Ľudové Noviny, január-jún 2003 (XLVII/1-26)

2003-01-02 / No. 1

2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fiihi. Zástupkyňa šéfredaktora: ILDIKA KLAUSZOVÁ-FÚZIKOVÁ Jazyková redaktorka: Vlasta ZsAkaiová Reportérky-redaktorky: Eva fábiánová, Andrea Sabová Mataisová Externí spolupracovníci: Helena Albertiová-Kožuchová, Mária Fazekašová, KatarIna KirAlyová, Oldŕich KnIchal Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 TeL/fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.comp-press.hu/ludove2000 • Majiteľom novín je CELOŠTÁTNA SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširu­je vydavateľstvo MAGYAR HIVA­TALOS Közlönykiadó Kfz. Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ vydavateľstva. Adresa vydavateľstva: Budapest vili., Somogyi B. u. 6 Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press Kft., Budapešť. Zod­povedný vedúci: FERENC IBOS; vedúci smený: Károly Szabó. Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 02-2339 • Šeky, resp. tlačivo na predplate­nie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samo­správ, od aktivistov Zväzu Slová­kov v Maďarsku a od sloven­ských učiteľov. Šeky možno po­dať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 1 680.- Ft, polročné: 840.- Ft, štvrťročné: 420.- Ft. Na území Slovenskej re­publiky objednávky prijíma: PRI­VÁTNA NOVINOVÁ SLUŽBA, A. S., Záhradnícka 151., 820 05 Brati­slava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publiko­vanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemu­sia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. P(Dokončenie z 1. strany) re našich čitateľov asi nie je žiadnou novinkou, že CSS z roka na rok podporuje miestne samosprávne a občianske iniciatí­vy. Rámec na ich podporu činil v posledných dvoch rokoch ročne 4 milióny forintov, pričom kon­kurzné žiadosti sme dostali v troj­násobnej hodnote! Svedčí to o výrazne vzrastajúcom počte miestnych kultúrnych aktivít. Treba pritom dodať, že celoštátna samospráva nielen pokračovala v organizovaní svojich tradičných táborov, prehliadok, konferencií a seminárov, ale svoj repertoár roz­šírila o ekumenické stretnutie slo­venských cirkevných zborov - ktoré po troch rokoch naberá me­dzinárodné dimenzie — ako aj o Deň slovenských novinárov v Maďarsku. Ústredné oslavy pri príležitosti Dňa Slovákov v Ma­ďarsku, ktoré sa konajú vždy v inom Slovákmi obývanom regió­ne krajiny, nadobúdajú čoraz väč­šiu prestíž a sú sprevádzané zdra­Nvým súperením o ich dejisko. a viacerých našich podujatiach sa už pravidelne zúčastňujú krajania z okolitých krajín. Spoloč­né vydávanie štvrťročníka Dolno­zemský Slovák s rodákmi z Rumun­ska a Vojvodiny zaznamenalo ďalší kvalitatívny postup v pravidelných Zstykoch a spolupráci. ačiatkom predchádzajúceho volebného cyklu aj nová slo­venská vláda urobila rázne kroky smerom k svojim krajanským ko­munitám vo svete. Ustanovená bola Stála konferencia „Sloven­ská republika a zahraniční Slová­ci”, do práce ktorej sme sa aktív­ne zapojili spolu s predstaviteľmi celoštátnych slovenských občian­skych organizácií v Maďarsku. Pričinili sme sa o zriadenie Gene­rálneho sekretariátu pre zahranič­ných Slovákov a v období ohro­zenia jeho existencie sme sa roz­hodne postavili na jeho obranu. Minulého leta sme boli medzi za­kladateľmi novej krajanskej ob­čianskej organizácie, Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a sme zastúpení i v jej vedení. Keďže nový parlamentný cyklus nenastal iba u nás, ale aj v Slo­venskej republike, s uspokojením a nádejou sme mohli konštatovať, že sotva pozmenená slovenská vláda bude určite pokračovať v kladnej a perspektívnej politike voči zahraničným slovenským komunitám. A čo je pre nás ne­menej dôležité, nájde spoločný tón s novou maďarskou vládou a tiež i za jej podpory dovedie Slo­Svensko do Európskej únie. amozrejme, ani Celoštátna slovenská samospráva nestrá­ca zo zreteľa popredné politické trendy doby. Federalistická únia európskych menšín (FUEN) na svojom májovom kongrese v Su­botici prijala našu prihlášku, čím sme sa stali plnoprávnymi členmi tohto rešpektovaného poradného Vorgánu Rady Európy. rátiac sa však do našej užšej domoviny, nový volebný cyk­lus nám prináša aj dobre známe, stále nevyriešené úlohy. Nejde však o naše dlhy - myslím aj na ostatné domáce národnosti - ale o podlžnosti politických síl. Kto by si bol pomyslel, že za štyri roky sa ani napriek počerným pozme­­ňovacím návrhom nepodarí nove­lizovať ani menšinový, ani voleb­ný zákon, vrátane parlamentného zastúpenia menšín? A kto vie, čo nás čaká v novom cykle? Snáď anomálie a škandály z posled­ných komunálnych i menšino­vých volieb trochu rozprúdia po­malé politické mlyny. A nielen doma... Vytrvalou /\prácou v medzivládnych slo­­vensko-maďarských komisiách, ako aj na iných fórach sa nám podarilo dosiahnuť, že vláda Slo­venskej republiky svojím uznese­ním schválila potrebu zriadiť pre naše slovenské deti školu v príro­de na Slovensku po celý školský rok. Úspechu sme sa tešili, avšak nie dlho. Uznesenie bolo vynese­né vo februári 2000, ale k realizá­cii sa odvtedy nepristúpilo...Az­da v tomto cykle! Snáď sa znor­malizuje i systém vysielania hosťujúcich učiteľov zo Sloven­ska do našich škôl, možno dosta­neme aj hosťujúcich osvetárov i misijných farárov z materskej krajiny a slovenské verejnopráv­ne televízne vysielanie budú môcť sledovať cez družicu v kaž­dej našej domácnosti. Úloh teda zostáva nadostač. Niektoré sľubné javy ale už teraz naznačujú, že asi aj tento nový cyklus prinesie podstatné výsledky. Najdôležitejšie je však to, aby sme ani v nastávajúcom období nestrácali z nabratého Jvungu"'. Ján Fúzik predseda CSS Pred novým cyklom Stratégia sebazáchovy Békeščabianska slovenská samosprá­va na svojom nedávnom zasadnutí pre­rokovala krátkodobé a perspektívne plány. Podľa jednohlasne schváleného návrhu poslanca Ondreja Hanku, vzhľadom na mimoriadne nepriaznivé údaje sčítania ľudu v meste je treba za každú cenu zastaviť proces asimilácie. V odôvodnení svojho návrhu O. Hanko uviedol, že školské inštitúcie župného sídla navštevuje asi 16 tisíc žiakov, z toho 11 tisíc Čabanov, pričom 50 - 60 percent z nich pochádza zo slovenských rodín. Ich počet odhadujú až na 8 tisíc, pritom však iba 250 žia­kov sa učí slovenčinu v rámci školské­ho systému mesta. Menšinové samo­správy, v úzkej spolupráci s vedeckými a kultúrnymi inštitúciami a občiansky­mi organizáciami, musia ešte v tomto volebnom období nájsť spôsob, ako vzbudiť nárok na pestovanie materin­­činy a prebudenie národnostnej identi­ty. Zákonne zvolené menšinové samo­správy v celej krajine pracujú na reali­zácii v tomto zmysle stanovených plá­nov. Pri zvažovaní ich šancí treba brať do úvahy, že v Čabe pôsobia už štyri menšinové samosprávy. (Naposledy tu vznikla poľská.) Na rozdelenie podpory zo štátnych zdrojov, ako aj podpory Valného zhromaždenia mesta, sloven­ská samospráva vypracovala niekoľko návrhov. Avšak všetky tri „historické” čabianske samosprávy (slovenská, ru­munská a rómska) sa zhodli na variante A, ktorý vychádza z toho, že spomenuté tri menšiny sa opierajú o dlhodobé tra­dície, kultúru a väzby celých pokolení. Ide o menšiny, ktoré tu žijú niekoľko storoči a majú vyspelé inštitucionálne zázemie. Príslušné samosprávy za po­sledných osem rokov svojej činnosti urobili veľa v záujme pestovania a za­chovania menšinových jazykov, kultúry a tradícií. V zmysle toho sa uvedené sa­mosprávy obrátili na mestskú samo­správu s prosbou, aby neznížila mieru podpory, ale vzhľadom na skutočnosť, že podpora miestnych samospráv zo štátneho rozpočtu v tomto roku vzrastie, považujú za potrebné, aby zvýšenie podpory činilo aspoň 10 percent. V tom prípade sa zrieknu polovice tejto čiast­ky v prospech novozvolenej poľskej sa­mosprávy. A. V. - (ok) POLITIKA Viac na výučbu v jazykoch menšín O určitom pokroku dosiahnutom v oblasti menšinového školstva v poslednom desaťročí píše denník Népszava. Pokiaľ ide o zabezpe­čenie učebníc materinského jazyka a literatú­ry, výsledky sú iba čiastkové, nehovoriac o nedostatkoch vo výučbe vecného učiva. Vzhľadom na tieto a ďalšie okolnosti, vrá­tane nízkeho počtu poslucháčov i vyučujúcich na vysokých školách, školský rezort v spolu­práci so zainteresovanými ustanovizňami vy­pracuje plán rozvoja menšinového školstva, ktorý zahrnie ďalšie úlohy v reformnom pro­cese, prípadne korekcie doterajších uznesení, pričom zohľadní aj finančné aspekty. Minis­terstvo školstva v rozpočte na rok 2003 vyčle­nilo 150 miliónov forintov na zmiernenie pre­vádzkových problémov málopočetných menši­nových katedier, na odborné jazykové škole­nie resp. doškoľovanie učiteľov. Osobitná po­zornosť pripadne vzdelávaniu poslucháčov - menšinových príslušníkov na vysokých ško­lách v materskej krajine. Medzi dlhodobými cieľmi maďarského ministerstva figuruje uzavretie dohody s materskými krajinami menšín o poskytnutí pomoci pri osvojovaní odborného jazyka. Na učebnice slúžiace výučbe materinského jazyka a literatúry ministerstvo v záujme uskutočnenia schváleného programu vyčlenilo z rozpočtu na budúci rok 250 miliónov forin­tov. (ok) 2. januára 2003 Prehľadne o našom školstve Zatiaľ čo o menšinovom školstve na Sloven­sku vychádza ročne vyše sto publikácií, o slo­venskom školstve v zahraničí sa objaví iba nie­koľko málo súvislých správ. Už len preto treba privítať publikáciu Ivana Janka História sloven­ského národnostného školstva v Maďarsku (vy­dala Poľnohospodárska univerzita v Nitre), ktorá prináša súhrnné informácie na túto tému. Autor pôsobil v r. 1990 - 1993 ako učiteľ na základnej škole pri zastupiteľskom úrade SR v Budapešti, kde mal možnosť získať patričné skú­senosti a informácie. Vo svojej práci skúma mi­nulosť výučby slovenčiny od počiatkov sloven­ského osídlenia až po súčasnosť. Konštatuje o. i., že k znalosti slovenčiny neprispievajú ani existu­júce školy, úroveň ktorých od roku 1960 postup­ne a od roku 1990 výrazne klesá a že absolventi týchto škôl v súčasnosti spravidla nedokážu ko­munikovať v slovenskom jazyku. Pripomína tiež, že maďarská veda zostáva veľa dlžná tunajším Slovákom z hľadiska ich výskumu, nehovoriac o podlžnostiach maďarských vlád. Deklarácia o .príkladnom menšinovom záko­ne” totiž ostáva len frázou, ak menšiny nedosta­nú na svoju činnosť primeranú podporu, najmä ak sú „inak zmýšľajúce” ako je oficiálna politika. Maďarský štát, zdôrazňuje autor, by sa mal sna­žiť o nápravu existujúceho stavu a nečakať na požiadavky .zdola”. Samozrejme, Slováci v Ma­ďarsku právom očakávajú aj pomoc od materskej krajiny. Nielen morálnu, ale aj materiálnu. (o) Pri príležitosti Dňa menšín slovenská samospráva v Slo­venskom Komlóši usporiadala 14. decembra kultúrne poduja­tie v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského, v rámci ktorého sa konala vernisáž výstavy Krojo­vané bábiky. Zároveň boli odo­vzdané vyznamenania Za kom­­lóšskych Slovákov. Publiku sa predstavil aj divadelný súbor Vertigo, ktorý uviedol hru Spá­lená morka alebo recept na dobrú náladu. Samospráva Báčsko-Kiškun­­skej župy usporiadala 13. de­cembra v Hajóši národnostný galaprogram, v ktorom vystúpi­li súbory a orchestre z viace­rých obcí. Súčasťou podujatia bola výstava maliarky Evdoxie Szidu, ktorú otvoril István Ke­rékgyártó. Nakrátko Slovenské gymnázium, zá­kladná škola a žiacky domov v Békešskej Čabe usporiadali v prvej polovici decembra sériu podujatí pod názvom Sloven­ský týždeň. V jeho priebehu žiaci zhotovovali vianočné ozdoby, adventné vence, piekli medovníky, zúčastnili sa špor­tového turnaja o Mikulášsky pohár, otvorenia výstavy ma­liara Antona Molnára a pred­stavenia súboru spoločenského tanca Lajosa Nyáriho, spoloč­ne zavítali na mikulášske fil­mové predstavenie a napokon na oslavu Dňa národností a Vianoc. Pätnásť absolventov 4. roč­níka slovenského gymnázia v Budapešti so svojou triednou profesorkou Katarínou Kolláro­vou a riaditeľkou školy Annou Csôrgôlovou sa 14. decembra stretlo s pozvanými hosťami na stužkovej slávnosti v Sloven­skom inštitúte Budapešť. ▼ V rámci Dňa menšín, ktorý 15. decembra usporiadala Slo­venská samospráva v Orosláni a na ktorom sa prihovoril pri­mátor Gábor Rajnai, sa konalo vyhodnotenie kresliarskej súťa­že detí pod názvom Orosláňske slovenské pamiatky. V kultúr­nom programe vystúpili sólisti opery SND z Bratislavy Ivan Ožvät a Zlatica Lamnošová, ktorých na klavíri sprevádzala Viera Konczovä, ako aj detský folklórny súbor Karička a hu­dobná skupina Memori-ja. (k)

Next