Ľudové Noviny, júl-december 2008 (LII/27-52)

2008-07-03 / No. 27

ludove@t-online.hu • www.contp-press.hu/ludove2000 pf Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 160 Ft • 3. júla 2008 • Ročník LII • č. 27 SljQV/eji sJei Cafôa kedysi aj dines Jubilejný 30. výskumný tábor usporiadal Výskumný ústav Slová­kov v Maďarsku na počesť 290. výročia znovuzaloženia metropo­ly dolnozemskej Slovače v Békeš­­skej Čabe. Keďže išlo o okrúhle jubileum, organizátori pred výskumnou prá­cou pripravili pre účastníkov a po­zvaných hostí rad zaujimavých programov, ktoré sa začali sloven­skou bohoslužbou v čabianskom Veľkom evanjelickom kostole, sídle kedysi najväčšieho evanjelic­kého cirkevného zboru v celom Uhorsku. Farár Pavol Kutej ml. vo svojej kázni zdôraznil, že základ­ným pojmom presadenia učenia Ježiša Krista do súčasného každo­denného života je milosrdenstvo... Následne účastníci tábora mohli prežiť nekaždodenný zážitok: z turne (veže) Malého chrámu mali nádhernú panorámu na celé sídlo Békešskej župy a to práve v čase, keď vyzváňali zvony. Sympózium, venované 30. vý­ročiu národopisných táborov, sa konalo v Áchimovej sieni Čabian­skeho oblastného slovenského domu na Garaiho ulici, kde po úvodných slovách vedúceho tábo­ra, predsedu Slovenskej samosprá­vy v Békešskej Čabe Juraja Anda, pozdravila prítomných podľa vý­roku Jána Kollára „v slovenskej Palestíne" aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprá­vy Etelka Rybová. V slávnostnom kultúrnom programe vystúpil miestny slovenský spevácky zbor Ružička, ktorý pôsobí pri Čabian­skej organizácii Slovákov a vedie ho Ildika Očovská. Zbor, ktorého členovia sú predovšetkým čabian­ski slovenskí pedagógovia, tento krát predviedol slovenské ľudové piesne z Malej Huty, z Pilíša a z Békešskej Čaby, ako aj hymnickú pieseň Jána Gerčiho Slovenská Čaba. Spoluúčinkovala gitaristka Mária Felediová. Prehľad doterajších vý­skumných táborov podali na sym­póziu dvaja z iniciátorov a organi­zátorov Anna Divičanová a On­drej Krúpa. O. Krúpa vo svojej prednáške nazvanej Kronika ná­rodopisných táborov si zaspomí­nal na počiatky výskumov v teré­ne. V roku 1974 bola v rámci De­mokratického zväzu Slovákov v Maďarsku založená Národopisno­vlastivedná sekcia, predsedom ktorej bol prednášateľ. Po zostave­ní dotazníkov pri zbere zemepis­ných názvov sa objavila potreba výmeny skúseností a spoločného hodnotenia. Preto bol v novohrad­skej obci Banke usporiadaný prvý tábor, vlastne kurz, ktorý mal do­škoľovací charakter a účastníkom poskytol možnosť zoznámiť sa s praktickou činnosťou v rámci zbe­rateľskej práce. — Rok 1991 zname­nal určitý prevrat v histórii tábo­rov, vtedy totiž prevzal organizo­vanie výskumov Slovenský vý­skumný ústav (dnešný VUSM), čo podľa neskorších skúseností tak z organizačnej, ako aj z obsahovej stránky znamenalo obrovský krok vpred, - uviedol O. Krúpa. Na usporadúvaní táborov pod záštitou VUSM treba vyzdvihnúť mimo­riadne zásluhy bývalého vedecké­ho tajomníka inštitúcie Jána Chlebniczkého. Národopisné tábory - špecific­ká metóda výskumu jazykových ostrovov bol názov prednášky Anny Divičanovej. Odborníčka vidí špecifickosť táborov hlavne v kolektívnom charaktere práce v te­réne, pričom zdôrazňuje priame kontakty s menšími-väčšími sku­pinami obyvateľstva tej-ktorej osady. O regionálnom zastúpení našich lokalít z hľadiska dejísk tá­borov vyzdvihla, že v prvom de­saťročí sa konali hlavne v sever­ných župách (Novohrad, Peštian­­ska a Komárňanská župa, Matra, Zemplín, výnimočne Malý Kereš) a až v roku 1985 sa dostali na Dol­nú zem, na Sarvaš. Dôvodom toho je - ako uviedla A. Divičanová že Dolná zem v istom slova zmysle bola v tom čase už nielen pre etno­grafiu, ale aj pre širšiu verejnosť objavená. O tradičných vrstvách kultúry osád, dejísk prvých tábo­rov, sa veľmi málo vedelo. Na po­trebu odhalenia zmien slovenskej kultúry na jazykových ostrovoch v Maďarsku začali poukazovať J. Manga a M. Markuš. Znalkyňa kultúry Slovákov v Maďarsku s uznaním hodnotila prínos táborov v podobe desiatok vedeckých pllB^ likácií tak domácich odborníkov, ako aj ich kolegov zo Slovenska. (Pokračovanie na 3. strane) 30. jubilejný interdisciplinárny tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Široko-ďaleko v dobre známy Folklórny súbor Sarišan sa v 30- stupňovej horúčave na Vörösmar­­tyho námestí v srdci Budapešti snažil upútať pozornosť na týždeň slovenskej kuchyne v Pivárni Gerbaud a na jej terase. Hudobní­ci, speváci a tanečníci z Prešova, ktorí sa už predstavili vo viac ako 40 krajinách 4 kontinentov, v tro­pickej horúčave zabávali okoloidú­cich približne dve hodiny, za čo sa im postávajúci turisti a „domorod­ci” zavďačili búrlivým potleskom. Práve v tom čase sa v pivárni ko­nalo slávnostné otvorenie týždňa za účasti novinárov a zástupcov maďarských cestovných kancelá­rií, ktorí mohli ponúkané pochúť­ky aj ochutnať. Na zorganizovaní slovenského týždňa majú zásluhu budapeštian­ske zastupiteľstvo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) a Piváreň Gerbaud, ktorá sa prejavila ako skvelý hostiteľ. Ako povedala na úvod vedúca kan­celárie Soňa Jelínková, Slovensko okrem prírodných krás a architek­tonických pamiatok ponúka aj svojráznu gastronómiu, o ktorú chceli vzbudiť záujem potenciál­nych maďarských návštevníkov. Riaditeľka hostiteľského podniku Katalin Pintérová vo svojom stán­ku privítala šéfa kuchyne Grand Hotela Praha z Tatranskej Lomni­ce Petra Kulhana a jeho štáb, ktorí denne od 12. do 23. hodiny pripra­vovali špeciality slovenskej kuchy­ne. Hostia mohli ochutnať medzi­iným bryndzové halušky, údeného pstruha a iné dobroty slovenskej kuchyne, ktoré potom mohli zapiť chýrnym pivom Steiger, ktoré sa vyrába od roku 1473. Veľvyslanec Slovenskej republi­ky Juraj Migaš sa síce vzhľadom na veľkú horúčavu tento krát ne­prejavil v maďarčine, ktorú si po­čas svojho pobytu v Budapešti už trošku osvojil, vyjadril však svoju radosť, že v jednej z najkrajších a najslávnejších budov Budapešti sa predstavuje Slovensko z trošku inej stránky. Citoval slovenské prí­slovie, podľa ktorého láska ide cez žalúdok a vyjadril pevnú vieru, že cez žalúdok sa podarí prebudiť lás­ku ku Slovensku. Zároveň vyslovil svoju vďaku všetkým, ktorí sa za­slúžili o usporiadanie podujatia a pozval prítomných na návštevu Slovenska. O Slovensku maďar­skými očami sa prostredníctvom svojich fotografií zmienil novinár István Pálffy, ktorý nedávno vy­dal knihu o Slovensku. Dobrú chuť k slovenským jedlám - tentoraz už po maďarsky - zaželal J. Migaš. Alžbeta Račková folklór m gtfbronémtaiH orúčava« (hwüfAw/ caJüMnajj rnnos^mm iä Národnofitna dlvattehiibiya MÜ& SJnasiiŕ/ Híe - skalka VA VAnanoii StjaJújfaMnii&ukÍ#j//Qtynili %MutariJ ha. íflcttovAvaniktjHriífeilí ä*. <

Next