Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-04-08 / nr. 42
j Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. ' ? Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 8 zl. Rečník VII. Redakcia, administrácia a expedícia v ■□r-uusrô. í^-v. Martine. Sobota 8. apríla 1876 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 42. T. Sv. Martin, 8. apríla 1876. Prevažná pozornosť politického sveta okamžite uprená je na Hercegovinu a Bosnu, na Turecko, na vyjednávania v Dubrovníku, Sutorine a Boh zná ešte kde, na ktorých pracuje sa na upokojení povstania. Ale tak zdá sa, že veľmi vážny, jestli nie najvýznamnejší uzol svetovej politiky v okamžení tomto nie je viac na europejskom východe, ale v Egypte, kde tenže uzol čím dial tým tuhšie sväzuje a zamotáva sa, a následkom toho diplomaciu v značnej miere zaujíma. Anglická politika, ako je to z predošlých zpráv známo, počínala púšťať silné korene v Egypte, a tak rečeno udomácňovať sa tam. Prvý krok urobila zakúpením účastín suezského prieplavu od khediva; druhý krok o nedlho nasledoval. Miestokrál egyptský požiadal anglickú vládu, aby mu k upraveniu peňažných záležitostí zaslala znalcov, čo ona i ochotne urobila, lebo táto žiadosť veľmi znamenite podporovala jej egyptskú politiku, a tým cieľom vyslala vysokého úradníka C a v e h o. A všetko šlo dfa túžeb londýnskych. Je síce pravda, že akoby k paralyzovaniu rozhodného vlivu Angiié v tejto asi dobe do Egypta šiel k prevedeniu reorganizácie vojska, známy ruský generál Fadejev. Vzdor tomu ale vliv anglický sa zmáhal, a menovite vo finančných otázkach Khedive vydaný bol na milosť a nemilosť Augličauov, ktorí domnievali sa už byť pánmi Egyptu. Pán Cave poslal zprávu vláde anglickej o finančnom stave Egyptu. Vláda nedopustila jej uverejnenie preto, lebo vraj Khedive žiada, aby tá zpráva ostala tajnosťou. Avšak dosť skoro zmeniť sa musely okolnosti, lebo sotvy minul týdeň, a Khedive telegrafoval vláde anglickej, že nemusí už viac zprávu tú držať v taj - nôti, ale že ju už môže uverejniť. Khedive za spomenutý čas nie bez výsledku dovolával sa francúzskych millionov, aby tak vysvobodil sa z pod monopolu anglických veriteľov. Francúzsko, Italia a Rusko uznaly okamžite príbodnosť tejto žiadosti k paralyzovaniu vlivu anglického, a ueváhaly bezodkladne prispet Khedivovi pomocou, aby vymotal sa z peňažných nesnádz, ktoré práve vykorisťovali Angličania cieľom utuženia a upevnenia svojho vlivu. — V Paríži, dľa ďalekopisnej správy, diplomatické a finančné kruhy živo napnuté sú nasledujúcimi zprávami: knieža Orlov (ruský veľposlanec) živo vraj súril francúzsku vládu, aby nestarala sa o Augliu, ale' sama do svojich rúk aby vzala reorganizáciu finančnú Egypta, na čom potom pri účinkovaní vlivu diplomacie ruskej Francúzsko a Italia dorozumely sa ohľadom spo-ločnej akcie v záujme Egyptu. Anglia protivila sa vraj čo najživšie kombináciám podporovaným Francúzskom a Italiou. Francúzska vláda na to odvolala sa na vlastenectvo francúzskych bankýrov. Comptoir national ď escompte súčastnil sa s 200.000 funtami št. a bezpochyby prejme vyd nie novej egyptskej pôžičky. — Zo všetkého pozorovať, že.-operácia na paralyzovanie anglického vlivu v Egypte zdarné vypadla, čím je zase dosvedčený nezdar anglickej politiky. Netrpí pochybnosti, že túto príležitosť použije oppozícia londýnskeho parlamentu, k ostrým útokom na ministerstvo Disraeliho. Anglické časopisectyo započalo už ostré posudzovať kroky vlády; parlament bude nasledovať. — Ale z druhej strany, ako je celá táto egyptská záležitosť veľmi šteklivou pre vládu anglickú, je ona i dôkazom sbližovania sa Francúzska a Ruska. Dôkladní pozorovatelia diplomatických skerkov už od dávnejšej doby upozorňovali že pomaly síce, ale nepretržene pozorovať zrast oudúcej alliancie medzi Francúzskom a Ruskom. No a v Egypte sa stretli na spoločnom poli oproti vlivu anglickému. Možno, že toto spoludejstvie obmedzeným ostane na tento jediný fakt, možno ale že stane sa zárodkom i ďalšieho sbližovania. Francúzsko neomylne starať sa musí o spojencov, ktorí by mu v príhodný čas prispeli k pomoci. A vidí, že takúto pomoc poskytnúť mu môže v prvom rade mohutná slovanská dŕžava; ktorá takže skôr pozdej príde do sporu s nemectvom. Politika táto zasahuje síce do buiúcnosti, ale myslíme, že práve bolo veľmi na čase upozorniť na ňu. Tedy dľa žiadosti tureckej náčelníci povstalcov vyjednávať majú v Suttorine s b. Rodičom. Podľa „P. C.“ povstalci sú hotoví zložiť zbroj pod nasledujúcimi výminkami: 1. Odvolanie radového tureckého vojska z Hercegoviny; 2. Danie povstalcom peňažných prostriedkov k vystavepiu jich zrúcaných domov, o ktorých vystavenie sa sami postarajú; 3. Poskytnutie jim článkov živnosti na jedon rok; 4. Rovné právo s Turkami k noseniu zbroje; 5. Rukojemstvo veľmocností za dokonale uskutočnenie týchto výminiek. Ešte ďalekopis nedoniesol zprávu, čo na tieto žiadosti odvetil Rodič, ani čo tureckí pohlavári. Ale „Glas Cernogorca“ oznamuje, že náčelníci povstalcov Turkami ponúknuté koneessie neprijmú, a v poradách s Rodičom žiadať budú samostatnosť Hercegoviny a Bosny. Nikšič, Goransko a Zubci navzdor prostredkovania Rodičovho a Čiernej Hory nedali zásobiť len do pondelku. To dievča stískalo úzkostlivé moje rameno a ja som rozumel jej nemej žiadosti o pomoc. Za jej príkladom oslovil som ju menom, akékoľvek mi prvé na um prišlo. „Čo že sa to tu robí, moja úbohá Adela?“ zpýtal som sa; „čo že má znamenať tento výstup?“ „Či počujete, páni moji?“ volala k ním. „Ja by som myslel, že by ste lepšie urobila, keby ste povedala „„občania?““ — zadudral sergeant. „Počujte že ma len, občania“ pokračovala devojka „nehaňte ma preto, že také výrazy používam, lebo zamestknanie mojej matky ma privádza len k zvláštnejším ľuďom, kde som sa navykla tak zdvorilé hovoriť. Je to zlý zvyk, ja znám, ale nemôžem inak, — to nenie moja chyba.“ Jej hlas sa triasol, ale pri tom všetkom ležal v jej reči skrytý výsmech, ktorý len mne bol srozumiteľný. Ja som premýšľal, kto by toto mohol byť, ale mi nebolo možno hádku rozlúštiť, len toľko som poznal, že to nenie dcéra žiadnej práčky. „Vy sa ma zpytujete, občane Alberte, že čo tu robia so mnou?“ obrátila sa potom ku mne. „Povážte si len, • vyšla som z domu dakoľko bielych šiat pozanášať, a musela som, poneváč panej nebolo doma. čakať, kým príde, — človek potrebuje peniaze. Milý môj Bože, dnešnieho dňa ani na krok bez peňazí! Srbský časopis „Vidovdan“ píše o úlohe Srbska medzi jiným takto: „Srbsko chce tri veci: zavedenie poriadku na východe, sjednotenie Srbov, a zavedenie kultúry na balkánskom polostrove. Čo že môže mať vzdelaná Europa proti takým úmyslom, a proti takej politike? Missia naša nenie vymudrovaná niektorou múdrou hlavou; označená je krvou, nešťastím a právami srbského národa, zakúpená je za možno najväčšiu cenu; kúpená je kosťami sv. Savu, krvou Obiliča, smrťou cára Lazara, otroctvom národa, nešťastím na Košovom poli. Nikto tedy nemá práva, upierať nám naše historické a národnie práva; nikto nemá práva rozkazovať nám, že máme prestať — byť Srbmi!“ — / * * * * v Ohľadom Srbska píše „N. W. A.“ že v Belehrade vzdor kn. Wredemu daného osvedčenia pokračujú rezko vo válečných prípravách. Prvý apríl (dľa kalendára pravoslavných) považujú za rozhodný deň, a vypísanie nutnej pôžičky dokazuje, že ministerstvo je v zúfalom postavení, lebo za ním zpálené sú mosty, a nemôže nazpät. Rozkazy srbskej vlády sú také, akými bývať zvykli len pred bezprostredným vypuknutím vojny. Veliké zadivenie zbudilo vraj v Belehrade, že minulú nedeľu o 9. hodine ráno kn. Wrede zrazu dal ztiahnuť rakúsku konsulátsku zástavu. Je tam totižto obyčaj, žekonsulovia v sviatok rozviuú zástavu dŕžavy, ktorú zastupujú. Kostajnica, 5. apríla. Piati begovia z okolia Majdanu pripojili sa k povstalcom, aby tak zachránili majetky svoje. Povstalci ukoristili veľký turecký transport prachu. Od 1.1, m. vyšše 1700 vystehovalcov prešlo do Horvatska. — Dnes museli Popovič, Lipovac a Čevský (všetci traja ruskí dopisovatelia) opustiť Kostajnieu, lebo hrozeno jim bolo vojanskou mocou, pre zdanlivú agitáciu za povstanie, a nepriateľské držanie sa proti maďarskej politike. Bukarestský „Románul“ ujavňuje na čele čísla zprávu, že Bratiano mal rozhovor s kniežaťom. Knieža uznal povážlivé postavenie krajiny. Očakávať vraj možno obrat k lepšiemu. Zadar, 5. apríla. Do Castelnuova prišli ruský konsul J oni n, rakúsky konsul Vrčevič, a desiati dopisovatelia zahraničných časopisov. Dnes večer očakáva v Suttorine baron Rodič náčelníkov povstalcov: Pavloviča, Zimuniča a Sočiču. Tureckí bašibozuci olúpili a zhanobili v Grahove srbský kostol, a obrátili ho na koniareň. Castelnuovo, 5. apríla. Vojvoda Lazar S o čica, pop Bogdan Zim un i č, pop Rad o vi č, Šimo Baja som sa úfala, že pred mrakom ešte dôjdem domov, ale noc prišla prv, ako som ša nazdala, a poneváč som si občiansky list zabudla, tedy ma títo páni, jaj, odpusťte, chcela som povedať, títo občania zastavili, a nechceli počúvať moju výhovorku, ale stáli na tom, že ma odvedú na stráž. Ja som kričala, a vy Ste mi prišli na pomoc; ja som Vás poznala, uspokojila som sa hneď, lebo viem že ma Vy pán Albert poznáte, a viete, že som ja dcéra Ledieu-ovej, a že sa volám Adela, a budete iste za mňa dobre stáť, — či nie pán Albert?“ „Na každý spôsob“ odvetil som „za Vás dobre stojím.“ „Veľmi dobre,“ odpovedal vodca patriotov „ale kto bude za Vás dobre stáť, pánko môj dobrý?“ „Danton! ak vám to dosť bude, — je to nie dobrý vlastenec?“ „O, keď Danton za vás dobre stojí, tak je všetko BESEDNICA. Adela. Z pozostalých rukopisov jednoho lekára. II. Zanechal som opátstvo a šiel som cez priestor Taranne, aby som prišiel do rue deTornon, kde som býval. Idúc spozoroval som náhle istý ženský, o pomoc volajúci hlas. Ponáhlajúc sa k miestu, odkiaľ ten hlas zavznieval, spatril som pri slabom svetle mesiaca zpoza oblaka práve zasvietivšieho, že sa dákasi ženská oproti dakoľkýmsi ozbrojencom zúfale bráni. Akonáhle ma videla, a dľa odevu a zovnútornosti mojej poznala, že nenáležím práve k pospolitosti, odtrhla sa od svojich lovcov, a skričala na mňa: „Tu je, tu je pán Albert! On ma pozná! On Vám povie, že som ja skutočne dcéra Ledieu-ovej, práčky!“ Pri tom sa ma chytilo to úbohé trasúce sa stvorenie za rameno, a zavesila sa o mňa, ako sa topiaci vešia o kus brvna. „Všetko jedno, či ste dcérou Ledieu-ovej, či nie, pekná moja panička; keď nemáte občianskeho listu, musíte ísť so mnou na strážnicu“ povedal sergeant. v poriadku.“ „Dobre, on je dnes v klube Cordelierov, — pôjdeme ta.“ „Ja som hotový,“ odpovedal sergeant.“ Občania sansculottes, vopred marš!“ Klub Cordelierov držal svoje zasedania v kláštore tohože mena, v rue de ľ observance. Ta prijdúc, vytrhol som kartu zo zápisničky, napísal som céruzkou