Ľudové Noviny, júl-december 2000 (XLIV/27-52)
2000-07-06 / No. 27
http://www.comp-press.hu/ludove2000 E-mail: ludove(ďmatavnet.hu tfKfis megyei könyvtár Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 21 Ft • ó.júla 2000 • Ročník XL III • XIX. národnostný deň v Teranoch Oslavy milénia s folklórnou prehliadkou Samospráva obce Terany (Terény), miestna slovenská menšinová samospráva a tzv. detská samospráva obce usporiadali 25. júna XIX národnostný deň v Teranoch - vďaka oduševnenosti ich členov, ale aj podpore podnikateľov užšieho a širšieho okolia, župných inšti-túcií, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a nadácií, vrátane verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Hlavným poslaním tohto tradičného podujatia našej slovenskej novohradskej obce, ktorá má iba okolo päťsto obyvateľov, je pravidelne poskytovať príležitosť na prezentovanie kultúrneho bohatstva národov a národností regiónu, ako aj na demonštrovanie historickej skutočnosti spolunažívania príslušníkov národnostných menšín a väčšinového národa. Osobitnú aktualitu týmto snahám tentokrát dali jubilejný rok 2000 a miestne oslavy milénia, čiže pripomenutie si založenia multinárodnostného uhorského štátu. Veľkolepá kultúrna akcia sa začala už v predpoludňajších hodinách v dvoch miestnych kostoloch evanjelickou bohoslužbou a katolíckou omšou v slovenskom a maďarskom jazyku. Inokedy pestrý pouličný krojovaný sprievod od kultúrneho domu po prírodný amfiteáter tentokrát zmarilo počasie. Spustil sa dážď a ako sme to na mieste činu zistili, mnohí účastníci slávnosti sa nedokázali rozhodnúť, či sa majú modliť preto, aby konečne prestalo pršať, alebo naopak, za výdatné zrážky, ktoré by po toľkých suchých dňoch okolité polia priveľmi potrebovali. Tak či onak, dvojjazyčné ekumenické bohoslužby sa pre istotu nekonali priamo v dejisku veľkolepej kultúrnej prehliadky. Slovo božie a všeobecnú kresťanskú vieru miestna farárka Hilda Gulácsiová- Fabuľová, sarvašská farárka Alžbeta Nobiková (obe členky Valného zhromaždenia CSS) a rímskokatolícky kňaz József Vagyóczki hlásali v evanjelickom kostole - zdôrazňujúc potrebu zachovávania nášho kultúmeho bohatstva, ekumenické myšlienky a potrebu spájania sa ľudí dobrej vôle bez rozdielu nielen na ich vierovyznanie, ale i národnostnú príslušnosť. Terančania medzi početnými hosťami privítali o. i. predsedu CSS Jána Fúzika a predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú-Baránekovú. Milenejnú vlajku vlády odovzdal miestnemu starostovi Júliusovi Mučinovi po literámo-hudobnom programe umelcov z Balašských Ďarmôt vedúci kabinetu Ministerstva vnútra MR László Valenta, pričom milenejnú zástavu Valného zhromaždenia Novohradskej župy odovzdal podpredseda župnej samosprávy Zsolt Tözsér. V záverečnej časti slávnosti ďarmotský bádateľ Július Hemerka venoval prítomným do pozornosti (ako redaktor a lektor) novučičkú zbierku veršov miestnej rodáčky Zuzany Brožovej-Ocotovej. Slovensko-maďarský básnický debut pod názvom Obrazy-Képek vydala autorka zo sponzorských príspevkov. (Pokračovanie na 3. strane) s E <§bmkm Naši aktivisti v Milku Cyribmt^ÉsM kwreaev Maďarska ŕrtieaticte Rtliavy a akalia Ziverečaé sUymsIÍ v m$kk ŠMách GiM kroje Slávikov v MR 4 Ä 4 4 n* 3ÜT* Sto* Slávnosť sa konala v preplnenom evanjelickom kostole Zábery z programu teranských detí Foto: I. Fühl Pani farárka A. Nobiková nedbala, že prší Ministri zahraničných vecí SEI v Segedíne Šéfovia diplomacií šestnástich krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v poslednú júnovú sobotu v Segedíne privítali, že Európska únia (EU) sa orientuje na systematickú politiku rozširovania. V záverečnom dokumente pravidelného stretnutia ministri vyjadrili spokojnosť s tým, že všetkých sedem kandidátskych krajín je plne začlenených do procesu rokovaní o rozširovaní únie a privítali aj postoj nedávneho summitu EU v portugalskej Feite voči ďalším krajinám juhovýchodnej Európy. V popredí záujmu ministrov bola situácia na Balkáne. Vyjadrili podporu úsiliu o obnovenie splavnosti Dunaja na juhoslovanskom úseku rieky a zdôraznili, že trvalý mier v Košové nemožno zabezpečiť len vojenskými prostriedkami. Vyzvali na plnú a rýchlu realizáciu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu s perspektívou začlenenia krajín tohto regiónu do EÚ. Národnostné študijné štipendium pre stredoškolákov Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na študijné štipendium na školský rok 2000/2001 pre žiakov gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí majú maďarské štátne občianstvo a sú príslušníkmi niektorej národnostnej menšiny. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V, Akadémia u. 3. 11/240). Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na intemetových adresách verejnej nadácie: http://w3.datanethu/~mnekk, resp. http://www.romapage.c3.hu. Súbehy treba zaslať do 14. júla 2000. Polstoročie poľnohospodárskeho družstva F. Rákócziho v Kétšoproni Jubilejná výročná členská schôdza Dnes nájdeme v Maďarsku už len veľmi málo družstiev, ktoré sa dožili päťdesiateho výročia svojho založenia. Preto sme sa veľmi potešili pozvánke Poľnohospodárskeho družstva F. Rákócziho v Kétšoproni na jubilejnú výročnú členskú schôdzu. Terajšie členstvo a zamestnanci, potomkovia zakladateľov súčasného vyspelého, vysoko mechanizovaného kolektívneho hospodárstva, ktoré je dlhé desaťročia determinujúcim hospodárskym faktorom obce, s dobrým pocitom počúvali referát predsedu Jána Czepóa. Rečník pred vyčíslením pozoruhodných minuloročných výsledkov, ktoré dosiahli napriek rôznym brzdiacim okolnostiam, sa dôstojne a s úctou zmienil o zásluhách ich predchodcov, ktorí museli zdolať takmer neuveriteľné ťažkosti pri rozbiehaní hospodárstva. Ako J. Czepó zdôraznil vo svojom referáte, história družstevného hnutia v Kétšoproni bola organickou súčasťou novodobej histórie obce. V osemnástom storočí, po znovuosídlení šoproňskej pustatiny, sa začali vytvárať sálaše. Ich obyvatelia väčšinou obrábali prenajímané polia. (Pokračovanie na 5. strane) Starobudínske hody Úspech santovského súboru Studienka Na Hlavnom námestí Starého Budína sa minulý víkend konali tradičné dvojdňové starobudínske hody s pestrým programom. Na pozvanie Slovenskej menšinovej samosprávy 111. obvodu hlavného mesta podobne ako vlani i teraz vystúpil náš slovenský ľudový súbor Studienka z pilíšskeho Santova. Po hodinovom programe súboru, ktorý pozostával zo spracovaných slovenských ľudových zvykov obce, sa konal slávnostný akt - požehnanie súsošia sv. Trojice, ktoré bolo odstránené ešte r. 1956. Súsošie z r. 1740 po 44-ročnom skrývaní v múzeách i súkromných bytoch obnovili z milenámych i samosprávnych fondov. - Záber z vystúpenia súboru a pohľad na súsošie sv. Trojice. Text a foto: - zb -