je medzi nami, tu je jeho miesto. Nikto nemôže poprieť, že bol priekopníkom v príprave slovenského menšinového zastúpenia. Plány na dnes a na zajtra Na prvom mieste figuruje dvadsiate výročie založenia slovenského klubu vedeného Máriou Hajtmannovou. Na oslavu tejto udalosti naša menšinová samospráva venuje sto tisíc forintov. Pozveme slovenské kluby z Békéšskej Čaby, Slovenského Komlóša, Pitvarosa, Čorvášu a Telekgerendášu. Na toto jubileum budú u nás ešte dlho spomínať. A potom je tu tradičný štvordňový zájazd do okolia Košíc. je už zvykom, že na podobné zájazdy chodia nielen Slováci, ale i Maďari. Aj na toto podujatie venujeme sto tisíc a to, čo zvýši, bude stačiť na 7. župný slovenský národnostný deň v Sarvaši, kam sa chystá celý autobus. Ticho v školskej budove pretrváva, ale hosť, ktorý tu bilancuje svoje stretnutie s predsedníčkou bánhedešskej menšinovej samosprávy, je odrazu bohatší o dobrý pocit. O to, že i tu, na juhu, sa naďalej rozvíja slovenský život. Tak ako sa patrí a ako to aj mnohí právom očakávajú. Ervin Sass Anna Szántaiová-Szigetiová Foto : E. Veressová ■JKpC^TííY