Ľudové Noviny, január-jún 2004 (XLVIII/1-26)

2004-06-24 / No. 26

24. júna 2004 Eurovoľby - ohlasy Rozšírená Európa reagovala zhro­zene: historicky prvé voľby do rozší­reného Európskeho parlamentu sa stali v mnohých krajinách únie zúč­tovaním s vlastnými politikmi. Kraji­ny s ľavicovými vládami hlasovali výrazne napravo (Nemecko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Veľká Británia), naopak tam, kde vládnu pravicové vlády, uspela ľavica (Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Holandsko, Dánsko). Časť voličov potrestala vlády tým, že nešla voliť vôbec. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola tohto­ročná volebná účasť najnižšia v 25- ročnej histórii priamej voľby euro­­parlamentu. Jednou z mála výnimiek je Slovensko, kde v rozpore so všet­kými prieskumami získali väčšinu vládne strany a ich ôsmi poslanci po­silnia ľudovcov. Predstavitelia únie neskrývali sklamanie z nových členských kra­jín, kde bol záujem o prvé voľby europoslancov takmer dvojnásobne nižší, než v starých členských kraji­nách. Francúzsky list Le Párisién napísal, že to, čo malo byť „veľkou premiérou rozšírenej únie', sa stalo „skutočným fiaskom”. Nízka účasť nahrala euroskeptickým stranám a krajnej pravici. Podľa terajšieho predsedu europarlamentu Pata Co­xa budú tieto prúdy predstavovať v novom parlamente 10 až 15 percent. ,JSlabá volebná účasť v nových de­siatich členských krajinách nám ukazuje, že treba robiť silnú peda­gogickú a komunikačnú kampaň, ale platí to nielen pre nové krajiny'' pripomenul P. Cox. „U tých, ktorí išli k voľbám, určovali rozhodnutie vnútropolitické motívy, alebo skep­sa, ba až otvorené nepriateľstvo k Európskej únii. Všetkým ostatným - a to je v mnohých krajinách jasná väčšina — je Európska únia úplne ľahostajná,” napísal rakúsky denník Der Standard. Opozičná Maďarská občianska aliancia Fidesz porazila vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) vládnu Maďarskú socialistickú stra­nu (MSZP) o 13 percent hlasov, čo predstavuje 400 tisíc voličov. ,Je to politické zemetrasenie. Voliči vysta­vili vysvedčenie socialisticko-libe­­rálnej vláde,'' vyhlásil predseda FI­­DESZ-u, expremiér Viktor Orbán. Na eurovoľbách sa v Maďarsku zú­častnilo 38,48 percenta voličov. (t-ef) Menšinový deň Peštianskej župy Valné zhromaždenie Peštianskej župy usporiada­lo začiatkom júna na budapeštianskej radnici Menšinový deň župy. Pri tejto príležitosti sa konala konferencia, na ktorú pozvali nielen predstavite­ľov štátnych inštitúcií, ale aj menšinových samo- správ a spoločenských organizácií pôsobiacich v župe. Podujatie sa začalo minútou ticha, venova­nou nedávno tragicky zosnulému prvému predse­dovi Úradu pre národné a etnické menšiny Jáno­­sovi Wolfartovi. Ako vo svojom privítacom prí­hovore povedal predseda VZ Imre Szabó, Peštianska župa je jedným z tých regiónov, kde sú zastúpené všetky národnosti. Vyslovil názor, podľa ktorého kultúra menšín obo­hacuje aj väčšinovú kultúru. Zmie­nil sa aj o tom, že z iniciatívy Val­ného zhromaždenia Peštianskej žu­py vznikol začiatkom apríla pri tomto zbore Národnostný klub, v ktorom sú zastúpené všetky menši­ny žijúce v župe. Nový zbor pre­zentuje záujmy arménskej, bulhar­skej, gréckej, chorvátskej, nemec­kej, poľskej, rómskej, rusínskej, slovenskej, srbskej a ukrajinskej komunity. Po ňom prevzal slovo predseda Úradu vlády pre rovnaké šance Ró­bert Kiss, ktorý prednášal o tom, že v Európskej únii je tiež problémom vytvorenie rovnakých šancí v spo­ločnosti, napriek tomu, že v hospo­dárskej sfére sa ho podarilo vyrie­šiť. Vyzdvihol takú spoločnosť, ktorá prijíma, a nie selektuje mino­rity, či sa jedná o náboženské, se­xuálne alebo národnostné menšiny. Napokon sa zmienil o programe EU Equal, pomocou ktorého je možnosť získať financie aj na ná­rodnostné účely. Ako povedal, k tomuto programu nie sú natoľko zložité formuláre, ako sú pre súbe­hy EÚ. Po ňom prevzal slovo predseda Úradu pre národné a etnické men­šiny Antal Heizer, ktorý informo­val prítomných o novele menšino­vého a volebného zákona, ktorú už prerokúva parlament. Napriek to­mu, že novela je vlastne hotová, predseda UNEM zdôraznil, že ešte stále prijímajú návrhy na modifiká­ciu. Samozrejme, iba písomne a dôkladne vypracované a podlože­né. Ďalej zdôraznil, že aj v menši­novej otázke sú potrebné jednotné právne nariadenia. Po ňom nasledovala prednáška pracovníka úradu menšinového ombudsmana László Fórika, ktorý hovoril o výskume, ktorý previedli v Gyôrsko-Mosoňsko-Sopronskej župe. Skúmali ním vzťah medzi obecnými a menšinovými samo­správami. Ako povedal, veľkým nedostatkom menšinových samo­správ je, že sa iba v malej miere zapájajú do každodenného života osád, zameriavajú sa skôr na kultú­ru, pripadne na školstvo, ale menej sa zaujímajú o ostatné dôležité ob­lasti. Po ňom nasledovala prednáška členky parlamentného výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie Eriky Tóthovej, ktorá najprv hovo­rila o menšinovom zákone. Po krátkej chronológii vytkla národ­nostiam, že nevedia nájsť konsen­zus, ktorý - ako povedala - politic­ké strany už našli. Zmienila sa aj o volebných zoznamoch, pri ktorých, podľa nej, nejde o historické oba­vy, ale v pozadí sú skôr nejaké iné záujmy. Posledným prednášateľom bol parlamentný poslanec Imre Czine­­ge, ktorý prítomným predstavil Ná­rodný rozvojový plán. Ako pove­dal, v tomto pláne, v jeho operatív­nych programoch, by si našli mies­to aj národnosti. Po prednáškach nasledovala dis­kusia, v ktorej sa prítomní podelili s prednášateľmi o svoje skúsenosti získané počas dlhoročnej práce, na­príklad v školách či v menšinových samosprávach. (ef) Krátko z kultúry ♦ Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti začiat­kom júna za veľkého záujmu účastníkov otvorila výstavu predsedu Spolku Bohemia, občana Zugló Ota Zachara. Na výstave figurujú české pohľadnice z konca XIX. storočia a umelecké fotografie z potuliek po Slovensku. Výstava v Do­me národností (Nám. Pákozdi č. 12/a) potrvá do 8. júla. ♦ Okolo 1500 ľudových spevákov, muzikantov a taneční­kov sa predstaví na tohoročnom jubilejnom 50. ročníku Folk­lórneho festivalu Východná (FFV), ktorý sa uskutoční v prvý júlový víkend - 2. až 4. júla - v obci Východná pri Liptov­skom Hrádku. Na najväčšom folklórnom podujatí na Sloven­sku sa zúčastnia okrem slovenských ľudových kolektívov aj hostia z Poľska, Maďarska a Českej republiky. Nemenej za­ujímavé majú byť aj programy v kostoloch venované ľudovej piesni. Sprievodnými akciami FFV budú Škola tanca a Ško­­lička tanca, kde sa záujemcovia oboznámia s tancami z vý­chodoslovenského regiónu. ♦ Do fondu Podunajskej knižnice v Komárne pribudol za­čiatkom júna sponzorský dar v podobe desiatok slovenských aj maďarských titulov v hodnote 120 tisíc korún. „Z finan­čných dôvodov sme v uplynulých desiatich rokoch nekúpili pre naše zariadenie žiadne knihy, z rozpočtu dokážeme fi­nancovať iba nákup periodík. Dostali sme len publikácie zo súťaží, vyhlásených ministerstvom kultúry v Maďarsku. Ten­to dar nám preto pripadá ako skutočný zázrak,” povedala ria­diteľka Podunajskej knižnice Gizela Zsoková. Z nitrianskej pobočky Slovenskej sporiteľne dostali v tomto regióne belet­riu, publikácie spoločenských vied, filozofické, estetické die­la aj ekonomickú literatúru knižnica v Komárne a Nových Zámkoch. Knižničný fond Podunajskej knižnice v Komárne tvorí v súčasnosti 162 tisíc knižničných jednotiek základného a 40 tisíc knižničných jednotiek historického fondu. ♦ V Poprade nedávno úspešne vystúpil Ženský učiteľský spevácky zbor Terezy Brunsvikovej zo Šarvaša. Hosťovanie finančne podporila sarvašská nadácia Juraja Meliša a ta­mojšia slovenská menšinová samospráva. POLITIKA-KUL TURA Rozlúčka s Jánosom Wolfartom ky Vo veku 53 rokov tragic­zahynul zakladajúci predseda Úradu pre národ­né a etnické menšiny (1990 - 1995) János Wolfart. V uplynulých rokoch vykoná­val funkciu veľvyslanca Maďarskej republiky Bonne a Berlíne. R. 1995 v dostal v Nemecku Veľký kríž za zásluhy. Až do svojej smrti pôsobil ako poverenec Ministerstva národného kul­túrneho dedičstva MR pri výstavbe inštitútu Colle­gium Hungaricum v Berlíne. Posledná rozlúčka so zosnu­lým sa konala 17. júna na budapeštianskom cintoríne Farkasréti 3 Do Európy s rozhlasom Pravidelný informačný magazín Vstupujeme do Európy, ktorý pri­pravovala Slovenská redakcia Ma­ďarského rozhlasu v Segedíne, sa naposledy prihlási v piatok 25. jú­na o 18.30 hodine na UKV stanice Kossuth. Redakcia pripravovala tieto programy od mája r. 2003 za podpory Štátnej rozhlasovej a tele­víznej rady (ORTT). V poslednej relácii tohto druhu zavítame do Oblastného domu v Komlóške. Vieme, že v tejto zemplínskej osa­de bývajú Rusíni, ktorí sa občas hlásia za Slovákov. Nuž s nimi sa porozprávame o minulosti a súčas­nosti obce. V ďalšej zvukovej montáži vás redaktorka Ildika Mácsová pozve do Bukových hôr, kde o čistinke zvanej Lófő dodnes žije legenda, že má liečivú silu. Na záver si môžete vypočuť rozhovor s Danielom Kátaim, répašhutian­­skym žiakom, ktorý sa zúčastnil súťaže Výskumného ústavu Slová­kov v Maďarsku Ja a moji predko­via. Nezabudnite, že s celoštátnymi slovenskými národnostnými relá­ciami sa hlásime každý deň na UKV stanice Kossuth o 18.30 hod. Na pomoc neplnoletým utečencom Generálny komisariát OSN pre záležitosti utečencov a Mestská sa­mospráva Békešskej Čaby usporia­dali v Dome slovenskej kultúry konferenciu na tému Spoločne pre neplnoletých utečencov, ktorú otvo­ril primátor mesta János Pap. Vo svojom príhovore zdôraznil, že Bé­­kešská Caba, v ktorej žijú prísluš­níci viacerých národností, vždy prejavovala pochopenie voči mig­­rantom, napr. po roku 1989 do tu­najších táborov prichádzali utečen­ci z bývalej Juhoslávie. Konferencie sa zúčastnil veľvy­slanec Generálneho komisariátu OSN pre záležitosti utečencov Lloyd Dakin, ktorý poďakoval mestu za obetavú prácu na tomto poli. V čabianskom detskom do­move pre migrantov sa v súčasnos­ti zdržiavajú najmä deti z Afganis­tanu a Iraku. Ako povedal vedúci tábora Béla Székely, v tejto ustano­vizni sa od počiatku vystriedalo 12 tisíc osôb zo 60 krajín, a vyzdvihol všestrannú a svedomitú prácu 30 pracovníkov tábora. Do tejto čin­nosti sa už celé roky zapája aj Ča­bianska organizácia Slovákov, kto­rá sa so svojimi kultúrnymi progra­mami zúčastňuje spoločných podu­jatí, vrátane gastronomických uká­žok, prezentácie slovenskej ľudo­vej kultúry a podobne. (aa-k) FOTO: JÁN HALAS

Next