Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-05-04 / nr. 52
I Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer, s Redakcia, administrácia a expedícia Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych \ Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý ( v už dopisovateľov. ^ rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. ML*llľČ. íä V. ÄťLa«aľ*'fc3Ll3L©. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. Ročník VII. Štvrtok 4. mája 1876. Číslo 52. T. Sv. Martin, 4. mája 1876. V „najnovších zprávach“ predošlého čísla sdelili sme dve ďalekopisné zprávy o nových „víťazstvách Muktar basových. — Kto pri týchto „tureckých“ zprávach zpomenul si na nedávne tohože vojevodcove zprávy podobne o „skvelých víťazstvách“, následkom ktorých na miesto Nikšiča, octnúl sa opäť v Gacku, z kade bol vyšiel, — v toho duši neomylne zrodiť sa musela pochybnosť, žeby tieto najnovšie zprávy základné a spoľahlivé boly. A v skutku už dnes došlé zprávy z blízkosti bojišta c;lkom jináče znejú. Z Dubrovníka od 1. mája predp. došlé zprávy znejú nasledovne: „Podlá hodnoverných zpráv z Grahova Muktar basa ku svojej druhej výprave z Gacka do Nikšiču pohnúl sa už v stredu 26. apríla. Ale povstalci prinútili ho k návratu. Dňa 28. apríla podujal Muktar baša tretiu výpravu. Po mimoriadne krvavých, menlivých čo do výsledku borbách Muktar baša v nedeľu 30. apríla o 11 hodine predpoludním obkolesený bol povstalcami.“ — Druhá zpráva pozdejšia hovorí: „Bezprostredné zprávy z tábora povstalcov do včera večera hovoria, že Muktar baša s 15.000 mužmi a proviantom v piatok večer došiel k Presieke. Tam prišlo ku krvavým srážkam, za čas ktorých v noci na sobotu podarilo sa tureckému asi 500 mužov silnému oddielu, s toľko proviantom, koľko títo ľudia uniesť vládali, cez stanovištia povstalcov tajnými cestami prejsť až k Nikšiču. Vojsko Muktarbašovo ale, ktoré 29. apríla ráno pokus urobilo so značnými zásobami proviantu prebiť sa až k Nikšiču, po veľmi krvavej, celý deň (v sobotu) trvavšej bitke povstalcami zpäť zahnaté bolo. Povstalci prinútili Muktar bašu s jeho armádou a s proviantom určeným pre Nikšič k opusteniu posície u Presieky, a ustúpeniu až ku Nozdre. Včera, (v nedeľu) boj trval celý deň. Až do večera obkolesená bola úplne povstalcami turecká armáda.“ — Graliovo, 1. mája (večer). „Ako dokázané je výpoveďami zajatých tureckýcn vojakov, len asi 500 civilných občanov z Nikšiču prelúdali sa k Presieke a nazpäť so zásobami proviantu. Muktar baša a jeho vojsko ani len nevideli Nikšič, lebo v dialke asi dvoch hodín zpäť vrhnutí boli. Borba ešte vždy trvá.“ — Tieto zprávy celkom v inom svetle predstavujú „víťazné pochody“ Muktar bašove, nežli jako jich on sám zvestoval svojej „víťazné zprávy“ velice potrebujúcej vláde, a potom i svetu. No málo jim to pomôže! „Tem. Ztg“ dostáva totižto hrozné zprávy o pomeroch carihradských. Poíažný dopis zneje: „Tunajšie pomery zdajú sa v ústrety stúpať náhlemu riešeniu. Asi tretina všetkých úradníkov, ktorí od 15 mesiacov nedostali žiadon plat, opustili úrady svoje. V posledních dňoch nie menej ako 380 kupcov rozličných odvetví padlo, a turecké papiere v nominálnej cene 100 piastrov, ktoré ešte len nedávno o 50 piastrov vyššie stály, ponúkajú dnes po 12 piastroch, ba i niže tejto ceny. Rozpoloženie myslí je veľmi srazené, a nejaká vniutorná katastrofa nestojí von z hraníc možnosti. A „Kôl. Ztgu“ píšu z Paríža: „Y tureckej otázke povieva tu opäť veľmi, veľmi pessimistický vietor. Akoby už nemocný muž bol mrtvý a pochovaný. A pritom čiastka tohto prievanu zrejme smeruje proti grófovi Andrássymu. Ba „France“ i to myslí, že po východnej otázke príde teraz rakúska otázka, a maďarská hegemónia nachodí sa takmer v tak zlej kríze, ako Turecko, a časopis ten ufá, že keď ráz uhorská otázka k vybaveniu príde, Francúzsko bude v stave „pri všeobecnom premieňaní karty Európy“ žiadať tie kompensácie (čo za kompensácie? a za čo?) ktoré by už od 20 rokov malo, keby druhé cisárstvo za vodcov vzalo si bolo pána Girardina a pána Thiersa.“ Čiernohorský časopis „Glas Crnogorca“ polemizuje v článku „usrozumejme sa“ proti srbskému časopisectvu, a medzi jir. m hovorí: „Hovoríte, že Srbsko chce vojnu; nuž dobre, Čierna Hora nasledovať bude Srbsko.“ Tým odmvšťuje upodozrievania zo strany Srbov, dosvedčuje ale súčasne, že v Čiernej Hore panuje veľmi válečný duch. Belehrad, 1. mája. Ministerská kríza opäť stala sa pálčivou. Knieža od včerajška vyjednáva so Štefčičom, Rističom a Gruičom, ohľadom prejatia ministerstva. Z Carihradu od 2. mája úradne telegrafujú: Muktar baša opäť došiel do Gacka, keď Nikšič zásobil a na celom pochode mnohočetných povstalcov, ktorých stretnúl, úplne zbil. Muktar baša oznamuje vydobyté skvelé víťazstvá. — Divno, že ten Muktar baša tak veľmi ponáhľal sa, aby po vydobytých „skvelých víťazstvách“ dostal sa za pevné hradby Gacka. No, čože sa aspoň za deň nepobavil v Nikšiču, ale ako by utekal, náhlil sa do Gacka, kam vraj i šťastne došiel. Berlínske zprávy potvrdzujú, že hes3enský minister Hoffmann už o nedlho menovaný bude za predsedníka úradu ríšskej kancellárié, na miesto odstúpivšieho Delbrück a. Že nenie ešte dosial vymenovaným, toho príčina je, že veľkovojvoda Hessenský nezaslal ešte svoje privolenie. Hoffmann platí za hraníc neznajúceho ctiteľa, zvelebovateľa a oddanca kn. Bismarckovho. Kn. Bismarck v pruskom sneme dobyl víťazstvo ohľadom predlohy svojej vzhľadom odovzdania štátnych železníc ríši nemeckej. Ako známo: v Bavorsku, Sasku a Virtembersku podobný návrh našiel tuhý odpor. Bismarck vyslovil sa, že on žiadnymi prekážkami nedá sa odstrašiť od riešenia tejto veľavážnej národnej úlohy. Cisár podporuje ho v tom čo najochotnejšie, hovoril, lebo Vilém I. presvedčil sa, že juh Nemecka, a čiastky severu žiadnym jiným spôsobom nemôžu sa stať pevnými členami nemeckej ríše, len keď ústrednia vláda všetky železní c e b u d e ma ť v r u kách tak ohľadom útoku ako i obrany. Cetinie, 1. mája. Bitka v dugskom priesmyku víťazne skončila sa pre povstalcov, vzdor tomu že 20.000 Turkov, a len 5000 povstalcov bralo účasť. Bitka trvala štyry dni. V piatok došli Turci až k Prieseke. Povstalci prepadli jich tam od chrbta, na čo rozvinula sa tuhá bitka. Medzitým prišli obyvatelia Nikšiču a zobrali malú čiastku proviantu z Presieky, ktorý predošle Mukhtar baša tam zanechal. Keď Mukhtar baša videl, že nemôže preniknúť a celý proviant v Nikšiču oddať, ohradil sa násypami u Presieky. — V sobotu prepadli povstalci turecké násypy, a boj trval celý deň. V nedeľu prišla povstalcom nová čata na pomoc, a všetci tlačili na Turkov a dobyli týchto násypy. Boj trval od rána až do noci a hnali Turkov od Presieky až k Nozdre na útek. Od počiatku povstania nebolo ešte tak veľkej a krvavej bitky. Vyšše 3000 Turkov padlo. Povstalci utratili 120 mrtvých a ranených. Graliovo, 2. mája. Mukhtar baša v noci z nedele 30. apiíla na pondelok prebil sa z priesmyku dugského cez Krstac do Gacka. Všetky turecké ztraty obnášajú 3000, povstalcov 600 mužov. Nikšič nenie zásobený. — Vzdor týmto zprávam, Mukhtar baša, práve tak, ako 16 a 17. apríla, vyhlasuje víťazstvá svoje, a rozumie sa za ním všetky slovanožrutske časopisy nie jináč, ako okolo veľkej noci, zapomínajúc, že pozdejšie samy soznať musely, že víťazstvá Mukhtar bašove boly púhe luhaniny. Ako z Vied n e píšu, Jeho Veličenstvo pán kráľ neide do Berlína; ale gróf Andrássy pozvaný cisármi nemeckým a ruským pôjde, aby súčastnil sa na poradách s kancelármi Bismarckom a Gorčakovom cieľom dosiahnutia úplného dorozumenia. Táto poslelnia veta, dľa „N. fr. Pr.“ dokazuje, že tedy toho dorozumenia niet. A spolu radí grófovi Andrássymu, aby nedal sa zviesť kniežaťmi Bismarckom a Gorčakovom, lež aby radšej on jich pre svoju politiku získal. — Berlin, 2. mája. „Post“ (organ nemeckého veľvyslanca gr. Stolberg vo Viedni) konštatuje, že nastúpiť majúcej schôdzke troch ministrov vBerlíne všeobecne pripisuje sa veliká významnosť. I po odcestovaní cisára Rosie dňa 13. mája, podľa tohože časopisu, zostanú cudzí ministri ešte za niekoľko dní v Berlíne, aby s Bismarckom kouferovali ohľadom východnej otázky. — Dľa jiných zpráv má tam rozhodnúť sa záležitosť spojenia Bosny s Hercegovinou a Starosrbskom v jedon vasalný štát. Časopisectvo a kultúra. Úradný časopis sdeluje štatistický výkaz o žurnalistike uhorskej vôbec, t. j. koľko časopisov a v jakej reči vychodilo minulého roku v Uhorsku a jaký bol jejieh obeh t. j. v koľkých výtiskoch v istej reči vydávané časopisy kolovaly po čas menovanej doby. Tento „úradný“ výkaz obsahuje ohľadom slovenského časopisectva, jako to každý s okolnosťami trochu oboznámený ihneď spozoruje, isté omyly a chyby; lež nie táto okolnosť vedie nás k písaniu týchto riadkov, ale nečo iného. „Ellenőr“ používa túto príležitosť, aby si zase raz vylial svoju žlč na nás nemadaroch a aby si na základe podaných „úradných“ štatistických dát dľa svojho len jemu vlastnieho „solídneho“ spôsobu zavískal a s jasotom poukázal na tú kultúru a na ten ohromný pokrok a rozvoj madarstva a na mizériu, zaostalosť a duševniu holotu nemadarov. Nuž čo týče sa nás Slovákov, my nie sme tak zaslepení, žeby sme nevideli a neuznávali čo do počtu veliký nepomer medzi našou slovenskou a maďarskou žurnalistikou. Na trojmillionový národ je 13 časopisov ozaj veľmi málo, a uznávame, že i počeť predplatiteľov, čiže obeh časopiseckých výtiskov ďaleko nebol a dosiaľ nenie taký, jaký by pri tak skrovnom počte časopisov a pri tak veľkom obecenstve skutočne mohol byť. Jako hovoríme: my to uznávame a z celého srdca želieme. Lež keby mal „Ellenőr“ trochu statočnosti a kus citu spravodlivosti, nepoužil by túto príležitosť, aby blatom hádzal po nás Slovákoch, ale by sa obliekol do rúcha kajúcneho a v prse by sa bil, hovoriac skrúšene: mea culpa! Kto zavinil, že slovenská žurnalistika oproti maďarskej tak neskvele stojí? Časopisectvo je výkvetom rozšírenej v nejakom národe vzdelá- t