Ľudové Noviny, január-jún 2001 (XLV/1-26)
2001-05-24 / No. 21
24. mája 2001 POLITIKA-KUL TURA Po banskobystrickom doškoľovaní 5. mája sa v Banskej Bystrici skončilo dvojtýždňové doškoľovanie Slovákov žijúcich v zahraničí. Z Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) sa ho zúčastnili učiteľky slovenskej základnej školy Helena Klebaskovä a Mária Zajakovská-Barnová, ktorá na záverečnej slávnosti pri preberaní certifikátov v mene účastníkov jazykového kurzu z Maďarska o. i. povedala: - Je dosť zložitou a ťažkou úlohou zhrnúť a zhodnotiť, čo nám vlastne dalo dvojtýždňové doškoľovanie v zrkadle nášho očakávania. My, Slováci žijúci v Maďarsku, tieto jazykové kurzy veľmi potrebujeme z rôznych hľadísk. prvom rade preto, lebo zabúdame krásV nu slovenskú reč, čo je dôsledkom rýchlej asimilácie, a láka nás sem aj nádherný kraj, dobrý vzduch a osvieženie. Prvý týždeň kurzu bol veľmi osožný. Profesori a metodici vašej univerzity sú odborne aj psychicky vynikajúco pripravení na pedagogickú prácu. Svoje vedomosti a skúsenosti vedia priamo odovzdať mladej generácii hlavne každodenným kontaktom, s možnosťou vyskúšania si metód v praxi. Ďakujem vám v mene v Maďarsku žijúcich pedagógov najmä za kvalitné, obsahovo bohaté prednášky. Dobre sme sa tu cítili, veľa sme sa naučili na prednáškach zo slovenského jazyka, matematiky, spevu a umenia. Vytvorili sa medzi nami tie najlepšie kontakty, ktoré nám umožnili pýtať sa, rozprávať sa kolegiálne o daných otázkach. Boli sme pritom nútení pekne a správne komunikovať po slovensky. Pri ľudovom tanci sa síce komunikovať nedalo, ale dalo sa schudnúť pár kíl. Dve fakulty, hosťami ktorých sme boli počas dvoch týždňov, sa nachádzajú od seba pomerne ďaleko, no my sme sa rozhodli chodiť pešo, čo znamenalo pre nás nový zážitok. Ďalej sa chceme organizátorom poďakovať za víkendovú exkurziu. Zoznámili sme sa s krásnymi baníckymi mestami - Banskou Štiavnicou a Kremnicou. V Štiavnici sme navštívili Kalváriu a baňu. Na vlastnej koži sme si vyskúšali, koľko chodili a pracovali naši predkovia žijúci v tomto regióne. Predstavili sme si vášho Honza z ľudovej piesne, ako ho matka budila o pol druhej v noci, aby nezmeškal, aby ho hutmanskou palicou nevydrali. Nemohol si dovoliť mať klaustrofóbiu, preto sme ju aj my tajili a smelo sme vykročili na dlhú podzemnú prechádzku. Strava na exkurzii bola vynikajúca a na chate sa nám dobre spalo. Musíme ešte dodať, že ste nám objednali veľmi pekné počasie, čo ešte viac prispelo k dobrej nálade. Druhý týždeň sme strávili na hospitácii a praxi. Hospitácie sú pre nás užitočné. Z každej hodiny sa dá poučiť, porovnať, ako sa vyučuje tu a u nás. Jazykovo aj metodicky sme sa veľa učili, hoci niekedy sme mali pocit, že aj tu majú učitelia problém s disciplínou. Popoludňajšia prax bola zaujímavá. Boli sme zadelení do skupín podľa záujmov. Kolegovia, ktorí chodili na hodiny remesla, si prinášali „vlastnú tvorbu” a boli na ňu patrične hrdí. Tanečníci zase prichádzali domov „hotoví”, no spokojní z dobre vykonanej práce. Divadelníci každý večer organizovali predstavenie. Na záver v mene Slovákov z Maďarska ešte raz ďakujeme organizátorom za príjemné, pekné dva týždne. (m. z-b.) 3 S tetami v Baňačke bolo dobre Do programu slovenského krúžku Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom sme naplánovali návštevu dvoch dedín, Baňačky a Fizéru. Cestovné náklady na výlety a príspevok na fungovanie nášho krúžku zabezpečila Nadácia Boršodskej župy na vzdelanie. Naša prvá cesta viedla do bližšie položenej Baňačky (Rudabányácska). Dedinka leží štyri kilometre od Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Panuje tu pokoj, ticho, ľudia sú tu veľmi prívetiví. Na jar tu býva obzvlášť krásne. Pred každým domom kvitnú pestré kvety, ich vôňa sa rozlieha po celom okolí. Nachádza sa tu okrem iného kostol, malé obchodíky a dokonca aj cukráreň. Všade je čistota a poriadok. Čakala nás 75-ročná tetka Etelka Bányaiová, aby nám ukázala, ako ešte aj dnes tká na 57-ročnom starom tkáčom stroji - na krosnách. Dozvedeli sme sa, že teta Etelka je už šesť rokov vdovou, býva v malom domčeku, ale deti a vnúčatá ju navštevujú každý deň. Na prosbu detí nám porozprávala o svojej mladosti. Do školy chodila šesť rokov, potom s ostatnou mládežou pracovala na poli. Keď sa vydala, dieťatko si nosila do poľa. Na čerstvom vzduchu spalo v plátenej kolíske a „čičíkal ho šum lístia”. Ako mladá sa naučila tkať. Všetkých príbuzných obdarovala svojimi prácami. Aj naše deti obdivovali, s akým vkusom a obratnosťou tkala vzorky do pokrovca. Dozvedeli sme sa tiež, že v Baňačke žili aj jej rodičia a starí rodičia a všetci rozprávali našim krásnym východoslovenským nárečím. Boli sme zvedaví aj na to, ako trávila v minulosti mládež voľný čas. Teta sa trochu zamyslela a odpovedala. Každú nedeľu sa stretávali s mládencami na čistine pod košatým stromom. Cigáni im hrali a oni v ľudovom kroji (plisovanej sukni, spodničke, blúzke) veselo tancovali až kým ich domov nezahnali prísni četníci. Ešte sme síce mali otázky, ale vo dverách sa objavila babička našej siedmačky Beaty - teta Hrinkovä, aby nás pozvala na návštevu. Poďakovali sme sa teda tete Bányaiovej za milé stretnutie a za jabĺčka, ktoré nám dobre padli v teplom počasí. Babka Hrinkovä má 64 rokov. Aj ona vie tkať, no v poslednej dobe sa venuje už len zaúčaniu. Veľa pomáha svojim deťom, pestuje najmenšie šieste vnúčatko. Keď má voľný večer, chodí do pávieho krúžku, kde oživujú dávne ľudové zvyky: „krstiny” a svadby. Babka Hrinková rada spieva, ako hovorí, pri speve zabudne na starosti. Odkedy je členkou speváckeho zboru, navštívila veľa krásnych miest. Po celý život toľko necestovala ako za posledných päť rokov. Členovia nášho školského slovenského krúžku zvedavo počúvali a popritom chrumkali čerstvé pagáčiky, ktoré zapíjali osviežujúcim nápojom. Teta Hrinková nás odprevadila k malému ihrisku, kde sme sa rozlúčili s tým, že v jedno popoludnie sa vrátime na opekanie slaniny. Mária Holeczová Členky pávieho krúžku v Baňačke na novšej fotografii a tety na dobovej snímke FOTO: ARCHIV A AUTORKA Makráik® — Xakrátko — Mikrtlk® pokiaľ bukurešťský kabinet nesúhlasí so zavedením zákona v Rumunsku, zákon budapeštianskej vlády nie je na jeho území platný. A V Chorvátsku pripravujú zákon o postavení zahraničných Chorvátov, ktorým chce Záhreb poskytnúť najmä úľavy v oblasti školstva a pracovných povolení. Chorváti žijúci nielen v susedných krajinách, ale aj v Zámorí, za rovnakých podmienok ako občania Chorvátska by mohli využiť školy, mohli by pracovať a zdržiavať sa v Chorvátsku bez osobitného povolenia a v neposlednom rade by mohli kupovať nehnuteľnosti. Nie celkom v súlade s európskymi zvyklosťami Chorvátsko automaticky priznalo občianstvo všetkým príslušníkom chorvátskeho spoločenstva žijúceho na území Bosny a Hercegoviny. A Ministri kultúry krajín Visegrádskej štvorky (V4), čiže Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, sa 10. mája zišli v Českom Krumlove na rokovaniach o systéme ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a mediálnej politike z hľadiska integračného procesu. Ministri sa venovali aj otázke podpory lokálnych kultúrnych tradícií a spolupráce v oblasti významných výročí, udalostí a umeleckých osobností. Ministri si vymenili informácie o súčasnom stave legislatívy v oblasti audiovízie vo vzťahu k integračnému procesu do EU a dohodli sa, že je potrebné pokračovať vo výmene informácií o postupujúcom procese v tejto oblasti. Výsledkom stretnutia sú aj konkrétne projekty. O. i. ide o folklórny festival Východná, kde už bude pripravená visegrádska sekcia festivalu. Pripravuje sa aj projekt samostatného visegrádskeho folklórneho festivalu a ministri hovorili aj spolupráci v oblasti kinematografie. A Stavanie mostov ponad rieky bolo od nepamäti prirodzeným spôsobom spájania dvoch brehov. Takáto myšlienka sa stala základným pilierom pre medzinárodnú výstavu výtvarných klubov v Mestskej galérii v Štúrove s názvom Mosty 2000, ktorá sa skončila v druhej polovici mája. V expozícii sa sústredilo množstvo tém a techník, ako napríklad enkaustika, sadrové plastiky s imitovaným bronzovým povrchom, majolika, alebo klasické olejové, akvarelové, pastelové maľby a kresby, fotografie, drevené plastiky. Výstava sa v týchto týždňoch presunie do Vacova (Vác). A Asi o dva roky by mali v Čadci otvoriť prvú medzinárodnú strednú školu v rámci krajín Visegrádskej štvorky (V4). Bilingválne gymnázium s vyučovacím jazykom anglickým bude určené pre deti z Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska. Študenti sa okrem angličtiny budú učiť aj ďalší svetový jazyk, zvoliť si môžu aj niektorý z jazykov V4. V blízkom čase sa majú stretnúť experti, aby rozhodli o učebných osnovách tak, aby bol vzdelávací systém študentov kompatibilný so vzdelávaním v ich domovskej krajine. Otvorená zatiaľ zostáva otázka financovania, projekt by mal podporiť aj fond krajín V4. A Otvorením medzinárodného festivalu Bratislavská hudobná jar 2001 bolo 6. mája vystúpenie budapeštianskeho Dohnányiho orchestra. V bratislavskej Reduté tento maďarský profesionálny symfonický súbor založený roku 1970 vystúpil spolu s Akademickým zborom Budapešť a Detským zborom hudobného gymnázia vo Viedni. Medzi sólistami večera bol maďarský tenorista Zsolt Derecskéi, pričom na otváracom koncerte zazneli o. i. Tance z Galanty od Zoltána Kodálya. A S organizačnou účasťou bratislavského Kultúrneho inštitútu MR a Banského múzea v Rožňave riaditeľka inštitútu Éva Cimbalmosová-Molnárová otvorila 4. mája v Rožňave dokumentačnú výstavu s názvom Tisíc tvárí svätej koruny. Výstava pozostáva zo spoločných zbierok György’a Feketeho a Sylvie Sunyovszkej s prispením materiálov zo zbierok Banského múzea. Lákavá dolnozemská pusta bylých maďarských plemien - napríklad sivej kravy, ktorá vynikajúco znáša drsné životné podmienky - jarné mokré až močaristé pastviny, v lete prisilné slnko a zimu skúpu na zásoby krmiva. Na Dolnej zemi sú tri takéto pusty: Apaj, Bugac a Hortobágy, ktoré sa nachádzajú na území chránených národných parkov - Kiškunského a Hortobágyskeho. Návštevníkovi sa zdá, akoby na puste, vzdialenej na hony od pretechnizovaného sveta, žiadny človek ani nebýval: víta ho hlboké ticho, iba na vzdialenom obzore vidno roztratené malé osady, pastierske prístrešky a kolorit kraja dopĺňajúce obrysy typických vahadlových studní. Apajpusta, ležiaca v Kiškunskom národnom parím, niekoľko desiatok kilometrov južne od Budapešti, však ožíva od skorej jari do neskorej jesene takmer každý deň za prítomnosti domácich i zahraničných turistov - zvedavcov a milovníkov koní. Lákajú ich atrakcie, ktoré im predvádzajú cvičitelia s čistokrvnými koníkmi: ,fiadni, ľahni, kopni...” znejú pokyny pre štvornohých krásavcov z úst krojovaných mladíkov, ktorí vzápätí hrdo plieskajú nad koňmi krúžkovým bičom, až človeku v ušiach zalieha. Ako nám povedal majiteľ stáda 130 koní a 36 sivých kráv István Vadas, pozemok jeho farmy, kde sa usporadúvajú atrakcie pre turistov, je sčasti jeho vlastný a sčasti prenajatý od štátu. Hlavným cieľom farmy je udržať chov pôvodných plemien a zachovávať a aj predvádzať koniarske tradície pochádzajúce z 19. storočia. Atrakcie s cvičenými koňmi na puste možno podľa I. Vadasa v Maďarsku vidieť iba tu: ,fudia sem chodia na celodenné zájazdy — do kočov zapriahneme kone, návštevníkov povozíme po puste a v obrovskom výbehu im predvádzame, čo dokážu cvičené kone. ” Návštevníci si môžu aj zajazdiť na koni a najväčší zážitok majú vraj z konských futbalových zápasov. Vstupné na farmu vyjde okolo 3 500 až 4 000forintov, vrátane programu a občerstvenia. Ako sme sa dozvedeli, medzi návštevníkmi, ktorí sa chcú pokochať krásou a šikovnosťou plemena Furioso North Star, nechýbajú ani Nemci, Rakúšania a Angličania. „Me je to kôň s nejakými veľkými športovými schopnosťami, ale je veľmi vhodný pre tých, ktorí sa vo voľnom čase venujú jazdectvu, ” dodáva I. Vadas. (N. č.) ,Ďaleko, kde sa nebo zeme dotýka... ” - tak charakterizoval kraj nazývaný pusta (pustatina) jeden z najznámejších maďarských básnikov Sándor Petőfi. Maďarská pusta je známa nielen vzácnymi prírodnými raritami, ale aj pastierskymi zvyklosťami pestovanými celé stáročia, ďalej chovom neskrotných zvierat a staro-