Ľudové Noviny, január-jún 2000 (XLIV/1-26)

2000-01-06 / No. 1

http://www.comp-press.hu/lunovejlUUU t-mail: ludove_noviny­amatavnet.hu 8ÉKBS WEGYB1 5601 JjL.. Pf. 35 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 21 Ft • 6. januára 2000 • Ročník XLIII • č 1 Na prvé husle - spolu s orchestrom Na nedávnom doškoľovaní slo­venských aktivistov v Pilíši sa ma spýtali, akú úlohu mieni zohrávať Celoštátna slovenská samospráva v spoločenskom a kultúrnom živote slovenskej národnosti v Maďarsku. Moja odpoveď znela lakonicky: hlavnú. A ihneď som dodal, že o ti­tulnú úlohu sa neuchádzame my, 53 členovia Valného zhromaždenia CSS, udeľuje nám ju Ústava a le­gislatíva Maďarskej republiky. Avšak uznanie nášho legitímne zvoleného, verejnoprávneho zboru za najvyššieho politického repre­zentanta domácich Slovákov zna­mená predovšetkým obrovskú úlo­hu a nemenšiu zodpovednosť. Už aj preto nemôže byť toto na­še predstavenie” monodrámou, potrebujeme k tomu čím viac spo­luúčinkujúcich, priaznivcov našej veci. A nechceme monodrámu, sa­mozrejme, ani v zmysle smutnej a tragickej príhody. I keď, uvažujúc, od budúceho roka a tisícročia ne­môžeme očakávať žiadnu bezsta­rostnú veselohru či romantický se­riál... Našich prirodzených spojencov určite nájdeme - ako sme z veľkej časti už aj našli - v našich 75-ich miestnych slovenských samosprá­vach. Bezmála poldruhanásobný vzrast počtu týchto zborov od prvých volieb svedčí o tom, že sa potešiteľne zvyšuje záujem a akti­vita v radoch našich Slovákov o vlastný národnostný osud. Kdeže by sme aj nepotrebovali takéto po­zitívne javy a odkazy, keď máme tiež smutný - i keď už nie zaml­čaný - protipól! Myslím predo­všetkým na naše deti, ktoré sa učia nejakou formou slovenský jazyk. Ich počet klesá, kým celoštátny trend v oblasti výučby národ­nostných jazykov je práve opačný. Ale mohol by som spomenúť aj stiesňujúce výsledky - na ktoré sa toľkí a toľko odvolávajú! - posled­ného sčítania obyvateľstva. V roku 1990 sa hlásilo k slovenskej národ­nosti iba desať a pol tisíc ľudí. Me­nej ako napr. Rumunov, počet ktorých sa odhaduje na štvrtinu nášho... Taktiež sa budeme musieť zamyslieť nad rapídnym strácaním sa slovenského jazyka z nášho ži­vota, nad nevyužitými univerzit­nými štipendijnými možnosťami a učiteľskými doškoľovacími kapaci­tami na Slovensku, ako aj nad via­cerými domácimi, prázdnotou zí­vajúcimi slovenskými vysokoškol­skými katedrami, aby som spome­nul len zopár spomedzi našich krí­žov. A pravda, z krížov koho by nenapadol náš neutešený stav v rímskokatolíckych a už aj evanje­lických kostoloch? Áno, priznávam sa, milí čitate­lia, že klopem trochu netradične na bránu tretieho tisícročia. Je to mož­no netrpezlivosť ešte nie príliš skú­seného národnostného politika, či skôr pracovníka, že hľadím viac na to, čo sa má vykonať, než na to, čo sa nám už podarilo. Ale priznávam, treba sa na chvíľku aj zastaviť, síl načerpať, najmä pri takom významnom medzníku, akým je tento kalendárny rok. Zahľadiac sa do nedávnej a dáv­nejšej minulosti, čo by nám mohlo dať viac síl a sebaistoty, ako sa­motný fakt, že ešte vôbec existuje­me? Keby niekto s vedeckou pres­nosťou a nezaujatosťou vyvážil na­šu niekoľko storočnú izolovanosť od slovenskej národnej kultúry, silný psychický, ale aj fyzický ma­ďarizačný nátlak v medzivojnovom období, rany a útrapy z rokov výmeny obyvateľstva, nekompro­misnú asimiláciu režimu proletár­skeho internacionalizmu a neskôr jemnejšie prestrihávanie národ­nostných koreňov za tzv. mäkkej diktatúry - nuž z tohto všetkého by malo vyplývať, že po Slovákoch v Maďarsku by sa našli len sem-tam nejaké stopy. Je sice faktom, že sme považovaní za národnostnú menšinu, ktorá sa najrýchlejšie stráca v Európe - ale či je to prav­da? A hlavne: či to tak musí zo­stať? Najväčšia strana vládnej koalície usporiadala začiatkom decembra minulého roku konferenciu na té­mu Národný obraz Maďarov v sú­časnom svetí. •Predseda vlády ľ.Y tor Orbán hovoril o akejsi elemen­tárnej presile Maďarstva, ktorá ho udržala v novom, cudzom prostredí po tisícročie. Ako by neboli mali túto presilu aj naši predkovia? No­vú vlasť si nedobyli síce zbraňami, ale robotnými rukami. A nebolo o nič menšie hrdinstvo vlastnými kropajami zmeniť cholerou a inými skazami páchnuce močiare na úrodné pole. Maďarská verejnosť počula len sem-tam o tom, že Bé­­kéšska Čaba, Sarvaš, Malý Kereš, Níreďháza a celý rad ďalších miest a osád vďačia za to, že sú vôbec dnes na mape Maďarska, práve tým prastarým slovenským mozo­ľom! My to však dobre vieme a kým zostane čabianska Jamina Ja­­minou, staroslovanský Pilíš Pilí­­šom a Kapustnice v mnohých na­šich dedinách Kapustnicami, máme odkiaľ čerpať vieru a silu. A môže­me si ctiť nielen pamiatku predkov, ale vážiť si a chrániť aj ich nárečie - jedinečný poklad, ktorý patrí len nám. Našťastie, dajú sa robiť ešte aj zázraky. Svedčí o tom napr. práca viacerých hosťujúcich učiteľov zo Slovenska, ale aj našich pedagógov s deťmi v slovenských divadelných krúžkoch. A z ničoho sa ani záz­raky nerodia. Musíme prekročiť prah tretieho tisicročia so zdravým povedomím historickej národnosti v Maďarsku, ktorá tu má samo­správy, spoločenské organizácie a spolky, noviny a médiá, píše si slo­venské učebnice, má literárnu tvor­bu, vedecké výskumy a chce počú­vať slovo božie vo svojej materin­skej reči. Pravda, všeličo by sa malo opra­viť, zlepšiť, reorganizovať, ale chvalabohu máme na čom a za čo pracovať! Som presvedčený o tom, že vytvorením samosprávneho systému sme dostali do nik nový - a hľadiac na zákonné garancie za­tiaľ najúčinnejší - prostriedok pre napomáhanie našich snažení. Pri­tom sa zachovala aj domáca slo­venská občianska sféra, ktorá dis­ponuje značným masovým a od­borným zázemím. Už aj preto po­važuje Celoštátna slovenská sa­mospráva za mimoriadne dôležitú sústavnú spoluprácu so Zväzom Slovákov v Maďarsku, združením slovenských spisovateľov a umel­cov, kresťanským spolkom a mlá­dežníckou organizáciou. Naše kon­takty boli naozaj neformálne a ús­pešné už aj v minulom roku, o čom svedčí celý rad spoločne organizo­vaných podujatí, počnúc tradičným folklórnym festivalom v Banke až po celoštátnu literárnu a výtvarnú súťaž pre deti. Referát o minuloročnej činnosti novozvolenej Celoštátnej sloven­skej samosprávy obsahuje 18 strán, čo svedčí však nielen o zintenzív­není našej práce, ale aj o aktivitách v Slovákmi obývaných mestách a osadách. Za necelých desať mesia­cov sa iba predseda, podpredsed­níčka CSS a tri referentky úradu zúčastnili vyše 200 rôznych akcií: porád, rokovaní, osláv, národ­nostných dní a konferencií. Výrazne vzrástla politická pres­­. tí? CSS aj- na Slovensku, veď našu delegáciu prijal prezident a premiér Slovenskej republiky, rokovali sme s viacerými ministrami tak v Bra­tislave, ako aj v našom sídle. Zin­tenzívnila sa práca aj v medzivlád­nej Slovensko-maďarskej zmieša­nej komisii pre záležitosti menšín, od ktorej si sľubujeme konkrétne výsledky najmä v oblasti školstva a kultúrneho života. Snažíme sa pestovať dobré vzťahy so Slovákmi v Rumunsku a Juhoslávii, rukolapným výsledkom čoho je obnovenie a spoločné vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák. Sľubne sa rozvíjajú naše kontakty aj s Obcou Slovákov v Českej republike a s Lužickými Srbmi v Nemecku. Naše odborné výbory pokračujú jednak v tradičnej činnosti - prav­da, budeme si musieť premyslieť, či to stačí! —, ale čakajú na nás aj nové úlohy. Výchovno-vzdelávací výbor organizoval účasť našich de­tí a pedagógov v rôznych táboroch a na doškoľovaniach, organizoval pedagogické konferencie, pritom posudzoval slovenské učebnice, zostavoval učebné plány, sledoval činnosť Slovensko-maďarského výboru pre školstvo, vedu, mládež i šport a pripomienkoval modifiká­ciu školského zákona. Kultúrny výbor sa vyznačoval organizovaním už tradičných semi­nárov dramatickej výchovy, filmo­vého semináru, divadelného a ta­nečného tábora. Aj vlani sa usku­točnila divadelná prehliadka Deti deťom a zavítali k nám dve detské divadlá zo Slovenska. Dospelých potešili v decembri dve predstave­nia Slovenského národného divadla v Budapešti. Mnohí sa určite pa­mätáte s akým úspechom sme u­­sporiadali v poradí už druhý, Deň Slovákov v Maďarsku v Tatabá­­nyi-Bánhide, spojený so sloven­skou omšou. V duchovnej oblasti CSS podporila dvoch putovných kňazov evanjelickej a rímskokato­líckej cirkvi, aby umožnila v čo (Pokračovanie na 2. strane) Vinšujem vám tento nastávajúci noví rok, abi vám dal pán boh zdraví, šťasťí, hojné božské požehnáňt Aby vám dal boh nebeskí vác novích rokov dožiť, a prežiť ňe smútku, žalosťí, lež vác veselosťí aj radosťí. Abi vám boh nebeskí požehnal zbožá, vina z hojnosťi, abi sťe sa mohli najesť napiť do sítosťi Abi sťe aj chudobním mohľi ud’eliť ščedrosťi A ked bi vás boh nebeskí ňegdi s tohoto plačlivého údolá povolal, nech vám dá království nebeské obsáhnuťi, abi sťe sa mohli s jeho svatími anjelmi spolu raduvať, jeho chváliť a velébiť až na veki, amen. Ostatne nech vám boh nebeskí pridá, čo si od neho sami najlepší žádáťe a zaslúžiť e. Pochválen pán Ježiš Kristus! Novoročný vinš zo Santova p ~lt (&émkw 1. Kafeenfcwtl Si íkfepatril! na s,ud. &afor. KaHisr^m v SI li Č i'iio-hira SND v IMftpešti Mik- ma vť!T\ysllan^tve SR 4, sumpw Sl^ftsfcôrMidTairské Impwd&rske styky szaftot.

Next