Matičné Čítanie, 1973 (VI/1-26)

1973-02-05 / No. 3

č it anie VYDÁVÁ MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÜRNO-SPOLOCENSKY DVOJTÝŽDENNÍK Ceno Kčs 1,­ Základ socialistického rozvoja Slovenským národným povstaním sa začal na území Slovenska rozvíjať proces oslobodzovacie­ho zápasu slovenského ľudu. Bolo to pokrokové revolučné hnutie, ktoré sa stalo počiatkom ná­­rodno-demokratickej revolúcie na územi Česko­slovenska. Postup oslobodzovacej Červenej ar­mády na jeseň 1944 a v jarných mesiacoch 1945 do/ŕštl oslobodzovací zápas nášho ľudu. V záverečnej etape tohto zápasu došlo ešte k hrdinskému povstaniu pražského ľudu. Výsled­kom revolúcie bolo obnovenie Československej republiky ako ľudovodemokratického štátu. Ob­sahom moci bola revolučno-demokratická dik­tatúru ľudu združeného v Národnom fronte, v ktorom líniu určovala robotnícka trieda ve­dená KSČ. Prebiehajúca národná a demokratická revolú­cia v Československu bola sprevádzaná význam­nými sociálno-politickými reformami, ktorých dô­sledná realizácia vyt/árala vhodnú základňu pre ďalší rozvoj národno-demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú. Boli to prvé zásahy do vlastníckych pomerov, systému národných výbo­rov a závodných rád i metódy činnosti ľudovo­demokratických orgánov moci. Komunistickej strane, zocelenej dlhoročnými skúsenosťami z bojov, bol od začiatku jasný strategický cieľ. V povojnovom období - na­stolenie diktatúry proletariátu. Bola jej jasná i Leninom formulovaná zásada, že o výsledkoch demokratickej revolúcie a jej prechode na re­volúciu socialistickú sa rozhodne iba vtedy, ak strana dokáže presvedčiť väčšinu ľudu o správ­nosti svojho programu a politiky. Preto s. Gott­wald už na konferencii v Košiciach v apríli 1945 poukázal na hlavné úlohy, ktoré vyplývajú stra­ne pri zabezpečovaní tohto cieľa. Hlavný po­litický problém, ako ho formuloval s. Gottwald, spočíval v tom, aby komunistická strana ako strana pracujúceho ľudu a strana robotnícka, vedela viesť celý národ a aby ju uznávali ako reprezentantku národa „... národ hľadá iného vodcu a nim môže byť iba robotnícka trieda a my, komunistická strana, ako strana robotníc­kej triedy. A práve o to ide, aby sme sa stali vedúcou silou... Strana má čistý štit, ľud ju videl ako stranu svoju, stranu obetavých bojov­níkov" (Gottwald, Spisy XII, str. 16, 17). Strana videla možnosť pokojnej cesty socia­listickej revolúcie - prehlbovaním národnej a demokratickej revolúcie. Rozhodla sa ako poli­tickú základňu využívať Národný front, ktorý po­zostával z tých politických strán, ktorých pred­stavitelia boli aktivně zapojení do protifašistic­kého národnooslobodzovacieho boja. Naša revolúcia nepriviedla k moci ani buržoá­ziu, ani robotnícku triedu. Táto forma ľudovo­demokratického štátu bola prechodným zriade­ním, ktoré sa mohlo vyvíjať dvoma smermi, buď k nastoleniu moci robotníckej triedy, alebo bur­žoázie. Preto vznikajú dve línie — línia KSČ sledujúca cieľ rozširovať podiel robotníckej trie­dy vytlačením buržoázie od politickej moci, a línia buržoázie s cieľom zastaviť revolúciu a obmedziť pozície robotníckej triedy. Dôsledným zabezpečovaním plnenia Košického vládneho programu vystupuje jednoznačne do popredia rozpor medzi buržoáziou a robotníckou triedou. Z hľadiska ďalšieho vývoja bolo veľmi dôle­žité rokovanie VIII. zjazdu KSČ v roku 1946, ktorý vytýčil generálnu líniu .. udržať a upev­niť doterajší' kurz domácej a zahraničnej po­litiky, jej ľudový a demokratický charakter, dô­sledne uskutočňovať a ďalej tvorivo rozvíjať všetko, čo začala národná a demokratická re­volúcia." Bola to linia pokojného prerastania národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú, čo predpokladalo upevňovať a roz­širovať vplyv KSČ. V ďalšom období bolo dô­ležité upevňovať zväzok robotníckej triedy s roľ­­nictvom - ziskať stredné vrstvy miest a vidieka. Preto zjazd formuloval aj obsah Národného frontu tak, že neho, sociálneho . .je politickým výrazom tried­zväzku robotníkov, roľníkov, živnostníkov a inteligencie”. V dvojročnom hosoodárskom pláne, ktorý bol prijatý na VIII. zjazde KSČ, bol zahrnutý súhrn otázok týkajúcich sa nášho národného hospo­dárstva. Voľby, ktoré sa konali v máji 1946, ukázali, aký vplyv získali v masách jednotlivé politické strany. Ukázalo sa, že KSČ získala v celoštát­nom meradle 38 percent hlasov. Na základe volieb bola 8. júla 1946 ustanovená nová vlá­da na čele so súdruhom Gottwaldem. Strana mala v rukách všetky dôležité ministerstvá. Aj napriek nepriaznivým volebným výsledkom na Slovensku utvorila sa cesta k ďalšiemu uplat­ňovaniu taktiky tlaku „zhora" a „zdola". V duchu politickej línie VIII. zjazdu KSČ bol vypracovaný veľký „Budovateľský program" vlá­dy Klementa Gottwalda. Jadrom programu boli dve hlavné úlohy - vypracovať a prijať ústavu a uzákoniť a splniť dvojročný plán obnovy a výstavby krajiny. Prvá úloha mala rozbiť plány buržoázie, kto­rá podľa hesla „udržať právnu kontinuitu ob­novenej ČSR s predmníchovskou republikou snažila за o reštauráciu kapitalizmu u nás. Cie­ľom druhej úlohy bolo v priebehu rokov 1947 a 1948 odstrániť následky vojny a okupácie, zvýšiť priemyselnú výrobu o 10 percent oproti predvojnovej výrobe a zvýšiť poľnohospodársku výrobu tak, aby koncom roku 1948 dosiahla predvojnovú úroveň.“ Ťažiskom dvojročnice na Slovensku bola vý­stavba nového priemyslu a poskytnutie nových pracovných príležitosti 47 tisícom pracujúcich. Dvojročnira br'.’ začiatkom veľkého diela - industrializácie Slovenska, ako významného pred­pokladu zrovnoprávnenia Čechov a Slovákov. Reakčné sily sa snažili realizovanie budova­teľského programu všemožne bojkotovať. Pre ich odpor bol dvojročný plán prijatý ako, zákon až 25. októbra 1946. Reakcia sa tiež sna­žila bojovať proti hospodárskej. moci ľudovode­mokratického štátu. Jej zbraňou bola šmelina, čierny obchod a devizové špekulácie. Keď sa jej nepodarilo zmeniť znárodnené podniky na akciové spoločnosti, «nažila sa získať konfiš­káty. Boj o ne trval až do februára 1948. Zasadnutie Ústredného výboru KSČ v januári 1947 vytýčilo líniu boja „o väčšinu národa“. Za­sadnutie ÚV súčasne poukázalo na zámery a činnosť reakcie, ktorá ovládla niektoré politické strany Národného frontu. A to národnosocialis­­tickú, lidovú a demokratickú stranu, kde bola utvorená tzv. agroľudácka dohoda. Tieto sily spôsobovali vážne ťažkosti pri zásobovaní, ha­tili očistu verejného a politického života od zkompromitovaných živlov a brzdili činnosť vlád­nych orgánov. Preto bolo treba národu ukázať pravých vinníkov a zbaviť ilúzii o demokratickom charaktere uvedených strán tie vrstvy národa, ktoré ešte nepostrehli ich protiľudový charak-Či sa podari KSČ získať podporu väčšiny ná­roda, záležalo veľmi na postoji rolnictva. Zvä­zok robotníckej triedy s roľníctvom bol ne­vyhnutnou podmienkou víťazstva. Preto vedenie KSČ venovalo veľkú pozornosť riešeniu poľno­hospodárskych probléipov a realizácii tzv. Ďu­­rišových zákonov, ktorých cieľom bola revízia prvej pozemkovej reformy. Ešte v priebehu boja za realizáciu týchto zákonov bol vypracovaný Hradecký program vyhlásený 4. 4. 1947. Podľa tohto programu mala byť skonfiškovaná všetka pôda nad 50 ha v prípade, že na nej majiteľ nepracuje. Proti prvej etape pozemkovej reformy sa buržoázia nestavala. Avšak proti druhej a najmä tretej buržoázia vystúpila veľmi ostro, pretože ňou boli ohrozené i jej pozície. V roku 1947 všetky nádeje reakcie na zvrat situácie v Československu stroskotali. Reakcia sa dostáva stále viacej do izolácie. Uvedomuje si, že jediný prostriedok, ako dosiahnuť úspech, je vyvolať vládnu krizu a nejakým spôsobom vymanévrovat' komunistov z vlády. S akciou ne­mohli otáľať, pretože najbližšie voľby by defi­nitívne zmarili ich nádeje. Strana poukazovala na skutočnosť, že hlavnou oporou reakčných buržoáznych strán je súkromné vlastníctvo, ktoré je ekonomickou bázou politickej diverzie reak­cie. Preto KSČ vyšla s návrhom na znárodnenie podnikov nad 50 zamestnancov, úplné znárod­nenie zahraničného obchodu a veľkoobchodu. Zároveň vytýčila požiadavku dôslednej realizá­cie Hradeckého programu. Na rokovanie o týchto návrhoch bol zvolaný na 22. februára 1948 zjazd závodných rád a odborových organizácii a na 29. februára zjazd roľníckych komisii. Reakcia vedela, čo môže oča­kávať od týchto zjazdov, a preto sa rozhodla predbehnúť vývoj. Strany antikomunistického bloku prikročili k poslednej možnosti. 20. februára 1948 pred­stavitelia národných socialistov, lidovcov a de­mokratickej strany podali vo vláde demisiu. Cel­kove podalo demisiu vo vláde 12 ministrov. Dú­fali, že padne vláda a komunisti budú z vlády vytlačeni. Strana vytýčila požiadavku prijať demisiu re­akčných ministrov a doplniť vládu novými člen­mi. Táto politika KSČ mala podporu obrovskej väčšiny pracujúcich. Na 21. februára bola zvolaná veľká manifes­tácia ľudu na Staromestskom námestí, na kto­rom s. Klement Gottwald objasnil situáciu vo vláde a odhalil zámery reakcie. Vyzval k vy­tváraniu akčných výborov Národného frontu. V celej republike prebehli veľké manifestácie, na ktorých ľud vyjadroval podporu politike KSČ. Toto stanovisko zaujal aj celoštátny zjazd zá­vodných rád, ktorý sa zišiel 22. februára, a zá­roveň vyzval pracujúcich, aby 24. II. 1948 vstú­pili do jednohodinového generálneho štrajku, ktorý sa stal symbolom ľudu vedeného KSC. Aby sa zabránilo ozbrojenému vystúpeniu re­akcie, v Prahe sa vytvorili Ľudové milície, ktoré spolu so ZNB zabezpečili pokoj a poriadok. Rozhodné stanovisko KSČ podoorované dr­vivou väčšinou ľudu nakoniec slávilo úspech. 25. II. 1948 prezident dr. Eduard Beneš bol pri­nútený prijať demisiu reakčných ministrov a vy­menovať vládu obrodeného Národného frontu. Pokus reakcie o zvrat pomerov bol rozdrvený. 28. a 29. II. sa konal celoštátny zjazd roľ­níckych komisií, na ktorom 6000 delegátov me­nom roľníctva prejavilo oddanosť KSČ a ľudo­vodemokratickému zriadeniu. Februárová vládna kríza sa vyriešila pokojnou parlamentnou cestou, v súlade s ústavou. Poli­tický život bol očistený od pravicových politikov. Vyriešenie politickej krízy spôsobilo podstatnú kvalitatívnu zmenu vo vývine Československa. Definitívne sa rozhodlo o otázke politickej mo­ci, a to v prospech robotníckej triedy a všet­kých pracujúcich vrstiev. Februárom sa dovŕšil proces prerastania národnej a demokratickej re­volúcie v revolúciu socialistickú. Všetky politické strany a masové organizácie uznali vedúcu úlo­hu KSČ. Naša republika nastúpila výstavbu so­cializmu, a to pokojnou cestou bez ozbrojeného povstania. ELENA BETÄKOVA Mašiny zamfkii, kov chladol na nákove, pred búrkou ticho stuhlo v povetrí. Úžasnú silu bolo cítiť v slove, dav, zastaviac sa, výbuch zavetril. A na pranieri dejinného súdu ošklivec zhíkol pod náporom rúk, keď pred ním zhrmel ozbrojený pluk: Odteraz všetka moc a vláda ľudu! A keď sa potom kolá roztočili, spievali ako vtáci z celej sily, rozkvitol človek ako kvet. Že je to krásne — všetci rozprávali, keď veľkou silou mocnie človek malý, mávajúci krídlom na rozlet. • P. Blažo: Práca (z výstavy angažovanej tvorby) Krista Bendová

Next