Národnie Noviny, október-december 1881 (XII/115-153)
1881-12-13 / nr. 146
9 j Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer, s Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 íl., na pol roka S zl., na štvrťroka 3 zl. Eôcník XII, Redakcia, administrácia a expedícia v "Sľ-ULiró. 2&<S.ea,ir"t;iX3Ld. Utorok 13. decembra 1881. ' tsezmenne aopisy prijímajú nž ^nnioAvQtoí. už dopisovatelov. Bíefrankované listy sa neprijímajú. -----é-Číslo 146. Len ďalej! Nuž zase škandál. Panujúci živel kĺže sa dolu naklonenou plochou. Uhorský snem, to neprirodzene složené teleso, je zvláštnym obrazom pomerov, panujúcich teraz v tejto niekdy šťastnej vlasti. Na plytkosti založená vypínavosť, tískanie sa bez povolania do popredia, osobné koristenie na ujmu všeobecných záujmov — všetky tie necnosti, ktoré rozbujnely sa v obci, stolici, pri súdoch a všade, kdekoľvek riadi sa v duchu „maďarskej štátnej idei,“ vypuklo nachádzajú sa i v zákonodarnom sbore peštianskom. To však inakšie ani nemôže byt. Sme predsa ústavným, parlamentárnym štátom. Avšak čo je to, že sbor, akým je tento parlament, sám v sebe podráža si nohy? Vytvorili z neho každého Nemadara, každého, kto zpreneverením sa svojej národnosti nehlása panstvo Madarov; zaujali túto posíciu výlučne pre seba a z nej zimnične riada osudy rôznorodého Uhorska. Ak neozvú sa kedy-niekedy tí 2—3 nemadarskí vyslanci, človek by ani nevedel, že to zákonodarný sbor uhorský. Všetko majú, všetko obsadili a teleso nimi takto utvorené je predsa rozknísané, ono tratí tiaž. Kto jim podráža noby? Nemaďarského vplyvu niet v tejto snemovni, kto ruší ten sladký pokoj maďarský ?... Nuž je to taktiež výplyvom všeobecných pomerov. Panstvo vlády je umele ustrojené, vynútené. Strana, ktorá je dnes na vrchu, dostala sa ta čudnými cestami; na cestách tých roz hnevala na seba nielen menšinu, ktorá porážaná, vytískaná nemôže sa dostať k niečomu výnosnému, lež cesty tie sú takej prirodzenosti, že v nej samej, v tej vládnej strane, budí sa ne spokojnosť ešte nenasýtených. Slovom, na cestách tých predstavujú sa ľudia v takom svetle, že postupne tratia úctu jeden ku druhému. Človek je človekom; nie každý vie panovať nad sebou, tak že nedal by sa zachvátiť v jednom alebo druhom prípade náruživosti. V parlamentárnych debattách vyskytujú sa i boje, ba tuhé srážky. Trenice duchov, boje zásadné je niečo povznášajúceho. Na tie monumentálne postavy anglického parlamentu, často zpomínané v histórii, taktiež neraz hnaly sa nápady; a nakoľko v sbore niekoľko sto hláv počitujúcom najdú sa i osobnými pohnútkami vedení ľudia, nuž nápady tieto majú niekdy ráz i čisté osobný, so všeobecným záujmom v žiadnom poťahu nestojaci: ale škandály takej prirodzenosti, aký zase udal sa po tieto dni v peštianskom parlamente, inde kdekoľvek neznáme. Štátnici iných parlamentov vyndú z takých bojov s čelom po vzneseným: u nás Tisza bol zhauobený, poní žený; sama garda, ktorá je k službám jeho vycvičená, ostala zahanbená, zničená, obrany neschopná. Kde je štátnická veľkosť, zásluhy o národ, tam surový nápad ostáva otupeným, áno tam padá takáto zbroj z ruky prv, než mohla by raniť. Tu niet týchto vlastností a zásluh štátnických, a nieto — z príčin už podotkuu tých — úcty, akou povinní sú členovia zákonodarného sboru jeden oproti druhému. Tu povozí sa jeden po druhom pri každej vhodnej príležitosti. Veru platia slová Berzsenyibo: „Romlásnak indult!“ Oni nemajú o sebe dobrej mienky, oni zápasia medzi sebou o vládu, oni musia sa teda ruvať. Opposícia doráža na vládnu stranu, táto pácha chyby, hreší a obstaráva jej zbraň proti sebe. Poneváč však tí na vrchu sú presvedčení, že tí na spodku nie sú od nich nič lepšími, boj je vždy urputnejším a skončí sa až vtedy, keď vysilia sa všetci. Lebo ked padne jedna a dostane sa na vrch strana druhá, to bezzáBadné útočenie opakuje sa vždy na novo. Oni potratili úctu jeden k druhému, ten nízky boj je teda nevyhnutným. Ale čo povie na to ľud ? Pri maďarskom rozširovaní osvety naučený je len poslúchať, plniť rozkazy, platiť dane, bez toho, že poobzeral by sa: ako, prečo. Ač je teda ubitý, že záležitosti takéto chápať nevie, konečne predsa zvesť tých škandálov, páchaných vo vysokých kruhoch, v hlasoch srozumiteľných dostane sa mu do ušú, on začne rozmýšľať a nahliadnuc, akí sú to ľudia, čo rozhodujú nad osudom jeho, stane sa ešte neštastnejšim, ťarcha pomerov zvalí sa mu na ubolenú hlavu v svrchovsuej miere. Uvrhnite dakoho do nešťastia, len neodnímte mu útechu, že niet z neho východu ! A tu pracuje sa na vytrhaní poslednej útechy zo širokej, ale už len tupý ohlas vydávajúcej hrudi ľudu. My neagitujeme, my žalostíme nad postavením ľudu, nášho slovenského ľudu. Vôbec úzkostlivé hladíme v ústrety každému zajtrajšiemu dňu, staráme sa za takýchto pomerov o existenciu každej triedy našej spoločnosti; ale poneváč všetky ostatné vrstvy viacej prostriedkov majú k svojmu udržaniu, poneváč čím ťažšie pomery, v zápase o svoju existenciu i tieto ostatné vrstvy spoločnosti, tým viacej doliehajú na ľud, nuž najviac bojíme sa o túto triedu, bez ktorej predsa nieto národa, nieto štátu. K líčeniu uhorských pomerov nepotrebu jeme používať prehnaných bariev. Sú to pomery, ktoré vo forme novinárskej ani nedajú sa opísať. Naučení shovievavými byt, nepozastavili by sme sa nad pohoršlivými výjavmi snemovne, ale z čoho čerpať dôvery? Vzduch vôkol nás je tak ťažký, že už už bojíme sa voľne vydýchnuť. Všade korrupcia. Že o nadužívaní vplyvu a úradného postavenia ešte väčším lomozom neprenikajú zvesti do verejnosti, príčiDa toho je výlučne v tej všeobecnej zkazenosti, že každý chce takú tajnosť prípadne čo najlepšie využiť. Aliasmy tohto povetria tlačia nám teda hrúd a zakrývajúc si tvár pred týmto neznesiteľným výparom, zúfale voláme: len ďalej! Politický prehľad. ------12. decembra. V írsku stávajú sa pomery čím dial tým povážJivejšími. Počet vrážd množí sa každým dňom, časopisy irsko feoianské doprosta vyzývajú ľad k revolúcii a hromadnému vraždeniu. V Anglii je následkom toho veľké pohnutie a všeobecne žiada sa, aby v írsku boly postavené vojenské súdy. V Londýne má sa vydržiavať veľký meeting, z ktorého vyzve sa vláda, aby bránila v írsku životy a majetok občanov a aby prekazila anarchiu. Vláda má známosti o prípravách k meetingu, schvaľuje ho, i očakáva sa, že v najkratšom čase použije čo najradikálnejších prostriedkov k zavedeniu poriadku. „Pol. Korr.“ sdeluje, že vláda je vo veľkých rozpakoch, lebo menšinu 12 hlasov, vyskytnuvšiu sa pri náhradných voľbách, pripisuje voličom irským. Počut, že v repressiv nepôjde sa ďalej a Parnella prepustia na svobodu so všetkými jeho spoločníkmi. Prostredkuje sa medzi irským duchovenstvom i zo strany pápežskej stolice, aby ono celým závažím svojho postavenia pracovalo na zamedzení agrárnych vrážd a iných zločinov. » • * Dopisovateľ „Times“-ov vie čosi o missii tajného tureckého poslanstva, ktoré dostavil sa má do Berlína. Sultán a jeho dôverní radcovia domýšľajú sa vraj, že vstúpením Gambettovým na čelo ministerstva knieža Bismarck najbližšej jari navráti sa zase ku svojej ideii: systematicky pracovat na oslabení Francúzska. Idey tejto vzdal sa Bismarck pred šiestimi rokami na žiadost cárovu. Sultán totiž vítal by novú francúzsko-nemeckú vojnu, aby tak mohol nazpät dostať nielen Tunis, lež nadvládu i v Algire. Rešid paša je poverený vysvetliť Bismarckovi, jak dôležité bolo by pre Nemecko v tomto prípade spojenstvo Turecka; má ďalej vyzkúmat, nakoľko a dokiaľ schva• ľuie Nemecko agressívnu politiku Rakúsko-Uhorska na balkánskom polostrove. Akby Rešid paša videl pravdepodobnosť francúzsko-nemeckej vojny, tak sa má zastaviť i v Ríme a zkúmat, aké stanovisko zaujala by Italia v tomto prípade. Turecko medzitým, nakoľko mu len dovoľovať budú íinačné pomery, bude sa vraj priprávať k vojne. * * * Na druhom mieste podávame ohlas, z ktorého vysvitá, že porta upustila od ďalšieho agitovania — aspoň vo forme úradnej — proti brannému zákonu bosenskému. Najnovšie už skutočne sdeluje sa, že trenica medzi vládami rakúsko-uhorskou a tureckou začína sa vyrovnávať. Porta, ako známo, upravila na viedeňský kabinet svoj protest, ktorý, šťastnou náhodou, len pre neprítomnosť grófa Kalnokyho nebol úradne predložený. Medzičasne turecká vláda bola priateľsky upozornená na prípadné nemilé Dásledky protestu, ako sa udáva, Nemecko (I) vysvetlilo porté, že oproti Rakúsko-Uhorsku nemá pravdu. Toto zavdalo podnet k obapolnému objasňovaniu a koniec bude, ako sa očakáva, že porta odvolá svoj protest a tým osvedčí svoje usrozumeoie s prevedením branného zákona bosenského, rozumie sa s tou podmienkou, jestli vo smysle sľubu, urobeného baronom Haymerlom v apríli t. r., v okupovaných zemiach nováčené vojsko bude používané len k vnútornej službe, t. j. k udržovaniu verejného poriadku a pokoja. * * * V Gačine vydržiavala sa dňa 8. t. m. výročná slávnosť georgijská. Ritiermi sv. Georga sú i všetci členovia cárskej rodiny, ktorí vyznačili sa na bojišti. Toho roku dostali tento rád velkokniežatá Pavel, Dimitrij p, Michal, ktorí teraz skladali prísahu do rúk cárových. Car s čarovnou držali prehliadku vojska a po veľkolepom prôvodu odobrali sa do slávnostnej dvorany, kde prijali blahoželania. Pri hostine pripíjal car na zdravie všetkých ritierov sväto ďurskýcb, do jichž počtu náleží i cisár Vilhelm, vyznamenaný rádom tým vo vojne proti Napoleonovi III. Za príkladom svojho otca pripil Alexander III. výslovne i Vilhelmovi. — Zvláštny význam pripisuje sa odpovedi