Ľudové Noviny, júl-december 2008 (LII/27-52)
2008-07-03 / No. 27
ludove@t-online.hu • www.contp-press.hu/ludove2000 pf Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 160 Ft • 3. júla 2008 • Ročník LII • č. 27 SljQV/eji sJei Cafôa kedysi aj dines Jubilejný 30. výskumný tábor usporiadal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku na počesť 290. výročia znovuzaloženia metropoly dolnozemskej Slovače v Békešskej Čabe. Keďže išlo o okrúhle jubileum, organizátori pred výskumnou prácou pripravili pre účastníkov a pozvaných hostí rad zaujimavých programov, ktoré sa začali slovenskou bohoslužbou v čabianskom Veľkom evanjelickom kostole, sídle kedysi najväčšieho evanjelického cirkevného zboru v celom Uhorsku. Farár Pavol Kutej ml. vo svojej kázni zdôraznil, že základným pojmom presadenia učenia Ježiša Krista do súčasného každodenného života je milosrdenstvo... Následne účastníci tábora mohli prežiť nekaždodenný zážitok: z turne (veže) Malého chrámu mali nádhernú panorámu na celé sídlo Békešskej župy a to práve v čase, keď vyzváňali zvony. Sympózium, venované 30. výročiu národopisných táborov, sa konalo v Áchimovej sieni Čabianskeho oblastného slovenského domu na Garaiho ulici, kde po úvodných slovách vedúceho tábora, predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda, pozdravila prítomných podľa výroku Jána Kollára „v slovenskej Palestíne" aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. V slávnostnom kultúrnom programe vystúpil miestny slovenský spevácky zbor Ružička, ktorý pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov a vedie ho Ildika Očovská. Zbor, ktorého členovia sú predovšetkým čabianski slovenskí pedagógovia, tento krát predviedol slovenské ľudové piesne z Malej Huty, z Pilíša a z Békešskej Čaby, ako aj hymnickú pieseň Jána Gerčiho Slovenská Čaba. Spoluúčinkovala gitaristka Mária Felediová. Prehľad doterajších výskumných táborov podali na sympóziu dvaja z iniciátorov a organizátorov Anna Divičanová a Ondrej Krúpa. O. Krúpa vo svojej prednáške nazvanej Kronika národopisných táborov si zaspomínal na počiatky výskumov v teréne. V roku 1974 bola v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku založená Národopisnovlastivedná sekcia, predsedom ktorej bol prednášateľ. Po zostavení dotazníkov pri zbere zemepisných názvov sa objavila potreba výmeny skúseností a spoločného hodnotenia. Preto bol v novohradskej obci Banke usporiadaný prvý tábor, vlastne kurz, ktorý mal doškoľovací charakter a účastníkom poskytol možnosť zoznámiť sa s praktickou činnosťou v rámci zberateľskej práce. — Rok 1991 znamenal určitý prevrat v histórii táborov, vtedy totiž prevzal organizovanie výskumov Slovenský výskumný ústav (dnešný VUSM), čo podľa neskorších skúseností tak z organizačnej, ako aj z obsahovej stránky znamenalo obrovský krok vpred, - uviedol O. Krúpa. Na usporadúvaní táborov pod záštitou VUSM treba vyzdvihnúť mimoriadne zásluhy bývalého vedeckého tajomníka inštitúcie Jána Chlebniczkého. Národopisné tábory - špecifická metóda výskumu jazykových ostrovov bol názov prednášky Anny Divičanovej. Odborníčka vidí špecifickosť táborov hlavne v kolektívnom charaktere práce v teréne, pričom zdôrazňuje priame kontakty s menšími-väčšími skupinami obyvateľstva tej-ktorej osady. O regionálnom zastúpení našich lokalít z hľadiska dejísk táborov vyzdvihla, že v prvom desaťročí sa konali hlavne v severných župách (Novohrad, Peštianska a Komárňanská župa, Matra, Zemplín, výnimočne Malý Kereš) a až v roku 1985 sa dostali na Dolnú zem, na Sarvaš. Dôvodom toho je - ako uviedla A. Divičanová že Dolná zem v istom slova zmysle bola v tom čase už nielen pre etnografiu, ale aj pre širšiu verejnosť objavená. O tradičných vrstvách kultúry osád, dejísk prvých táborov, sa veľmi málo vedelo. Na potrebu odhalenia zmien slovenskej kultúry na jazykových ostrovoch v Maďarsku začali poukazovať J. Manga a M. Markuš. Znalkyňa kultúry Slovákov v Maďarsku s uznaním hodnotila prínos táborov v podobe desiatok vedeckých pllB^ likácií tak domácich odborníkov, ako aj ich kolegov zo Slovenska. (Pokračovanie na 3. strane) 30. jubilejný interdisciplinárny tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Široko-ďaleko v dobre známy Folklórny súbor Sarišan sa v 30- stupňovej horúčave na Vörösmartyho námestí v srdci Budapešti snažil upútať pozornosť na týždeň slovenskej kuchyne v Pivárni Gerbaud a na jej terase. Hudobníci, speváci a tanečníci z Prešova, ktorí sa už predstavili vo viac ako 40 krajinách 4 kontinentov, v tropickej horúčave zabávali okoloidúcich približne dve hodiny, za čo sa im postávajúci turisti a „domorodci” zavďačili búrlivým potleskom. Práve v tom čase sa v pivárni konalo slávnostné otvorenie týždňa za účasti novinárov a zástupcov maďarských cestovných kancelárií, ktorí mohli ponúkané pochúťky aj ochutnať. Na zorganizovaní slovenského týždňa majú zásluhu budapeštianske zastupiteľstvo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) a Piváreň Gerbaud, ktorá sa prejavila ako skvelý hostiteľ. Ako povedala na úvod vedúca kancelárie Soňa Jelínková, Slovensko okrem prírodných krás a architektonických pamiatok ponúka aj svojráznu gastronómiu, o ktorú chceli vzbudiť záujem potenciálnych maďarských návštevníkov. Riaditeľka hostiteľského podniku Katalin Pintérová vo svojom stánku privítala šéfa kuchyne Grand Hotela Praha z Tatranskej Lomnice Petra Kulhana a jeho štáb, ktorí denne od 12. do 23. hodiny pripravovali špeciality slovenskej kuchyne. Hostia mohli ochutnať medziiným bryndzové halušky, údeného pstruha a iné dobroty slovenskej kuchyne, ktoré potom mohli zapiť chýrnym pivom Steiger, ktoré sa vyrába od roku 1473. Veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš sa síce vzhľadom na veľkú horúčavu tento krát neprejavil v maďarčine, ktorú si počas svojho pobytu v Budapešti už trošku osvojil, vyjadril však svoju radosť, že v jednej z najkrajších a najslávnejších budov Budapešti sa predstavuje Slovensko z trošku inej stránky. Citoval slovenské príslovie, podľa ktorého láska ide cez žalúdok a vyjadril pevnú vieru, že cez žalúdok sa podarí prebudiť lásku ku Slovensku. Zároveň vyslovil svoju vďaku všetkým, ktorí sa zaslúžili o usporiadanie podujatia a pozval prítomných na návštevu Slovenska. O Slovensku maďarskými očami sa prostredníctvom svojich fotografií zmienil novinár István Pálffy, ktorý nedávno vydal knihu o Slovensku. Dobrú chuť k slovenským jedlám - tentoraz už po maďarsky - zaželal J. Migaš. Alžbeta Račková folklór m gtfbronémtaiH orúčava« (hwüfAw/ caJüMnajj rnnos^mm iä Národnofitna dlvattehiibiya MÜ& SJnasiiŕ/ Híe - skalka VA VAnanoii StjaJújfaMnii&ukÍ#j//Qtynili %MutariJ ha. íflcttovAvaniktjHriífeilí ä*. <