Matičné Čítanie, 1973 (VI/1-26)
1973-02-05 / No. 3
č it anie VYDÁVÁ MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÜRNO-SPOLOCENSKY DVOJTÝŽDENNÍK Ceno Kčs 1, Základ socialistického rozvoja Slovenským národným povstaním sa začal na území Slovenska rozvíjať proces oslobodzovacieho zápasu slovenského ľudu. Bolo to pokrokové revolučné hnutie, ktoré sa stalo počiatkom národno-demokratickej revolúcie na územi Československa. Postup oslobodzovacej Červenej armády na jeseň 1944 a v jarných mesiacoch 1945 do/ŕštl oslobodzovací zápas nášho ľudu. V záverečnej etape tohto zápasu došlo ešte k hrdinskému povstaniu pražského ľudu. Výsledkom revolúcie bolo obnovenie Československej republiky ako ľudovodemokratického štátu. Obsahom moci bola revolučno-demokratická diktatúru ľudu združeného v Národnom fronte, v ktorom líniu určovala robotnícka trieda vedená KSČ. Prebiehajúca národná a demokratická revolúcia v Československu bola sprevádzaná významnými sociálno-politickými reformami, ktorých dôsledná realizácia vyt/árala vhodnú základňu pre ďalší rozvoj národno-demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú. Boli to prvé zásahy do vlastníckych pomerov, systému národných výborov a závodných rád i metódy činnosti ľudovodemokratických orgánov moci. Komunistickej strane, zocelenej dlhoročnými skúsenosťami z bojov, bol od začiatku jasný strategický cieľ. V povojnovom období - nastolenie diktatúry proletariátu. Bola jej jasná i Leninom formulovaná zásada, že o výsledkoch demokratickej revolúcie a jej prechode na revolúciu socialistickú sa rozhodne iba vtedy, ak strana dokáže presvedčiť väčšinu ľudu o správnosti svojho programu a politiky. Preto s. Gottwald už na konferencii v Košiciach v apríli 1945 poukázal na hlavné úlohy, ktoré vyplývajú strane pri zabezpečovaní tohto cieľa. Hlavný politický problém, ako ho formuloval s. Gottwald, spočíval v tom, aby komunistická strana ako strana pracujúceho ľudu a strana robotnícka, vedela viesť celý národ a aby ju uznávali ako reprezentantku národa „... národ hľadá iného vodcu a nim môže byť iba robotnícka trieda a my, komunistická strana, ako strana robotníckej triedy. A práve o to ide, aby sme sa stali vedúcou silou... Strana má čistý štit, ľud ju videl ako stranu svoju, stranu obetavých bojovníkov" (Gottwald, Spisy XII, str. 16, 17). Strana videla možnosť pokojnej cesty socialistickej revolúcie - prehlbovaním národnej a demokratickej revolúcie. Rozhodla sa ako politickú základňu využívať Národný front, ktorý pozostával z tých politických strán, ktorých predstavitelia boli aktivně zapojení do protifašistického národnooslobodzovacieho boja. Naša revolúcia nepriviedla k moci ani buržoáziu, ani robotnícku triedu. Táto forma ľudovodemokratického štátu bola prechodným zriadením, ktoré sa mohlo vyvíjať dvoma smermi, buď k nastoleniu moci robotníckej triedy, alebo buržoázie. Preto vznikajú dve línie — línia KSČ sledujúca cieľ rozširovať podiel robotníckej triedy vytlačením buržoázie od politickej moci, a línia buržoázie s cieľom zastaviť revolúciu a obmedziť pozície robotníckej triedy. Dôsledným zabezpečovaním plnenia Košického vládneho programu vystupuje jednoznačne do popredia rozpor medzi buržoáziou a robotníckou triedou. Z hľadiska ďalšieho vývoja bolo veľmi dôležité rokovanie VIII. zjazdu KSČ v roku 1946, ktorý vytýčil generálnu líniu .. udržať a upevniť doterajší' kurz domácej a zahraničnej politiky, jej ľudový a demokratický charakter, dôsledne uskutočňovať a ďalej tvorivo rozvíjať všetko, čo začala národná a demokratická revolúcia." Bola to linia pokojného prerastania národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú, čo predpokladalo upevňovať a rozširovať vplyv KSČ. V ďalšom období bolo dôležité upevňovať zväzok robotníckej triedy s roľnictvom - ziskať stredné vrstvy miest a vidieka. Preto zjazd formuloval aj obsah Národného frontu tak, že neho, sociálneho . .je politickým výrazom triedzväzku robotníkov, roľníkov, živnostníkov a inteligencie”. V dvojročnom hosoodárskom pláne, ktorý bol prijatý na VIII. zjazde KSČ, bol zahrnutý súhrn otázok týkajúcich sa nášho národného hospodárstva. Voľby, ktoré sa konali v máji 1946, ukázali, aký vplyv získali v masách jednotlivé politické strany. Ukázalo sa, že KSČ získala v celoštátnom meradle 38 percent hlasov. Na základe volieb bola 8. júla 1946 ustanovená nová vláda na čele so súdruhom Gottwaldem. Strana mala v rukách všetky dôležité ministerstvá. Aj napriek nepriaznivým volebným výsledkom na Slovensku utvorila sa cesta k ďalšiemu uplatňovaniu taktiky tlaku „zhora" a „zdola". V duchu politickej línie VIII. zjazdu KSČ bol vypracovaný veľký „Budovateľský program" vlády Klementa Gottwalda. Jadrom programu boli dve hlavné úlohy - vypracovať a prijať ústavu a uzákoniť a splniť dvojročný plán obnovy a výstavby krajiny. Prvá úloha mala rozbiť plány buržoázie, ktorá podľa hesla „udržať právnu kontinuitu obnovenej ČSR s predmníchovskou republikou snažila за o reštauráciu kapitalizmu u nás. Cieľom druhej úlohy bolo v priebehu rokov 1947 a 1948 odstrániť následky vojny a okupácie, zvýšiť priemyselnú výrobu o 10 percent oproti predvojnovej výrobe a zvýšiť poľnohospodársku výrobu tak, aby koncom roku 1948 dosiahla predvojnovú úroveň.“ Ťažiskom dvojročnice na Slovensku bola výstavba nového priemyslu a poskytnutie nových pracovných príležitosti 47 tisícom pracujúcich. Dvojročnira br'.’ začiatkom veľkého diela - industrializácie Slovenska, ako významného predpokladu zrovnoprávnenia Čechov a Slovákov. Reakčné sily sa snažili realizovanie budovateľského programu všemožne bojkotovať. Pre ich odpor bol dvojročný plán prijatý ako, zákon až 25. októbra 1946. Reakcia sa tiež snažila bojovať proti hospodárskej. moci ľudovodemokratického štátu. Jej zbraňou bola šmelina, čierny obchod a devizové špekulácie. Keď sa jej nepodarilo zmeniť znárodnené podniky na akciové spoločnosti, «nažila sa získať konfiškáty. Boj o ne trval až do februára 1948. Zasadnutie Ústredného výboru KSČ v januári 1947 vytýčilo líniu boja „o väčšinu národa“. Zasadnutie ÚV súčasne poukázalo na zámery a činnosť reakcie, ktorá ovládla niektoré politické strany Národného frontu. A to národnosocialistickú, lidovú a demokratickú stranu, kde bola utvorená tzv. agroľudácka dohoda. Tieto sily spôsobovali vážne ťažkosti pri zásobovaní, hatili očistu verejného a politického života od zkompromitovaných živlov a brzdili činnosť vládnych orgánov. Preto bolo treba národu ukázať pravých vinníkov a zbaviť ilúzii o demokratickom charaktere uvedených strán tie vrstvy národa, ktoré ešte nepostrehli ich protiľudový charak-Či sa podari KSČ získať podporu väčšiny národa, záležalo veľmi na postoji rolnictva. Zväzok robotníckej triedy s roľníctvom bol nevyhnutnou podmienkou víťazstva. Preto vedenie KSČ venovalo veľkú pozornosť riešeniu poľnohospodárskych probléipov a realizácii tzv. Ďurišových zákonov, ktorých cieľom bola revízia prvej pozemkovej reformy. Ešte v priebehu boja za realizáciu týchto zákonov bol vypracovaný Hradecký program vyhlásený 4. 4. 1947. Podľa tohto programu mala byť skonfiškovaná všetka pôda nad 50 ha v prípade, že na nej majiteľ nepracuje. Proti prvej etape pozemkovej reformy sa buržoázia nestavala. Avšak proti druhej a najmä tretej buržoázia vystúpila veľmi ostro, pretože ňou boli ohrozené i jej pozície. V roku 1947 všetky nádeje reakcie na zvrat situácie v Československu stroskotali. Reakcia sa dostáva stále viacej do izolácie. Uvedomuje si, že jediný prostriedok, ako dosiahnuť úspech, je vyvolať vládnu krizu a nejakým spôsobom vymanévrovat' komunistov z vlády. S akciou nemohli otáľať, pretože najbližšie voľby by definitívne zmarili ich nádeje. Strana poukazovala na skutočnosť, že hlavnou oporou reakčných buržoáznych strán je súkromné vlastníctvo, ktoré je ekonomickou bázou politickej diverzie reakcie. Preto KSČ vyšla s návrhom na znárodnenie podnikov nad 50 zamestnancov, úplné znárodnenie zahraničného obchodu a veľkoobchodu. Zároveň vytýčila požiadavku dôslednej realizácie Hradeckého programu. Na rokovanie o týchto návrhoch bol zvolaný na 22. februára 1948 zjazd závodných rád a odborových organizácii a na 29. februára zjazd roľníckych komisii. Reakcia vedela, čo môže očakávať od týchto zjazdov, a preto sa rozhodla predbehnúť vývoj. Strany antikomunistického bloku prikročili k poslednej možnosti. 20. februára 1948 predstavitelia národných socialistov, lidovcov a demokratickej strany podali vo vláde demisiu. Celkove podalo demisiu vo vláde 12 ministrov. Dúfali, že padne vláda a komunisti budú z vlády vytlačeni. Strana vytýčila požiadavku prijať demisiu reakčných ministrov a doplniť vládu novými členmi. Táto politika KSČ mala podporu obrovskej väčšiny pracujúcich. Na 21. februára bola zvolaná veľká manifestácia ľudu na Staromestskom námestí, na ktorom s. Klement Gottwald objasnil situáciu vo vláde a odhalil zámery reakcie. Vyzval k vytváraniu akčných výborov Národného frontu. V celej republike prebehli veľké manifestácie, na ktorých ľud vyjadroval podporu politike KSČ. Toto stanovisko zaujal aj celoštátny zjazd závodných rád, ktorý sa zišiel 22. februára, a zároveň vyzval pracujúcich, aby 24. II. 1948 vstúpili do jednohodinového generálneho štrajku, ktorý sa stal symbolom ľudu vedeného KSC. Aby sa zabránilo ozbrojenému vystúpeniu reakcie, v Prahe sa vytvorili Ľudové milície, ktoré spolu so ZNB zabezpečili pokoj a poriadok. Rozhodné stanovisko KSČ podoorované drvivou väčšinou ľudu nakoniec slávilo úspech. 25. II. 1948 prezident dr. Eduard Beneš bol prinútený prijať demisiu reakčných ministrov a vymenovať vládu obrodeného Národného frontu. Pokus reakcie o zvrat pomerov bol rozdrvený. 28. a 29. II. sa konal celoštátny zjazd roľníckych komisií, na ktorom 6000 delegátov menom roľníctva prejavilo oddanosť KSČ a ľudovodemokratickému zriadeniu. Februárová vládna kríza sa vyriešila pokojnou parlamentnou cestou, v súlade s ústavou. Politický život bol očistený od pravicových politikov. Vyriešenie politickej krízy spôsobilo podstatnú kvalitatívnu zmenu vo vývine Československa. Definitívne sa rozhodlo o otázke politickej moci, a to v prospech robotníckej triedy a všetkých pracujúcich vrstiev. Februárom sa dovŕšil proces prerastania národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú. Všetky politické strany a masové organizácie uznali vedúcu úlohu KSČ. Naša republika nastúpila výstavbu socializmu, a to pokojnou cestou bez ozbrojeného povstania. ELENA BETÄKOVA Mašiny zamfkii, kov chladol na nákove, pred búrkou ticho stuhlo v povetrí. Úžasnú silu bolo cítiť v slove, dav, zastaviac sa, výbuch zavetril. A na pranieri dejinného súdu ošklivec zhíkol pod náporom rúk, keď pred ním zhrmel ozbrojený pluk: Odteraz všetka moc a vláda ľudu! A keď sa potom kolá roztočili, spievali ako vtáci z celej sily, rozkvitol človek ako kvet. Že je to krásne — všetci rozprávali, keď veľkou silou mocnie človek malý, mávajúci krídlom na rozlet. • P. Blažo: Práca (z výstavy angažovanej tvorby) Krista Bendová