Ľudové Noviny, júl-december 2000 (XLIV/27-52)

2000-07-06 / No. 27

http://www.comp-press.hu/ludove2000 E-mail: ludove(ďmatavnet.hu tfKfis megyei könyvtár Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 21 Ft • ó.júla 2000 • Ročník XL III • XIX. národnostný deň v Teranoch Oslavy milénia s folklórnou prehliadkou Samospráva obce Terany (Teré­ny), miestna slovenská menšinová samospráva a tzv. detská samosprá­va obce usporiadali 25. júna XIX národnostný deň v Teranoch - vďaka oduševnenosti ich členov, ale aj podpore podnikateľov užšie­ho a širšieho okolia, župných inšti-túcií, Celoštátnej slovenskej samo­správy (CSS) a nadácií, vrátane ve­rejnej nadácie Pre národné a etnic­ké menšiny v Maďarsku. Hlavným poslaním tohto tradičného poduja­tia našej slovenskej novohradskej obce, ktorá má iba okolo päťsto obyvateľov, je pravidelne poskyto­vať príležitosť na prezentovanie kultúrneho bohatstva národov a národností regiónu, ako aj na de­monštrovanie historickej skutoč­nosti spolunažívania príslušníkov národnostných menšín a väčšino­vého národa. Osobitnú aktualitu týmto snahám tentokrát dali jubi­lejný rok 2000 a miestne oslavy mi­lénia, čiže pripomenutie si založe­nia multinárodnostného uhorského štátu. Veľkolepá kultúrna akcia sa za­čala už v predpoludňajších hodinách v dvoch miestnych kostoloch evan­jelickou bohoslužbou a katolíckou omšou v slovenskom a maďarskom jazyku. Inokedy pestrý pouličný krojovaný sprievod od kultúrneho domu po prírodný amfiteáter ten­tokrát zmarilo počasie. Spustil sa dážď a ako sme to na mieste činu zistili, mnohí účastníci slávnosti sa nedokázali rozhodnúť, či sa majú modliť preto, aby konečne prestalo pršať, alebo naopak, za výdatné zrážky, ktoré by po toľkých suchých dňoch okolité polia priveľmi potre­bovali. Tak či onak, dvojjazyčné ekumenické bohoslužby sa pre istotu nekonali priamo v dejisku veľkole­pej kultúrnej prehliadky. Slovo bo­žie a všeobecnú kresťanskú vieru miestna farárka Hilda Gulácsiová- Fabuľová, sarvašská farárka Alžbe­ta Nobiková (obe členky Valného zhromaždenia CSS) a rímskokato­lícky kňaz József Vagyóczki hlásali v evanjelickom kostole - zdôrazňu­júc potrebu zachovávania nášho kultúmeho bohatstva, ekumenické myšlienky a potrebu spájania sa ľu­dí dobrej vôle bez rozdielu nielen na ich vierovyznanie, ale i národnostnú príslušnosť. Terančania medzi početnými hosťami privítali o. i. predsedu CSS Jána Fúzika a predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú-Baránekovú. Milenejnú vlajku vlády odovzdal miestnemu starostovi Júliusovi Mučinovi po li­­terámo-hudobnom programe umel­cov z Balašských Ďarmôt vedúci kabinetu Ministerstva vnútra MR László Valenta, pričom milenejnú zástavu Valného zhromaždenia No­vohradskej župy odovzdal podpred­seda župnej samosprávy Zsolt Tö­­zsér. V záverečnej časti slávnosti ďarmotský bádateľ Július Hemerka venoval prítomným do pozornosti (ako redaktor a lektor) novučičkú zbierku veršov miestnej rodáčky Zuzany Brožovej-Ocotovej. Sloven­­sko-maďarský básnický debut pod názvom Obrazy-Képek vydala au­torka zo sponzorských príspevkov. (Pokračovanie na 3. strane) s E <§bmkm Naši aktivisti v Milku Cyribmt^ÉsM kwreaev Maďarska ŕrtieaticte Rtliavy a akalia Ziverečaé sUymsIÍ v m$kk ŠMách GiM kroje Slávikov v MR 4 Ä 4 4 n* 3ÜT* Sto* Slávnosť sa konala v preplnenom evanjelickom kostole Zábery z programu teranských detí Foto: I. Fühl Pani farárka A. Nobiková ne­dbala, že prší Ministri zahraničných vecí SEI v Segedíne Šéfovia diplomacií šestnástich krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v poslednú júnovú sobotu v Segedíne privítali, že Európska únia (EU) sa orientuje na systema­tickú politiku rozširovania. V zá­verečnom dokumente pravidelné­ho stretnutia ministri vyjadrili spo­kojnosť s tým, že všetkých sedem kandidátskych krajín je plne začle­nených do procesu rokovaní o roz­širovaní únie a privítali aj postoj nedávneho summitu EU v portu­galskej Feite voči ďalším kraji­nám juhovýchodnej Európy. V popredí záujmu ministrov bola situácia na Balkáne. Vyjadrili podporu úsiliu o obnovenie splav­­nosti Dunaja na juhoslovanskom úseku rieky a zdôraznili, že trvalý mier v Košové nemožno zabezpe­čiť len vojenskými prostriedkami. Vyzvali na plnú a rýchlu realizáciu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu s perspektívou začlenenia krajín tohto regiónu do EÚ. Národnostné študijné štipendium pre stredoškolákov Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na študijné štipendium na školský rok 2000/2001 pre žiakov gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí majú maďarské štátne občianstvo a sú príslušníkmi niektorej národ­nostnej menšiny. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Ki­sebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V, Akadémia u. 3. 11/240). Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na intemetových adresách verejnej nadácie: http://w3.datanethu/~mnekk, resp. http://www.romapage.c3.hu. Sú­behy treba zaslať do 14. júla 2000. Polstoročie poľnohospodárskeho družstva F. Rákócziho v Kétšoproni Jubilejná výročná členská schôdza Dnes nájdeme v Maďarsku už len veľmi málo družstiev, ktoré sa dožili päťdesiateho výročia svojho založe­nia. Preto sme sa veľmi potešili po­zvánke Poľnohospodárskeho druž­stva F. Rákócziho v Kétšoproni na ju­bilejnú výročnú členskú schôdzu. Te­rajšie členstvo a zamestnanci, po­tomkovia zakladateľov súčasného vyspelého, vysoko mechanizovaného kolektívneho hospodárstva, ktoré je dlhé desaťročia determinujúcim hos­podárskym faktorom obce, s dobrým pocitom počúvali referát predsedu Jána Czepóa. Rečník pred vyčísle­ním pozoruhodných minuloročných výsledkov, ktoré dosiahli napriek rôznym brzdiacim okolnostiam, sa dôstojne a s úctou zmienil o záslu­hách ich predchodcov, ktorí museli zdolať takmer neuveriteľné ťažkosti pri rozbiehaní hospodárstva. Ako J. Czepó zdôraznil vo svo­jom referáte, história družstevného hnutia v Kétšoproni bola organic­kou súčasťou novodobej histórie obce. V osemnástom storočí, po znovuosídlení šoproňskej pustatiny, sa začali vytvárať sálaše. Ich obyva­telia väčšinou obrábali prenajímané polia. (Pokračovanie na 5. strane) Starobudínske hody Úspech santovského súboru Studienka Na Hlavnom námestí Starého Budína sa minulý víkend konali tra­dičné dvojdňové starobudínske ho­dy s pestrým programom. Na po­zvanie Slovenskej menšinovej samo­správy 111. obvodu hlavného mesta podobne ako vlani i teraz vystúpil náš slovenský ľudový súbor Stu­dienka z pilíšskeho Santova. Po ho­dinovom programe súboru, ktorý pozostával zo spracovaných sloven­ských ľudových zvykov obce, sa konal slávnostný akt - požehnanie súsošia sv. Trojice, ktoré bolo od­stránené ešte r. 1956. Súsošie z r. 1740 po 44-ročnom skrývaní v mú­zeách i súkromných bytoch obnovili z milenámych i samosprávnych fondov. - Záber z vystúpenia súbo­ru a pohľad na súsošie sv. Trojice. Text a foto: - zb -

Next