Ľudové Noviny, júl-december 2012 (LVI/27-52)
2012-11-15 / No. 46
2, Ilii J 15. NOVEMBRA 2012 Týždenník Slovákom v Maďarsku! Poverená šéfredaktorka: Ivett Horváthova Körtvélyesi Jazyková redaktorka: Vlasta ZsákaiovA Držíková Technický redaktor: Zlatko Papuček Reportéri-novinári: Eva PatayovA FábiAnová Andrea Szabóvá Mataiszová Adresa redakcie: 1135 Budapešť, Csata u. 17,1/9 Poštová adresa redakcie: 1555 Budapest, Pf. 99 Telefón: (1)87814 31 Fax: (1)87814 32 E-mail: ludove@luno.hu Internetový denník www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samosprAva Ľudové noviny vydáva a rozširuje Verejnoprospešná spoločnosť Legatum. /. Legat®!] Za vydanie zodpovedá riaditeľ Juraj Ando Sponzor: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť Alfa Press Design Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: FerencIbos Vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň Alfa Press Design Kft. • Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adresa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné: 7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft. • Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií z Ľudových novín a www.luno.hu je bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa porušením autorských práv. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012 Krajania z 21 štátov rokovali v Bratislave (Dokončenie z 1. strany) Šéf slovenskej diplomacie využil rokovanie na výzvu krajanským organizáciám, aby sa neoslabovali delením a vnútornými spormi. „Nebudeme deliť Slovákov na obľúbených a menej obľúbených. Chceme stanoviť jasné pravidlá — a tie aj dodržiavať," vyhlásil vo svojom prejave M. Lajčák na margo finančnej podpory spoločenských, kultúrnych, duchovných a iných aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí v kontexte udeľovania štátnych dotácií USZZ. „Potrebujeme jednotnú koncepciu s jasnými pravidlami, ale zároveň to nemôže byť jeden kabát, ktorý bude sedieť všetkým. Úplne iné sú potreby Slovákov v Srbsku, Rumunsku alebo Maďarsku, kým úplne iné v Austrálii alebo vo Švajčiarsku. Očakávam od tejto konferencie, že pomôže naformulovať našu politiku, ale aj zmeniť zákon, ’’ dodal M. Lajčák s tým, že základnými piliermi tejto politiky by malo byť silné Slovensko, dobre nastavené krajanské politiky a fungujúce krajanské organizácie v zahraničí. Zároveň šéf slovenskej diplomacie upozornil na prínos zaradenia ÚSZZ pod právomoc a pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Jednak to podľa slov M. Lajčáka umožňuje vymenovať do čela úradu skúsených diplomatov, akým je napríklad aktuálny predseda USZZ, bývalý veľvyslanec Igor Fürdik, jednak rotačný systém ministerstva zahraničných vecí garantuje obmenu, a tým bráni vzniku príliš osobných väzieb, ktoré by favorizovali „jedných a škodili iným”. Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Cap/ovič, ktorého predkovia boli Slováci žijúci v srbskej Vojvodine, sa k svojmu dedičstvu prihlásil aj na tomto rokovaní. „Cítim sa ako potomok Slovákov žijúcich v zahraničí," vyhlásil a dodal, že má v úmysle ešte pevnejšiu spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí aj osobne podporovať: „Predovšetkým to bude výrazná intenzita spolupráce v tejto oblasti napriek tomu, že finančných prostriedkov je oveľa menej, ako bolo v rokoch 2006 - 2010," vyhlásil šéf rezortu školstva, ktorý mal vo svojej kompetencii agendu krajanov v zahraničí počas prvej vlády Roberta Fica. Vo svojom príhovore ďalej uviedol: „Budeme vytvárať podmienky na to, aby aj naša sekcia pre medzinárodnú spoluprácu, kde sa krajanská problematika formuje najmä v oblasti školstva, vytvárala čo najlepšie podmienky a programy na to, aby Slováci, ktorí žijú v zahraničí, ich deti, učitelia, pedagógovia, sa mohli maximálne zapojiť do spoločných programov, ktoré pripravujeme.” Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR štandardne udeľuje ročne okolo 70 štipendií na štúdium na Slovensku, spolu je aktuálne takmer 300 štipendistov. D. Caplovič priznal, že záujem zahraničných Slovákov o štipendiá mnohonásobne prekračuje možnosti rezortu. Ministerstvo ale zároveň organizuje v rámci podpory rozvíjania slovenčiny a upevňovania slovenskosti a vzťahu k samotnému Slovensku pre deti krajanov aj školy v prírode a rôzne jazykové a metodické kurzy pre ich učiteľov. Podľa Dušana Caploviča udržiavanie kontaktov s komunitami Slovákov žijúcich v zahraničí pomáha krajanom zachovať si svoju identitu, ale na druhej strane aj Slovenskej republike, za ktorú krajania v zahraničí prirodzene v štátoch, v ktorých žijú, aj lobujú. S príhovorom počas úvodného dňa Stálej konferencie 2012 vystúpil aj katolícky bratislavský biskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý vyzdvihol odvahu krajanov udržiavať si „vnútornú zvrchovanosť” a vlastnú kultúru, ku ktorej podľa neho patrí aj viera. Práve táto „vnútorná zvrchovanosť” podľa neho umožnila slovenskému národu prežiť stovky rokov bez vlastného štátu. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloš Klátik sa pripojil k výzve ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí M. Lajčáka, aby sa krajanské organizácie netrieštili. „Keď som v zahraničí, využijem každú príležitosť na ich návštevu a podporu," konštatoval. Podobne, ako pred ním S. Zvolenský, aj on pripomenul blížiace sa výročie príchodu vierozvestcov na územie Slovenska, ale aj 495. výročie reformácie, kde Martin Luther, podobne ako sv. Cyril a sv. Metod presadzoval šírenie Božieho slova v materinskom jazyku. V utorok 30. októbra prijal účastníkov Stálej konferencie 2012 vo svojom sídle v Prezidentskom paláci prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič spoločne so svojou manželkou, prvou dámou SR, pani Silviou Gašparovičovou. Pracovné rokovanie Stálej konferencie 2012 bolo počas jej dvoch dní organizované formou plenárnych zasadnutí vo viacerých častiach. Obsah diskusie ako aj jednotlivé príspevky delegátov, z ktorých USZZ pripraví zborník, boli zamerané na niekoľko tematických okruhov a oblastí: - kultúra, kultúrne dedičstvo, médiá a informácie; - vzdelávanie, školstvo, veda a výskum; - záujmovo-umelecké aktivity, mládež a šport; - migrácia v globálnom i európskom rozmere, dopady vplyv na podmienky udržiavania a a rozvoja národnej identity; - legislatíva SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí („pobytový zákon”, zdravotné a sociálne zabezpečenie, osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí, vzdelávanie a zamestnávanie v SR a pod.). V závere druhého rokovacieho dňa po diskusii a doplňujúcich návrhoch prijali delegáti Závery Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012. Súčasťou Stálej konferencie 2012 boli aj spoločensko-kultúrne sprievodné podujatia: vernisáž výstavy Obrazy dávno zabudnutých predkov Slovákov z Vojvodiny, ktorú pripravilo Art Centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy v priestoroch Hotela Bôrik s inšpiratívnym dramaturgickým i obsahovým posolstvom autora konceptu výstavy režiséra Miroslava Benku a slávnostné vyhlásenie ankety Najúspešnejšia Slovenka roka 2012 žijúca v zahraničí - spoločensko-kultúrneho projektu USZZ a vydavateľstva STAR Production v utorok 30. októbra vo večerných hodinách v spoločenskej sále Hotela Bôrik. Zdroj: USZZ.sk mumKA Na čele najväčšej krajanskej organizácie Slovákov zostáva Vladimír Skalský Na čele Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) bude aj ďalšie tri roky Vladimír Skalský. Strešná organizácia zahraničných Slovákov, združujúca 98 najvýznamnejších organizácií z 23 krajín sveta, ho zvolila na svoje čelo L novembra počas svojho valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie ocenilo, že sa združeniu podarilo dosiahnuť zmenu na čele Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a že štátne orgány Slovenskej republiky konajú v zmysle memoranda, ktoré združenie Slovákov adresovalo vláde Roberta Fica po voľbách. Organizácia je však znepokojená zmenami v pobytovom zákone, ktoré podľa Skalského znepríjemňujú život najmä Slovákom z Ukrajiny a Srbska. „Mnohí si radšej vybavia maďarské občianstvo, keď zistia, že osvedčenie zahraničného Slováka je im nanič," povedal po zvolení Skalský, ktorý chce o probléme informovať aj premiéra R. Fica. Za ďalšie priority považuje televízne vysielanie o Slovákoch v zahraničí, voľby zo zahraničia prostredníctvom internetu a boj proti asimilácii. Na čele združenia je okrem staronového predsedu sedemnásťčlenná Generálna rada. Jej členovia sú z USA, Česka, Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska, Poľska, Ukrajiny, Švajčiarska a Veľkej Británie. Prvým podpredsedom sa stal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a doterajší generálny tajomník SZSZ Ján Fúzik, na poste druhého podpredsedu zostal čestný generálny tajomník Slovenskej ligy v Amerike Ján Holý. Generálnym tajomníkom sa stal Peter Lipták z Česka, regionálnym tajomníkom pre západnú Európu Dušan Daučík zo Švédska, regionálnou tajomníčkou pre strednú a juhovýchodnú Európu Svetlana Zolňanová zo Srbska, členom výkonného výboru zodpovedným za prioritné aktivity v oblasti školstva a vzdelávania Pavel Hlásnik z Rumunska. K práci výkonného výboru bola ako hospodárka v zmysle stanov prizvaná Andrea Salazar Stefanková (Rumunsko-Slovensko). Členmi Generálnej rady SZSZ sa okrem členov výkonného výboru stali: Ivan Miroslav Amhruš z Rumunska, Valéria Balanko z Ukrajiny, Ján Bencsik z Maďarska, Juraj Cervenák zo Srbska, Milan Čuba z USA, Vlastimil Fabišik z Česka, Andrej Kurie z Chorvátska, Alojzia Meier-Peschaková zo Švajčiarska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef Pomichal z Veľkej Británie a Bohuslav Šťastný zo Švajčiarska. Predsedom Zmierovacej a revíznej komisie zostáva Branislav Slivka zo Srbska, podpredsedom bol zvolený senior Juraj Bálint z Rumunska, hovorcom Stefan Medzi ho r s ký z Česka a členmi Katarína Melegová Melichová zo Srbska a Ernest Horvát z Ukrajiny. Slovenska tlač FOTO: JÁN BENČÍK Peštiansky perkelt gregora martina papucseka Pes, turul a kožené gate 5 pomíňate si, kedpríslušník madarskej radikálnej, ultrapravicovej, extrémistickej mládeže s maskou na tvári kopol do hlavy nič netušiaceho policajného psa? Bolo to v júli, pri Parlamente, kde sa účastníci Budapest Pride rozchádzali. Po trase dúhového pochodu ich novofašisti nedokázali napadnúť, len verbálne, tak si na nich počkali. Policajné kordóny im bránili v rozlete, no spomínaný kuťko bol nepozorný, alebo také drsné kopnutie do hlavy od dvojnohého tvora nečakal. A teraz bác! Do hlavy udrel - dokonca mŕtveho - psa luxemburský Európsky súd! Aspoň podľa premiéra, ktorý reagoval na verdikt súdu o skoršom vládnom rozhodnutí poslaťsudcov do dôchodku nie 70, ale 62 ročných. Súd povedal no-no-no, to je diskriminácia, to sa predsa nerobí v kultúrnej európskej krajine. Ministerského predsedu to podnietilo k výroku: „Dávno som nevidel, aby niekto bachol do hlavy mŕtveho psa. Teraz je situácia podobná, pretože Ústavný súd už túto právnu normu zlikvidoval, ergo Európsky súd vyniesol verdikt v kauze, ktorá ani neexistuje’'. Ale kauza jestvuje, pretože príslušnú pasáž o poslaní starcov v taláre do výslužby parlament ešte nezmenil. Podlá mňa preto, lebo je to zakotvené v ústave tvrdej ako žula. Takže prípad nie je mŕtvy, tobôž nie vyriešený. Ako sa to vraví v maďarskom porekadle? Koho dobehneme skôr ako krivého psa? Premiér mal však stopercentnú pravdu, ked sa bránil pred (socialistickou) kritikou, že sa príliš veľa venuje bájnemu vtákovi turulovi, v ktorom by mal objavovať svoju identitu každý Maďar. Čomu nedajú pokoj, keď si chce turula uctievať, a neubližuje pritom nikomu, určite nie socialistickému poslancovi. A vôbec, každý si môže vytvoriť vzťah medzi tradíciami a modernosťou ako chce. V tom sú Maďarom blízki Bavori (viď Gizela Bavorská, prvá a posledná manželka zakladateľa štátu kráľa Štefana) - tí si pokojne oblečú kožené krátke nohavice a držia v ruke laptop. Tak prečo by Maďari (ktorí teda po tom túžia) nemohli rojčiť o turulovi a zároveň budovať svoj moderný štát. V ktorom napríklad predseda parlamentu, keď prijíma skupinu študentov zo Slovenska, pokojne môže hovoriť o deťoch, ktoré prišli z odtrhnutého územia. Ozaj, poznáte, ked hrbatý ide v lese, skočí pred neho škriatok a pýta sa ho: - Čo máš na chrbte? - Hrb. - Potrebuješ ho? - Nie. Tak škriatok urobíčáry-máry, odtrhne mu hrb a hrbatý sa narovná, k meste sa stretne s krivým a porozpráva mu, čo sa stalo v lese. Krivý uteká celý bez seba do lesa, takisto sa pred ním vynorí škriatok: - Čo máš na chrbte, krivý? - Nič. -Na, tu máš jeden hrb...