Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-05-16 / nr. 57
2 -p—--- _T / . ; Redakcia, administrácia a expedícia Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. r Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý v rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. TUTO. S~V. TM'n.yŤ.I n o Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíeťrankovaué listy sa neprijímajú. Ročník Vil. Utorok 18. mája 1876._________________________Číslo 57. T. Sv. Martin, 16. mája 1876. Ruské časopisectvo, a menovite „Golos“ považujú berlínske porady za rozhodné nie len pre povstanie v tureckých provinciách, ale i pre politickú rovnováhu celej Európy. Ony povolané sú spojovať to, čo dovedna patrí a prináleží, a odlúčiť a rozdeliť, čo nemôže tvoriť jednotu. Ďalekopisné zprávy od 12. t. m. z Berlína označovaly situáciu za veľmi vážnu, a znalý vyprávať o ráznosti náhľadov. Ale už zprávy od 13. t m. znelý celkom protivne, lebo hlásaly docielenú jednomyslnosť. Celý dosial známy priebeh týchto porád bol nasledujúci: Gróf Andrássy doniesol sebou do podrobná vypracovaný program, ktorý prijatý bol za základ rozhovorov. A skôr, nežli očakávať sa mohlo, docielená je shoda. Program András sy-bo prijatý je natoľko, že v ňom prednesené reformy tvoria základ i terajšieho programmu. Len sú tie Andrássyho trochu, menovite ohľadom r u kóje m s t v a rozšírené a to v smysle požiadaviek povstalcov, ktoré títo odovzdali boligen. Rodičo vi, a ktoré ako známo viedenské a peštianske hlasy za nesúce k diskusii vyhlasovaly, ba i gróf Andrássy dal v Carihrade za vonkoncom nepri: j a tel n é označiť. — Sostavovateľ terajšieho memo randumu je kn. Gojrčakov. A Rusko žiada, aby tieto reformy ro šírené boly na všetky provincie Turecka, v ktorých aspoň jedna tretina obyvateľstva je kresťanská. — Dňa 13. t. m. o 1. hodine na poludnie prišli poslancovia Francúzska, Anglicka a Italie, kn. Gorčakov prečítal jim tromi cisarskými mocnostiami dohovorené memorandum, a každému z nich doručil odpis so žiadosťou, aby obsah držali v tajnosti, kým dôjdu osvedčenia jich vlád.— Situácia menovite následkom najnovšej zmeny ministerstva v Carihrade podstatne zmenila sa. Lebo zmenu túto považujú napospol za provokáciu zo strany tureckej proti trom cisárskym mocnostiam, a následok toho je, že tieto mocnosti odhodlaly sa k ráznemu zakročeniu. Z Carihradu, menovite od generála Ignatieva došlé cfalekopisné zprávy označujú za veľmi povážlivý stav v Carihrade. Je vraj čo obávať sa, že muzulmani vraždiť budú kresťanské obyvateľstvo, preto že toto prosí, aby k jeho ochrane došlo ruské vojsko. O samom obsahu dohovoreného memorandum troch mocností, dozvedá sa „N. W. Tbl.“ toto: „G orčako vský návrh pods ta tne lišísa od András s ovského tým, že žiada, aby poskytnúť majúce reformy rozšírené boly na všetky turecké provincie s miešaným obyvateľstvom. Zástupcovia garantujúcich mocností v hlavních mestách jednotlivých provincií tvoriť majú komissiu povolanú k stráženiu uskutočňovania reformí. Spoločná nota troch mocností najprv odovzdaná bude v Carihrade, a tak i osvedčenie ■ostatních garantujúcich mocností, že pripojujú sa ku krokom troch cisárskych mocností. Jestli Turecko dá súhlasnú odpoveď, tak zavedie sa medzi povstalcami a Turkami dlhšie prímerie, za ktorý čas v život uvedené budú reformy. Ak zpierať sa bude Turecko prijať rozšírený návrh reformí, alebo ak zdráhať sa budú povstalci pristať na pristavenie boja, tak Ital i a menom parížsku smluvu podpísavších mocností, obsadí povstalé územia a dotedy ostane jej vojsko tam posádkou, kým reformy uživotvorené budú. Toto stane sa i na ten prípad, jestli dokáže sa, že Turecko nénié v stave kresťanské obyvateľstvo chrániť pred muzulmanským fanatismom. — Niet vraj pochybnosti, že Italia túto úlohu prejme, veď vraj preloženie poslanca r. Nigra z Parížu do Petrohradu poukazuje na to, že závažie italskej politiky nie viac v Paríži, ale na Neve hľadať nutno. Vraždy solúnskc poskytujú najlepší dôkaz toho, že turecká vláda nemá ani schopnosti, ani sily, a bezpochyby ani vôle k ochrane kresťanov pred surovostiami muzulmanov. Porta svätosvate sľúbila dať dostatočné zadosťučinenie; a všetky dosavádne hlasy jednomyslne dosvedčujú, že z vrahov ešte ani jeden jediný uväznený nie je, že cFodia po svobode, a že tamojšie vrchnosti zo strachu pred vztekom rozdráždeného ľudu netrúfijú si ani vyšetrovanie zaviesť.— A zvlášte teraz, keď v Carihrade „odstránené sú poslednie stĺpy, na ktoré opieraťsamohly námahy pokojného usporiadania záležitostí v diváne.“ Týmto výrazom totižto oznamuje „N. d. a. Ztg“ zprávu o zmene ministerstva tureckého a zosadení dosavádneho šeik-ul-islamu. A vtedy ani ešte neznala, že Mahomed Ruždi baša stal sa veľvezírom, Hussein Avni baša ale ministrom vojenstva. — A keď v Berlíne radiaci sa štátnici už v jednoduchom prepustení Mahmud bašovomzveľvezírstva videť musely bezprostrednú provokáciu porty oproti mocnostiam, tak neomylne náhľad tento upevnený je menovaním Húséin Avni-ho, ktorý pri úplúej bezvýznamnosti Ruždi bašovej je dušou nového ministerstva. A program tohto ministerstva je: násilné premoženie povstania, zničenie Srbska a Čiernej Hory, tedy boj na všetky strany. — Nuž takýmto činom, Hussein Avni veľmi snadno prinúti Srbsko a Čiernu Horu k vojne, a potom —nuž naplní sa sudba dŕžavy, ktorá len na hanbu a potupu kresťanstva a vzdelanosti topená je v Europe. Berlín, 13. mája. Rusko kroz svojich diplomatických a časopisných zástupcov osvedčuje, že zatracuje anneksačuú politiku, a snaží sa udržať mier za každá cenu. Gorčakov ostane do stredy, a musí sa zriecť zamýšľanej návštevy Wildbadu, lebo cisár žiada, aby kým on baviť sa bude v Emži i Gorčakov tam bol. To je vraj znak, že z ruskej strany neočakávajú riešenievýchodníchzáležitostí berlínskymi poradami. U Ignatieva v Carihrade sišli sa zástupcovia mocností pri porté akreditovaní, aby poradili sa o výminkách zadosťučinenia pre solúnske vraždy. Usniesli sa na tom žiadať: aby vinníci všetci verejne odpravení boli; aby rodinám povraždených konsulov zaplatená bola vynáhrada a aby povraždení slávnostne pohrobení boli s vojanskou úctou, pri čom všetky turecké vrchnosti vo veľkej gále prítomné byt majú. Pohrabný sprievod konečne jisť má celým mestom. Kostajnica, 12. mája. Pop Koran prepádnál Ali bašu u Lipníka a zadal mu porážku; Turci utiahli sa k Majdanu. U Petrovacu a Bihacu predvčerom bojovano, výsledok ešte nie známy. — Včera mali povstalci šťastnú srážku pod Despotom u Muratic v Kozare. Ztraty Turkov sú 120 mrtvých a ranených; povstalci utratili 79 chlapov. — 13. mája. Srážky u Bihaču a Petrovacu nepriaznivé vypadly pre Turkov. U Grmecu čakajú Ali bašu so značným vojskom; Včera bola malá srážka u Star. Kosaracu. — Minulej noci konsignovaná bola posádka v tureckej Kostajnici, lebo očakávali, že jich povstalci prepadnú. Podľa roztrúsených povestí obávali sa vraj i v rakúskej Kostajnici, ale všetko ostalo v pokoji. V lese za tureckou Kostajnicou stojí vyšše 2000 dobre ozbrojených povstalcov. — Carihrad, 12. mája večer. Mehemet Ruždi baša menovaný je za veľvezíra, Hussein Avni baša za ministra vojenstva, a generallissimusa všetkej armády; Hairullah effendi za šeich-ul-islamu. Paríž. Minister vniutorných záležitostí Ricard veľmi náhle umrel na srdcový neduh. Z Čiernej Hory došlo do Berlína to osvedčenie, že následkom udalostí v Solúne rozhorčenie slovanského obyvateľstva dosiahlo najvyšší stupeň. Podobné zprávy dochodia i z Belehradu. Otázka východnia a konferencia v Berlíne. Je tomu už skoro úplný rok, čo v nepatrnej Hercegovine’vyšľahol prvý plameň povstania proti zhovadilému tyranstvu tureckému. Priatelia Turecka, tí, čo vyzliekli zo seba všeliký ľudský cit, rozpisovali sa zo začiatku veľmi posmešne o tomto zúfalom kroku úbohej ráje a nepochybovali ani najmenej, že vysoká porta bez veľkého namáhania rozpráši a vyškrtí tú „odbojnú háveď“ a na poliach krvou nenávidených „džaurov“ zmáčaných, že pyšnejšie nežli predtým vztýči sa turecký polmesiac. Ale deň za dňom sa míňal a to povstanie tej „hávede“ rozmáhalo sa v netušených rozmeroch, čaty hrdinských bojovníkov jakoby riástly zo zeme a turecké vojská utrpely nesčíslné, ťažké porážky. Na tvárach turkofilov zasadol bľadý strach. Po fiasku, ktoréLgróf Andrássy so svojimi reformami utrpel, všetko sa úzkostlivé pýtalo: čo teraz? Povstanie očividne sa šírilo, zachvátilo už i celú Bosniu, a Srbsko a Čierna Hora robily všemožné prípravy k boju a v každom okamžení bolo očakávať, že vtrhnú do poľa. Tým by bol nastal vo veciach východních nový a veľmi vážny obrat. Tu vznikla myšlienka berlínskej konferencie. Bolo to Rusko, ktoré dalo k nej podnet a ktoré týmto činom dokázalo, že chce vystúpiť z reservy, s jakou sa dosial v oči povstaniu na východe chovalo. V prítomnom okamžení sídení sú v Berlíne najprednejší diplomati Evropy, aby sa poradili a ustálili, čo treba robiť, aby na balkánskom polostrove zavedený bol pokoj a poriadok a aby z toho nepošlo nebezpečenstvo pre všeobecný mier. Jako zprávy z Berlína zvestujú, chovajú sa diplomati veľmi priateľsky jeden ku druhému, a cár, keď prijal Andrássyho, významne poukážuc na tie tri rády, ktorými mal prsia ozdobené, vyriekol tie pamätihodné slová: „Voici la base de ma politique“ (toto je základ mojej politiky). Rády tieto boly: rakúsky Maria Tereziánsky, pruský záslužný a ruský sv. Juraja. Očividná to narážka na trojcisársky spolok, v jehož rámci, jako to zo slov cárových súdiť možno, má sa ruská politika vo východnej otázke pohybovať. A v súhlase s týmto sdeluje sa ďalej, že medzi diplomatmi docielená je už úplná sboda a dorozumenie ohľadom tých prostriedkov, ktoré v záležitosti východnej upotrebiť sa majú. Toto je všetko veľmi pekné. Ale čo takto diplomati hladia jeden druhého prevýšiť v ube-