Národnie Noviny, apríl-jún 1884 (XV/39-75)
1884-04-08 / nr. 42
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok............... 12 zl. na pol roka............... 6 zl. na štvrt roka............. 3 zl. Ročník XV. Bezmenné dopísy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Xefraukované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 7 kr. Číslo 42. Redakcia, administrácia a ©xpecLioia. v Turc. Sv. Martine. Utorok, 8. apríla 1884. „Národnostná akcia.'4 Ešte počítame týždne na prstoch oboch rúk, kým započne sa ten skutočný volebný hurhaj, ale už dnes pozorovať sem tam dosť živý ruch. Yo všeobecnosti nás to ovšem zaujíma, ako iných našich spoluobčanov, ale kedykolvek na tieto a podobné veci pomyslíme, vždy zmocní sa nás istý trpký pocit nad početnými úderami, krivdami, hriechami, ktoré popáchaly sa proti nám, najmä v poslednom desaťročí. Tento pocit je celkom prirodzený, lebo čo nahromadili a uabudovali sme si krvopotne pre svoje duševné potreby, to padlo v obeť zúrivosti našich protivníkov, a naša reč násilne vyobcovaná je z jej právneho a zákonného kruhu. časopisy plné sú zpráv o národnostnej akcii vzhľadom k nastávajúcim voľbám. Je to na každý prípad interessantné a keď je reč o nemadarských národnosťach, nuž týka sa to istotne ako-tak aj Slovákov. A čože sa vlastne stalo? Do Pešti sišli sa početní uhorskí Rumuni a za tým zase Srbi a radili sa tam, že aké stanovisko mali by pri budúcich volbách zaujať. Na týchto poradách uzavrelo sa: 1. Rumuni i Srbi uznávajú a osvojujú si štátoprávne postavenie Uhorska, 2. žiadajú, aby národnostný zákon z r. 1868 do života uvedený bol a 3. žiadajú všeobecné uznanie a šetrenie svojej národuo-cirkevnej autonómie. Rumuni krém toho osvedčili, že pripojujú sa ku strane vládnej ; Srbi ponechali si volnú ruku. To je všetko, čo sa stalo. Hovorí sa, že pri celej tejto akcii je aj vláda pomiešaná, a to by bolo ešte to najzajímavejšie. Ak je tomu ale tak, nuž zdá sa nám to uzavretie trochu temným, alebo sa jeho dosah preceňuje. Terajšie štátoprávne postavenie Uhorska uznávajú všetky národnosti, ved! je ono tu, je faktum, potvrdené a zabezpečené zákonami, ktoré nikto zneuznávaf nemôže a ani nechce; v obhajovaní práv našej vlasti stály nemadarské národnosti vždy v prvých radoch. Aby ale národnostný zákon uznaný a šetrený bol, to musef žiadať práve od obhajcov každého zákona, je samo v sebe smutné. Ale ved to bolo a je aj dosial v moci vlády, ktorá ale vždy ho tepala a administratívnou cestou celkom protivné nariadenia vydávala. Medzitým táto akcia Rumunov a Srbov potrebuje aj ináč trochu objasnenia. Známo je, že massa Rumunov býva v Sedmohradsku; títo boli dosial v passivite a teraz sa ešte určite a hromadne neosvedčili. Je to teda viac akcia Rumunov uhorských, ktorí v tomto ohíade už aj predtým iné stanovisko zaujímali. Nuž ale jedni i druhí vyslovili čiastočne v Temešváre a v Sibine, že jicli uzavretia peštianskej porady neviažu. — Postavenie Srbov je v najnovšom čase ovšem trochu inakšie. Dr. Miletič ťažko onemocnel pod vplyvom moderného liberalismu a podobná smutná zpráva sdeluje sa aj o dr. Politovi. Srbi nemajú takýmto spôsobom všeobecne uznaného vodcu a že ani terajšia zahraničná politika srbského kráľovstva nemôže byť na nich bez vplyvu, to iste netreba dokazovať. Ale konečne aj Srbi ešte len 13. t. m. majú vo Veľkej Kikinde valnú poradu, kde majú označiť svoje stanovisko, aj voči peštianskemu jednou frakciou donesenému uzavretiu. Ked je ale reč o „národnostnej akcii,“ nuž tu sú ešte Sasi, uhorskí Rusi a Slováci. Tí prví sú a zostanú v rozhodnej opposícii, tí ostatní, jedni i druhí, rovnako sú bití, rovnako prenasledovaní, ale v mnohom ohľade aj rovnako padajú na váhu, ked aj v daných okolnosťach nemôžu dať tomu primeraného výrazu. A čo je na tom pravdy, že táto akcia vedie sa s porozumením vlády? To vysvetlujú nám najlepšie peštianske časopisy. Vládny „Nemzet“ považuje tú akciu za rozhodné vzdatie sa dosavádnej národnostnej politiky, ale nevie o tom ničoho, žeby aj vláda vzdávala sa, čo aj len sľubom, svojho príkreho stanoviska voči nemaďarským národnosfam. „Pester Lloyd“ zpytuje sa, že v ktorom ohľade môžu si Rumuni a Srbi sťažovať, žeby národnostný zákon nebol do života uvedený? To je reč jasná a uvádza celú otázku na pravú mieru. A iný nemecký peštiansky časopis hovorí, že ak aj vláda má v tom ruky, že je to všetko len kortešský fígeľ, lebo ved že vláda už aj predtým mala dosť času k dokázaniu svojej smierlivosti a nie práve len teraz pred voľbami. My sme Tomáši a celkom základne, ač úprimne želali by sme si, aby už raz prestaly štvanice a persekúcie nemaďarských národností. Ked ale vrátime sa k nápisu tejto našej úvahy, nuž iste viac zdaru predpokladali by sme, ba aj s istotou očakávali, keby sme mohli hovoriť o vládnej akcii v prospech národností. Rusko formálne oznámilo porté, že je proti novému vymenovaniu Aleko pašu za gubernátora Východnej Rumelie. Dosial niet kandidáta na túto stanicu. Politický prehľad. ------7. apríla. Už vraj brúsia šable a bodáky. To by sme len tak vhupli do vojuy. „Egyetértés“ dozvedá sa, že rakúsko-uhorský spoločný minister vojenský nariadením zo dňa 8. marca naložil kommandantom sborov, aby svojim podriadeným vydali rozkaz ostriť zaraz šable pri hotovosti sborov, aká je v čas mieru, ostriť i v strojárňach artilerie, a v reservných skladoch brúsiť na ostro šable i bajonety. Práca má byt rýchle vybavená a vojsko je už zaopatreno oslami a pilníkmi. Nariadenie vojenského ministrovo poznamenáva, že tieto poriadky nemajú iného cieľa, ako v prípade mobilisovania obľahčiť vybrúsenie zbrane na ostro. Čo je to? Šable a bajonety brúsia sa iba v poslednom okamihu mobilisácie, lebo raz nabrúsené hrdzavejú a nemôžu sa viac upotrebiť v čas pokoja. Od niekoľkých mesiacov i ruská armáda má už vraj šable nabrúsené. * * * Francúzska vešť o náhlej smrti mahdiho nezdá sa byt pravdivou. Položenie Gordonovo v Chartume je veľmi kritické. V poslednom zasadnutí snemovne ministri Gladstone a Hartington osvedčili, že vláda nemá úmyslu [poslať do Chartumu anglické sbory, že Gordon nemá rozkaz zostať v meste a najlepšie urobí, jestli v prípade núdze opustí Chartum. Mahdi vrátil Gordonovi dary, s tým odkazom, že od neneveriaceho nemôže také prijať. Z Petrohradu sdelujú, ze v tamejšíeh smerodajných kruhoch nevedia ničoho o uzavretí pôžičky, o ktorej kolujú chýry v zahraničí. Domáce zprávy. V kruhoch obchodného sveta uhorského, ktorý zaoberá sa s vývozom vykŕmeného statku, narobilo mnoho hluku najnovšie nariadenie dolno-rakúskeho miestodržiteľstva, v smysle ktorého všetek kŕmny statok, ktorý vyváža sa z Prešporku, má byť podriadený lekárskemu priezoru v Marcheggu. Tento priezor má sa diať výlučne v denných hodinách a nakoľko by k tomu času nebolo, má byt všetek statok returnovaný. Ako vidno, je to velmi vážny a citlivý úder na uhorský obchod s dobytkom. Dovoz dobytka na viedeňský trh je týmto veľmi obťažený, tým viac, že aj všetky útraty s úradným priezorom spojené, majú znášať priekupníci. Rozumie sa samo sebou, že spomenuté nariadenie, ktoré malo vstúpiť s 5. dňom t. m., vyvolalo v Uhorsku veľkú nevôľu, a všetky strany uhorského parlamentu poponáhľaly sa s interpeláciami na vládu, čo hodlá proti tomu urobiť. K. Tisza aj hned s celou určitosťou odpovedal, že on to nariadenie drží za nezákonné, poneváč protiví sa našej obchodnej smluve s Rakúskom a uhorská vláda že aj lined porobila proti tomu vo Viedni potrebné kroky. Vláda je presvedčená, že to nariadenie bude nazpät vzaté; keby sa to ale nado všetko očakávanie nestalo, že aj ona bude vedet, čo robiť, lebo v takom prípade nebolo by ani Uhorsko žiadnymi predpisami viazané. Nariadenie dolno-rakúskeho miestodržiteľstva malo by istý smysel vtedy, keby v Uhorsku dúl panoval; keďže toho ale chvala Bohu niet, pozbýva všetkej oprávnenosti. Dá sa predpokladať, že to stanovisko uhorskej vlády vyzíska si aj platnosti. Pojednávanie návrhu priemyslového zákona dospelo dosial k §. 58. Všeobecné je presvedčenie, že ten návrh vo svojej terajšej osnove naše priemyselné kruhy ani zďaleka neuspokojí. Návrh podržuje dosť širokú svobodu priemyslu, keďže predne každému priemyselníkovi, ktorý preukáže dôkaz spôsobilosti pre jedno odvetvie, ponecháva úplné právo vedenia iných odvetví, či jim rozumie a či nie, a ďalej že aj ktorýkoľvek laik oprávnený je k vedeniu priemyslu, ked vezme si do svojho obchodu jednoho uspôsobilého človeka, čím utvorené sú dokorán dvere kapitálu na úkor malého priemyslu. V ďalšom pojednávaní nastane pausa, lebo páni „otcovia vlasti“ išli už sviatkovat. Poloúradná viedeňská korrespondencia cislajtánska nasledovne objasňuje nariadenie dolno-rakúskeho miestodržitelstva: „Upozorňujeme, že to nariadenie neobsahuje nič nového a nič takého, čo by na inom mieste a pri iných príležitosťach dávno nebolo v úžitku, bez toho, žeby sa proti rakúskej vláde tak náruživé vystupovalo, ako vystupujú teraz v Pešti. Ked to nariadenie žiada, že dobytok z Prešporku idúci má sa na hranici lekársky prezkúmat, nuž je to prirodzený následok rakúskeho zákona o dúle, ktorý to rozhodne žiada, bez ohľadu na to, či v tej krajne, odkial statok ide, dúl panuje a či nie. Že to nariadenie zákonu zodpovedá, to dokazuje aj tá okolnosť, že oproti Uhorsku sú už v Cislajtánii od štyroch rokov štyri také dozorné stanice a nikto sa na tom nepozastavil, ani to uhorská vláda za urážku obchodnej smluvy nepovažovala. Keďže ale v Prešporku má sa odbývať dobytčí trh, musela sa taká stanica aj tuná postaviť. A ked to nariadenie hovorí, že v Prešporku vystavené dobytčie pasy za platné